Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-61-2014.pdf
PDF · 114.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/61/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: PRIVATdebt s r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 751 proti žalovanej: Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, T., o zaplatenie 24.030,22 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 85,- eur z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobu, spoločnosť: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2013, v znení po jej čiastočnom späťvzatí a zmene v zmysle podania zo dňa 23.06.2014 (súdu doručenému dňa 2.7.2014 a rozhodnuté uznesením č.k. 15C/61/2014 - 41 zo dňa 29.7.2014, právoplatným dňa 26.8.2014) domáhal toho, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 24.030,22 eura spolu s úrokom 8,49 % ročne zo sumy 17.917,88 eura od 01.02.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.917,88 eura od 01.02.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola s dlžníkom: G. X., nar. XX.X.XXXX a spoludlžníčkou: G. X., nar. XX.X.XXXX a žalovanou uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.07.2008 (ďalej len „zmluva“), v súlade s ktorou žalobca poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 16.596,96 eura. Dlžník a spoludlžník sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 8,49 % ročne v mesačných splátkach po 117,44 eura a do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 26,56 eura. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník a spoludlžník zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 144,- eur. Žalovaná prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja dlžník a spoludlžník. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti dlžníkom a spoludlžníkom, odstúpil žalobca listom zo dňa 14.7.2010 v súlade s čl. VI. a VII. od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval dlžníka a spoludlžníka na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7- dňovej lehote. Žalovanej bolo odstúpenie od zmluvy zaslané na vedomie listom zo dňa 14.7.2010 s upozornením, že ak dlžník a spoludlžník nezaplatia celý dlh, bude žalobca nútený vymáhať dlh od žalovanej. Podľa žalobcu zostatok pohľadávky ku dňu 31.1.2013 je vo výške 24.030,22 eura a 13,49 % úrok z omeškania zo sumy 17.917,88 eura od 1.2.2013 do zaplatenia. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil v žalobe dôkazy (navrhol vykonať dokazovanie): zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom
sporení, odstúpením od zmluvy s doručenkami, oznámením o odstúpení od zmluvy s doručenkou, výpisom z obchodného registra.
2. Žalovaná sa k doručenej žalobe písomne vyjadrila dňa 9.6.2014, pričom uviedla, že jej je ľúto, že sa od nej žiada zaplatenie celej sumy, t.j. od osoby, ktorá je dlhodobo na PN, bez zamestnania a oni (pozn. súdu
- mysliac tým zrejeme dlžníka a spoludlžníka) sú zdraví. Poukázala na to, že v žiadnej banke nebola, zmluvu nepodpisovala a čuduje sa, ako mohli dostať takú suma na základe nejakého splnomocnenia. V písomnom podaní zo dňa 26.8.2014 žalovaná poukázala na svoje nepriaznivé majetkové a finančné pomery a opätovne sa vyjadrila, aby sa dlh vymáhal od dlžníka a spoludlžníka. Prostriedky procesnej obrany žalovaná nepoužila.
3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 23.6.2014 inter alia uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je vzťahom zo spotrebiteľského úveru. Čerpania finančným prostriedkov medziúveru sa uskutočnilo dňa 11.08.2008 v sume 13.277,57 eur a dňa 15.12.2008 v sume 3.203,21 eura. Uviedol, že dlžník a žalovaná riadne a včas plnili svoje záväzky do decembra 2009, odkedy nebola poukázaná žiadna úhrada a ku dňu odstúpenia boli splnené všetky podmienky § 506 Obchodného zákonníka na odstúpenie od zmluvy, s tým, že odstúpenie od zmluvy dlžník a žalovaná prevzali dňa 22.07.2010. Uviedol ďalej, že zostatok medziúveru úročí sadzbu 8,49 % od 23.7.2010 do zaplatenia a odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy si uplatňuje aj 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 17.917,88 eura v zmysle čl. VII. bod 8 zmluvy o úvere.
4. Po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností o ktorých sa koná. Pôvodný žalobca, spoločnosť: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 uzatvoril so súčasným žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. XX/ XXXX zo dňa 1.10.2015, preto súd uznesením č.k. 15C/61/2014-80 zo dňa 01.12.2015, právoplatným dňa 30.12.2015 pripustil zmenu na strane žalobcu.
