Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-844-2015.pdf
PDF · 119.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/844/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Y. P. I., nar. X.X.XXXX, bytom B., U. XXX/X, zastúpená: JUDr. Štefan Lendvay, so sídlom Komárno, Jókaiho 25, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. mája 2015, č. k. 14C/163/2014-47, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (do 30.06.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 12.mája 2015, č. k. 14C/163/2014-47 návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) zamietol a zároveň rozhodol, že navrhovateľka (ďalej len „žalobca“ alebo „žalobkyňa“ v zmysle § 60 CSP) je povinná zaplatiť odporcovi (ďalej len „žalovanému“ v zmysle § 60 CSP) trovy právneho zastúpenia vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2014 domáhala, aby súd rozhodol tak, že vylučuje z exekúcie trojizbový byt číslo XX, nachádzajúci sa v B., súpisné číslo XXX, na X. poschodí, zapísaný na LV číslo XXXX pre katastrálne územie S..
2.2. V žalobe uviedla, že je vlastníčkou v podiele 1/1nehnuteľnosti trojizbového bytu číslo XX, nachádzajúceho sa v B. na U. ulici číslo X, súpisné číslo XXX, na 7. poschodí, zapísaného na LV číslo XXXX pre katastrálne územie S.. Predmetný byt nadobudla formou dobrovoľnej dražby, ktorá prebiehala na notárskom úrade Y.. B. v Komárne. O priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica N 204/09, Nz 25772/09. Pred vydražením predmetnej nehnuteľnosti bola vlastníčkou pani O. X., ktorá mala na LV číslo XXXX v časti C ťarchy zapísané záložné právo prospech T. P., ako aj ďalšie 3 exekučné príkazy.
2.3. Navrhovateľom dobrovoľnej dražby bol pán T. P.. Dražobná spoločnosť vykonala dražbu podľa zákona číslo 527/2002 Z.z.. Dražobná spoločnosť vyzvala všetkých veriteľov, aby prihlásili svoje nároky k výťažku dražby, alebo sa dražby zúčastnili. Vyzvaný bol aj zástupca žalovaného, teda exekútorský
úrad JUDr. J. B., ktorý zastupoval žalovaného a vykonával v jeho prospech exekúciu, dražby sa však nezúčastnil, ani sa neprihlásil k výťažku dražby.
X.X. Po vykonaní dražby nikto nepodal námietky proti dražbe v lehote troch mesiacov, preto vyzvala preto exekútorsky úrad Y.. B. na výmaz tiarch. Následne sa dozvedela, že novo povereným súdnym exekútorom sa stal Y.. P. P., ktorý jej oznámil, že výmaz môže vykonať len so súhlasom oprávneného. Keďže exekučné konanie sa vzťahuje na osobu X., ktorá obdŕžala úver od žalovaného a predmetná nehnuteľnosť nie je jej vlastníctvom, nevzťahuje sa na nehnuteľnosť exekúcia, a teda nie je možné na ňu ani pripustiť exekúciu. Ďalej poukázala na § 55 ods. 1 a na § 134 ods. 1 Exekučného poriadku.
3. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že pokiaľ navrhovateľ dražby p. P. vykonal svoje záložné právo ako veriteľ s prednostným právom na výkon svojho záložného práva, tak by v zmysle Obč. zákonníka bol záloh prevedený bez zaťaženia ostatných práv záložných veriteľov. V opačnom prípade by na zálohu ostali záložné práva veriteľov, ktorých záložné práva boli zapísané pred p. P.. V súdnom spise sa nachádza dokument, z ktorého vyplýva, že záložné právo bolo zriadené 30.7.2009 a to v deň, kedy sa aj uskutočnila dobrovoľná dražba. Tým pádom je z hľadiska právnej úpravy nemožné, aby bola aj v ten deň vykonaná dobrovoľná dražba.
