Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-100-2015.pdf
PDF · 136.53 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/100/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. K. X., L.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky K. V., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. T. L. A. T. Č..X, zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20, za účasti otca S. X., L.. XX.X.XXXX, P. J. V. U. XX, XXXXX Q., S., E. P., zastúpeného JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Žižkovej č. 6, v konaní o uloženie výchovného opatrenia uložením povinnosti pravidelných návštev u psychológa takto
rozhodol:
Súd napomína matku a otca maloletej, že sú povinní vzájomne zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu v záujme maloletej M. K. X..
Ukladá rodičom maloletej M. K. X., L.. X.X.XXXX a maloletej M. K. X., povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, od právoplatnosti tohto rozsudku v trvaní 6 mesiacov, pričom rodičom ukladá s Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice riadne spolupracovať.
Kolízny opatrovník v súčinnosti s Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v lehote 3 a 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku predloží súdu predbežné zhodnotenia uloženého výchovné opatrenia.
O náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 41P 43/2014 začaté na návrh otca maloletej doručený súdu dňa 18.3.2014, ktorým otec žiadal o úpravu rozsahu jeho stretávaní sa s maloletou dcérou M. K. X., v rámci ktorého konania návrhom doručeným na pojednávaní konanom dňa 26.9.2014 otec žiadal, aby súd rozhodol aj o nariadení pravidelných návštev maloletej v ambulancii detského klinického psychológa určeného súdom v rozsahu raz týždenne, za účelom udržiavania a rozvoja pozitívneho vzťahu maloletej k otcovi a zároveň uložil povinnosť matke maloletej zabezpečiť pravidelné absolvovanie uložených návštev maloletou v termínoch stanovených psychológom.
2. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 43/2014 zo dňa 24.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2014, súd rozhodol o zmene rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 27P 82/2009
zo dňa 17.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 365/2012 zo dňa 27.6.2013, v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou M. K. a zároveň návrh otca o povinnosti uložiť matke pravidelné návštevy maloletej v ambulancii detského klinického psychológa určeného súdom v rozsahu raz týždenne za účelom udržiavania a rozvoja pozitívneho vzťahu maloletej k otcovi vylúčil na samostatné konanie.
3. Predmetný návrh otec odôvodňoval bránením mu matkou maloletej v pravidelnom stretávaní sa s maloletou, jej úmyselným narúšaním ich vzájomných vzťahov, očierňovaním otca v očiach maloletej, programovaním dieťaťa matkou proti otcovi, kde sa odvolával i na znalecké posudky spracované znalcami v súdnom konaní týkajúcom sa maloletej v minulosti, ktoré ani v jednom prípade nezistili ovplyvňovanie maloletej otcom voči matke; tvrdil, že k negatívnej manipulácií maloletej matkou voči otcovi dochádza i naďalej s dopadom na maloletú, o čom svedčila aj udalosť z letných prázdnin 2014, kedy matka odovzdala maloletú otcovi v meste V., teda nie v mieste bydliska otca, ktoré maloletá už poznala z vlaňajších letných prázdnin, maloletá po odovzdaní otcovi bola nekomunikatívna, nahnevaná, pôsobila odmietavo, následne po celú cestu do domu otca v trvaní dvoch hodín mlčala, v dome otca sa zamkla do svojej izby, ktorú má v dome otca, odmietala si vybaliť veci, na dvere zavesila tabuľku s nápisom „nerušiť“, na otcovo naliehanie následne dvere otvorila, ale s hnevom otcovi nadiktovala svoje „pravidlá“, tvrdiac, že do Talianska prišla len preto, lebo musela, že chcela ostať na Slovensku s matkou a že otec ju má okamžite odviezť na Slovensko, že nesmie vstupovať do jej izby, osobitne vtedy, keď je na dverách tabuľka „nerušiť“, že sa jej nesmie ani len dotknúť, otcovi sa ju nepodarilo upokojiť, to sa podarilo až následne priateľke otca, celý nasledujúci deň maloletá trávila pri hre a sledovaní TV, neskrývajúc svoje odmietanie voči otcovi, neskoro večer, keď už bola sama v izbe a dávno mala spať, otec začul z jej izby nejaké zvuky, keď vošiel do izby, aby sa presvedčil, či je všetko v poriadku, maloletá nespala, telefonovala s matkou, ktorej po slovensky opakovala na zjavný monológ matky len „áno, áno, áno“, čo na otca pôsobilo dojmom prijímania inštrukcií, otec maloletú nechal telefonovať, keď sa neskôr vrátil skontrolovať maloletú do izby, či už spí, našiel ju plakať na kolenách