Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/5/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. IČO: 36234176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47234679, proti žalovanej : E. C., H.. X.X.XXXX, R. C. E. H.. X/X, E., o zaplatenie 1.710,46 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n á zaplatiť žalobcovi 1.495,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 8.8.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z am i e t a . Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,80%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 7.1.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 1.710,46 Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 31,86 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 1.710,46 Eur od 18.12.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 102,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 219,49 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.1.2014 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.495,-Eur žalovanej, ktorá sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 47,94 Eur splatných v zmysle Zmluvy. Túto svoju povinnosť si riadne neplnila, dostala sa do omeškania s úhradou svojho záväzku a preto v zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru ju vyzval listom zo dňa 22.7.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, všetko v lehote15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli jej vyúčtované v zmysle Hlavy 11 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny mesačných splátok splatných do zosplatnenia v sume 78,30 Eur, zo zosplatnenej istiny vo výške 1.416,70 Eur, z úroku vo výške 159,46 Eur, z poistenia Bill protection vo výške 8,-Eur, z poplatku za upomienky 36,-Eur a 12,-Eur.

2/ Súd podľa § 180 konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa neospravedlnila, o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov nepožiadal, ani nepodala písomné vyjadrenie k žalobe.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výpisom žalobcu z obchodného registra, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX uzavretej stranami sporu dňa 7.1.2014, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - DUO (ďalej len ÚZP), výzvou žalobcu k splateniu celého dlhu z 22.7.2014 spolu s dôkazom o podaní výzvy na poštovú prepravu, predžalobnou výzvou

zo dňa 1.12.2014 a výkazom čerpania, splátok a úhrad. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ Strany sporu uzatvorili dňa 7.1.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX. Úver v sume 1.495,-Eur bol poskytnutý žalovanej na zakúpenie tovaru v predajnej cene 1.495,-Eur. Poskytnuté finančné prostriedky bola dlžníčka povinná uhradiť 48 splátkami po 47,94 Eur mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 19,76%. Ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) zmluvné strany dohodli 21,8%-mi, priemernú hodnotu RPMN 45,94%-mi. Celkové náklady spotrebiteľa činili 2.224,32 Eur. Prvá splátka bola splatná 7.3.2014, druhá a nasledujúce splátky do 14. dňa v kalendárnom mesiaci. Termín končenej splatnosti je 14.2.2018. Úver bol poistený Balíčkom EASY za mesačné poistné 1,60 Eur. Z výkazu splátok predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná čerpala úver v sume 1.495,-Eur dňa 7.1.2014. Svoju povinnosť riadne splácať úver neplnila, nezaplatila ani jednu splátku. Pre trvalé porušenie zmluvných povinností žalobca ju vyzval listom zo dňa 22.7.2014 k splateniu celého úveru vo výške 1.710,46 Eur najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Predčasnú splatnosť úveru žalobca vyhlásil podľa § 3 písm. a) Hlavy 7 ÚZP, podľa ktorého v prípade, že sa dlžník oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, je povinný celý čerpaný úver na požiadanie splatiť. Toto právo uplatnené žalobcom je aj v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka.

5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 7/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 8/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 10/ Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13/ Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.4.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14/ Podľa § 2 písm. a, b) citovaného zákona (a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15/ Podľa § 9 ods. 1,2 citovaného zákona (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16/ Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (1)Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak (a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1;(b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),r) a y); (d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej Úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.

19/ V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na predmetnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých

splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (47,94 Eur), avšak žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou Zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy je podľa názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15,v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny , ale to len za predpokladu, že zmluva stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu vyššie uvedenú požiadavku nespĺňa, preto predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalším dôvodom, pre ktorý je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.1 písm. d), je nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa (21,80%) uvedená v Zmluve, pričom správna výška RPMN je 25,12%. Pre uvedené žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil dňa 7.1.2014 sumu vo výške 1.495,- Eur, z čoho žalovaná ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe neuhradila žiadnu sumu, preto ju súd zaviazal na zaplatenie celého poskytnutého úveru v sume 1.495,- Eur a nad túto sumu žalobu zamietol.

20/ V tomto konaní žalobca si uplatňuje aj úroky z omeškania od 8.8.2014 vo výške 5,15% ročne, ktoré do 17.12.2014 vyčíslil osobitne sumou 31,86 Eur, taktiež nárok na upomienky v sume 36,- Eur a 12,- Eur a poistné 8,- Eur.

21/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .

22/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%).

23/ Podľa výzvy o predčasné platenie úveru žalovaná mala dlžnú sumu uhradiť do 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca založil do spisu podací hárok Slovenskej pošty, a.s. č. EPH002799745 na preukázanie odoslania výzvy k splateniu celého dlhu, z ktorého však nie je možné zistiť podania listu na poštovú prepravu. Z toho, že úroky z omeškania počítal od 8.8.2014 a toto žalovanou namietané nebolo, súd usúdil, že výzva bola podaná na pošte 23.7.2014, čiže lehota na dobrovoľné plnenie plynula od 24.7.14 do 7.8.2014. Nakoľko žalovaná v lehote splatnosti výzve nevyhovela, od nasledujúceho dňa t.j. od 8.8.2014 sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa je povinná platiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15%.

24/ Nárok na poplatok za upomienky si uplatňuje žalobca v zmysle § 1 Hlavy 18 ÚZP, podľa ktorého ak dôjde k omeškaniu s úhradou splátky, vzniká mu právo vyúčtovať a spotrebiteľovi povinnosť uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5,- Eur v prípade prevej upomienky a 12,- Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Podľa § 132 ods.1 sú sporné strany povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a v priebehu konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Splnenie dôkaznej povinnosti ale automaticky neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom treba rozumieť zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje stranu sporu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a tento nepreukázal, alebo nevedel preukázať súdu rozhodujúce skutočnosti pre výsledok sporu. Kto a

v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). V danom prípade žalobca nepredložil súdu ani jednu upomienku, nevydokladoval doručenie upomienok žalovanej, alebo aspoň ich podanie na poštovú prepravu. Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, považuje za neadekvátne predmetnému úkonu. Na základe uvedeného má potom za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti nároku na poplatok za upomienky, oprávnenosti jej výšky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku tejto pohľadávky. Sankcie uplatnené v dôsledku omeškania zo strany klienta uvedené v Hlave 18 ÚZP boli vopred pripravené veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov. Súd má pochybnosti o individuálnom dojednaní týchto zmluvných podmienok a poukazuje na ustanovenie § 53 ods.2,3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Žalobca dôkaz na preukázanie individuálneho dojednania sankcie obsiahnutej v § 1 Hlavy 18 ÚZP nepredložil, ani nenavrhol vykonať, preto súd dospel k záveru, že uvedená podmienka nebola medzi stranami sporu individuálne dojednaná a s poukazom na vyššie uvedené nárok žalobcu na zmluvnú pokutu zamietol.

25/ Ďalším nárokom uplatneným žalobcom je dlžné poistné z „poistenia Bill protection“ v sume 8,- Eur. Z bodu 62. Zmluvy vyplýva, že žalovaná pristúpila k poisteniu „ BALÍČEK EASY“ pre prípad straty pravidelného zdroja príjmu a pre prípad invalidity následkom úrazu a smrti následkom úrazu za poistné v mesačnej výške 1,60 Eur. Súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia. Súd má pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovanej s obsahom poistnej zmluvy č.19100826/2009 uzavretej medzi žalobcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ, a.s. ako poistiteľom vrátane znení Zvláštnych poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy, keďže tieto neboli k Zmluve pripojené a žalobca ich súdu nepredložil po celú dobu konania. Súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo prezentované v bode 62. predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika a hlavne po oboznámení sa s obsahom Poistnej zmluvy a Zvláštnymi poistnými podmienkami. Na dôkladné preštudovanie takto obsiahlych listín ani nie je dostatočný časový priestor pri uzatváraní úverových zmlúv. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Podľa § 132 ods.1 sú strany sporu povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a v priebehu konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Splnenie dôkaznej povinnosti ale automaticky neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom treba rozumieť zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje stranu sporu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a tento nepreukázal, alebo nevedel preukázať súdu rozhodujúce skutočnosti pre výsledok sporu. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd mal za to, že k uzavretiu platnej poistnej zmluvy v danom prípade nedošlo, navyše žalobca nepreukázal či a akú sumu na poistnom zaplatil poistiteľovi. Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobcovi nárok na poistné nevznikol a v tejto časti žalobu zamietol.

26/ Podľa § 255 ods. 1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27/ Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28/ Ustanovenie § 255 vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 87,40%- ný úspech, žalovaná 12,60%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo výške 74,80% (87,40% - 12,60% = 74,80%). O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd podľa § 262 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 (Zákona č. 233/1995 Z.z.).