4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa stala nejaká chyba medzi komunikáciou súdneho exekútora a bankou. Byt, ktorý získala v dobrovoľnej dražbe bol riadne vyplatený a dlh voči banke nemá ona, ale p. X., ktorá by mala tento dlh vyplatiť. Žalobkyňa chce, aby bola táto exekúcia zmazaná z exekučného listu, nakoľko s bytom nemôže nijako nakladať. Na tento byt vedené aj iné exekúcie, ktoré boli vymazané z LV.
5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav: Z LV č. XXXX pre katastrálne územie S. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, pričom titulom nadobudnutia je notárska zápisnica N 204/09, Nz 25772/09.
6. Podľa notárskej zápisnice N 204/09, Nz 25772/09 spísanej dňa 30.7.2009 na Notárskom úrade v Komárne, notárkou T. B., bol spísaný priebeh dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Zo zápisnice vyplýva, že dražobník SELYE, n.o. uskutočňuje dobrovoľnú dražbu na základe Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 28.1.2009 s navrhovateľom dražby T. P., kde predmetom dražby je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX (špecifikovaná vyššie). K predmetu dražby je zriadené záložné právo podľa V 515/09 zo dňa 30.5.2009 v prospech T. P., ďalšie exekučné záložné práva - Exekučný príkaz EX 35/08 zriadením exekučného záložného práva na nehnut. byt č. 28/VII., č.o. 4 v 1/1 a spoluvlast. podiel 79/3597 na spol. častiach, zariad. domu a pozemku (EÚ Bratislava - JUDr. Y. U.) v prospech oprávneného Generali poisťovňa, a.s. Bratislava IČO: 35 709 332 podľa Z 3130/08 - 576/08, Príkaz EX 50/05 na začatie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehn. - byt č. 28/VII., o.č. 4 v 1/14 a spoluvl. podiel: 79/3597 na spol. častiach, zariad. domu a pozemku v prospech Ing. Y. X. (* 7.11.1967) podľa Z 5843/05 (EÚ Trnava - Mgr. U. ) - 1152/805, Exekučný príkaz EX 1161/2007- BA na zriadenie exekučného záložného práva na nehnut. Byt č. XX/VII., č.. X v 1/1 a spoluvlast. podiel 79/3597 na spol. častiach, zariad. domu a pozemku (EÚ Bratislava - JUDr. J. B.) v prospech oprávneného Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava ( IČO:31 320 155) podľa Z 4888/08-1099/08. Vlastníkom predmetu dražby je O. X. rod. P.. Predmet dražby vydražila navrhovateľka za sumu 59.500 eur.
7. Z oznámenia súdneho exekútora JUDr. P. P. zo dňa 21.3.2011 ako aj zo dňa 19.12.2014, a to na výzvu na vykonanie výmazu exekúcie EX 1161/2007 vyplýva: Exekútorský úrad JUDr. J. B. dňa 30.6.2008 vydal príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. S., byt č. XX, X p., vchod č.X. Správa katastra Nitra dňa 1.10.2008 vykonala zápis exekučného záložného práva na vyššie uvedenú nehnuteľnosť. Domnieva sa, že Správa katastra Nitra nevykonala výmaz „nášho" exekučného záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX práve kvôli tomu, že „naše" exekučné záložné právo bolo zriadené skôr (tkz. prednostný veriteľ), ako záložné právo navrhovateľa dražby a to záložného veriteľa pána P. T., pretože v zmysle § 151 ma odsek 6 zákona č. 40/1964 pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa sa záloh prevádza zaťaženým záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov. Exekútorský úrad v súčasnej dobe nemôže podať návrh na výmaz exekučného záložného práva z katastra nehnuteľností a to až do toho času, keď mu bude preukázaná rozhodujúca skutočnosť a to tá, že pán P. bol v čase konania dobrovoľnej
dražby v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv prednostným veriteľom. Exekútorský úrad na to, aby mohol vykonať výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností , je povinný získať stanovisko resp. súhlas oprávneného.
