Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1322/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX -2, J. L. proti žalovaným: 1/ A.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX-X, J. L. a 2/ P. BA, a.s., P. XXXX, J. L. , IČO: 36 328 375, zastúpenému advokátsku kanceláriou KZ partners, s.r.o., Slnečná 4, Senec, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08. septembra 2015, č. k. 10C/247/2014-79, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného 1/ zo dňa 02.12.2013 je neplatné. Žalovaných 1/, 2/ zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu žalovaného 1/, a to ručiteľského vyhlásenia žalovaného 1/ zo dňa 02.12.2013, ktorým žalovaný 1/ vyhlásil, že pohľadávku žalovaného 2/ vo výške 30.000 eur voči spoločnosti Metalex-Steel, s.r.o., IČO: 36 789 208, so sídlom Vysokoškolákov 6, Žilina, vzniknutú na základe dohody strán o úhrade odplaty za zmenu leasingového nájomcu zo žalovaného 2/ na spoločnosť Metalex - Steel, s.r.o. nad rámec dohody strán uvedenej v čl. 6 zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi stranami dňa 13.03.2012 a nad rámec dohody strán v zmysle zmluvy o prevode práv a povinností zo zmlúv o finančnom leasingu č. 11462 a 11463-II v plnom rozsahu splní, ak spoločnosť Metalex - Steel, s.r.o. poruší svoju povinnosť uhradiť žalovanému 2/ túto pohľadávku podľa podmienok uvedených v uznaní záväzku zo dňa 02.12.2013. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je manželkou žalovaného 1/. Od r. 2007 bol žalovaný 1/ spoločníkom a konateľom spoločnosti Metalex - Steel, s.r.o., pričom výška jeho vkladu pôvodne predstavovala sumu 170.000,- Sk, neskôr sumu 5.642,966 eur, čo predstavuje jeho obchodný podiel v tejto spoločnosti vo výške 85%. Na základe návrhu žalovaného 2/ je voči žalovanému 1/ vedené konanie na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/99/2014 o zaplatenie 24.692,28 eur s príslušenstvom; žaloba bola proti žalovanému 1/ podaná na základe jeho ručiteľského vyhlásenia zo dňa 02.12.2013, ktoré sa nachádzalo na jednej listine za uznaním záväzku spoločnosti Metalex - Steel, s.r.o. voči žalovanému 2/, v ktorom spoločnosť Metalex - Steel, s.r.o. uznala čo do dôvodu a výšky záväzok voči žalovanému 2/ vo výške 30.000 eur. O ručiteľskom vyhlásení žalovaného 1/ uvedenom v notársky osvedčenej listine sa dozvedela až potom, ako bol na adresu trvalého bydliska jej a žalovaného 1/ doručený platobný rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica, ktorým bol žalovaný 1/ spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Metalex - Steel, s.r.o. zaviazaný zaplatiť žalovanému 2/ sumu 24.692,28 eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2014 do zaplatenia, spolu s trovami konania. Ručiteľské vyhlásenie teda žalovaný 1/ vykonal bez

jej vedomia a súhlasu. Poukázala na to, že Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje pojem bežná vec, avšak v zmysle ustáleného výkladu je potrebné pri jeho posudzovaní vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. Mala za to, že najmä vzhľadom na výšku záväzku, ktorý žalovaný 1/ vyššie uvedeným právnym úkonom prevzal a jeho dôsledky na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ide v tomto prípade jednoznačne o právny úkon, ktorý ide nad rámec vykonávania bežných vecí v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala na právne závery, vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 08.12.2010. Poukázala na to, že v dobe konania predmetného právneho úkonu bol vklad žalovaného 1/ ako spoločníka spoločnosti Metalex - Steel, s.r.o. vo výške 5.642,96 eur splatený v plnej výške, teda žalovaný 1/ v dobe prevzatia ručiteľského záväzku už ex lege neručil za záväzky spoločnosti Metalex - Steel, s.r.o.. Na základe uvedeného mala za to, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného 1/ je neplatné nielen z dôvodu, že bolo vykonané v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. bez jej súhlasu, ale aj z dôvodu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. pre rozpor tohto právneho úkonu s dobrými mravmi. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti ručiteľského vyhlásenia videla v tom, že dôsledky tohto právneho úkonu, ku ktorému nedala zákonom požadovaný súhlas sa priamo premietnu do jej právneho postavenia, keď žalovaný 1/ sám, t. j. mimo majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevlastní žiaden majetok relevantnej hodnoty, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalovaného 2/, preto bez vyhlásenia neplatnosti napádaného vyhlásenia žalovaného 1/ je ohrozené jej vlastnícke právo vo vzťahu k veciam, ktoré sú súčasťou jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným 1/, ktoré bez takéhoto určenia môžu byť postihnuté exekúciou.

