Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-49-2015.pdf
PDF · 111.4 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/49/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Hlohovec so sídlom Nitrianska 109, 920 12 Hlohovec, IČO: 00 207 781 proti žalovanému: Plastic People, s.r.o. so sídlom Dunajská I. 7664/12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 846 666, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava o zaplatenie sumy 8.437,13 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 8.437,13 EUR a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy 8.437,13 EUR od 17.03.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 506 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2015 sa žalobca dožadoval vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.437,13 EUR z titulu dlžného nájomného s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania. 2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 16.03.2006 strany sporu ako zmluvné strany - žalobca prenajímateľ a žalovaný nájomca uzavreli Zmluvu o nájme nehnuteľností (ďalej aj ako „zmluva o nájme“) na obdobie od 16.03.2006 do 15.03.2026. V tejto zmluve o nájme si v čl. I. bod 1. - Cena, dohodli nájomné vo výške 197.220,00 Sk/rok, ktoré je nájomca povinný uhradiť v celosti do 16. marca kalendárneho roka vo výške 197.220,00 Sk (+ DPH) na základe faktúry vystavenej prenajímateľom. Pre prípad omeškania s úhradou je nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Dodatkom č. 1 zo dňa 04.06.2009 k zmluve o nájme nehnuteľností zo dňa 16.03.2006 sa zmluvné strany dohodli, že nájomné dohodnuté v tejto zmluve sa môže v nasledujúcich rokoch platnosti zmluvy upraviť o index inflácie priznaný štátnymi orgánmi za predchádzajúci kalendárny rok. Cena zvýšená o index inflácie v jednom roku bude základom pre výpočet v nasledujúcom roku. Na základe tohto dodatku č. 1 sa nájomné zvýšilo zo 6.546,50 EUR na 7.030,94 EUR + DPH. Dňa 08.03.2013 žalobca zaslal doporučene faktúru č. 9120087, na základe ktorej fakturoval v zmysle zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 16.03.2006 a dodatku č. 1 nájom za obdobie od 16.03.2011 do 15.03.2012 v celkovej výške 8.437,13 EUR (7.030,94 EUR + 20 % DPH - 1406,19 EUR) s termínom splatnosti 16.03.2012.
3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil faktúru za nájom nehnuteľnosti v termíne splatnosti, žalobca ho viackrát vyzval ústne na úhradu, napriek tomu faktúru neuhradil. K dnešnému dňu zostáva k úhrade faktúra č. 9120087 s termínom splatnosti 16.03.2012 na sumu 8.437,13 EUR.
4. Na základe predložených listinných dôkazov súd dňa 1.03.2016 vydal v tomto konaní platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor doručený súdu dňa 24.03.2016, v ktorom uviedol, že predmetnú zmluvu o nájme považuje za absolútne neplatný právny úkon. Dôvodom je neoprávnené konanie žalobcu, ktorý je členom pozemkového spoločenstva. Na pozemkové spoločenstva sa aplikujú ustanovenia Zákona o pozemkových spoločenstvách, najmä ustanovenie o spôsobe konania spoločenstva vo vzťahu k tretím osobám. V citovanom zákone je uvedené, že vo všetkých veciach koná výbor, alebo predseda. Keďže žalobca disponoval podielmi spoločných pozemkov samostatne, tak v zmysle citovaného zákona na také konanie nebol oprávnený, teda ani na uzatvorenie predmetnej zmluvy o nájme. Poukazoval aj na totožnosť predmetu zmluvy - predmetu nájmu s predmetom nájmu uvedeným v Zmluve o nájme uzatvorenej so Združením urbarialistov Hlohovec zo dňa 22.06.2005. Predmet prenájmu poňal žalovaný ako spoluvlastnícky podiel s tým, že ako taký nemôže byť predmetom nájmu, nakoľko ide o ideálny podiel a o nespôsobilý predmet nájmu. Taktiež namieta, že so spoločnou vecou majú hospodáriť všetci spoluvlastníci podľa ustanovenia § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), čo sa v danom prípade nestalo. Namieta aj neurčitosť predmetu zmluvy, ktorý je určený len percentuálnym vyjadrením, z ktorého nie je možné určiť, ktorá konkrétna časť je predmetom nájmu. Zároveň uviedol, že zmluva o nájme bola uzavretá v tiesni a žalovaný bol pri jej uzatváraní uvedený do omylu. Ten mal spočívať v tom, že predmet nájmu je už predmetom nájmu skôr uzatvorenej nájomnej zmluvy, za ktorý riadne platil nájomné. Ďalej uvádza, že žalovaný nemal dostatok času na naštudovanie zmluvy a konal z obavy o prevádzku. Žalovaný odkázal žalobcu so svojím nárokom na zaplatenie nájomného na spoločenstvo Združenie urbarialistov Hlohovec, ako regresný nárok týkajúci sa spoluvlastníctva. V závere žiadal žalobu zamietnuť.