8. Z LV č. XXXX predloženého Správou katastra Nitra súdnemu exekútorovi dňa 7.4.2011 vyplýva, že najskôr bol na predmetnú nehnuteľnosť zapísaný exekučný príkaz EX/1161/2007 exekútora Y.. J. B. v prospech žalovaného. Záložné právo v prospech T. P. bolo zapísané až následne.
9. Z exekučného spisu súdneho exekútora Y.. J. B. EX 1161/2007 vyplýva, že dňa 7.11.2007 mu bolo vydané poverenie OS Nitra na vymoženie sumy 455.000,-Sk s prísl. , kde oprávneným je VÚB, a.s. a povinným O. X.. Súdny exekútor vydal dňa 30.6.2008 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti (špecifikované vyššie), ktorých vlastníkom je povinná O. X.. Tento bol zapísaný do LV č. XXXX dňa 1.10.2008. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo doručené exekútorovi dňa 10.9.2009.
10. Z exekučného spisu súdneho exekútora Y.. P. P. EX 6124/09 vyplýva, že tento bol uznesením OS Nitra 19 Er/425/2007 - 21 zo dňa 12.8.2009 poverený vykonaním exekúcie na základe poverenia OS Nitra zo dňa 7.11.2007. Zo spisu tiež vyplýva, že súdny exekútor bol následne vyzývaný navrhovateľkou na výmaz exekučného záložného práva EX 1161/2007.
11. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 55 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa § 151 ma ods. 3, 4, 5 a 6 OZ.
12. Súd poukázal na to, že o vylučovacej žalobe koná a rozhoduje ako miestne príslušný súd , ktorý je v danom exekučnom konaní exekučným súdom. Spor o vylúčenie vecí z exekúcie začne vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v paragrafe 55 ods. 1 Exekučného poriadku, to znamená, že exekútor zahrnul do súpisu vec, ktorá vlastnícky patrí inej osobe, než povinnému. Žalovaným v tomto spore je oprávnený. Na vylučovaciu žalobu je aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému. Exekútor je povinný počkať s vykonávaním exekúcie predajom veci až do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o vylúčenie vecí z exekúcie. Rozsudkom súdu, ktorým sa takejto žalobe vyhovelo, je exekútor viazaný a musí ho bezodkladne predložiť na zastavenie exekúcie exekučnému súdu. Ak dôjde k zamietnutiu žaloby o vylúčenie veci z exekúcie alebo k zastaveniu konania z procesných dôvodov, exekútor pokračuje vo výkone exekúcie bez toho, aby o výsledku exekučný súd upovedomoval.
13. Právom na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, je predovšetkým vlastnícke právo. Súdny exekútor môže spísať hnuteľnú vec v domnení, že vlastníkom tejto veci je povinný, pričom vlastníctvo môže patriť inej osobe. Rovnako môže zápis v katastri nehnuteľností svedčiť v prospech povinného, hoci tento vlastníkom nie je. Dotknutá osoba, vlastník veci má potom obranu formou žaloby o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 EP. Dôvodom na vylúčenie veci z exekúcie je aj záložné právo tretej osoby. Vec môže byť predmetom exekúcie iba za predpokladu, že oprávnený je záložným veriteľom, alebo ak záložný veriteľ s exekúciou vo veci súhlasí. Záložný veriteľ sa môže brániť žalobou na vylúčenie vecí z exekúcie, pokiaľ uvedená podmienka nie je splnená.
14.1. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne, ktorá sa v tomto konaní domáha vylúčenia z exekúcie trojizbového bytu číslo XX,. nachádzajúceho sa v B. na U. D., súpisné číslo XXX, na X. poschodí, zapísaného na LV číslo XXXX pre katastrálne územie S., nie je dôvodná. Súd považoval za nesporné, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nadobudla v dobrovoľnej dražbe, kde navrhovateľom dražby bol T. P., pričom k predmetu dražby bolo zriadené záložné právo podľa V 515/09 v prospech T. P. dňa 30.5.2009. Zástupca žalobkyne poukazoval na to, že žalovaný, resp. súdny exekútor, ktorý vymáha pohľadávku žalovaného, nechce vymazať záložné právo z LV č. XXXX napriek tomu, že výlučnou vlastníčkou sa stala žalobkyňa. Z dokazovania však nesporne vyplynula aj ďalšia skutočnosť a to, že podľa výpisu z LV č. XXXX predloženého Správou katastra Nitra v exekučnom konaní, bolo v časti C ťarchy zapísané najskôr záložné právo žalovaného a to ako exekučný príkaz EX 1161/2007, ktorý bol zapísaný do LV č. XXXX dňa 1.10.2008 a záložné právo v prospech veriteľa T. P. bolo zapísané dňa 30.5.2009, čo vyplýva z notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby.
