Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-2-2022.pdf
PDF · 100.13 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646 zastúpený: PREŠOV REAL, s.r.o., so sídlom Slovenksá 40, 080 01 Prešov, IČO: 31 722 814, proti žalovanej: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX R., právne zastúpená JUDr. Marek Sahuľ, advokát, so sídlom Hlavná 111, 08 001 Prešov, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 16C/30/2021-65 zo dňa 7. októbra 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov(ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že
„I. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť špecifikovanú ako X-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí bytového domu označenom súp. č. XXXXX na ulici Y. XX v R. evidovaný Správou katastra R. na LV č. XXXX bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, zo zaplateného súdneho poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami § 3 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1, ods. 2, § 663, § 664, § 676 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobou sa žalobca voči žalovanej domáha vypratania nehnuteľnosti - bytu, nakoľko doba nájmu sa skončila a žalovaná nespĺňa podmienky pre pridelenie mestského sociálneho bytu. Súd prvej inštancie mal za nespochybniteľne preukázané vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti (mestský byt) žalobcom a rovnako bolo preukázané aj spoluvlastníctvo nehnuteľností (väčšinového podielu na byte a garáži) u žalovanej. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol uzavretý na dobu 3 rokov, teda na dobu určitú. Žalobca po uplynutí dohodnutej doby nájmu spočiatku ponechal žalovanú užívať predmetný byt, avšak žalovaná si bola bezpochyby vedomá nutnosti odovzdania predmetného bytu, o čom svedčí jej čestné prehlásenie z 22.1.2018 (č. l. 10 spisu vzadu), že si je vedomá nutnosti odovzdať predmetný byt, pričom tak neučinila. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti určenej na bývanie v podiele 4/6 bytu a 1/3 garáže, pričom
práve spoluvlastníctvo týchto nehnuteľností koliduje s možnosťou žalovanej uchádzať sa o mestský sociálny byt ako to predpokladá VZN mesta Prešov.
4. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe, nakoľko ani obývanie sociálneho bytu nemôže byť pri rešpektovaní pravidiel sociálnej bytovej politiky mesta bezlimitné. Súd nespochybňuje právo kohokoľvek na obydlie, uvedené je však nevyhnutné vnímať v kontexte bytovej politiky tej - ktorej samosprávy, pričom v zmysle uvedeného VZN mesta Prešov je explicitne daná podmienka väčšinového nevlastnenia nehnuteľnosti určenej na bývanie, v prípade žiadosti o pridelenie sociálneho bytu, avšak, ako už bolo uvedené, žalovaná túto podmienku nespĺňa, čo v konaní sporné nebolo. Na území mesta Prešov je bezpochyby množstvo obyvateľov (žiadateľov o sociálny byt) v zložitej osobnej, finančnej či zdravotnej situácii, ktorá by odôvodňovala priznanie sociálneho bytu, pričom takéto osoby nevlastnia žiadne nehnuteľnosti. Fakt, že byt, ktorého väčšinovou spoluvlastníčkou je žalovaná, obýva jej brat, ktorý je podľa vyjadrenia samotnej žalovanej sociálne neprispôsobivý, je skutočnosťou, ktorú je možné právne vyporiadať, avšak uvedené nie je predmetom tohto sporového konania.
5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo zaplateného súdneho poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Proti rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Dôvodila, že napadnutý rozsudok považuje za nespravodlivý, v rozpore s dobrými mravmi a nesprávnom posúdení skutkového stavu. Súd pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že nájomná zmluva, ktorú mala žalovaná uzavretú so žalobcom skončila dňa 31.07.2016. Žalovaná si po celú dobu nájmu riadne plnila svoje povinnosti nájomcu. Napriek tomu, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá písomná nájomná zmluva, však žalobca aj žalovaná sa správali tak, ako keby nájomná zmluva bola uzatvorená. Žalobca zasielal žalovanej pravidelné mesačné šeky na zaplatenie nájomného a za služby spojené s nájmom, a žalovaná takzvané SIPO riadne a včas platila. Podľa ustanovenia § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre platnosť nájomnej zmluvy na nájom bytu nie je potrebná písomná forma. Z toho teda vyplýva jednoznačný právny záver, že nájom bytu môže vzniknúť aj konkludentne a to vtedy, ak sa prenajímateľ alebo vlastník bytu aj jeho užívateľ správajú po dlhšiu dobu ako prenajímateľ a nájomca. Podľa názoru žalovanej týmto spôsobom došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou a keďže nebola dohodnutá doba nájmu v zmysle ust. § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Žalovaná poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 10C/573/00 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/458/01zo dňa 06.02.2022, keď zamietol žalobu o vypratanie užívaných priestorov žalovaným z dôvodu, že vypratanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na ústavné právo na ochranu obydlia.
