Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-17-2016.pdf
PDF · 101.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku, v právnej veci žalobcu: Y. V. bytom G. - N., B. XXX/ X, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Hegerom, advokátom, so sídlom Trenčín, Mníšna 496/13, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Jilemnického 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-ZP-1/2016 zo dňa 7.3.2016 a rozhodnutia Oddelenia železničnej polície Policajného zboru v Trenčíne o priestupku č. KRPZ-TN-ZP1-185/2015 zo dňa 28.12.2015 takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trenčíne, odbor železničnej polície Č. p.: ČSK: KRPZ-TN-ZP-1/2016 zo dňa 7. marca 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší správny súd domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-ZP-1/2016 zo dňa 7.3.2016, vrátane rozhodnutia Oddelenia železničnej polície Policajného zboru v Trenčíne o priestupku č. KRPZ-TN-ZP1-185/2015 zo dňa 28.12.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie o priestupku).
2. Žalovaný svojim rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o priestupku, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupkov podľa § 25 ods. 3 písm. b) a podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 1/2014 Z.z. na tom skutkovom základe, že dňa 23.5.2015 na futbalovom štadióne v Trenčíne počas futbalového zápasu Fortuna Ligy medzi mužstvami AS Trenčín a MŠK Žilina ako fanúšik AS Trenčín si zahalil tvár kuklou spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu a nedovolene použil na tribúne pyrotechnický prostriedok - zapálenú svetlicu, ktorou mával okolo seba, za čo mu bola ložená pokuta vo výške 300 € spolu s povinnosťou nahradiť trovy priestupkového konania vo výške 16 €.
3. Žalobca v podanej žalobe namietal jednostranné vykonávanie dôkazov v jeho neprospech. Poukázal, že na mieste činu sa nachádzali viaceré osoby s čiernou mikinou, akú mal na sebe oblečenú žalobca. Správne orgány podľa jeho názoru nemali zákonný dôvod na vyhotovenie záznamov z futbalového záznamu, ktorý musí byť daný ešte pred jeho vyhotovením. Za nezákonné považoval vyhodnotenie jeho námietok zaujatosti týkajúcich sa svedeckých výpovedí pracovníkov SBS Omega, vrátane vysporiadania sa žalovaného s návrhmi žalobcu na vykonanie dôkazov výsluchmi svedkov s odkazom na uvedenie účelu, pre ktorý žiada navrhnutých svedkov vypočuť. Správne orgány pochybili aj pri určovaní výšky sankcie, ktorá bola stanovená bez akejkoľvek argumentácie, mimo všeobecných poučiek.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe vyjadril názor, že spoľahlivé zistenie skutkového stavu nie je v procesnom systéme správneho konania viazané na zásadu kontradiktórnosti. Žalobca bol zo spáchania stíhaných priestupkov usvedčený viacerými dôkaznými prostriedkami, vrátane výpovedi svedkov, o ktorých obsahu bol riadne upovedomený. Tak tomu bolo aj vo vzťahu svedeckým výpovediam vykonaným v odvolacom konaní. Nevykonanie svedeckých výpovedí, ktoré navrhol žalobca, odôvodnil ich nepotrebnosťou čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko navrhnutí svedkovia nezažili prejednávaný skutok. Usvedčujúce dôkazy boli vyhotovené v súlade s § 18 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 1/2014, pričom posúdenie hrozby alebo narušenia chránených záujmov je výhradne v právomoci orgánov polície. V prejednávanom prípade správny orgán nemusí preukazovať porušenie chránených záujmov, nakoľko následkom stíhaných skutkov je ohrozenie záujmu na riadnom priebehu verejného športového podujatia. Z týchto dôvod žiadal, aby správny súd žalobu zamietol.
5. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP) vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti:
7. Uznesením č. ORP-797/TN-TN-2015 zo dňa 30.7.2015 bola vec týkajúca sa podozrenia zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Tr. zákona neznámym páchateľom na skutkovom základe uvedenom vyššie odovzdaná na prejednanie priestupku diváckeho násilia podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 1/2014 Z.z.
8. Pri objasňovaní priestupku boli v dňoch 10., 22. a 28.10.2015 a 4.11.2015 vyžiadanie vysvetlenia od osôb L. W., Y. V., W.. F. N., W.. S. N. a L. K..
9. L. W. ako pracovník SBS služby OMEGA vo svojom vyjadrení poukázal na vyhrotenú situáciou na zápase medzi mužstvami AS Trenčína MŠK Žilina. Niektorí fanúšikovia AS Trenčín použili na podujatí pyrotechniku a zahalili si tvár. Nevedel ich ale identifikovať.