14.2. Z uvedeného vyplýva, že prednostným záložným veriteľom bol práve žalovaný, ktorého záložné právo bolo na LV zapísané skôr , a to 1.10.2008. Preto bola potom predmetná vydražená nehnuteľnosť prevedená s ťarchou prednostného záložného veriteľa - žalovaného, pričom v tomto súd poukazuje rovnako ako súdny exekútor Y.. P. ako aj žalovaný na ust. § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka (pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo;). V prípade, že by navrhovateľ dražby T. P. bol prednostným záložným veriteľom, záloh by sa previedol nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov (§ 151 ma ods. 3 OZ). Neobstojí ani argument zástupcu žalovanej, že súdny exekútor Y.. J. B. sa nezúčastnil dražby, ani sa neprihlásil k výťažku z dražby, keď je zrejmé, že pohľadávka T. P. bola vo výške 72.625,41 eur a nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 59.500 eur, t.j. výťažok dražby nepokryl ani pohľadávku navrhovateľa dražby.
14.3. Nakoniec súd poukázal na to, že vec môže byť predmetom exekúcie iba za predpokladu, že oprávnený je záložným veriteľom. Iný záložný veriteľ sa môže brániť žalobou na vylúčenie veci z exekúcie, pokiaľ táto podmienka nie je splnená. V tomto prípade bol riadne v exekučnom konaní v prospech oprávneného - žalovaného vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti O. X. a tento príkaz bol riadne zapísaný do LV č.XXXX pred záložným právom v prospech veriteľa T. P.. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
15. O trovách konania s rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 151 ods. 7 OSP.
16.1. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože sa nevysporiadal a nezaoberal skutočnosťou, že vznikom sporu a nezákonného právneho vzťahu , ktorým je zápis ťarchy na LV č. XXXX pre k.ú. S., je práve hrubé porušenie povinností exekútora B.. Kvôli jeho porušeniu povinností sú porušené jej základné ľudské práva chránené Ústavou SR, medzinárodným dohovorom o ľudských právach ako aj Občianskym zákonníkom, ktorým je ochrana osobnosti a vlastníckeho práva.
16.2. Úzkym výkladom podstaty sporu súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, ale aj na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nedostatočne sa vysporiadal so skutočnosťou, , ktorú zistil zo spisu exekútora, že bol vyzvaný na prihlásenie sa k dražbe, alebo jeho výťažku. Exekútor svojím konaním, resp. nekonaním zapríčinil stav, že tretia osoba (žalobkyňa) zodpovedá svojím majetkom za záväzok inej osoby. Za porušenie právnej povinnosti exekútora sa zodpovednosť preniesla na majetok nezávislej osoby.
16.3. Za nezákonné konanie a jeho dôsledky má niesť zodpovednosť exekútor. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú ním alebo jeho zamestnancom pri výkone jeho činnosti podľa Exekučného poriadku je v 33 ods. 1 Exekučného poriadku formulovaná objektívne, to znamená, že pre vznik zodpovednosti za škodu nie je potrebné zavinenie súdneho exekútora (jeho zamestnanca). 16.4. Zodpovedanie otázky, ktorý súdny exekútor je zodpovedný za škodu spôsobenú nečinnosťou, však nemusí byť vždy jednoduché, a to z dôvodu zložitosti posúdenia momentu vzniku povinnosti (a nezriedka hlavne z dôvodu zložitosti posúdenia momentu vzniku reálnej možnosti) ďalšieho exekútora - t.j. zástupcu, nového oprávnene vybraného exekútora, náhradníka alebo nástupcu- konať vo veci. Bude nevyhnutné posúdiť moment, odkedy mohol ďalší súdny exekútor objektívne začať vykonávať procesné úkony v danom exekučnom konaní.