7. V súvislosti s užívaním bytu, ktorého je spoluvlastníčkou a býva v ňom jej sociálne neprispôsobivý brat, uviedla, že vyriešiť túto situáciu zrušením podielového spoluvlastníctva a poskytnutím náhradného bývania bratovi sa nedá v lehote určenej súdom na vypratanie bytu. t.j. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odignorovanie tejto skutočnosti súdom je určite v rozpore s dobrými mravmi, a teda, ak by malo byť zachované Ústavné právo na ochranu obydlia ako aj dodržaná zásada dobrých mravov, potom nanajvýš mal súd prvej inštancie určiť lehotu pri povinnosti vypratať sporný byt na jej vypratanie do právoplatného rozhodnutia o zrušení spoluvlastníctva bytu, ktorého je žalovaná spoluvlastníčkou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že pokiaľ je žalovaná vlastníčkou väčšinového podielu na nehnuteľnosti na bývanie, nespĺňa podmienky na pridelenie nájomného mestského bytu. Uvedeného si je od počiatku žalovaná vedomá, je si vedomá, že nespĺňa a nebude spĺňať podmienky VZN č. 11/2019 mesta Prešov, čo je zrejmé aj z jej prehlásenia zo dňa 22.1.2018, v ktorom sa zaviazala byt odovzdať, avšak byt doposiaľ vedome blokuje. Spoluvlastnícke vzťahy a ich vyporiadanie medzi žalovanou a jej bratom ohľadne podielov na byte v ich spoluvlastníctve je výhradne ich oprávnením ako spoluvlastníkov, do ktorého žalobca nemá žiadne právo zasahovať a ani nezasahuje. Nový nájomný pomer po uplynutí doby nájmu medzi žalobcom a žalovaným nevznikol. Žalobca ešte pred uplynutím
doby nájmu listom zo dňa 30.6.2016 informoval žalovanú o nesplnení podmienok VZN a upozornil ju na povinnosť vypratania sa. Sama žalovaná dňa 8.1.2018 prehlásila, že je si vedomá, že musí byt opustiť a zaviazala sa, že ho vyprace. Podľa ust. § 686 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka je taktiež úplne zrejme, že síce nemusí byť uzavretá nájomná zmluva v písomnej forme, avšak je nevyhnutné o jej obsahu vyhotoviť zápisnicu. Nový nájomný vzťah so žalovanou nevznikol, neexistuje písomná zmluva ani zápisnica. Naopak, žalobca od počiatku trvá na vyprataní a žalovaná si je vedomá povinnosti vypratania. Skutočnosť, že žalovaná riadne platila za byt aj počas jeho neoprávneného užívanie je to jej povinnosť, v opačnom prípade by jej vznikol nedoplatok, ktorý by si žalobca uplatňoval. Vyhotovenie ročného zúčtovania je povinnosťou žalobcu aj v prípade, ak sa jedná o neoprávnené užívanie bytu, teda žalobca postupoval v súlade so zákonom. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. V prípadoch, keď sa nájomník odmieta vzdať užívania veci aj napriek tomu, že uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie dohodnuté a teda užíva vec bez právneho dôvodu, nájomca koná protiprávne a takéto konanie nepožíva právnu ochranu. V takomto prípade nájomca porušuje ústavné právo vlastníka (prenajímateľa) podľa č. 20 ods.1. Žalovaná poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 10C/573/00 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/458/01, ktorý však je od danej právnej veci značne odlišný a nie je možné nim dôvodiť. Poukázal na to, že v prebiehajúcom konaní žalovaná koná v rozpore s dobrými mravmi. Komparácia ústavných práv vlastniť majetok a práva na obydlia musí byť v súlade so zákonom a s dobrými mravmi, pričom v danom súdnom spore je evidentne zákon aj morálna na strane vlastníka ako poskytovateľa sociálneho nájomného bývania oprávneným žiadateľom podľa poradia. So zreteľom na vyššie uvedené žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým potvrdí napadnutý rozsudok a žalobcovi prizná proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu. Zotrvala na dôvodoch uvedených v odvolaní a žiada súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že zotrváva na podanom návrhu na vypratanie v celom rozsahu, v ktorom boli naše tvrdenia predložené dôkazmi.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Podľa § 685 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva. . 14. Podľa § 686 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