10. Zamestnanec SBS služby OMEGA L. K. po vzhliadnutí záznamov zo zápasu medzi mužstvami AS Trenčín a MŠK Žilina označil žalobcu ako osobu, ktorá si počas zápasu zahaľuje tvár čiernou kuklou a v ruke drží zapálenú svetlicu.
11. Príslušníci polície W.. F. N. a W.. S. N. zhodne uviedli, že na zápase medzi mužstvami AS Trenčína MŠK Žilina bola použitá pyrotechnika osobou, ktorá bola stotožnená ako Y. V., nar. XX.X.XXXX, a ktorý si počas zápasu zahalil tvár.
12. Žalobca poprel, že by na zápase použil pyrotechnické výrobky alebo by si zahaľoval tvár. Uviedol, že na zápase bola ďalšia osoba s podobným oblečením.
13. Súčasťou priestupkového spisu boli dôkazy, ktoré tvorili obsah pôvodného vyšetrovacieho spisu. Jednalo sa tak o obrazové ako aj zvukovo-obrazové záznamy, na ktorých bol zachytený žalobca na futbalovom zápase zo dňa 23.5.2015 medzi mužstvami AS Trenčína, MŠK Žilina. Na uvedených dôkazných prostriedkoch bola ďalej zaznamenaná osoba, ktorá v tom istom čase a mieste a v rovnakom oblečení ako žalobca, si zahalila tvár s výnimkou očí, čela a vlasov, a v ruke držala zapálenú svetlicu.
14. Podľa výpisu z evidencie priestupkov zo dňa 22.10.2015 a 24.11.2015 nebol žalobca k týmto dátumom uznaný za vinného zo žiadneho priestupku.
15. V odpise registra trestov na žalobcu zo dňa 28.7.2015 a 24.11.2015 nebol evidovaný žiaden záznam.
16. Prvostupňový správny orgán dňa 24.11.2015 vydal rozkaz, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupkov podľa § 25 ods. 3 písm. b) a podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 1/2014 Z.z. na vyššie uvedenom skutkovom základe a bola mu ložená pokuta vo výške 300 €.
17. Proti vydanému rozkazu sa žalobca bránil podaním odporu zo dňa 16.12.2015.
18. Počas ústneho pojednávania konaného dňa 28.12.2015 bol žalobca oboznámený s podstatou obvinenia. Po zákonom poučený sa vyjadril tak, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal. V závere ústneho pojednávania prvostupňový správny orgán vyhlásil rozhodnutie o priestupku, ktorého písomné vyhotovenie bolo toho istého dňa doručené žalobcovi. Ten proti nemu podal odvolanie zo dňa 10.1.2016.
19. V odvolacom konaní žalovaný vykonal v dňoch 22.2.2016 a 23.2.2016 výsluchy svedkov L. K. a L. W..
20. Žalobca bol oboznámený s obsahom oboch vyššie uvedených svedeckých výpovedí dňa 4.3.2016. Na predmetný procesný úkon bol žalobca písomne predvolaný upovedomením zo dňa 24.2.2016. Pri uvedenom procesnom úkone boli žalobcovi k nahliadnutiu predložené aj fotografické záznamy osoby z miesta činu. Obe svedecké výpovede žalobca označil za tendenčné a navrhol doplniť dokazovanie o výsluchy svedkov, zástupcu bezpečnostného manažéra klubu a zástupcu SBS.
21. Žalovaný vybavil odvolanie napadnutým rozhodnutím zo dňa 7.3.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.4.2016. Žalobca voči nemu v zákonnej lehote podal správnu žalobu.
22. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
23. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
24. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
26. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
27. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
28. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
29. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak na podujatí alebo v súvislosti s podujatím hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku, je ohrozená bezpečnosť, život alebo zdravie účastníkov podujatia alebo ide o rizikové podujatie, Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, bez označenia monitorovaných priestorov vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-
zvukové záznamy z prípravy alebo priebehu podujatia, vrátane premiestňovania sa účastníkov podujatia, ako aj iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku súvisiacich s podujatím.
30. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené Policajným zborom je možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania, na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22 a na účely plnenia úloh na úseku ochrany verejného poriadku a bezpečnosti štátu, inak je Policajný zbor povinný tieto záznamy bezodkladne zlikvidovať.