v posteli, snažil sa ju upokojiť, ale maloletá sa mu nedala objať, odtiahla sa od neho a vykričala mu, že nechce byť v Taliansku, že on nie je jej otcom, že jej zruinoval celý život; počas ďalších dvoch dní s pomocou otcovej priateľky a v prítomnosti syna otcovho známeho sa maloletá upokojila, zapojila sa do nových hier, aktivít v bazéne, ale stále sa voči otcovi správala neprimerane chladne, vyhýbala sa akémukoľvek fyzickému kontaktu, akýmkoľvek známkam náklonnosti, o pár dní opäť matka zatelefonovala M., znovu neskoro v noci, maloletá opätovne matke pritakávala „áno, áno, áno“, znova po skončení telefonátu otec našiel maloletú v slzách kľačať na posteli, maloletá sa mu už nechala objať a keď sa jej opýtal prečo plače, povedala, že jej je smutno za psíkom, ktorého má na Slovensku, na čo otec reagoval prísľubom, že na budúce si psíka môže priniesť so sebou, k čomu maloletá namietala, že od matky vie, že toto by jej nedovolila, čo matka maloletej zdôvodnila údajne tým, že otec by psíka odkopol; v priebehu nasledujúcich dní sa maloletá vrátila k svojmu bežnému správaniu sa voči otcovi, srdečnému, k objatiam a bozkom, hrala sa s otcom a kamarátmi celé dni a na jej želanie jej otec umožnil, aby v noci spala vedľa neho; popísané skutočnosti otec označil ako nepravdepodobné, aby sa 8 ročné dieťa, samo od seba, potom, čo ešte počas posledného prázdninového víkendu od 27. do 29.6. v Košiciach prejavovalo otcovi všetku náklonnosť a pozitívne city, takto zmenilo vo svojom správaní a dokonca samo vymyslelo používanie tabuľky s názvov „nerušiť“, uvedené, ako aj ostatné dovtedy zažité a zistené skutočnosti otca utvrdili v presvedčení, že maloletá potrebuje pravidelnú psychoterapiu, odbornú pomoc a podporu skúseného detského klinického psychológa za účelom eliminácie negatívneho pôsobenia jej matky na vzťah maloletej k otcovi, otec prejavil ochotu zaplatiť prípadné náklady na takúto psychologickú pomoc maloletej, uviedol, že takéto výchovné opatrenie žiadal matke uložiť už v konaní 27P 82/2009, avšak neúspešne a výber detského klinického psychológa ponechal na zvážení súdu s uvedenou výhradou voči osobám G.. R. V. S. G.. R. Č., ktorí maloletú v minulosti vyšetrovali a podľa názoru otca boli zmanipulovaní matkou k podaniu stanovísk v jej prospech.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný a skutkový stav.
5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 82/2009 zo dňa 17.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 365/2012 zo dňa 27.6.2012, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 30.8.2013, súd rozhodol o zverení maloletej M. K. do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na výživu maloletej súdom stanoveným výživným, vyčíslil dlžné výživné za obdobie od
1.4.2010 do 30.9.2012, upravil styk otca s maloletou M. K., uložil matke povinnosť informovať otca o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej raz mesačne. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 50/2014 zo dňa 20.6.2015, bolo dovolanie otca voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 365/2012 zo dňa 27.6.2013 odmietnuté.
6. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41P 109/2014 zo dňa 28.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 220/2015, pričom prvý výrok rozsudku 41P 109/2014 nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2015 a ostatné výroky súdu prvého stupňa nadobudli právoplatnosť dňa 24.3.2015, bol návrh otca na udelenie súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti maloletej M. K. X. W. N. N. I., Talianska republika, zamietnutý a rodičom bolo uložené výchovné opatrenie podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte psychologicko-poradenských služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, za účelom obnovenia a zlepšenia komunikácie rodičov navzájom a za účelom komplexného riešenia zdravotného problému maloletej M. K. X., L.. X.X.XXXX, t.j. veziko- ureterálneho refluxu maloletej, po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku
7. Na pojednávaní konanom v pôvodnom konaní sp. zn. 41P 43/2014 dňa 24.10.2014 matka maloletej s touto časťou návrhu otca nesúhlasila, poukázala na to, že otec už v minulosti s maloletou chodil k psychológovi v čase pobytov otca na Slovensku, od ktorého maloletá chodila vystresovaná, odmietala ho ďalej navštevovať, otec ju k tomu nútil, pričom z pohľadu matky maloletá uvedená nemá zapotreby, keďže vzťah s otcom sa v tom čase stabilizoval a vyjadrila názor, že miesto nosenia dieťaťa v sobotu v dopoludňajších hodinách otcom k psychológovi by otec daný čas mal radšej tráviť s maloletou.
