Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/24/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanej: C. F., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXX/X, XXX XX B. - L., v konaní o zaplatenie 704,97 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 1.2.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia 955,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 955,50 Eur od 5.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.3.2013, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 700,- Eur. Povinnosťou dlžníka bolo splatiť úver s úrokom vo výške 140,- Eur a so servisným poplatkom vo výške 126,- Eur, spolu 966,- Eur, v 13 splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,50 Eur a v ďalších 10 splátkach vo výške 95,55 Eur. Dlžník zaplatil iba 10,50 Eur, naposledy 7,- Eur dňa 31.3.2014. Vzhľadom na nesplácanie dlhu veriteľ listom z 15.8.2014 vyzval dlžníka na splatenie dlhu s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru a zosplatnil úver ku dňu 4.10.2014, čo oznámil listom z 21.10.2014.

2. Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila.

3. Na pojednávaní konanom dňa 25.1.2017 sa žalovaná k veci samej ústne vyjadrila a osobne vypovedala tak, že urobila chybu, že predmetný úver si zobrala na meno zástupkyne, myslí tým obchodnú zástupkyňu veriteľa, cíti sa zodpovedná za svoj podpis. Podpis dlžníka na zmluve o úvere je jej - žalovanej. Bolo to tak, že žalovaná mala viac úverov a keď jej predchádzajúci končil, obchodná zástupkyňa jej ponúkla ďalší a žalovaná keď o ďalší úver nemala záujem, tak táto obchodná zástupkyňa požiadala žalovanú o možnosť zobrať si úver na meno žalovanej. Obchodná zástupkyňa veriteľa vyplnila údaje žalovanej a dala jej podpísať zmluvu o úvere, ktorú žalovaná podpísala. Ustanovenia zmluvy pozná žalovaná do tej miery, že tam bolo uvedené, koľko bude poskytnuté a koľko sa zaplatí. Tvrdenia o okolnostiach poskytnutia úveru dokladá potvrdením obchodnej zástupkyne veriteľa na výdavkovom doklade a totožnosť súm aj splátkovým kalendárom predloženým veriteľom včítane časti o domácom servise.

4. Právne zastúpený žalobca prítomný na pojednávaní konanom dňa 25.1.2017 vychádzal zo zákonnosti uzatvorenia zmluvy o úvere a skonštatoval, že ak sú tvrdenia žalovanej o okolnostiach poskytnutia úveru pravdivé, tak každopádne došlo k poskytnutiu peňazí medzi tunajšími účastníkmi konania a vznikol ďalší právny vzťah medzi žalovanou a ďalšou osobou.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi a zistil :

6. Podľa obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.3.2013 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 700,- € s vyhlásením, že úver je poskytnutý za úrok vo výške 140,- Eur a za servisný poplatok vo výške 126,- Eur, dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru podľa predtlačeného textu zmluvy svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu spolu vo výške 966,- € sa dlžník zaviazal splácať v 13 -tich mesačných splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,50 Eur a v ďalších 10 splátkach vo výške 95,15 Eur, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V predtlačenom texte zmluvy bola uvedená informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN) úveru 67,70 %, a (podľa názoru sudcu paradoxne prehľadnejšie v rukou konkrétne vypisovanom údaji) aj o priemernej RPMN pre príslušný typ úveru 46,30 %.

7. Zmluva bola dlžníkmi podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, ktoré bližšie upravovali právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Osobitne v čl. 3 obchodných podmienok zakotvoval právo na zmluvnú pokutu veriteľa v prípade nesplatenia záväzku dlžníka vo výške 3,3% z istiny úveru (700 x 0,033 = 23,10 - pozn. súdu) do maximálne výšky podľa § 3a nar. vl. č. 87/1995 Zb.

8. Veriteľ upomínal dlžníka na zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 15.8.2014 a oznámil mu predčasnú splatnosť zostatku úveru listom zo dňa 21.10.2014, ktorých odoslanie dlžníkovi preukazoval poštovým podacím hárkom.

9. Z predtlačeného rukou dopisovaného splátkového kalendára (č.l. 34 spisu) súd zistil, že žalobca pod tým istým č. zmluvy XXXXXXXXX evidoval dva zmluvné vzťahy so žalovanou, a to popri úvere aj tzv. domáci servis, z toho osobitne titulom domáceho servisu žalovaná mala zaplatiť 286,65 v počte 3 splátok jednotlivo vo výške 95,55 Eur. Žalovaná zaplatila žalobcovi titulom zmluvy o úvere 10,50 Eur (v súlade so skutkovým odôvodnením žaloby 3,5 + 7,- Eur - pozn. súdu), ale okrem toho podľa predtlačeného textu aj titulom domáceho servisu ďalších 113,20 Eur (96,17 + 17,03 Eur - pozn. súdu).