31. Z dôkazov tvoriacich obsah administratívneho a súdneho spisu má súd za preukázané, že žalobca sa dopustil oboch skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. Podľa správneho súdu na usvedčenie žalobcu postačujú obrazové a zvukovo-obrazové záznamy vyhotovené počas futbalového zápasu medzi mužstvami AS Trenčína MŠK Žilina zo dňa 23.5.2015. Dôvodnosť ich vyhotovenia a následného použitia pre potreby priestupkového konania na základe § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 1/2014 Z.z. vyplynula z vyjadrenia zamestnanca SBS služby OMEGA L. W., ktorý poukázal na vyhrotenú situáciou na zápase medzi mužstvami AS Trenčína MŠK Žilina. Podľa správneho súdu policajné orgány v súlade vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a z dôvodu reálne existujúcej hrozby narušenia verejného poriadku vyhotovili za účelom ochrany a zabezpečenia verejného poriadku ako súčasť plnenia ich služobných povinností obrazové a obrazovo-zvukové záznamy.
32. Na uvedených záznamoch je tak jednoznačne zachytený žalobca, o ktorého prítomnosti na vyššie zmienenom futbalovom zápase nebolo pochýb. Predmetný fakt nespochybňoval ani samotný žalobca, ktorý ale popieral, že by počas futbalového zápasu držal v ruke zapálenú svetlicu a z tohto dôvodu by si zakrýval tvár spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu. Ako už ale bolo skôr zmienené policajnými orgánmi zákonným spôsobom zabezpečené fotografie a videozáznamy umožňujú podľa správneho súdu jednoznačne identifikovať osobu s čiastočne zahalenou tvárou a držiacou v ruke zapálenú svetlicu ako osobu žalobcu. To že sa jedná o tú istú osobu dokladá nielen skutočnosť, že v sektore fanúšikov mužstva AS Trenčín bola zistená len jedna osoba s rovnakým oblečeným, aké mal na sebe v inkriminovanom čase a mieste žalobca. Vďaka len čiastočnému zakrytiu tváre možno ďalej bezpochyby konštatovať ďalšie markantné znaky prislúchajúce osobe žalobcu. Jedná sa o rovnakú farbu a strih vlasov, vrátane rovnakej siluety tváre a postavy osoby, ktorá mala nedovolene čiastočne zakrytú tvár. Predmetné skutočnosti preto aj podľa správneho súdu svedčia jedinému možnému skutkovému záveru, že žalobca bol tou osobou, ktorá mala na zápase mužstiev AS Trenčín a MŠK Žilina, ktorý sa uskutočnil dňa 23.5.2015, čiastočne zakrytú tvár a v ruke držala zapálenú svetlicu. O vine žalobcu tak správny súd nemal žiadne pochybnosti.
33. Aj preto správny súd námietky žalobcu čo do nezákonnosti zaobstarania zvukovo-obrazových a obrazových dôkazných prostriedkov a o prítomnosti viacerých osôb na mieste činu s rovnakým oblečeným vyhodnotil ako nedôvodné.
34. Za čiastočne nedôvodné, ale bez toho, aby boli spôsobilé spochybniť skutkové a právne závery správnych orgánov, správny súd považoval aj väčšinu ostatných žalobcových námietok.
35. Čo sa týka námietky zaujatosti svedkov vypočutých odvolacím orgánom, túto považuje správny súd za všeobecnú a zo strany žalobcu nepodloženú konkrétnymi skutočnosťami. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, žalobca nadobudol prvotnú vedomosť o poskytnutí informácii k prejednávanému prípadu týmito osobami najneskôr už v čase ústneho pojednávania zo dňa 28.12.2015 pred vyhlásením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, kedy do zápisnice z tohto procesného úkonu výslovne vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom priestupkového spisu. Z tohto dôvodu preto nekonkrétne výhrady žalobcu voči obom svedkom, ktorých vypočul odvolací orgán, správny súd považuje za neskoro vznesené.
36. V súvislosti s výsluchom svedkom L. K. zo dňa 22.2.2016 a L. W. zo dňa 23.2.2016 odvolacím orgánom správny súd zistil závažné procesné pochybenie. To spočívalo v skutočnosti, že o zámere vypočuť oboch svedkov nebol vopred upovedomený osobne žalobca (v prípade jeho právneho zástupcu aspoň jeho právny zástupca). Postup odvolacieho správneho orgánu, ktorý až po uskutočnení oboch výsluchov upovedomil žalobcu už len o možnosti oboznámiť sa s obsahom už podaných svedeckých
výpovedí predstavuje závažné porušenie princípu kontradiktórnosti správneho konania, ktorý vyplýva zo znenia § 33 ods. 1 Správneho poriadku a v konečnom dôsledku znamená závažné porušenie práva žalobcu na obhajobu, v širšom zmysle slova aj práva na spravodlivé konanie pred správnym orgánom. V dôsledku nezákonného spôsobu získania oboch dôkazných prostriedkov sa jedná o nezákonne získané dôkazy nepoužiteľné v konaní o priestupkoch. Uvedená nezákonnosť ale nemá fatálny dopad na výsledky objasňovania predmetnej právnej veci. Nemožnosť správnych orgánov prihliadať na skutočnosti, ktoré vyplynuli zo sporných, resp. nezákonných svedeckých výpovedí nemení nič na fakte, že vo veci boli zaobstarané ostatné zákonné dôkazné prostriedky jednoznačne svedčiace o vine žalobcu.