8. Zo správy kolízneho opatrovníka vo veci doručenej súdu dňa 26.5.2015 vyplýva, že matka maloletej v rámci pohovoru u kolízneho opatrovníka dňa 19.5.2015 konštatovala, že takéto návštevy psychológa maloletou nie sú potrebné, keďže maloletá má vybudovaný vzťah s otcom, ako nevyhnutné označila potrebu tento vzťah udržiavať, čo by malo byť predovšetkým v snahe otca dieťaťa, ktorý by sa mal maloletej venovať intenzívne, s láskou, aj v súkromí a nie len vystupovať ako vzorný otec pred inými ľuďmi, ktorý postreh matke sprostredkovala maloletá M. K., ktorá intenzívne vnímala a hodnotila otcove správanie a takéto želanie uviedla maloletá sama; v minulosti matka s maloletou navštevovala detskú psychologičku v Prešove, ktorá spolupracovala D. G.. R. Č. na vypracovaní znaleckého posudku, ktorá psychologička dieťa poznala, preto ju na základe návrhu matka s dcérou navštívila cca 2 - 3 krát, návštevy boli vždy realizované po styku s otcom, aby psychologička vedela aktuálne posúdiť ich vzájomný vzťah, po týchto stretnutiach psychologička konštatovala, že nie je potrebné, aby maloletá k nej viackrát chodila, nakoľko jej vzťah s otcom bol normálny, adekvátny situácií, okrem toho bola maloletá taktiež u psychologičky, ktorú odporučila otcovi jeho právna zástupkyňa a to 3 - 4 krát, ktoré stretnutia prebiehali počas soboty, keď bol otec v Košiciach na stretnutí s maloletou, dieťa tam podľa tvrdení matky odmietalo chodiť, ktorú vôľu maloletej otec nerešpektoval a napriek tomu ju k psychologičke vodieval, maloletá preto samotnej psychologičke oznámila, že k nej chodiť nechce, tá jej vôľu nerešpektovala a dieťa zakaždým vyšetrovala, do správy, ktorú následne po ukončení spolupráce vypracovala uviedla, podľa tvrdení matky, nepravdivé skutočnosti; matka vyjadrila názor, že ďalšie návštevy psychológa by pre maloletú boli psychickou záťažou a navrhla, aby psychológa začal navštevovať otec dieťa z dôvodu, aby sa naučil, ako sa má správať k dieťaťu vo veku maloletej, keďže doposiaľ nikdy nemal možnosť starať sa a vychovávať malé dieťa.
9. Dňa 26.5.2015 otec doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci uloženia povinnosti matke pravidelných návštev maloletej v ambulancii detského klinického psychológa, ktorý zdôvodňoval ním tvrdeným mimoriadne vážnym prejavom ohrozenia zdravia, resp. života maloletej, kedy v čase ich stretnutia prebiehajúceho v obchodnom centre M. maloletá otcovi povedala, že jedného dňa vyskočí z okna, ale musí to byť naozaj vysoko a keď sa jej otec opýtal, prečo takto hovorí, po chvíľke váhania odpovedala: „Nemôžem žiť s rodičmi, ktorí proti sebe stále bojujú.“, ďalej poukázal na obsah výpovede maloletej pred súdom v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 41P 109/2014, ktorú výpoveď otec hodnotil ako výpoveď maloletej pod vplyvom nevhodného ovplyvňovania zo strany matky dieťaťa; vyššie uvedené vyjadrenie maloletej o tom, že vyskočí z okna vnímal ako bezprostrednú hrozbu pre maloletú, z čoho vyvodil potrebu urgentného zásahu formou predbežného opatrenia, formou okamžitej pomoci psychológa. Na výzvu súdu k uvedenému návrhu kolízny opatrovník maloletej vykonal sociálne zisťovanie v mieste bydliska matky a maloletej dňa 10.6.2015, kde vykonal individuálny rozhovor s maloletou, so súhlasom
matky, bez jej prítomnosti, pri ktorom rozhovore maloletá uviedla, že v termíne od 1.5.2015 do 3.5.2015 bola s otcom počas jeho pobytu v Košiciach v rámci realizácie stretnutia, dňa 2.5.2015 boli spoločne nakupovať v OC M., kde najprv kúpili hračku Ribelle, ktorú maloletá veľmi chcela, následne zašli do predajne T. kúpiť kamienky, ktoré maloletá zbiera, kde otec nechcel kúpiť jej viac ako jeden kamienok, kvôli tomu sa nepohodli a otec následne napriek prvotnému nesúhlasu jej kúpil ďalších 10 nových kamienkov, maloletá poprela, že by počas tohto stretnutia bola povedala otcovi, že chce vyskočiť z okna, nepoprela však, že túto frázu otcovi povedala, konkretizovala, že uviedla: „Zničil si mi život, keď mi nedovolíš veci“ (čo maloletá spresnila, že ide o telefonovanie, tablet, mobil, ktorý mala od otca dostať, ale nakoniec nedostala) „tak vyskočím z najvyššieho okna“, túto situáciu vysvetlila uvedením, že počas letných prázdnin 2014, keď bola v Taliansku, došlo medzi ňou a otcom k veľkej hádke kvôli tomu, že odmietala ísť k lekárovi do I., čo zdôvodňovala