17.1. Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani so zákonnou podmienkou umožnenou exekúciu na majetok podľa § 134 ods1 EP, že exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s tým súhlasí a ak je nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného. V tomto prípade nie je splnená druhá časť podmienky.
17.2. Konaním exekútora je zasahované do práv jej osobnosti, ktorá je chránená v ustanoveniach § 11 a 13 OZ Konanie exekútora sa dá vykladať podľa ustanovení OZ, ktoré upravujú aj nečinnosť a vykladajú ho v prospech osoby, ktorá koná dobromyseľne. V tejto súvislosti citovala ustanovenia § 34 a § 35 ods. 1 až 3 OZ a uviedla, že podľa týchto ustanovení je dobromyseľný taký výklad, že exekúcia konaná exekútorským úradom JUDr. J. B. bola uspokojená, a preto nemá žiadne požiadavky vyplývajúce z výzvy dražobnej spoločnosti. Jeho konanie sa nedá iným spôsobom vykladať, preto je ďalší zápis na ťarchu tretej nezávislej osoby nezákonný a za škodu musí niesť zodpovednosť exekútorský úrad. Nič nebráni tomu, aby exekúciu uplatnil voči dlžníkovi.
17.3. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla zrušiť rozsudok prvostupňového súdu a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
18. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) , keď podľa § 219 ods.3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
20. Súd prvej inštancie rozhodol vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci a aj odvolanie proti rozsudku bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).
21. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Podľa čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo „súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).
23. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
25. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
26. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) /Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 4/2009 zo dňa 29.júna 2010/.
27. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre veci podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
28. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
29.1. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že prednostný záložný veriteľ má osobitné právne postavenie, čo vyplýva z ustanovenia § 151ma ods. 3 OZ. Pri výkone svojho záložného práva sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. V prípade, že výťažok z výkonu záložného práva prevyšuje pohľadávku prednostného záložného veriteľa (a účelne vynaložené náklady), vznikne ostatným záložným veriteľom právo, aby ich zabezpečené pohľadávky boli uspokojené z výťažku z predaja, a to podľa poradia rozhodujúceho pre uspokojenie záložných práv.
29.2. Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá zostane po uspokojení všetkých pohľadávok záložných veriteľov, sa vydá záložcovi. Je to rovnaký princíp, ktorý platí aj v prípade jediného záložného veriteľa (pozri § 151m ods. 10 OZ). Aj v tomto prípade sa pred vydaním príslušnej sumy odpočítajú od získanej sumy nevyhnutné a účelne vynaložené náklady, ktoré mali záložní veritelia s výkonom záložného práva.
29.3. Podľa § 151ma ods. 5 OZ je prednostnému záložnému veriteľovi uložená povinnosť zložiť sumu získanú výkonom záložného práva prevyšujúcu jeho pohľadávku zabezpečenú záložným právom po odrátaní nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva do notárskej úschovy. Táto suma sa ukladá v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu. Záložcovi sa zostatok sumy vydá až po uspokojení všetkých záložných veriteľov (§ 151ma ods. 4 OZ). V tomto prípade ide o osobitný
druh notárskej úschovy, pri ktorej zložiteľ (uspokojený záložný veriteľ) nemá možnosť ďalej disponovať s pohľadávkou.