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 07.10.2016, v ktorom namietol postavenie člena združenia urbarialistov Hlohovec ako argumentoval žalovaný, popísal skutkový stav ako osoba povinná vydala oprávneným osobám parcely č. 3088, 3089, 3093, 3095 v celkovom podiele 34,26 % Rozhodnutím č. POZ - 96/05496. Z uvedeného je zrejmé, že členmi pozemkového spoločenstva Združenie urbarialistov Hlohovec sú bývalí urbarialisti a im sa vydali nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov zákona č. 229/1991 Zb.. Žalobca nie je bývalým urbárnikom a preto nemôže byť, ani nie je, ani nebol členom uvedeného združenia. Je vlastníkom podielu vo výške 65,74 % z parciel č. 3088, 3089, 3093, 3095. Prehlásil, že nikdy neuzavrel Zmluvu o založení spoločenstva podľa ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách. Ohľadne duplicity predmetu nájmu uviedol žalobca nájomné vzťahy, kde vystupoval ako prenajímateľ so spol. Slovakofarma a.s. Hlohovec, predmetom ktorej bol podiel vo výške 65,74 % s účinnosťou do 15.03.2006. Následne bol predmet nájmu označovaný ako „skládka tuhého a komunálneho odpadu“, ktorej vlastníkom bola práve spol. Slovakofarma a.s. Hlohovec, ktorá uvedenú skládku predala. Od 16.03.2006 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi žalobcom a spol. SORA, s.r.o. (právny predchodca žalovaného), ktorý kúpil predmetnú skládku, pričom podmienky nájmu zostali rovnaké. Z tejto nájomnej zmluvy žalovaný platil nájomné za roky 2007 a 2008. Nájomná zmluva medzi SORA, s.r.o. a Združením urbarialistov bola podpísaná dňa 22.06.2005, avšak len na podiely členov pozemkového spoločenstva vo veľkosti celkom 34,26 %. Uviedol, že v danom čase malo Združenie uzavretú nájomnú zmluvu aj so Slovakofarmou a.s. Hlohovec ako vlastníkom skládky, a to do 16.03.2006, pričom SORA, s.r.o. sa stala vlastníkom skládky dňa 16.03.2006. Zároveň predložil súdu potvrdenie Ministerstva pôdohospodárstva, že žalobcu neevidujú ako člena Združenia urbarialistov Hlohovec - pozemkové spoločenstvo. V prospech potvrdenia svojho právneho postavenia vlastníka predmetného podielu uviedol niekoľko rozhodnutí, ako rozhodnutie MPaV SR o udelení súhlasu na trvalé odňatie pôdy na akciu „skládka tuhého komunálneho a priemyselného odpadu“, o umiestnení stavby, o trvalom odňatí poľ. pôdy pre skládku.
6. Žalobca uviedol, že trvá na žalobe a odkázal na svoju argumentáciu ako aj písomne predložené vyjadrenia. Oprávnenosť uplatneného nároku voči žalovanému osvedčil predložením právoplatných rozsudkov okresných súdov OS Bratislava II č.k. 12C/83/2011- 212, č.k. 16C/42/2011-261, ktoré boli potvrdené odvolacím súdom a podané dovolanie bolo NS SR odmietnuté. Namietané duplicitné plnenie z nájomných vzťahov od žalovaného nemohlo byť duplicitné, lebo nebolo žiadne plnenie prijaté. Ohľadne rozdielov medzi jednotlivými nájomnými zmluvami žalobca uvádza, že dňa 22.06.2005 išlo o nájomnú zmluvu s urbariátom a právnym predchodcom žalovaného, vymedzené ako predmet nájmu
spoluvlastnícky podiel prislúchajúci urbariátu. Dňa 16.03.2006 bola podpísaná zmluva so žalobcom a dňa 01.06.2009 bola podpísaná ďalšia nájomná zmluva, ktorá však súvisela s rozšírením skládky a jej druhou etapou. Ohradil sa, že nie je pravdou, že by bol žalovaný uvedený do omylu, o čom svedčí aj skutočnosť, že pri určení výšky nájomného sa odvolávali na nájomnú zmluvu z roku 2005, teda zjavne museli vedieť, že už je uzavretá nájomná zmluva, a vlastne sa vychádzalo potom z tejto výšky nájomného.
7. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že zmluva o nájme uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, a to z hľadiska určenia predmetu nájmu, ktorý je v spoluvlastníctve. Má za to, že zo strany žalobcu ju uzavrela neoprávnená osoba, ktorá nebola oprávnená disponovať s predmetom nájmu. Žalobca sa stal priamo zo zákona, novelizáciou zákona č. 181/1995 Z.z. podielovým spoluvlastníkom, a teda sa na neho mala vzťahovať právna regulácia spoluvlastníctva. Taktiež má za to, že žalovaný uzavrel zmluvu s urbariátom na celý pozemok, konal teda v dobrej viere a nebolo preukázané, resp. podľa jeho názoru bol uvedený do omylu, keď uzavrel dňa 16.03.2006 zmluvu o nájme so žalobcom a taktiež aj zmluvu dňa 01.06.2009, tieto zmluvy sú z tohto titulu neplatnými zmluvami.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: Zmluva o nájme nehnuteľností s Prílohou č. 1 v znení dodatku č. 1, Oznámenie o zvýšení nájmu, faktúra č. 9120087, odpor voči PR, vyjadrenie sa žalobcu, súbor pozemkovoknižných vložiek a listov vlastníctva, Rozhodnutie o schválení dohody o vydaní nehnuteľností, Stanovy Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov mesta Hlohovec a zmluva o založení, Predchádzajúci súhlas MPaV SR, Zmluva o nájme s nájomníkmi Zentiva, a.s. Slovakofarma a.s. Hlohovec, Stanovisko MPa R vidieka SR, súbor rozsudkov OS BA II v spojení s rozsudkami KS BA, vyjadrenie žalovaného, súbor geometrických plánov, informatívne výpisy z obchodného registra.
8. Z predložených dôkazov súd mal za preukázané:
Zmluva o nájme zo dňa 16.03.2006 uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uvádza predmet nájmu špecifikovaný v Prílohe č. 1 k zmluve ako identifikácia parciel č. 3089, 3088, 3090, 3095 v tam uvedenej rozlohe, zapísané na liste vlastníctva č. 7016 pre k.ú. Hlohovec pri špecifikácii predmetu nájmu s uvedením Rozhodnutia o odňatí pôdy akciu „Skládka tuhého komunálneho a priemyselného odpadu Hlohovec“ s určením nájomného vo výške 197.220,- Sk/rok, splatné na základe vystavenej faktúry raz ročne v celej výške do 16. marca kalendárneho roka a dojednaním úrokov z omeškania výške 0,05 % denne za každý deň omeškania. V záverečných ustanoveniach čl. V zmluvné strany v bode 1. prehlásili, že „zmluva je uzatvorená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.“
Dodatkom č. 1 bola zvýšená suma nájomného na predmet nájmu.
Faktúra č. 9120087bola vystavená v súlade so zmluvnými dojednanými podmienkami, splatná dňa 16.03.2012.
Z Rozhodnutia Okresného úradu v Hlohovci zo dňa 18.11.1996 bolo preukázané, že žalobca v súlade s ustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pozemkom ako osoba povinná vydal oprávneným osobám združených v Združení bývalých urbarialistov a obyvateľov mesta Hlohovec zastúpených p. Várym okrem iného aj časť nehnuteľností parc. č. 3088, 3089, 3090, 3095 v k.ú. Hlohovec, ktoré sú aj predmetom nájmu v zmysle uvedenej Zmluvy o nájme, pričom podiel vydaných nehnuteľností vo vzťahu k žalobcovi predstavuje 34,26 %. Žalobcovi zostal podiel na predmetných pozemkoch vo výške 65,74 %.
Z predchádzajúceho súhlasu MPaV SR o umiestnení skládky tuhého komunálneho a priemyselného odpadu zo dňa 22.06.1992 je preukázané, že parc. č. 3088, 3089, 3090, 3095 sú v spoluvlastníctve žalobcu a oprávnených osôb zastúpených p. Várym, v texte uvádzané aj ako urbariát.
Z odpovede MPa RV SR zo dňa 28.09.2011 je preukázané, že konanie žalobcu nepodlieha aplikácii ustanovení o pozemkových spoločenstvách, teda je možno konštatovať, že nie je členom Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov mesta Hlohovec.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
10. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku.
11. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“
Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“
Podľa ustanovenia § 139 ods. 1, 2 OZ „(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.“
Podľa ustanovenia § 663 OZ „Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.“
Podľa ustanovenia § 671 OZ „(1) Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. (2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.“
Podľa ustanovenia § 673 OZ „Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.“
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj ako „ZoPS“) „(1) Pozemkovým spoločenstvom (ďalej len „spoločenstvo“) sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona. (2) Členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. (3) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.
Podľa ustanovenia § 9 ZoPS „Spoločenstvo podľa tohto zákona môže vzniknúť ako spoločenstvo bez právnej subjektivity alebo ako spoločenstvo s právnou subjektivitou.“
Podľa ustanovenia § 11 ZoPS „(1) Spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (ďalej len „zmluva o založení“) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. (2) Spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný obvodný lesný úrad.“
Podľa ustanovenia § 12 ZoPS „(1) Zmluva o založení musí byť písomná a musí obsahovať: a) názov a sídlo spoločenstva, b) účel spoločenstva, c) orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti, d) spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva, e) základné práva a povinnosti členov spoločenstva, f) podmienky obmedzenia drobenia vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti, g) ďalšie skutočnosti, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo dohoda členov spoločenstva, najmä skutočnosť, či spoločenstvo vykonáva činnosť podľa § 3 ods. 2.. (2) V zmluve o založení možno určiť, že spoločenstvo vydá svoje stanovy, ktoré podrobnejšie upravia práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizačnú štruktúru spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, zásady hospodárenia spoločenstva, prípadne ďalšie otázky, na ktorých sa členovia dohodli“
Podľa ustanovenia § 15 ZoPS „(1) Členmi spoločenstva sa môžu stať len tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu spoločnej nehnuteľnosti. (2) Členstvo v spoločenstve za trvania spoločenstva vzniká a zaniká prechodom alebo prevodom vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti. (3) Každý, kto sa stáva vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti, pristúpi k zmluve o založení, a to do dvoch mesiacov od nadobudnutia tohto vlastníctva.“
Podľa ustanovenia § 31 ZoPS „(1) Spoločenstvá fyzických osôb, ktoré doteraz vznikli a boli založené podľa osobitných predpisov, sa považujú za spoločenstvá založené podľa tohto zákona. (2) Spoločenstvá podľa odseku 1 sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona a podať návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev.“
12. Na základe uvedeného súd vyhodnotil právny a skutkový stav s týmto záverom a odôvodnením: Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetu nájmu - parcely č. 3088, 3089, 3090, 3095 v k.ú. Hlohovec, zapísané pôvodne na PKV č.
2 v prospech Jednotného roľníckeho družstva Hlohovec, následne na liste vlastníctva č. 7016, ktorý má v spoluvlastníctve so združením v podieloch 65,74 % žalobca a 34,26 % združenie. Právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva spochybňovaný nebol zo strany žalovaného. Predmetom konania bolo posúdenie platnosti zmluvy o nájme, tak ako ju namietal žalovaný, čo uviedol aj ako dôvod neoprávnenosti nároku žalobcu za zaplatenie nájomného. Zo vzťahu žalobcu a združenia nebolo súdu preukázané, že by žalobca bol členom združenia. Združeniu ako osobe oprávnenej žalobca ako osoba povinná vydal podiel na nehnuteľnostiach v zmysle platných právnych predpisov. Združenie zriadené ako pozemkové spoločenstvo sa riadi zákonom č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Žalobca sa nestal dobrovoľným členom združenia. Táto povinnosť mu nevyplynula z právnych predpisov, či už zo zákona č. 229/1991 Zb. ako osoba oprávnená na vydanie nehnuteľností alebo zo zákona č. 293/1992 Zb. titulom spoluvlastníctva lesného alebo pasienkového hospodárstva ani novelou zákona č. 181/1995 Z.z. mu povinnosť dodatočne nevznikla, nakoľko sa na žalobcu tento zákon nevzťahuje ako bolo uvedené vyššie. Ohľadne nakladania so spoločnou vecou, čo namietal žalovaný ako porušenie povinností zo strany žalobcu, súd aplikáciou § 139 OZ uvádza, že prenechanie veci do nájmu možno podriadiť pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou. Na rozhodnutie o tom, že vec má byť prenechaná do nájmu, stačí väčšina počítaná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z uvedeného teda vyplýva, že zmluvu o nájme nemusia uzavrieť ako prenajímatelia všetci podielový spoluvlastníci, ale stačí keď ju uzavrú tí, ktorých podiely na spoločnej veci predstavu väčšinu. V danom prípade je nesporné, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom (65,74 %) spoločnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného oprávnene uzavrel nájomnú zmluvu so žalovaným na prenájom nehnuteľnosti. K námietke neurčitosti zmluvy o nájme, ohľadne špecifikácie predmetu nájmu, súd vychádzal z ustanovenia § 137 OZ. Na základe uvedeného podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, pričom môže byť vyjadrený určitým zlomkom alebo percentom. Nevzťahuje sa na reálne časti veci, aj pre prípad spoluvlastníctva pozemku ako veci reálne deliteľnej ide o ideálne vyjadrený podiel. Uvedené však nenapĺňa znaky neurčitého vymedzenia predmetu nájmu, nakoľko podiel bol reálne existujúci a vymedzený bol aj účelom užívania - „skládka tuhého a komunálneho priemyselného odpadu“. K námietke procesu uzatvárania zmluvy o nájme ohľadne konania v tiesni a omyle súd uvádza, že vzhľadom na charakter zmluvných strán (strán sporu), ktorými sú podnikateľské subjekty, aplikujú sa ustanovenia ObZ. Tie vylučujú aplikáciu ustanovení o konaní v tiesni a to z dôvodu, že u podnikateľov sa predpokladá vyššia miera zodpovednosti, odbornosti a profesionality. Nie je teda možné a právne dovolené účelovo sa odvolávať na ustanovenia OZ. Vyvolanie omylu nebolo súdu zo strany žalovaného preukázané, proti argumentácii žalovaného svedčí skutočnosť, že vstupoval do právneho vzťahu ako právny nástupca, čím je spochybnená jeho argumentácia o neznalosti situácie. Takéto konanie by bolo možné považovať za účelové, špekulatívne, s cieľom vyhnúť sa plneniu si povinností voči prenajímateľovi ako žalobcovi. Duplicita predmetu nájmu namietaná žalovaným v priebehu konania vykonaným dokazovaním preukázaná nebola v tom smere, že by na predmet nájmu, za ktorý žalobca účtoval nájomné, bol existujúci paralelný nájomný pomer. V tomto bode námietok žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Navyše označením odlišného subjektu, resp. odlišného právneho vzťahu nie je relevantným argumentom voči žalobcovi, ak súd má za to, že zmluva o nájme je platnou zmluvou. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami vystavil faktúru č. 9120087na sumu 8.437,13 EUR, splatnú dňa 16.03.2012, ktorú žalovaný ako povinný riadne a včas neuhradil. Keďže žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod nesplnenia si svojej povinnosti voči žalobcovi, dostal sa do omeškania. Omeškaním sa s plnením dlžníka vznikol veriteľovi nárok na sankciu vo forme úrokov z omeškania. Zmluvné strany sa dohodli na výške úrokov z omeškania v ustanovení čl. II, bod 1 zmluvy o nájme. Vznik nároku na úrok z omeškania sa viaže na deň omeškania sa ako márnym dňom splatnosti záväzku. Súd má za to, že v danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané v priznanej sume a nesporné.
Súd ako účelové a nepreukázateľné vyhodnotil tvrdenie žalovaného o tom, že má za to, že užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu dôvodne a hradí nájom za tieto nehnuteľnosti urbariátu nakoľko je nesporné, že právny predchodca žalovaného ako aj sám žalovaný hradili nájomné v žalovanej výške žalobcovi a preto jeho tvrdenie, že má za to, že nájom uhrádza aj za žalované obdobie je účelové. Na otázku súdu, či nájom v žalovanej výške hradí urbariátu ( ktorý vo vyjadreniach označil ako jediný subjekt oprávnený uzatvoriť zmluvu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ) uviedol, že nie. Ako nespornú súd vyhodnotil tiež skutočnosť, že predmetom zmluvy s urbariátom nie sú parcely č. 3088, 3089, 3090, 3095
a teda žalovaný si musel byť vedomý, že pri akceptácii jeho dôvodov nehradenia nájmu tieto užíva bez právneho titulu a teda mu vzniká voči vlastníkovi bezdôvodné obohatenie.
Žalobca v žalobe ( pravdepodobne chybou v písaní ) žiadal priznať zmluvne dohodnutý úrok z omeškania odo dňa 17.3.2011 napriek skutočnosti, že predmetom konania je faktúra so splatnosťou 16.3.2012. Súd teda zamietol žalobu v časti úroku z omeškania od 17.3.2011 do 16.3.2012 a priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 9120087 ( v súlade s odôvodnením žaloby ) a vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 24.1.2017.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešnú obranu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške uhradeného súdneho poplatku.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).