údajnými zlými spomienkami, keďže predchádzajúce prázdniny, počas jej pobytu, otec ju vodil k tomuto doktorovi každý deň, musela tam podstupovať jedno až dve krátke vyšetrenia, alebo jedno dlhé vyšetrenie, každý deň jej tam odoberali krv z predlaktia a hádka, podľa tvrdení maloletej, medzi ňou a otcom bola dlhá a vyústilo to následne do jej vyjadrenia o vyskočení z okna, čo mala otcovi povedať vo svojej izbe v jeho dome po taliansky, po ktorom vyjadrení maloletej, podľa jej tvrdenia, následne otec stíchol, odišiel preč, opísal situáciu svojej priateľke K., ktorá následne prišla k maloletej, snažila sa ju ukľudniť a maloletá po celej tejto udalosti chcela ísť domov k mamke, o čo ju telefonicky aj žiadala, avšak mamka sa jej snažila vysvetliť, že nemôže pre ňu prísť skôr, lebo majú stanovený termín, dokedy musí byť u otca. Maloletá zároveň popísala situáciu ku ktorej došlo v čase jarných prázdnin 2015, kedy si písala SMS správy so svojou kamarátkou zo Slovenska, čo otcovi vadilo a vyčítal maloletej, že s ním si nikdy nepíše, iba s kamarátkou a s matkou, znova ju chcel vziať k lekárovi do Janova, čo odmietla a uvedené opäť vyústilo do hádky medzi ňou a otcom, po ktorej ju otec upokojoval a prisľúbil jej, že pre ňu postaví detský domček v záhrade, čo aj následne splnil. Kolízny opatrovník poukázal na to, že v čase šetrenia maloletá žiadneho psychológia nenavštevovala, kolízny opatrovník odporučil matke, aby sa s dcérou zúčastnila konzultácií na Referáte poradensko- psychologických služieb úradu práce, v záujme predchádzania nepriaznivých vplyvov aktuálnej situácie medzi rodičmi na dieťa a za účelom psychologickej pomoci maloletej v prípade zistenia patologických prejavov v jej správaní, matka s návštevou odborníka súhlasila a konzultácií uňho s maloletou dcérou sa sľúbila, že sa zúčastnia.
10. Vzhľadom na uvedené súd uznesením sp. zn. 23P 100/2015 zo dňa 15.6.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 223/2015 zo dňa 26.8.2015, návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a toto uznesenie sa stalo právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa 8.9.2015.
11. Vzhľadom na to, že otec maloletej je cudzím štátnym príslušníkom, je občanom Talianskej republiky, súd uznesením sp. zn. 23P 100/2015 zo dňa 9.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.4.2015, ustanovil v konaní prekladateľa a tlmočníka pre taliansky jazyk Mgr. Miroslava Kováča, ktorému následne uznesením sp. zn. 23P 100/2015 zo dňa 12.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2015, priznal odmenu za vykonanie prekladateľských úkonov - prekladu písomnosti súdu z jazyka slovenského do jazyka talianskeho vo výške 149,01 €, ktorá odmena mu bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
12. Dňa 21.10.2015 otec doručil súdu písomné vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázal na čas strávený maloletou u otca v čase letných prázdnin od 29.6.2015 do 2.8.2015, ktorý čas hodnotil ako obdobie pokojné a šťastné s tým, že maloletej kúpil psíka, ktorého si obľúbila a počas celého obdobia pôsobila vyrovnaným a šťastným dojmom, otec ani iní členovia domácnosti, či priatelia a známi u maloletej nezaregistrovali žiaden problém, o tom, že sa maloletej počas uvedeného pobytu venoval a o spokojnosti a šťastí maloletej ako dôkaz predložil súdu video a fotodokumentáciu na DVD nosiči. Uviedol, že dňa 25.9.2015 si maloletú vyzdvihol od matky v jej zamestnaní v Košiciach, ako obvykle maloletá v prítomnosti matky neprejavila voči nemu žiadne pozitívne emócie, ale po nasadnutí do auta a vzdialení sa z dohľadu matky ho ako obvykle srdečne vyobjímala, vybozkávala, otec preto nemal ani najmenšie podozrenie, že by sa u maloletej od návratu z Talianska akokoľvek zmenili jej city alebo postoj voči otcovi a na želanie maloletej šli následne na nákupy do OC M., počas ktorej cesty sa maloletá vypytovala na svojho psíka, ktorého má v domácnosti u otca, otec jej ukázal fotky a videá so psíkom, z ktorých sa maloletá tešila, následne spoločne urobili nákup podľa výberu maloletej, ktorá v čase otcom vykonávaného platenia tohto nákupu sa od pokladne vzdialila a keď ju otec dobehol, bez zjavnej príčiny mu začala vyčítať, že jej nepomohol s ťažkou taškou s nákupom, na čo otec namietal, že takúto jeho ponúknutú pomoc samotná maloletá odmietla, maloletá s plačom a výčitkami pokračovala, že to mal