15. Podľa § 710 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
16. Podľa § 676 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
17. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti špecifikovanej ako X-izbový byt č. XX, bytový dom súpisné číslo XXXXX, na ulici Y. XX, R., k.ú. R., evidovaný na LV č. XXXX na základe Zmluvy o výkone správy č. XXXX/XXX/x/Xv zo dňa 1.02.2005 uzatvorenej medzi mestom R. ako vlastníkom bytov a spoločnosťou J., bola spoločnosť J.. poverená výkonom správy predmetného bytu. Nájomnou zmluvou zo dňa 1.8.2013 uzatvorenou medzi správcovskou spoločnosťou J. a žalovanou vznikol nájomný vzťah uzatvorený na dobu určitú od 1.8.2013 do 31.7.2016. Žalobca oznámil žalovanej podaním zo dňa 30.6.2016 č. S/XXXX/XXXX/XXXXXX (č.l. 9 spisu), že nespĺňa podmienky stanovené v čl. 3 ods. 1 písm. b) Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2011 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov, že nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom bytu alebo domu a preto platnosť zmluvy o nájme bytu skončí dňa 31.7.2016 a na základe tejto skutočnosti je žalovaná povinná predmetný nájomný byt odovzdať správcovi mestských nájomných bytov. Predžalobnou výzvou zo dňa 25.7.2016 žalobca prostredníctvom spoločnosti R. N. s.r.o. okrem iného vyzval žalovanú na odovzdanie bytu v lehote do 10.8.2016 (č.l. 10 spisu). Na zadnej strane predžalobnej výzvy zo dňa 25.7.2016 žalovaná dňa 22.1.2018 čestne prehlásila, že si je vedomá skutočnosti, že má v dohľadnej dobe odovzdať mestský sociálny byt. Vzhľadom na jej ťažkú životnú situáciu, ktorú prežíva požiadala žalobcu o umožnenie odovzdať byt koncom júna 2018 s tým, že za byt bude riadne platiť. Žalobca žalovanú Výzvou (posledný pokus) pred podaním žaloby a podaním trestného oznámenia zo dňa 23.7.2020 vyzval na vypratanie a odovzdanie bytu v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Zároveň vyzval žalovanú uhradiť dlžnú pohľadávku. Žalovaná si písomnosť prevzala dňa 3.8.2020.
19. Odvolacia námietka žalovanej, že napadnutý rozsudok je v rozpore s dobrými mravmi nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná nespĺňa podmienky pre pridelenie nájomného bytu, čo vyplýva zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta schváleného mestským zastupiteľstvom. Mesto Prešov ako samosprávny orgán vo veciach územnej samosprávy hospodári s verejnými financiami a je viazaný okrem iného aj platnými a účinnými podzákonnými právnymi predpismi, ktoré vydáva.
21. Podľa § 12 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami obec, ktorá má viac ako 5 000 obyvateľov alebo je sídlom obvodného úradu, môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že zmluvu o nájme bytu vo vlastníctve obce alebo vo vlastníctve inej právnickej osoby s prevažnou majetkovou účasťou obce možno uzavrieť predovšetkým s uchádzačom o byt podľa poradia určeného obcou. Obec je však povinná ustanoviť najmä pravidlá, podľa ktorých sa zostaví poradie uchádzačov o byt. Pritom zohľadní naliehavosť bytovej potreby uchádzača o byt, jeho sociálne pomery, potrebu uspokojenia bytových potrieb tých, ktorí vykonávajú práce alebo služby nevyhnutné pre obec alebo ktorí sa zaviazali na svoje náklady vykonať v byte alebo v inom priestore také zmeny, ktorými sa byt alebo iný priestor stane spôsobilým na bývanie.
22. V ustanovení § 685 Občianskeho zákonníka zákonodarca konštatuje, že nájom bytu je chránený a dopĺňa, že ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Ochrana nájomcov bytov prispieva k uskutočňovaniu práva na primeranú životnú úroveň (čl. 25 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), práva rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu (čl. 16 Európskej sociálnej charty). Ochrana poskytovaná nájomcovi i prenajímateľovi (spravidla vlastníkovi nehnuteľnosti) však musí byť posudzovaná s využitím princípov proporcionality, musí rešpektovať účel a zmysel právnej úpravy. Pokiaľ by mal byť obmedzený vlastník v svojich dispozičných právach natoľko, že by mu nebolo umožnené ukončiť nájomný vzťah (a obnoviť tým plnú dispozíciu s predmetom nájmu) ani v situácii, keď je základná bytová potreba nájomcu dostatočne saturovaná, napríklad tak, že má sám viacero možností bývania na zodpovedajúcej úrovni, bolo by takéto obmedzenie vlastníka potrebné hodnotiť ako neprimerané sledovanému cieľu.
23. Skutočnosť, že mesto koná v zmysle platných právnych predpisov nemožno hodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi. Všeobecne záväzné nariadenie mesta, ktoré je riadne a platne schválené mestským zastupiteľstvom je záväzné pre všetky osoby a subjekty pôsobiace na území daného samosprávneho celku. Žalovaná vedela a bola si vedomá, že nespĺňa podmienky pre opakované pridelenie bytu. Žalobca ju o tejto skutočnosti informoval podaním zo dňa 30.6.2016. Žalobca sa žalobou domáhal odovzdania a vypratania bytu až dňa 20.05.2021 (necelých 5 rokov po skončení zmluvy o nájme bytu), po tom, ako žalovaná opakovane na výzvy mesta na vypratanie a odovzdanie bytu nereagovala.
24. K námietke žalovanej o konkludentnom uzatvorení zmluvy o nájme odvolací súd vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe poukazuje na to, že prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí rozpoznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nájomná zmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. Uzavretie zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane prenajímateľa, ako aj na strane nájomcu.
25. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanú opakovane vyzýval na odovzdanie bytu, nakoľko nespĺňa podmienky pridelenia nájomného bytu podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2011 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta R. a ani podľa neskôr prijatého Všeobecne záväzného nariadenia mesta R. č. XX/XXXX o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta R. (č.l. 9, č.l.10, č.l.11 spisu).
26. Skutočnosť, že žaloba bola podaná až po takmer piatich rokoch, nemožno hodnotiť ako prejav vôle žalobcu uzatvoriť so žalovanou opakovanú zmluvu o nájme bytu konkludentne. Ak by žalobca bol mal záujem o uzatvorenie opakovanej nájomnej zmluvy v roku 2016, nič mu nebránilo tento úkon urobiť písomne ako to urobil v prípade Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.8.2013, resp. ako to vyžaduje § 686 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Takýto prejav vôle žalobcu v konaní preukázaný nebol, naopak žalobca v konaní preukázal, že žalovaná nespĺňala a nespĺňa podmienky pre pridelenie nájomného bytu a preukázal, že ju opakovane vyzýval na odovzdanie bytu. Žalovaná v odvolaní namietala, že platila za nájom a služby spojené s nájmom riadne a žalobca riadne zúčtovával za predchádzajúci rok nájomné, ani túto skutočnosť nemožno hodnotiť ako konkludentný prejav vôle uzatvoriť zmluvu o nájme bytu. Platiť nájomné bolo povinnosťou žalovanej, nakoľko aj napriek absencie platnej nájomnej zmluvy užívala byt vo vlastníctve mesta naďalej, preto opačné konanie by bolo bezdôvodným obohatením na strane žalovanej.
27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca vo vzťahu k neúspešnej žalovanej má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).