Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/116/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobkyne I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX D. P., pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 564 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3C/17/2015-54 zo dňa 02.03.2016 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 564 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo z dôvodu plnenia prijatého na základe úverovej zmluvy, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 564,- eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 564,- eur od 29.01.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 89,82 eur, na účet pr. zástupcu žalobcu Advokátska kancelária I.G. O., s.r.o., T., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 08.03.2011 uzavreli účastníci konania zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť uvedenú čiastku spolu s príslušným poplatkom vo výške 484 eur v 12 mesačných splátkach po 82 eur počnúc dňom 15.04.2011. Celkovo mala žalobkyňa uhradiť sumu 984 eur. Žalobkyňa spolu uhradila žalovanému sumu 1 064 eur.

5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého je nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere. Žalovaný pri poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Keďže v danom prípade boli dočasné poskytnuté peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere vo forme úveru, ktorú poskytol dodávateľ spotrebiteľovi, je nepochybné, že uvedená zmluva napĺňa znaky spotrebiteľského úveru v zmysle cit. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. V takom prípade okrem všeobecnej úpravy v Obchodnom zákonníku je potrebné aplikovať aj špeciálnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a takáto zmluva musí obsahovať náležitosti upravené v tomto zákone. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedená zmluva teda neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 9 ods. 2 písm. a), f), i), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. Absencia uvedených náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje bezúročný a bez poplatkov v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. Žalovanému preto vzniklo právo na vrátenie iba skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov a upomienok. Žalobkyňa z poskytnutého úveru 500 eur zaplatila žalovanému sumu 1 064 eur, čo mal súd za preukázané z výpisov žalovaného, teda preplatila poskytnutý úver o sumu 564 eur. Uvedený prípad pre účely posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia je možné posúdiť ako plnenie zo zmluvy, ktorá je v časti neplatná. Okrem týchto dôvodov odplatu vo výške dosahujúcej 96,80 % z poskytnutej istiny je možné považovať za odplatu dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jej neplatnosť aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Naviac rozsudkom Okresného súdu Humenné, č.k. 21C 296/2013-194 zo dňa 08.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/9/2015 zo dňa 13.05.2015 bola odplata v rovnakej percentuálnej výške (poskytnutý úver 1 000 eur, odplata 968 eur) vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je tým pádom neplatná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenie predstavujúceho rozdiel medzi celkovo zaplatenej sumou zo strany žalobkyne a sumou skutočne poskytnutého úveru.

6. Poukázal na ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, § 9 ods.1, 2, § 11 ods. 1 zák. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 3,4, § 451 OZ.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Os.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že žalovaný rázne odmieta, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Je teda a maiori ad minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§261 ods. 3 písm. d)). Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Navyše žalobca podpísal aj dodatok k zmluve o úvere, kde uviedol, že financie použije na vybraný účel, za účelom výkonu zamestnania. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

9. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Hodnotenie odvolacieho súdu.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470

ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza: 12. Úverová zmluva bola uzatvorená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície. V úverovej zmluve je žalobkyňa identifikovaná svojim menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa v zmluve o úvere prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté v súvislosti s výkonom jej zamestnania, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie nie je pravdivé, lebo v zmluve takého vyhlásenie absentuje. Z úradnej činnosti súdu sú známe nekalé praktiky žalovaného, ktorý prostredníctvom svojich obchodných zástupcov či mandatárov uvádza nepravdivé údaje o účele použitia finančných prostriedkov s cieľom obchádzania ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že predmetom jeho činnosti je od 14.03.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. V právnom vzťahu so žalobkyňou teda vystupoval v pozícii veriteľa. Súd prevej inštancie preto správne uzavrel, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, ktorá vzhľadom na charakter zmluvných strán je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na tvrdenia žalovaného o „dohode“ na aplikácii Obchodného zákonníka. Jednoznačne možno teda konštatovať, že žalobkyňa v rámci kontraktácie so žalovaným vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší, lebo spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, ktoré žalovaný ako poskytovateľ služieb (úverov) používa pre väčší počet klientov. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného).

13. Vzhľadom na posúdenie predmetnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, súd prvej inštancie správne podrobil kontrole zmluvné podmienky najmä z pohľadu ich prijateľnosti.

14. Naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí preukazovať.

15. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak uzavrel, že zmluvu o úvere vzhľadom k absencii náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v § 2 ods. 2, písm. a/, f/, i/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

16. Rovnako správne sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. V danom prípade podľa žalovaného jeho náklady na administratívu spojenú s úverovou zmluvou predstavujú 96,80 % z poskytnutého úveru. Takéto náklady nemôžu mať svoje reálne opodstatnenie. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 17C 12/2014 - 35 zo dňa 01.10.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co 10/2015 - 60 zo dňa 14.07.2015, ktorým súd prvého stupňa určil, že „administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, uvedený v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2013 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“ V odôvodnení uviedol, cit: “Pokiaľ ide o dojednanie administratívneho poplatku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že súdnemu prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodlieha hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny, v danom prípade úver a úrok. Je potrebné konštatovať, že administratívny poplatok nepredstavuje cenu hlavného predmetu plnenia, pretože túto odráža úrok z úveru. Poplatok je neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku - 471,12 eur predstavuje 42,83 % zo sumy poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok je v rozpore s dobrými mravmi. V konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok dosahujúci výšku takmer polovice sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.“ Odvolací súdu naviac poukazuje na to, že neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky už bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 zo dňa 21.08.2014, ako aj rozsudkom Okresného súdu Prešov.

17. Za daných okolnosti zároveň nie je možné konštatovať, že by nebola chránená dobromyseľnosť žalovaného, keďže je to práve on, kto vopred pripravil a naformuloval zmluvné podmienky, a preto musel si byť vedomý obsahových nedostatkov zmlúv, ktoré predkladá na podpis spotrebiteľom a zároveň musel počítať s následkami rozporu zmluvy o úvere so zákonom a dobrými mravmi. Navyše žalovaný mal preukázateľne vedomosť o tom, že zmluvná podmienka ohľadom administratívnych nákladov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto plnenie prijaté v rozpore s takouto neprijateľnou podmienkou je plnením z neplatného právneho úkonu.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Správne postupoval súd prvej inštancie ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 564 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi tým čo žalobkyňa žalovanému už uhradila a poskytnutou sumou úveru.

19. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).