aj tak urobiť aj napriek jej odmietnutiu, že ona je dieťa, on dospelý, že je zlým otcom a že ho nikdy už nechce vidieť a nikdy k nemu nechce ísť do Talianska, na ktorý prejav maloletej otec reagoval tým, že ak je to skutočne jej želanie, tak on ho bude rešpektovať a nebude za ňou už chodiť do Košíc, ani ona nemusí chodiť za ním do Talianska, na čo sa maloletá silne rozplakala a jediné, čo popri plači zo seba dostala, bolo, že či už nikdy neuvidí svojho talianskeho psíka a ušla otcovi v čase okolo 20,35 hod., otec ju následne nevedel nájsť, volal jej na mobil, ktorý nedvíhala, preto zavolal matke, oznámil jej útek maloletej a zároveň zašiel za strážnou službou OC M., zhruba o 2 minúty neskôr volal maloletej aj matke, obe už mali vypnuté mobilné telefóny, matke maloletej sa mu podarilo dovolať okolo 20,55 hod., pričom mu uviedla, že už sú aj s maloletou M. doma, že s ním dieťa nechce byť, že si zavolajú na druhý deň; vzhľadom na krátkosť časového úseku medzi jednotlivými uvedenými udalosťami otec vyjadril podozrenie, že celá situácia bola vopred pripravená a zinscenovaná matkou maloletej; v nasledujúci deň mu matka maloletej zavolala, že maloletá nechce byť s ním, že už nikdy nechce ísť do Talianska, preto sa otec rozhodol maloletú nestresovať ďalším tlakom a odišiel naspäť domov do Talianska; zdôraznil, že vzhľadom na vzdialenosť bydliska jeho a maloletej, ako aj na frekvenciu a dĺžku jeho stretnutí s maloletou raz v mesiaci na dva dni, okrem prázdnin, sú jeho možnosti pozitívneho vplyvu na maloletú, naprávania negatívnych manipulácií matky a rozvoja vzájomného vzťahu s dcérou obmedzené; poukázal na to, že od apríla 2010 nemá žiaden telefonicky kontakt, ani prostredníctvom počítačových či mobilných aplikácií s maloletou; od roku 2013, odkedy maloletá má mobilný telefón sa otec o nadviazanie telefonických rozhovorov s maloletou pokúšal, avšak maloletá ho s plačom prosila, aby jej nevolal, že z toho bude mať problém u mamy ... Vyjadril názor a presvedčenie, že jeho skutočný vzťah medzi ním a maloletou je aj naďalej vysoko pozitívny, že banálna hádka o tom, kto má niesť tašku s nákupom nebola skutočným dôvodom náhlej a diametrálnej zmeny v správaní sa maloletej k otcovi dňa 25.9.2015, následne popísanú reakciu maloletej hodnotil ako ťažko pochopiteľnú, nevyjadrujúcu skutočnú vôľu dieťaťa, vyjadril presvedčenie, že maloletej výchovou matky, ktorá spĺňa jednoznačne kritéria Syndrómu zavrhnutého rodiča, hrozia vážne psychické a o pár rokov aj sexuálne problémy a poukazujúc na v minulosti vypracovaný znalecký posudok C.. B. B. v konaní na Okresnom súde Košice II sp. zn. 27P 82/2009, kde matka bola popísaná ako hytrionská osobnosť, nie je možné očakávať nápravu správania sa matky vo vzťahu k dcére a otcovi, keďže vzhľadom na uvedené matka nie je schopná korigovať svoje správanie, čím opätovne zdôvodnil ním podaný návrh. K uvedenému podaniu pripojil spomínaný DVD nosič, fotografiu nákupu vecí pre maloletú, pokladničné doklady k uvedenému nákupu, kópiu anonymizovaného rozhodnutia KS Prešov sp. zn. 21CoE 74/14 zo dňa 25.9.2014, kópiu článku z publikácie Empatia 4/2005, pod názvom Syndróm zavrhnutého rodiča, kópiu znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou C.. B. B. vo veci v minulosti vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 27P 82/2009.
13. Súdom ustanovený prekladateľ písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.11.2015 oznámil využitie svojho práva odmietnutia vykonania úkonu z pracovných a osobných dôvodov, preto následne súd uznesením sp. zn. 23P 100/2015 zo dňa 11.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2015, zmenil predchádzajúce uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 9.4.2015 a ustanovil v konaní prekladateľa a tlmočníka pre taliansky jazyk Mariána Miliczki a následne uznesením zo dňa 11.1.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2016, prekladateľovi a tlmočníkovi Mariánovi Miliczki priznal odmenu za vykonanie prekladateľského úkonu, prekladu z jazyka slovenského do jazyka talianskeho 318,72 € s tým, že táto odmena mu bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
14. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 17.8.2016, ktorý následne bol zrušený na žiadosť matky, ktorá dokladovala rezerváciu dovolenky v dňoch 6. - 20.8.2016 v Taliansku.