37. Za nesprávny postup súd vyhodnotil aj konanie žalobcu, keď neuznal žalobcove návrhy na výsluchy ďalších svedkov, ktoré žalobca predniesol dňa 4.3.2016 pri oboznamovaní sa s novými vykonanými dôkazmi. Nesprávnosť postupu správny súd zistil v tom, že žalovaný nevyzval žalobcu na doplnenie dôkazného návrhu o uvedenie skutočností, ku ktorým majú byť navrhovaní svedkovia vypočutí. Absencia týchto informácii preto podľa názoru správneho súdu nemôže predstavovať zákonný dôvod na odmietnutie vykonania navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov v prospech žalobcu. Ani toto procesné pochybenie žalovaného ale nemôže vzhľadom na povahu a pracovné zaradenie navrhovaných svedkov a ostatné postačujúce usvedčujúce dôkazy spochybniť skutkové závery vo veci samej, ku ktorým dospeli správne orgány.
38. Na druhej strane pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v časti výroku o uloženej sankcii správny súd zistil také namietané pochybenie, ktoré vyvolalo u správneho súdu dôvodné pochybnosti o jeho zákonnosti. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že základnou povinnosťou správnych orgánov je náležite odôvodniť každý výrok prijatého rozhodnutia. To znamená, že vo veci konajúci a rozhodujúci orgán je povinný vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, t.j. o otázke viny, ale tiež aj vo vzťahu k výroku o sankcii.
39. V prípade správneho trestania správny súd skúma, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v konkrétnej výške v rámci zákonnej sadzby s prihliadnutím na okolnosti viažuce sa na zodpovedný subjekt, spáchaný skutok a jeho následok. Určenie výšky sankcie v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť aj náležite zdôvodnené.
40. V prejednávanom prípade žalovaný uloženie pokuty po právnej stránke zdôvodnil poukazom na závažnosť priestupku, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na osobu páchateľa, na nebezpečnosť okolia a množstvo osôb, ktoré sa na podujatí nachádzali. V neprospech žalobcu vyhodnotil fakt, že si zahalil tvár znežňujúcim jeho identifikáciu a použil na športovom podujatí zapálenú svetlicu. Takéto všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie spočívajúce len v citovaní znenia zákona alebo vychádzajúce z protiprávneho opätovného poukazovania na skutočností, ktoré už tvoria skutkovú podstatu stíhaných skutkov (t.j. porušenie zákazu opätovného použitia tých istých skutočností tvoriacich skutkovú podstatu ako priťažujúcich okolností) však podľa správneho súdu je nielen protiprávne, ale aj nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, ktoré musí byť preskúmateľné súdom v zmysle § 27 ods. 2 SSP. Žalovaný výšku pokuty odôvodňoval s poukazom na skutočnosti, ktoré bližšie nešpecifikoval. Žiadnym spôsobom nevyhodnotil stupeň závažnosti konania žalobcu, neuviedol aké konkrétne skutočnosti mal na mysli ako okolnosti, za ktorých mal byť skutok spáchaný, a ktoré mali vplyv na posúdenie výšky pokuty. Rovnako tiež nezisťoval pomery na strane žalobcu, ktoré by ho oprávňovali prijať záver o primeranosti uloženej pokuty. V danom prípade preto uloženie pokuty vyžaduje podrobné zdôvodnenie konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie konkrétnej sankcie. Bude preto povinnosťou žalovaného vysporiadať so všetkými kritériami nevyhnutnými pre uloženie pokuty, následne odôvodniť svoju správnu úvahu tak, aby mohla byť súdom preskúmateľná.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. d/).
42. Žalovaný, ktorý je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný (§ 191 ods. 6 SSP), v ďalšom konaní po vrátení veci opätovne jasne a zrozumiteľne rozhodne a svoje rozhodnutie o veci následne aj riadne odôvodní v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.
43. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
44. V prejednávanom prípade správny súd procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu, nakoľko na podklade podanej žaloby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené, t.j. žalobca mal vo veci plný procesný úspech.
45. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.