29.4. Podľa § 151ma ods. 6 OZ pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.
29.5. Iná situácia vznikne, ak výkon záložného práva vykonáva záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa. Na rozdiel od prípadu, keď výkon záložného práva realizuje prednostný záložný veriteľ (§ 151ma ods. 3 OZ), sa prevádza záloh zaťažený záložným právom prednostného veriteľa, ale aj ostatných veriteľov, ktorí majú výhodnejšie poradie pre uspokojenie svojho záložného práva ako záložný veriteľ, ktorý uskutočňuje výkon záložného práva. V takomto prípade sa vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom postupuje podobne ako v prípade výkonu záložného práva prednostným záložným veriteľom vrátane uloženia hodnoty výťažku z predaja do notárskej úschovy (§ 151ma ods. 5 OZ).
29.6. Vzhľadom na to, že pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného veriteľa, sa prevádza predmet zálohu zaťažený záložným právom ostatných záložných veriteľov, musí byť osoba nadobúdajúca predmet zálohu do vlastníctva informovaná o existencii záložného práva. Informačnú povinnosť o tom, že nadobúdateľ nadobúda vec zaťaženú záložným právom, má záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, a nadobúdateľ zálohu (nový záložca). Obaja sú spoločne povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak tak neurobia, zodpovedajú za škodu, ktorá vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti, a to spoločne a nerozdielne.
30. Podľa § 55 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2008, (keďže z listu Správy katastra Nitra zo dňa 1.10.2008 spisová značka: Z 4888/2008 Vec: Oznámenie o vykonaní zápisu v katastri nehnuteľností, vyplýva, že na základe Exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti na Liste vlastníctva č. XXXX vedené v tom čase Správou katastra B., pre okres B., obec B., k.ú. S. ako parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2, stavba-bytový dom súpisné číslo XXX, vchod č.o.4, byt č.XX na 7. p. na parc. č. XXX, sp. zn. EX 1161/07-BA zo dňa 30.6.2008 a opravného Exekučného príkazu EX 1161/2007-BA zo dňa 30.6.2008, bol v katastri nehnuteľností vykonaný zápis v katastrálnom území S. do listu vlastníctva XXXX pod číslom zmeny 1099/2008 dňa 1.10.2008) , právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.
31. Exekučný príkaz EX 1162/2007-BA v spojení s opravným Exekučným príkazom na vykonanie exekúcie zriadením záložného práva na nehnuteľností, ktoré boli v tom čase na liste vlastníctva č.XXXX vlastnícky vedené na povinnú O. X. , vydaniu exekučného príkazu predchádzal Návrh oprávneného: Všeobecná úverová banka,a.s. Bratislava, Mlynské Nivy 1 voči povinnej : O. X., bytom I., U. XXXX/X a Udelenie súhlasu oprávneného s predajom nehnuteľností zo dňa 02.04.2008, ako aj Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľností zapísané v katastri nehnuteľností zo dňa 30.6.2008 sp. zn. EX 1161/2007, vydané Exekútorským úradom L., súdny exekútor JUDr. J. B..
32. Postup súdneho exekútora JUDr. J. B. bol v súlade s ustanovením § 134 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2008, v zmysel ktorého „Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľností (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“ súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Exekučný poriadok v čase vydania Exekučného príkazu EX 1162/2007-BA určoval preukázať vlastníctvo povinného k nehnuteľnosti pred vykonaním exekúcie, čo v danom prípade bolo splnené a vlastníctvo povinnej O. X. k predmetnej spornej nehnuteľnosti bolo preukázane zápisom o vlastníctve v katastri nehnuteľnosti.
33. Žalobkyňa bola pri dražbe predmetnej nehnuteľností uzrozumená s tým, že na nehnuteľnosti sú viaznuce práva a záväzky, teda, okrem iného, aj zriadenie exekučného záložného práva v prospech oprávneného VÚB, a.s. Bratislava na základe exekučného príkazu EX 1161/2007-BA, a keďže išlo o prednostné záložné právo tohto veriteľa, ktorého záložné právo bolo na LV zapísané skôr, a to 1.10.2008,bola predmetná vydražená nehnuteľnosť prevedená s ťarchou prednostného záložného veriteľa - žalovaného.
34. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd nemohol vyhovieť excindačnej žalobe žalobkyne a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).