10. Podľa obsahu výdavkového dokladu zo dňa 24.3.2014 nositeľka mena obchodnej zástupkyne žalobcu, ktorá so žalovanou uzatvárala zmluvu o úvere, potvrdila svoju povinnosť k úhrade 1.252,65 Eur z dôvodu úveru č. XXXXXXXXX pre obchodnú zástupkyňu na meno žalovanej.

11. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“) 1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), k), l) zák. č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, (k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, (l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej v znení účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 3 ods. 1 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 5) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

20. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

21. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22. Súd zamietol žalobu, lebo v skutkových špecifikách tohto sporu právne vyhodnotil, že žalovanej fakticky nebol úver poskytnutý, lebo výdavkový doklad zo dňa 24.3.2014 je pre súd špecifickým dôkazom vyvracajúci dôkaz o poskytnutí úveru zo strany žalobcu žalovanej podľa predtlačeného textu zmluvy o úvere. Súd si je vedomý, že keby si žalovaná zobrala úver na svoje meno pre tretiu osobu, tak žalovaná by bola v právnom vzťahu s veriteľom titulom zmluvy o úvere, pričom ako správne uviedol právne zastúpený žalobca na pojednávaní, vznikol by ďalší právny vzťah medzi žalovanou a treťou osobou. Lenže súd sa priklonil k zvýšenému významu postavenia tejto ďalšej osoby, s ktorou žalovaná takto konala, ako obchodnej zástupkyne samotného veriteľa. Podľa vyhodnotenia súdu teda nejde o tretiu osobu, pri výskyte ktorej by malo zmysel hovoriť o právnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom podľa listinne doloženej zmluvy o úvere a o ďalšom právnom vzťahu medzi žalovanou a treťou osobou. Význam tohto obchodného zastúpenia vedie súd k vyhodnoteniu, že samotný veriteľ v skutočnosti nesplnil svoju povinnosť poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky podľa cit. ust. § 497 ObZ.

23. Osobitne povinnosť k úhrade obchodnej zástupkyne veriteľa potvrdená vo výške 1.252,65 Eur voči žalovanej nie je vyvrátením tejto súvislosti správania sa zúčastnených osôb v okolnostiach poskytnutia úveru, naopak keď podľa splátkového kalendára pod tým istým č. zmluvy 320140525 žalobca evidoval dva zmluvné vzťahy so žalovanou, a to popri úvere aj tzv. domáci servis, ich súčet 966 + 286,65 práve zodpovedal takto formálne dojednanej celkovej povinnosti dlžníka.

24. V ďalšom obsahu tohto odôvodnenia, vzhľadom na rozhodovaciu činnosť vo veci hromadne predkladanej zmluvy, súd dodáva, že ani v prípade skutočného odovzdania peňažných prostriedkov na začiatku zmluvného vzťahu zo strany veriteľa dlžníkovi by nebolo spravodlivým usporiadaním právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ktoré by vychádzalo z predkladaného obsahu, resp. predpokladaného účelu tejto zmluvy o úvere, lebo zjednodušene povedané, táto obsahuje tzv. skryté náklady, na ktoré spotrebiteľ v postavení dlžníka nebol riadne upozornený, resp. zmluva je uzatvorená v rozpore s právnou úpravou.

25. Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkovi zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa jeho cit. ustanovenia § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu preto nemá zmysel hovoriť o základných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere iných, než o základných náležitostiach zmluvy, formou ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Obsah prejavenej vôle v rozsahu hlavných náležitostí zmluvy v tomto prípade podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti. Každopádne povinnosti dlžníka sú dojednané jasne, keď súd vychádza zo samotného dojednania o povinnosti dlžníka uhradiť konkrétne splátky.

26. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä podľa cit. ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Ďalšie sprievodné náležitosti zmluvy by mohli byť doplňujúcim činiteľom hodnotenia správania sa veriteľa, osobitne napr. započítavanie plnení dlžníka na istinu alebo najprv na určité príslušenstvo zmluvy podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., ale toto aj vzhľadom na výraz „prípadne“ nie je nevyhnutné pre vymedzenie materiálne preskúmateľnej vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d), v spojení s cit. ust. § 9 ods. 2 písm. g), k), zák. č. 129/2010 Z.z. uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým

právnym následkom bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Preto súd uvedenie týchto údajov považuje nie za konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitné informačné povinnosti veriteľa, ktoré majú význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Tieto informácie musia materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, z toho RPMN podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú istina aj náklady úveru a časové aspekty splácania úveru. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ je podľa názoru súdu neaplikovateľné, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o celkových nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu.

