Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-295-2016.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/295/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O. - N., I. XXX/XX, XXX XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, 040 01, IČO: 47 234 466, v mene ktorého koná advokát a konateľ JUDr. Peter Rybár, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 1 727,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/159/2014-89 zo dňa 15.01.2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Posúdiac vec v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a §451 ods. 2, §107 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) konštatoval, že účastníci dňa 29.05.2009 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 250,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť s príslušným poplatkom vo výške 242,- Eur v 12 mesačných splátkach po 41,- Eur. Žalobkyňa splatila úver v troch splátkach, poslednú dňa 06.10.2010 a celkom na úver zaplatila 1 977,75 Eur. V čase uzatvárania zmluvy platil zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, upravujúci práva a povinnosti pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa, spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti, uvedené v §9 ods. 2 uvedeného zákona. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy. Úver, poskytnutý žalovaným takúto charakteristiku spĺňa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iného úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravuje jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru viazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§4 ods. 2 písm. i/), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov, platných v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva v prejednávanej veci uvedené podstatné náležitosti nemá, a
preto je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle §3 z.č.258/2001 Z. z.. Ak teda žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 250,- Eur, táto mala povinnosť vrátiť len túto uvedenú sumu, preto nie je sporné, že žalovaný prijal sumu 1 727,75 Eur bez právneho dôvodu a v zmysle §451 ods. 2 OZ vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré by bol povinný žalobkyni vydať. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie konštatoval, že objektívna lehota na premlčanie začala plynúť od splnenia úveru, k čomu došlo 06.10.2010. U jednotlivých splátok plynie samostatná premlčacia lehota; minimálne od 17.02.2010 až do poslednej splátky 06.10.2010 plynula trojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Lehota uplynula 06.10.2013; žaloba bola podaná až 03.10.2014, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. V zmysle §101 až §110 OZ súd je povinný prihliadnuť na námietku dlžníka a pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá, premlčané právo veriteľovi nemožno priznať (§100 OZ). Preto súd prvej inštancie žalobu v plnom rozsahu zamietol. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnil.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, pretože sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, uvedenými v jeho vyjadrení vzhľadom na potrebu aplikovať na daný prípad 10 ročnú premlčaciu dobu, keďže ide o úmyselné konanie žalovaného. Z výpisu prehľadu splácania zmluvy o úvere vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo 06.10.2010 splátkou vo výške 783,- Eur a 1 154,75 Eur. V tomto čase žalovaný preukázateľne vedel, že zmluvami s takými úrokmi, ako požadoval od spotrebiteľov vo svojich formulárových zmluvách, sa bezdôvodne obohacuje pre rozpor vysokých úrokov s dobrými mravmi. Vysoké úroky mu vytkol okrem iných aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 23Sp/19/2008-19 zo dňa 10.04.2008, to znamená, že žalovaný najneskôr uplynutím 30 dní od vydania tohto rozsudku, t.j. v máji 2008 preukázateľne vedel, že prijatím plnenia z takýchto zmlúv sa bezdôvodne obohacuje. V prejednávanej veci ide v celom rozsahu o občianskoprávnu zmluvu, kde sa aplikuje inštitút premlčania, upravený v §107 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je pravidelne v situácii, keď v zmysle zákona nemá nárok na ním požadované úroky a poplatky za poskytnutie spotrebiteľského úveru a to z dôvodu, že jeho zmluvy o úveroch, poskytovaných spotrebiteľom, nie sú v súlade s príslušnou právnou úpravou. Preto je jednoznačne preukázaný úmysel žalovaného a v prejednávanej veci je potrebné vychádzať z 10 - ročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania a v prípade zmeny rozhodnutia a vyhovenia žaloby aj trovy prvostupňového konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
4. Žalobca podal odvolanie za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s. p.“). Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“), ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle §380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 C. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa §387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa §387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo aj právne posúdil, jeho rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín, doložených v súdnom spise a je odôvodnené v súlade s §220 C.s.p.. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy o úvere v prejednávanom prípade, sú správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s jeho odôvodnením stotožňuje a na ne odkazuje. Právny vzťah účastníkov, založený na základe zmluvy o úvere zo dňa 29.05.2009,
je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj podľa §52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
8. Správny je aj záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že úver v tomto prípade bol bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ktoré okresný súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia; nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka vychádza zo správne a náležite súdom zisteného skutkového stavu.
9. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd prvej inštancie správne zaoberal v prvom rade. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu v §107 ods. 1 a objektívnu v §107 ods. 2. Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.. K bezdôvodnému obohateniu došlo dňom, kedy žalobkyňa zaplatila žalovanému poslednú platbu, t.j. 06.10.2010. Žalobu podala žalobkyňa dňa 03.10.2014, t.j. po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Námietka žalobkyne o plynutí desaťročnej lehoty z dôvodu, že žalovaný úmyselne prijal bezdôvodné obohatenie, nie je opodstatnená; žalobkyňa úmysel žalovaného nijako (okrem svojich tvrdení) nepreukázala.
10. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny v plnom rozsahu potvrdil a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutého, ale výroku súvisiaceho.
11. V dôsledku úspechu žalovaného v odvolacom konaní by mal tento nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle §255 ods. 1, §262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p., avšak k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadroval, nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, preto krajský súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).