2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Bol toho názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, pretože v prípade exekučného konania vyvolaného žalovaným 2/ v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/99/2014 je možnépredpokladať, že žalobkyňa by bez vlastného zavinenia mohla prísť o celý majetok. Vyhovením žaloby žalobkyne teda možno odstrániť stav právnej neistoty v postavení žalobkyne. Citoval ust. § 39, § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 105 ods. 1, § 106 Obchodného zákonníka a vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného 1/ z 02.12.2013 odporuje dobrým mravom, preto je tento právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Pri svojom rozhodnutí vychádzal z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 08.12.2010, ktorý aplikoval na zistený skutkový stav. Konštatoval, že žalovaný 1/ sa v zmysle vyhlásenia ručiteľa zo dňa 02.12.2013 stal individuálnym ručiteľom za záväzok obchodnej spoločnosti Metalex - Steel, s.r.o.. Dôsledkom tohto právneho úkonu nie je síce priama zodpovednosť žalobkyne ako osobného dlžníka za uvedený záväzok, ale právny úkon vytvára stav, keď veriteľ (žalovaný 2/) má možnosť v prípade nesplnenia záväzku žalovaným 1/ domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysel § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ realizoval právny úkon bez súhlasu žalobkyne, pričom v čase uskutočnenia nemal dlžník (obchodná spoločnosť Metalex

- Steel, s.r.o.) a ani žalovaný 1/ vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vklad žalovaného 1/ do obchodnej spoločnosti Metalex - Steel, s.r.o. predstavoval sumu 5.642,96 eur a bol splatený v plnej výške dňa 15.01.2009, teda v čase ručiteľského vyhlásenia dňa 02.12.2013 žalovaný 1/ mal vklad do obchodnej spoločnosti splatený v plnej výške. Žalovaný 1/ sa teda neprimerane zaručil za riziko podnikania obchodnej spoločnosti a presadil svoj záujem na úkor spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, a to bez súhlasu žalobkyne, ktorá skutočnosť spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň takýto právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené žalobe žalobkyne vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmení tak, že žalobu žalobkyne zamietne alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p.. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. videl v tom, že postupom súdu prvej inštancie sa mu odňala možnosť konať pred súdom z dôvodu, že súd na pojednávaní dňa 08.09.2015 zamietol jeho návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/99/2014, pričom súd bez toho, aby toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, na tom istom pojednávaní rozhodol rozsudkom vo veci samej. Opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu

podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. videl v tom, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz, a to oboznámenie sa so spisom vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/99/2014 a svedeckými výpoveďami v ňom uvedenými. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. videl v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s konštantnou slovenskou aj českou judikatúrou, ako napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cz 43/73 publikovaným pod č. R61/1973, rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 15.05.1997, sp. zn. 3Obo/44/97, publikovaným pod č. R1/1998, uznesením Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.08.2005, sp. zn. 29Obo/398/2005, z ktorých vyplýva, že ručiteľský záväzok jedného z manželov je úkonom spadajúcim do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne, a preto ho nemožno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí, preto k prevzatiu ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Ďalej namietal, že konštatovanie, že žalovaný 1/ sám mimo majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevlastní žiaden majetok relevantnej hodnoty, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu nemá žiadnu relevanciu, pretože priamo z ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že takáto pohľadávka môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM, teda ide o zákonom výslovne predpokladanú možnosť. Upozornil okrem toho aj na fakt, že žalovaný 2/ v čase uzatvorenia ručiteľského vyhlásenia nemal možnosť si overiť, či žalovaný 1/ vlastní alebo nevlastní mimo BSM relevantný majetok na uspokojenie pohľadávky žalovaného 2/. Žalovaný 1/ sa slobodne a vážne zaviazal k ručiteľskému vyhláseniu, a teda žalovaný 2/ nemal dôvod skúmať, či žalovaný 1/ takýto majetok vlastní alebo nie. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj § 268 Obchodného zákonníka o povinnosti nahradiť škodu v prípade spôsobenia neplatnosti právneho úkonu.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalovaného 2/ bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb..

7. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, (ďalej len právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd v danej veci posudzoval žalovaným 2/ uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok.

8. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, bolo možné odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

9. V preskúmavanej veci žalovaný 2/ v odvolaní uviedol ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

10. Odvolanie proti rozsudku bolo možné v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odôvodniť tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré podľa § 221 ods. 1 písm. f/ patril ten dôvod, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu žalovaný 2/ videl v tom, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/99/2014, nevyčkal na právoplatnosť tohto rozhodnutia a na tom istom pojednávaní rozhodol vo veci samej.

11. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že táto námietka žalovaného 2/ bola síce dôvodná a že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia, keď nevyčkal na právoplatnosť svojho

rozhodnutia o neprerušení konania, týmto procesným postupom však žalovanému 2/ nebola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o neprerušení konania podal žalovaný 2/ samostatné odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol v konaní vedenom na odvolacom súde pod sp. zn. 17Co/1323/2015 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, teda konštatoval, že odvolacie námietky žalovaného 2/ proti rozhodnutiu o neprerušení konania neboli dôvodné.