5. Po doručení žaloby žalovanej doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 85,-€ (skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie), čo zdôvodnil prijatými platbami (od iných účastníkov konania) dňa 29.12.2015 v sume 20,-€, dňa 31.05.2016 v sume 25,-€, dňa 26.07.2016 v sume 20 € a dňa 25.08.2016 v sume 20,-€, teda celkovo v sume 85,- €.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzal čiastočne späť, súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil (výrok I. tohto rozsudku). Pretože bola žaloba čiastočne vzatá späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, či pojednávanie vo veci samej a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu súd s poukazom na § 146 ods. 1 CSP nezisťoval.
10. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil žalobca, ktorý žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 CSP). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
12. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
13. Súd rozhodol, že nevykoná dokazovanie opravnou doložkou zo dňa 04.08.2008 (č.l. 7 spisu), nakoľko jej obsahom bola oprava textu notárskej zápisnice N 112/2008, Nz 31794/2008 zo dňa 25.07.2008 notára JUDr. Ingrid Dubasovej, no samotná notárska zápisnica žalobcom nebola predložená, táto nebola ani žalobcom navrhnutá na vykonávanie dokazovania, a preto by dokazovanie touto opravnou doložkou bolo neúčelné, irelevantné a bez právneho významu, a to s prihliadnutím na uvedené absenciu samotnej notárskej zápisnice, ktorej oprava sa táto doložka týkala.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami: zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, splnomocnením, odstúpením od zmluvy, oznámením o odstúpení od zmluvy, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie, výpisom z obchodného registra, výpisom z účtu medziúveru, zmluvou o postúpení a zistil tento skutkový stav veci:
15. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2015 žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci žalovanej pohľadávky, a teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu.
16. Z výpisu z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu súd zistil, že jeho predmetom podnikania (činnosti) bolo okrem iného i poskytovanie úverov stavebným sporiteľom, prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov.
17. Dňa 25.07.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu, dlžníkom: G. X., spoludlžníčkou: G. X. a žalovanou uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi mimoriadny medziúver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 500.000,-Sk (po prepočte 16.596,96 €), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebnú úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 300.000,-Sk. Dlžník a spoludlžník sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3.538,-Sk (117,4 €) a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 800,-Sk (26,56 €). Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník a spoludlžník žalovaní zaviazali splácať stavebný úver mesačnými splátkami vo výške 4.338,-Sk (144,- €). Zmluvu podpísala aj žalovaná ako ručiteľ prostredníctvom ňou splnomocnenej osoby: T. X., s tým, že žalovaná preberá voči veriteľovi (právnemu predchodcovi žalobcu) povinnosti vyplývajúce z ručenia. Podľa čl. V. zmluvy sa zmluvné strany zaviazali plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Podľa čl. VI. bod 3. zmluvy v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy (Odstúpenie od zmluvy) veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok. Podľa čl. VII. bodu 2. písm. i) zmluvy má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami. Podľa čl. VII. bodu 4 písm. a) zmluvy, pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace. Podľa čl. VII. bod 7. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej strane. Podľa článku VIII. zmluvy (Záverečné ustanovenia) - bodu 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.310/92 Zb. o stavebnom sporení znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.
18. Podľa čl. XIX. bod 2. písm. a) Všeobecných podmienok (Porušenie zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť), ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou
splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku. Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä, vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.
19. Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 14.07.2010 dlžníkovi a spoludlžníkovi oznámil, že vzhľadom na to, že neuhradili zročné splátky, a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote, zostávajú v omeškaní na účte medziúveru s viac ako dvomi splátkami, preto v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 25.07.2008 a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne im oznámil, že v prípade ak do 7 dní od doručenia tohto listu neuhradia dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Odstúpenie od zmluvy bolo dlžníkovi doručené dňa 22.7.2010 a spoludlžníkovi dňa 19.7.2010. Odstúpenie od zmluvy právny predchodca žalobcu oznámil písomne aj žalovanej, doručené jej bolo dňa 21.7.2010.
20. Z výsluch žalovanej súd zistil, že si bola vedomá podpísania ručiteľského záväzku, no dlžníci jej uviedli, že to splácajú po 20,- €. Potvrdila, že jej dňa 21.7.2010 bolo doručené oznámenie o odstúpení od zmluvy.
21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 310/1992 Z. o stavebnom sporení v znení účinnom do 31.12.2008, stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
26. Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
28. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
29. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
31. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
32. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
34. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
35. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
36. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
37. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
38. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
39. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba (ani po jej čiastočnom späťvzatí) nebola podaná dôvodne.
40. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 25.7.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom, spoludlžníkom a žalovanou ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie dlžníkovi a spoludlžníkovi mimoriadneho medziúveru vo výške 500.000,- Sk, čo nebolo ani stranami sporu sporné. Zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom, spoludlžníkom a žalovanou je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, a to s poukazom na ust. § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka definujúcich spotrebiteľskú zmluvu, spotrebiteľa a dodávateľa. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom (právny predchodca žalobcu) a spotrebiteľom (dlžníkom a spoludlžníkom ako i žalovanou), táto má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač, jedná sa teda o typickú spotrebiteľskú zmluvu. V takomto prípade spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, buď podľa vlastnej predstavy naformuluje, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takéto posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy bolo opakovane v obdobných sporoch právoplatne posúdené (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 9Co/435/2015 zo dňa 17.05.2016), v danom spore takéto posúdenie nepredstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Dokazovaním bolo taktiež zistené, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.7.2010 odstúpil od predmetnej zmluvy v súlade s čl. VI a VII zmluvy, pričom podľa čl. VII. bod 7 zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Vychádzajúc z dátumov doručenia preto odstúpenie od zmluvy bolo účinné dňa 22.7.2010 (doručené dlžníkovi). Žalovanej bolo doručené dňa 21.7.2010. Čo sa týka následkov odstúpenia od zmluvy, tu je potrebné s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikovať úpravu § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), podľa ktorej odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a je povinnosťou zmluvných strán v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť druhému všetko, čo podľa nej (tejto zrušenej zmluvy)
dostal, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie sa (§ 451 ods. 2 OZ), t.j. majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol titulom zrušenia zmluvy.
41. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného úverového vzťahu je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka (je vyjadrením doposiaľ platného pravidla prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky).
42. Súd sa s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. musel zaoberať ex offo otázkou premlčania uplatneného nároku (bezdôvodného obohatenia). V danom prípade platí osobitná premlčacia doba v dĺžke dva roky (§ 107 ods. 1 OZ), pretože súd je toho názoru, že žalobca v prejednávanom spore vymáha bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovanej z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Ako už bolo vyššie uvedené, jedná sa o plnenie, ktoré vyplýva z odpadnutého právneho dôvodu. Objektívny začiatok plynutia premlčacej doby pri vydaní plnenia z bezdôvodného obohatenia (v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nastáva dňom, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, čo v prejednávanom spore vo vzťahu k žalovanej bolo dňa 22.07.2010, t.j. deň zániku predmetnej zmluvy z titulu odstúpenia od tejto zmluvy, nakoľko odstúpenie od zmluvy sa stalo účinným práve týmto dňom. Premlčacia doba teda začala plynúť dňa 22.07.2010 a uplynula dňa 22.07.2012 (subjektívna v zmysle § 107 ods. 1 OZ). V deň podania žaloby na súd (začatia konania), t.j. 15.02.2013 tak dvojročná premlčacia lehota už uplynula. Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.)
43. Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., k jeho aplikácii súd uvádza, že toto je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/295/2013 zo dňa 19.08.2014), teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania sám dovolávala. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom je potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Keďže toto ustanovenie je procesného charakteru, platí táto povinnosť odo dňa účinnosti citovaného zákonného ustanovenia, teda aj na právne vzťahy, ktoré súd v predmetnom spore posudzoval. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv, a to vo všetkých sporoch, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia neboli ešte rozhodnuté (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/621/2014 zo dňa 24.9.2014 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/771/2014 zo dňa 17.12.2014). Ak by bolo úmyslom zákonodarcu odlišne upraviť posudzovanie právnych vzťahov, resp. nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane premlčania) vo veciach pre účinnosťou tohto ustanovenia, resp. zák. č. 102/2014 Z.z., toto by bolo obsahom prechodných ustanovení citovaného zákona, nakoľko problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Preto ak v čase rozhodovania súdu tohto sporu je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Predmetné ustanovenie § 5b je (súčasne) ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie
času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok III.), pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na Čl. 17 CSP, s tým, že žalovaná je síce tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, keď k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 24.030,22 € s príslušenstvom, v časti 85,-€ zobral žalobu späť z dôvodu úhrady po začatí konania (teda zavinenie na strane žalovanej v zmysle § 256 ods. 1 CSP, čo možno považovať za úspech žalobcu v konaní), no vo zvyšnej časti 23.945,22 € s príslušenstvom (24.030,22 - 85 €) bola žaloba zamietnutá, čomu teda zodpovedá úspech žalobcu 0,35 %, úspech žalovanej (neúspech žalobcu) 99,65 %. Vzhľadom však na to, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), súd prvej inštancie rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.