15. Uznesením zo dňa 15.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2016 súd priznal ustanovenému prekladateľovi Mariánovi Miliczki odmenu za vykonanie prekladov z jazyka slovenského do jazyka talianskeho 122,18 €, ktorá odmena mu bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
16. Zo správy kolízneho opatrovníka maloletej doručenej súdu dňa 23.1.2017 vyplýva, že poradenstvo uložené rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa 28.11.2014 pod sp. zn. 41P 109/2014 matke a otcovi maloletej bolo prakticky realizované na Referáte poradensko-psychologických služieb úradu práce v období od 15.6.2015 do 29.1.2016 so smerovaním na zlepšenie narušenej a nefunkčnej komunikácie rodičov, s následným pozitívnym dopadom na komplexné riešenie zdravotného problému maloletej (týkajúceho sa problémov s obličkou dieťaťa). V uvedenom období bolo uskutočnených celkom 9 poradenských stretnutí s rodičmi, z toho počtu bolo 6 individuálnych konzultácií a 3 stretnutia s dieťaťom,
v rámci individuálnych konzultácií s rodičmi boli 2 stretnutia s otcom maloletej a 4 stretnutia s matkou maloletej, 3 stretnutia s dieťaťom, párovú konzultáciu plánovanú v dňoch 15.6.2015 a 29.1.2016 sa nepodarilo uskutočniť pre pracovné zaneprázdnenie matky. Z uvedených konzultácií bol vyvodený záver, že rodičia sa v tom čase rozchádzali v názore na riešenie zdravotného problému maloletej, prikláňali sa k svojim pôvodným rozdielnym stanoviská, priestor pre dohodu nebol zaznamenaný, preto poradenstvo s uvedeným zameraním bolo hodnotené ako neúčinné. Obaja rodičia argumentovali záujmom dieťaťa a rozdielnymi odporúčaniami odborníkov.
17. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 25.1.2017 súd okrem iného vykonal oboznámenie účastníkov s obsahom DVD nosiča založeného otcom do spisu, na ktorom sa nachádzali 2 fotky maloletej z 29.6. a 18.7.2015 a ďalej sa tam nachádzali videá s maloletou, pri ktorých hrala futbal s kamarátom dňa 29.7.2015, bola na verejnom kúpalisku na šmýkalke s otcom dňa 2.8.2015, hrala sa v bazéne pri hoteli Q. s kamarátom, skákala do bazéna a to v dňoch 2.8., 2.7. a 11.7.2015, kúpala sa v rieke s otcom dňa 12.7.2015, učila sa jazdiť na motorke 1.7.2015, opätovne bola v bazéne pri hoteli Q. s kamarátom dňa 2.7.2015 a na verejnom kúpalisku s otcom dňa 14.7.2015, jazdila na štvorkolke dňa 1.7.2015. Na uvedenom pojednávaní otec na podanom návrhu v celom rozsahu trval a doplnil, že od septembra 2015 maloletú nevidel napriek tomu, že v minulosti k nemu do Talianska chodievala rada, čo prezentovala aj pred triednou učiteľkou a svojimi kamarátmi. Otec upresnil, že maloletá odmieta chodiť k nemu do Talianska od septembra 2015, ktoré svoje stanovisko presne nezdôvodnila, doplnil, že následne sa neuskutočnili ani jeho stretnutia s maloletou na Slovensku, keďže ak maloletá prejavila vôľu, že nechce vidieť svojho otca, tak túto maloletou prejavenú vôľu on rešpektuje, pričom ale je presvedčený, že tento názor dieťaťa bol ovplyvnený názorom matky, čo podľa jeho názoru je potrebné riešiť konzultáciami u psychológa, keďže on nemá poskytnutý časový priestor na ovplyvňovanie dieťaťa z dôvodu obmedzených stretnutí s maloletou, vzhľadom na toto stanovisko maloletej otec od septembra 2015 už ani neprichádzal na Slovensko a ani matka nedoviedla maloletú k otcovi do Talianska. Matka maloletej vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní konštatovala, že by nemala námietky voči návštevám u psychológa, keby to bolo raz mesačne, nie raz do týždňa, keďže jej záleží na tom, aby dieťa si zase našlo vzťah k otcovi s tým, že v septembri 2015 v čase víkendu sa niečo odohralo, prečo maloletá jej následne telefonovala, že od otca utiekla, že matka má pre ňu prísť, dieťaťu preto vyhovela, čo následne oznámila otcovi maloletej, následne s dcérou navštívila aj psychologičku z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby maloletú vypočula, psychologička doporučila, aby otec vynechal jeden mesiac stretnutí, aby sa dcéra ukľudnila a preto v novembri 2015 matka s maloletou čakali na otca v piatok pred školou na základe ich dohodnutia sa, otec sa však nedostavil a na matkou mu napísanú SMS správu neodpovedal, nereagoval ani na pokus o mailovú komunikáciu, následne cestou právnych zástupcov účastníkov rodičov jej oznámil, že za dcérou chodiť nebude, matke otec neodpovedal ani na mailovú výzvy týkajúce sa privezenia mu dieťaťa matkou do Talianska v čase letných prázdnin a jeho nereagovanie na tieto výzvy vyhodnotila tak, že s dieťaťom nemá vycestovať; otec ju nepožiadal ani o náhradné termíny, v takom prípade by mu bola vyhovela; uviedla, že následne sa dcéra pokúsila s otcom skontaktovať prostredníctvom internetu, na tento jej pokus otec neodpovedal; navrhla, aby bola uložená povinnosť chodiť k psychológovi nielen dieťaťu a jej, ale aj otcovi maloletej, ktorý, ako už udávala v písomnom podaní, dieťa v nízkom veku nevychovával; namietala, že maloletá pred ňou nikdy neprezentovala neochotu ísť k otcovi do Talianska v čase letných prázdnin, ale uviedla, že do Talianska pôjde kvôli tomu, že tam má kamaráta T., dôvodila tým, že keď sú s otcom sami, otec sa jej nevenuje a ona sa hrá iba na videohrách, je sama, keďže otec pracuje na svojom počítači a dôvodila, že otec sa jej venuje iba v prítomnosti iných ľudí. Zopakovala, že nemá námietky voči tomu, aby všetci sa zúčastnili spolupráce s psychológom, ale formou, ktorá by maloletú nezaťažila. Prítomná kolízna opatrovníčka maloletej potvrdila, že maloletá so súhlasom matky navštívila psychologičku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na stretnutí u ktorej bola 3-krát, kontakt spočiatku nadväzovala obtiažnejšie, ale na treťom stretnutí komunikácia medzi psychológom a maloletou bola otvorená a následne psychologička zhodnotila, že v podstate ďalšia intervencia po pohovore s maloletou nie je potrebná, pretože maloletá bola stabilizovaná a nebola tam zo strany otca snaha o stretávanie sa s maloletou, ktoré stretnutia otec prerušil v septembri 2015, kedy prebehlo posledné stretnutie aj dieťaťa s psychologičkou. Od uvedeného obdobia úrad sa s maloletou nestretol, neviedol pohovor s maloletou, keďže v tom čase dieťa psychologičkou bolo vyhodnotené ako stabilizované. K prednesom rodičov na pojednávaní vo veci v prípade dohody rodičov poukázala na možnosť sprostredkovania psychologickej intervencie opätovne na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice s tým, že ak by otec znovu prejavil záujem o stretávanie sa
s maloletou aj v zmysle rozhodnutia súdu z minulosti, psychologická pomoc by mohla byť pre maloletú prínosom vzhľadom na to, že kontakt otca s dieťaťom by to pomohlo budovať, prípadne obnoviť. Otec maloletej na uvedenom pojednávaní následne potvrdil, že od septembra 2015 s maloletou nekomunikoval, nereagoval na prípadnú SMS alebo mailovú správu, čo zdôvodňoval rešpektovaním vôle maloletej, keď odmietla ísť do Talianska a nechcela ho vidieť, čo následne zdôvodnil tým, že ak dieťa v minulosti kontaktoval takýmto spôsobom, maloletá namietala, aby jej nevolal, lebo by inak mohla mať problémy s matkou, čo bolo v roku 2014 alebo 2013. Matka tvrdila, že sa maloletej snažila vysvetliť, že s otcom má komunikovať tak, ako predtým, v dôsledku čoho následne maloletá otca kontaktovala vyššie spomínaným spôsobom. K návrhu matky, aby stretnutia u psychológa sa vykonávali raz mesačne otec namietal, že matka nemá kompetenciu určovať frekvenciu takýchto stretnutí, ale že podstatnými sú potreby dieťaťa, z tohto dôvodu s návrhom matky nesúhlasil.
Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 30 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. (2) Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. (3) Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.