12. Žalovaný 2/ ďalej v konaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností).

13. Odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, bolo možné v zmysle Občianskeho súdneho poriadku uplatniť v prípade, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. Žalovaný 2/ dôvod pre uplatnenie tohto odvolacieho dôvodu vidí v tom, že na pojednávaní dňa 08.09.2015 navrhol vykonanie dôkazu, a to oboznámenie sa so spisom vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/99/2014, pričom súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal a v rozhodnutí nevykonanie tohto dôkazu neodôvodnil. Z toho vyvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje atribúty uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol dôvod, prečo tento navrhnutý dôkaz nevykonal.

14. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Z cit. ustanovenia vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorá má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval súd za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne) vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.

16. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

17. Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 23.06.2004 sp. zn. III.ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

18. Z cit. ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je zrejmé, že opodstatnenosť tohto uplatneného odvolacieho dôvodu je daná v prípade, ak súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. V posudzovanej veci v zápisnici z ostatného pojednávania na súde prvej inštancie konaného dňa 08.09.2015 vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného 2/, aby sa oboznámil s obsahom spisu 14Cb/99/201, najmä s výpoveďami svedkov v tomto konaní. Súd prvej inštancie o tomto dôkaznom návrhu žalovaného 2/ na pojednávaní rozhodol uznesením, z čoho je zrejmé, že toto svoje rozhodnutie súd prvej inštancie prítomným účastníkom, a teda aj právnemu zástupcovi žalovaného, zdôvodnil. Skutočnosť, že súd

prvej inštancie potom v odôvodnení svojho rozhodnutia opomenul uviesť, prečo tento dôkazný návrh žalovaného 2/ nevykonal, nie je podľa názoru odvolacieho súdu takou vadou, ktorá by mohla viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, a to za situácie, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dostatok skutkových aj právnych dôvodov, ktorými dal odpovede na všetky otázky, ktoré dostatočne objasňujú skutkový aj právny základ jeho rozhodnutia. Žalovaným 2/ uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto odvolací súd nepovažoval za dôvodný.

19. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. jeho podstatou je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. V preskúmavanej veci žalovaný 2/ v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poukazuje pritom na konštantnú slovenskú a českú judikatúru v obdobných veciach.

21. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 26/2010 z 08.12.2010, na ktorý odkazuje vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, ktorým sa ústavný súd od tejto judikatúry odklonil. V uvedenom rozhodnutí, ktoré je skutkovo takmer totožné s prejednávanou vecou, ústavný súd zaujal názor, že je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov. Vytkol Najvyššiemu súdu SR ( v ním preskúmavanej veci), že sa neodklonil od staršej judikatúry, podľa ktorej ide len o záväzok manžela (v prípade dohody o pristúpení k dlhu), čo viedlo Najvyšší súd k záveru, že nešlo o vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí. Konštatoval, že nakoľko právnym dôsledkom tohto úkonu nastane taký právny stav, že v prípade nesplnenia záväzku manželom sa veriteľ môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do BSM, teda napr. predajom spoločných vecí - hnuteľných či nehnuteľných tvoriacich masu BSM, z tohto pohľadu sa nesporne javí, že účinky takéhoto právneho úkonu (pristúpenia k záväzku) sa môžu prejaviť aj vo sfére spoločných vecí, ako to má na mysli práve § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom na tom nič nemení ani skutočnosť, že samotný právny úkon (dohoda o pristúpení k záväzku) zaväzuje len manžela. V danom rozhodnutí ústavný súd teda vyslovil názor, že nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy, či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, ale postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Ústavný súd ďalej vyslovil, že pokiaľ aj Najvyšší súd odmietol odklon od doterajšej judikatúry, mal posúdiť predmetný právny úkon (dohodu o pristúpení k záväzku) cez prizmu dobrých mravov, keď vytkol súdu, že v danom prípade nezohľadnil ani tú skutočnosť, že manžel sťažovateľky realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom sa javí ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.

22. V danej veci išlo o skutkový stav takmer totožný (s tým rozdielom, že išlo o ručiteľský záväzok, ktorý by ale vyvolal rovnaké právne následky), preto odvolací súd nevidel dôvod odkloniť sa od právneho názoru vysloveného Ústavným súdom SR v citovanom rozhodnutí, v ktorom ústavný súd zdôvodnil aj odklon od staršej judikatúry vo vzťahu k ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.. Preto odvolací súd právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý rozhodol v súlade s cit. nálezom ústavného súdu považoval za správne a odvolacie námietky žalovaného 2/ v tomto smere za nedôvodné.

23. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 odvolací súd v podrobnostiach na rozhodnutie súdu prvej inštancie odkazuje.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnila.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .