Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/173/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: vendue, a.s., so sídlom Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, IČO: 28062256, Česká republika, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Stavrovskou, so sídlom Poštová 1, Bratislava, proti žalovanému: A.. H. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ul. R. XXX/X, R. V., Slovenská republika, o zaplatenie 7.924,41 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. júla 2015, č. k. 12C/337/2014 - 105, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie, v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému nároku na zaplatenie 7.924,41 Kč s príslušenstvom.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval svoje skutkové zistenia, v zmysle ktorých právny predchodca žalobcu - Česká spořitelna, a.s., a žalovaný uzatvorili dňa 08.10.2010 zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Českej spořitelne, a.s. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb. Následne zmluvné strany uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 Kč. Žalovaný úver čerpal, ale ho nesplácal. Došlo k prečerpaniu limitu úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 01.11.2009 s tým, že podľa bodu 13 Zmluvy o poskytnutí úveru, je výpoveď účinná dňom 01.12.2009. Listom zo dňa 02.12.2009 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o účte a dohodách o službách súvisiacich s účtom a vyzval žalovaného na zaplatenie nedovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte. Uvedeným listom zosplatnil celú pohľadávku na sporožírovom účte. Pohľadávka proti žalovanému bola prevedená zo sporožírového účtu na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov.

3. Právny vzťah zmluvných strán založený zmluvou o bežnom účte, vzhľadom na charakter strán, posudzoval ako spotrebiteľský právny vzťah, bez ohľadu na to, že zmluva o bežnom účte a zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Na predmetný právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný má v právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a právny predchodca žalobcu vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Občiansky zákonník upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa. Na

podporu svojho názoru citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.06.201, č. k. I.ÚS 402/2013-10.

4. Vzhľadom na to, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný dovolával premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 10/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014. Zákon nemá prechodné ustanovenia a keďže ide o procesnú úpravu, bolo potrebné na premlčanie nároku prihliadnuť.

5. Súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú, pretože uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 03.12.2009 (t. j. deň nasledujúci po zosplatnení pohľadávky po odstúpení od zmluvy). Žaloba bola podaná na súde dňa 27.11.2013, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu bolo potrebné zamietnuť.

6. Úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si ho neuplatnil (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

7. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a priznať mu uplatnený nárok a nárok na náhradu trov konania. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), t. j. nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu.

8. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel dňa 14.02.2008 so žalovaným Zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Českej spořitelne, a.s., a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb. Následne dňa 10.08.2008 uzavreli so žalovaným Zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte. Na základe tejto zmluvy Banka - Česká spořitelna, a.s., poskytla žalovanému - majiteľovi účtu, úver na sporožírovom účte vo výške, ktorá ku dňu podpisu Zmluvy predstavovala sumu 5.000 Kč. Princípom čerpania tohto kontokorentu bola možnosť priebežne čerpať peňažné prostriedky až do tejto zjednanej výšky s tým, že takto vyčerpané prostriedky museli byť vrátené do jedného roku od čerpania kontokorentu. Úver na sporožírovom účte bol poskytnutý žalovanému dňa 08.10.2008, v tento deň bolo umožnené žalovanému ísť do povoleného mínusového zostatku - 5.000 Kč.

9. Podľa názoru žalobcu ide o právny vzťah podliehajúci českému právnemu poriadku - Obchodnému zákonníku, jeho ustanoveniam o bežnom účte. Poukázal na bod 9. Zmluvy o sporožírovom účte, v zmysle ktorého neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj platné Všeobecné obchodné podmienky Českej spořitelne, a.s., v ktorých si zmluvné strany v bode 4.1 dohodli, že ich právne vzťahy sa spravujú právnym poriadkom Českej republiky a judikatúrou. V tejto súvislosti poukázal na § 10 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a tiež na článok 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ktorý bol uzatvorený v Ríme 19.06.1980 (Rímska zmluva).