Podľa § 37 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,
c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých. (4) Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2. (6) Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2. (7) Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. (8) Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, (1) súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, (2) skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
18. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a uložil rodičom i maloletej výchovné opatrenia z dôvodu, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že pôvodne vzťah maloletej a otca bol vzájomne dobrý, založený na vzájomnej citovej väzbe a tento ich vzájomný vzťah bol v zásade bezproblémovým do septembra 2015, otec sa s maloletou stretával v súlade s rozhodnutiami súdov vo veci úpravy jeho stretávaní sa s maloletou, v rámci ktorých stretnutí vážnejšie problémy zaznamenané do septembra 2015 neboli, vzťah otca s maloletou do uvedeného obdobia súd hodnotí ako dobrý a štandardný a to i napriek istým obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo vzdialeností bydlísk otca a maloletej. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní ďalej jednoznačne vyplynulo, že vo vzájomných vzťahoch otca a maloletej nastal zlom v septembri 2015, dôvod ktorého rodičmi jednoznačne ozrejmený nebol, ktorý problém vnímali obaja rodičia, ako otec, ktorý podal predmetný návrh vo veci, tak i matka maloletej a v zásade obaja vyjadrili zhodný názor, že je potrebná v danom prípade intervencia psychológa, rodičia mali rozdielne názory len pokiaľ ide o frekvencie takto poskytovaného psychologického poradenstva maloletej. Z vykonaného dokazovania ďalej jednoznačne vyplynulo, že naďalej medzi rodičmi pretrváva problém v ich vzájomnej komunikácií a to aj napriek už v minulosti im uloženému výchovnému opatreniu zameranému na zlepšenie ich vzájomnej komunikácie, i keď v tom čase bolo uložené s cieľom zlepšenia ich komunikácie pri riešení zdravotného problému maloletej.
19. V danom prípade pokiaľ ide o samotný návrh otca na uloženie takéhoto výchovného opatrenia maloletej a matke dieťaťa, súd pristúpil k uloženiu výchovného opatrenia nielen maloletej, ale aj obom rodičom, keďže i na strane otca súd vníma istý problém v prístupe k maloletej a vo využíva jeho možností ako otca dieťaťa k udržiavaniu a rozvíjaniu vzťahu s maloletou. V žiadnom prípade rodič dieťaťa sa nemôže na základe jedného vyjadrenia dieťaťa, i keď môže byť takéto vyjadrenie dieťaťa preň nepríjemným, postaviť do pozície ukončenia kontaktov s dieťaťom tak, ako je to v danom prípade. Naopak, je potrebné, aby takýto rodič pri jednorazovom odmietavom postoji maloletého dieťaťa vyvinul iniciatívu za účelom zistenia skutočného dôvodu takéhoto správania maloletej a iniciatívu vedúcu k
náprave. Keďže otec v tejto oblasti bez ďalšieho po jednom v zásade „trucovitom“ správaní sa maloletej ustúpil a viac nielenže maloletú nekontaktoval, ale ani nereagoval na jej pokus, nech už je dôvodom takéhoto pokusu akýkoľvek podnet na strane maloletej, o obnovenie kontaktov. Obaja rodičia si musia v plnom rozsahu uvedomovať svoju rodičovskú pozíciu, nielen svoje práva, ale aj povinnosť dieťa vychovávať a jeho správanie usmerňovať, lebo obaja majú povinnosť a nielen právo na rozvíjanie nielen svojho vzťahu s dieťaťom, ale i na podporovanie rozvoja a upevňovania vzťahu maloletej k druhému rodičovi.
20. Z týchto dôvodov súd rozhodol o uložení výchovného opatrenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zároveň ponechal na zváženie psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, aby zhodnotil a následne stanovil frekvencie poskytovaného poradenstva ako rodičom, tak i samotnej maloletej, keďže frekvenciu takýchto konzultácií je potrebné stanoviť po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností a zároveň berúc do úvahy už aj spomínanú vzdialenosť bydlísk otca a maloletej. Z uvedených dôvodov súd zároveň uložil aj napomenutie rodičom maloletej a to povinnosť vzájomne zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu v záujme maloletej M. K.. Rodičia si musia byť vedomí toho, že dieťa vo veku maloletej problémy v ich vzájomných vzťahoch, v ich vzájomnej komunikácií, citlivo vníma, tento problém sa prenáša do prežívania dieťaťa v takomto veku, dieťa samotné nie je ešte natoľko vyzrelým, aby si daný stav dokázalo náležite vysvetliť a vyhodnotiť a preto je práve na stranách rodičov ako dospelých osôb povinnosť urobiť všetko preto, aby maloletá bola čím menej poškodená ich pretrvávajúcou vzájomnou nevraživosťou, či neschopnosťou komunikovať a musia preto urobiť všetko preto, aby v tejto oblasti zabezpečili nápravu.
21. O trovách štátu súd rozhodne samostatným rozhodnutím, keďže o odmene tlmočníka, ktorý vykonával aj tlmočenie na pojednávaní vo veci, ako i o odmene prekladateľa tlmočníka za preklad vo veci vypracovaného písomného vyhotovenia rozsudku zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a preto bude potrebné o náhrade trov štátu rozhodnúť samostatným rozhodnutím po správoplatnení rozhodnutia súdu o uvedených odmenách.
22. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.