27. V zmluve uvedené informácie o celkovej sume splatnej spotrebiteľom 966,- Eur, ako aj o RPMN 67,70 % (už aj podľa systematicky ústretového vyhodnotenia súdu, keď tento údaj je uvedený v predtlačenom texte zmluvy, pričom podľa názoru sudcu paradoxne prehľadnejšie v rukou konkrétne vypisovanom údaji je vypísaný údaj o priemernej RPMN pre príslušný typ úveru 46,30 %), by si plnili svoju funkciu informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy, keby činiteľmi pre tieto informácie boli iba povinnosti dlžníka z formálne samostatnej zmluvy o úvere. Lenže ako súd tiež zistil, žalobca podľa splátkového kalendára predloženého žalovanej pod tým istým č. zmluvy 320140525 evidoval dva zmluvné vzťahy so žalovanou, a to popri úvere aj tzv. domáci servis. Za daného stavu dokazovania, keď žiadna zo strán nepredložila prípadne ďalšiu listinu aj o zmluve o domácom servise, má súd za to, že každopádne možno aj náklady žalovanej s domácim servisom pokladať za náklady spotrebiteľa so samotným úverom, ktoré neboli do informácie podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. o celkovej sume splatnej spotrebiteľom a o RPMN zahrnuté. Pre účely odôvodnenia rozsudku zjednodušene povedané, už len v rozsahu informácie o celkovej sume splatnej spotrebiteľom by išlo o náklady vo výške 1.252,65 Eur, ale dlžníkovi bola oznámená iba vo výške 966,- Eur. Súd dodáva, že aj informácia o RPMN tohto úveru by bola zjavne vyššia, než aká bola oznámená („absolútny úrok“ 1.252,65 : 700 = 179%, resp. bez istiny 79%, pričom u úveru splatného prevažne skôr ako za kalendárny rok, už od 1. do 13. mesiaca, by tento percentuálny údaj bol výrazne vyšší, podľa odhadu sudcu s predpokladom skoršej splatnosti domáceho servisu do 3 mes. spolu napokon aj bez istiny cca 200% - pozn. súdu). Súd tak zistil rozpor s ustanovením cit. ust. § 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z., a to je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona.

28. Ustanovenie cit. ust. § 53 ods. 6 v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014 nezakotvovalo exaktné obmedzenie výšky nákladov úveru v čase. Súd k tomu konštatuje, že relatívne vyššiu mieru nákladov by súd rešpektoval u kratších a nižších úverov, s nižším dopadom na absolútnu výšku týchto nákladov, prakticky vzhľadom na vyššie zastúpenie pevných zložiek nákladov pri podnikaní. Je vhodné dodať, že úver, ktorého mieru nákladov v čase by reprezentovala RPMN presahujúca oznámených 67,70%, tobôž až podľa úvah súdu bezprostredne vyššie, by súd pokladal za neprimerane vysoký náklad úveru podľa tohto ustanovenia, aj u pod - ročného zmluvného vzťahu. Aj preto spravodlivým usporiadaním právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v prípade skutočného odovzdania peňažných prostriedkov na začiatku zmluvného vzťahu zo strany veriteľa dlžníkovi by bolo rozhodnutie súd v rozsahu rozdielu medzi sumou pôvodne poskytnutých peňazí a sumou vrátených peňazí (t.j. tu zrejme s predpokladom, že niekto by časť úveru uhradil za žalovanú), bez akéhokoľvek iného nákladu veriteľa.

29. Za daného stavu dokazovania, keď žiadna zo strán nepredložila prípadne ďalšiu listinu aj o zmluve o domácom servise, súd neuznáva, že by povinnosti žalovanej v rozsahu zmluvy o domácom servise podľa vystaveného splátkového kalendára boli skutkovo samostatné, v tomto konaní ide o právne hodnotenie súdu už na základe samotnej číselnej zhody úveru a domáceho servisu. V súlade so skutočnosťami známymi z rozhodovacej činnosti súdu je vhodné dodať, že ak ide o dojednania spočívajúce vo voľbe spôsobu vrátenia dlhu, alebo v konzultáciách s veriteľom, tak dlžník podľa § 51 nedostal právom aprobované protiplnenie, lebo upomínanie dlžníka, resp. sledovanie jeho úhrad je systematicky prednostne v záujme veriteľa a odplatné konzultácie dlžníka s veriteľom sú v zmluvnom vzťahu systematicky proti veriteľovi v rozpore s povahou veci.

30. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 . Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Lenže ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa spravodlivo vzťahuje aj na akékoľvek jednotlivé, teraz najmä už systematicky vedľajšie, ustanovenie, ktorého platnosť by bola preskúmateľná z hľadiska jeho prijateľnosti pri spotrebiteľskom charaktere zmluvy.

31. Základ nároku na náhradu trov konania súd vyporiadal podľa § 162 ods. 1 CSP, lebo žalovaná bola v konaní úspešná voči žalobcovi, ale náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).