10. Domnieva sa, že nemožno v danej veci počítať premlčaciu dobu v rozsahu 2 rokov ako z titulu bezdôvodného obohatenia, ale treba uvažovať o 4 ročnej premlčacej dobe podľa českého právneho poriadku a príslušnej judikatúry.

11. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

12. Od 1. júla 2017 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým došlo k rekodifikácii doterajšieho súdneho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

13. Intertemporálna úprava v § 470 ods. 1 vyžaduj e okamžitú aplikabilitu predmetnej procesnej úpravy, a to aj na začaté konania.

14. Súčasne, podľa § 470 ods. 2 prvej vety platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. V prejednávanej veci žalobca podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu 24.09.2015, teda za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu - O.s.p., preto v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody bolo potrebné posudzovať podľa O.s.p., jeho ustanovení § 205 ods. 2 O.s.p.

16. Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP.

17. Žalobca uplatnil v konaní odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. - nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu.

18. Nesprávny skutkový záver podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií v ust. § 132 O.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti a z hľadiska významu pre právne posúdenie prejednávanej veci.

19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd na zistený skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis, tiež vtedy, ak síce na skutkový stav aplikuje správny právny predpis, tento však nesprávne interpretuje.

20. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanom prípade neobstoja.

21. Okresný súd z produkovaných dôkazov vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, ktorú aj správne interpretoval a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

22. V prejednávanej veci bola zásadnou otázka vyhodnotenia dohody strán o rozhodnom práve, ktorým sa má ich právny vzťah, založený zmluvou o sporožírovom účte resp. zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte, spravovať.

23. Žalobca argumentuje existenciou zmluvy, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je deklarovaná dohoda o aplikácii českého právneho poriadku na právne vzťahy zmluvných strán. V tejto súvislosti sa domnieva, že právny vzťah z predmetnej zmluvy sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky - Obchodným zákonníkom, ako aj príslušnou judikatúrou, ktorá v prípade predmetnej zmluvy uvažuje so 4-ročnou premlčacou dobou. Na podporu svojho názoru poukázal na § 10 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a na ustanovenia článku 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky.

24. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa odvolací súd neidentifikoval.

25. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

26. Dňa 19. júna 1980 bol otvorený na podpis v Ríme Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ktorý signovali a ratifikovali tak Slovenská republika, ako aj Česká republika.

27. Podľa článku 1 bod 1. Dohovoru, ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

28. V zmysle článku 3 bodu 1. prvej vety platí, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

29. Súčasne však, čo je významné z hľadiska rozhodovania v prejedávanej veci, podľa článku 5 bodu 1, tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.

30. Podľa článku 5 bodu 2. platí, že bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktoré mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu.

31. V prejednávanej veci síce existovala medzi zmluvnými stranami dohoda o rozhodnom práve - Český právny poriadok, avšak vzhľadom na charakter zmluvy - spotrebiteľská zmluva, za situácie, že ide o vec s medzinárodným prvkom a žalovaný má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, je potrebné posudzovať uplatnený nárok žalobcu z úverovej zmluvy podľa kogentnej právnej úpravy.

32. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

33. V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľských skutočností dovolával.

34. Zákonná úprava uvedená v bodoch 32. a 33. má imperatívny charakter, preto okresný súd správne vec právne posudzoval podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď zmluvné strany dohodli právny poriadok Českej republiky, pretože žalovaný, ktorý je spotrebiteľ, má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

35. V prípade odstúpenia od zmluvy - právny úkon, ktorý uskutočnil právny predchodca žalobcu písomne dňa 02.12.2009, došlo v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zrušeniu zmluvy od začiatku a stranám vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

36. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

37. Žalobca uplatnil svoj nárok zo zrušenej úverovej zmluvy na súde 27.01.2013, teda po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

38. Okresný súd v intenciách imperatívnej procesnej a hmotnoprávnej úpravy na premlčanie nároku prihliadol ex offo a správne žalobu zamietol.

39. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorého výške rozhodne okresný súd (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 .

40. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .