Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/236/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci J. R., Q.. XX.XX.XXXX G. J. W. R., Q.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detí matky J. R., Q.. XX.X.XXXX, U. Y., M. X. XXXX/ X a otca J. R., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. Q. T., Š. Q.. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh na zvýšenie výživného na mal. W. R.É. G. J. R. z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2016 domáhala, aby súd zvýšil výživné otca na maloletú J. zo sumy 120 Eur na sumu 220 Eur mesačne a na maloletého W. zo sumy 80 Eur na sumu 150 Eur od podania návrhu, pričom výživné bolo naposledy určené pri rozvode manželstva rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/210/2015 zo dňa 16.3.2016. Svoj návrh odôvodnila tým, že po rozvode bola nútená si zobrať úver vo výške 33.000 Eur a otcovi detí vyplatila 15.000 Eur. Od 9.11.2016 je práceneschopná a vzhľadom na výšku nemocenských dávok sa obáva o svoju existenciu. Na návrhu zotrvala aj na pojednávaní súdu.

2. Otec detí sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že s návrhom nesúhlasí z dôvodu, že nedošlo k podstatným zmenám pomerov na strane detí, ani na strane otca. Poukázal na skutočnosť, že sumu 15.000 Eur, ktorú mu matka vyplatila titulom vyporiadania BSM plánuje použiť na kúpu bytu, pričom už má predschválený hypotekárny úver vo výške 20.000 Eur. Návrh vo vzťahu k už plnoletej dcére J. navrhol vylúčiť na samostatné konanie.

3. V priebehu konania dcéra J. dosiahla plnoletosť. Na pojednávaní súdu uviedla, že zotrváva na návrhu na zvýšenie výživného v rozsahu, v akom ho vo vzťahu k nej podala jej matka s tým, že toto žiada zvýšiť od 1. novembra 2016, nakoľko doterajšie výživné nepostačuje jej potrebám.

4. Súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a požiadal ho o prešetrenie pomerov v rodine detí. Z predloženej správy opatrovníka zo dňa 20.1.2017 vyplynulo, že vykonali pohovor s obidvoma rodičmi detí, s matkou opakovane. Matka potvrdila, že po rozvode manželstva najzávažnejšou zmenou bola tá, že bola nútená zobrať si úver na vyplatenie manžela. Otec si taktiež zobral z domácnosti niektoré veci a matka musela dokúpiť nové, Je práceneschopná a je si vedomá, že nemocenské dávky jej budú vyplatené v rozmedzí cca od 250 do 300 Eur. Opatrovník v správe poukázal na skutočnosť, že matka dodatočne kontaktovala úrad z dôvodu, že má výchovné problémy s maloletým W., ktorý ju nerešpektuje, najmä po návšteve u otca. Ak mu nevyhovie, syn na ňu útočí slovne, ale aj fyzicky (odstrkovanie a štuchanie) a keď nedosiahne svoje uvádza, že si zbalí veci a odíde k ockovi. Od 16.01.2017 nebol maloletý v škole. Ráno vyhlásil, že do školy nepôjde. Nepomohlo dohováranie matky ani starej matky. So staršou sestrou J. má W. taktiež narušený vzťah, bijú sa. Podľa názoru syna by bolo spravodlivé keby bol dva týždne u mamky a dva týždne u ocka. Na otázku či by chcel byť iba u ocka odpovedal,

že nie, lebo má rovnako rád aj mamku. Matka priznala, že už je z celej situácie unavená a nevládze. Zvažuje aj alternatívu zverenia syna do osobnej starostlivosti otca. Komunikácia rodičov je zlá, kontaktujú a komunikujú sa iba občas, takmer vôbec. Otec všetky zmeny oznámi maloletému a on ich následne oznámi matke. Dcéra J. sa s otcom nestretáva a taktiež spolu nerozprávajú. Otec pri pohovore uviedol, že je v ťažkej situácii. Toho času žije u priateľky v 2 - izbovom byte. Má v pláne si v krátkom čase kúpiť nehnuteľnosť a potom by bol pripravený aj na zverenie syna do svojej osobnej starostlivosti. Toho času uvažoval ako by pomohol matke a je ochotný pristúpiť na to, aby si maloletého striedali v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch. Potvrdil, že ich komunikácia s matkou je minimálna a zlá. Podľa jeho názoru matka nemá záujem komunikovať s ním, a preto všetko rieši prostredníctvom syna. Uviedol, že nechápe z akého dôvodu má po tak krátkom časovom odstupe platiť viac keďže jeho príjem sa nezmenil. Zvýšenie výživného by malo za následok tú skutočnosť, že nebude schopný osamostatniť sa a teda nakoniec to bude v neprospech syna. Na pojednávaní kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie o návrhu na úvahe súdu.

5. Matka vo svoje výpovedi uviedla, že o zvýšenie výživného žiada z dôvodu, že v auguste 2016 si s manželom vyporiadali BSM tak, že byt, v ktorom bývali prešiel do jej výlučného vlastníctva a ona manželovi vyplatila sumu 15.000 Eur. Byt je zaťažený hypotékou, ktorú dovtedy platili spoločne. Zostatok hypotéky bol vo výške 17.000 Eur, kde ona túto prevzala na seba a tiež si navýšila úver o 7.000 Eur aby mohla manžela vyplatiť. Zvyšných 8,000 Eur jej požičali rodičia, ktorým zatiaľ dlh nespláca. Hypotéku po navýšení uhrádza v sume 95 eur mesačne, pričom pred rozvodom bola mesačná splátka 110 Eur. Potvrdila, že BSM bolo vyporiadané dohodou, pričom v čase poslednej úpravy výživného už vedela, že byt prejde do jej výlučného vlastníctva. Jej osobné pomery sa nezmenili. Pracuje u rovnakého zamestnávateľa, ale na pozícii vedúcej s čím je spojený vyšší príjem o 20 Eur mesačne. Toho času je dočasne práceneschopná od 9.11.2016 s tým, že od marca by už mala nastúpiť do práce. V novembri jej nemocenské uhrádzal zamestnávateľ a za december je nemocenské vyplatila sociálna poisťovňa v sume 307 eur. Naďalej poberá prídavky a daňový bonus na deti. Otec výživné platí riadne. Výdavky na W. sa od poslednej úpravy zmenili iba v tom, že už tri týždne užíva lieky z dôvodu, že začal navštevovať psychológa a psychiatra. Za lieky zatiaľ uhradila sumu 5 eur, malo by to byť na jeden mesiac. Príčinou problémov psychiky u W., ktoré sa prejavujú v zmene správania, je pravdepodobne situácia po rozvrate v rodine. Ohľadne styku otca s deťmi uviedla, že tento sa so synom stretáva každé dva týždne, ale poslednú dobu aj nad rámec toho. S dcérou sa nestretáva vôbec. O práceneschopnosti a príjme počas nej, ako aj o výdavkoch spojených s bývaním matka predložila príslušné doklady (prílohová obálka č.l. 17). Na otázku právneho zástupcu, či od otca žiadala prispieť na nejaké mimoriadne potreby na syna uviedla, že nie, iba vo vzťahu k dcére keďže ešte ako mal. bola na liečení. Otec však neprispel.

6. Dcéra J. vo svojej výpovedi uviedla, že zvýšenie výživného odôvodňuje tým, že je všetko drahšie. Zvýšili sa jej výdavky, stravuje sa v škole, chodí aj na exkurzie, pričom potvrdila, že tomu tak bolo aj v minulom školskom roku, keď bolo určené výživné. Je v 3. ročníku na strednej škole, chce si urobiť štátnice, za čo sa platí 20 Eur. Ohľadne vzťahu s otcom uviedla, že sú naštrbené aj z jej strany, pretože otec rodinu zradil. Potvrdila, že otec jej prostredníctvom matky navrhol, že jej zakúpi nejaké veci v súvislosti s absolvovaním kúpeľnej liečby, na čo reagovala tak, že s ním na nákupy nešla. Tiež potvrdila, že otca ohľadne 20 Eur na štátnice neoslovila.

7. Otec vo svoje výpovedi na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o zárobkové pomery, ich zmena nenastala. Jeho osobné pomery sa zmenili v tom, že toho času býva u priateľky v jej dvojizbovom byte, kde prispievam na bývanie a stravu zhruba polovicou. O výdavkoch predložil písomný rozpis (č.l. 38). Uviedol, že o syna sa zaujíma a predložil položkovito uvedené výdavky, ktoré na syna mal nad rámec výživného aj s príslušnými dokladmi (č.l. 39 - 54). Od novembra sa so synom stretáva častejšie a aj tým mu zabezpečuje výživu a starostlivosť. Ide si riešiť vlastné bývanie a vlastnú domácnosť aj preto, že sa skutočne chce synovi venovať. Má vyhliadnutý dvojizbový byt práve aj s ohľadom na syna. Pokiaľ ide o dcéru, rád by sa stretával aj s ňou. Poukázal na skutočnosť, že si platí životné poistenie, pričom podľa zmluvy by bolo poistné plnenie vyplatené dcére v sume okolo 10.000 Eur. Skutočne sa dcére ponúkol, že ju vezme do obchodu nakúpiť veci potrebné na kúpeľnú liečbu, čo odmietla (ako dôkaz predložil výpis sms komunikácie na č.l. 55 - 57). Tieto peniaze jej však chcel dať a tiež ju chcel stretnúť, preto ju vyhľadal počas pobytu v Bardejove. Dcéra keď ho zbadala tak ušla, čo sa ho veľmi dotklo. Nemal by problém ani s tým, aby dcéru do kúpeľov odviezol.

8. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/210/2015 súd zistil, že rozsudkom č. k. 5P/210/2015-44 zo dňa 16.3.2016 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na výživu syna výživným v sume 80 Eur a na výživu dcéry sumou 120 Eur. Z obsahu uvedeného spisu vyplynulo, že v čase vyhlásenia rozsudku matka mala priemerný čistý príjem u zamestnávateľa 447 Eur a otec 750 Eur.

9. Zákonným predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, pričom musí ísť o výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Zároveň je potrebné, aby táto zmena bola trvalá, nielen prechodná. Zmena sa pritom môže týkať tak okolností na strane oprávneného, ako aj okolností na strane povinného. Za účelom zistenia, či k takej zmene došlo, je potrebné porovnať pomery na strane oprávneného a povinného v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom s pomermi, ktoré u nich existujú v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Výživné je pritom možné zmeniť od doby kedy nastala zmena pomerov.

10. Pokiaľ ide o súčasné zárobkové pomery rodičov tieto sa nezmenili, resp. u oboch mierne narástli keď priemerný čistý príjem matky je 529, 25 Eur a otca 781,40 Eur. Matka je síce od novembra 2016 práceneschopná, ale v novembri mala čistú mzdu 539,11 Eur a v decembri nemocenskú dávku 307,60 Eur. Ide teda o dočasný pokles príjmu, ktorý nemá vplyv na zmenu výšky výživného. Vo vzťahu k splácaniu hypotéky matkou súd uvádza, že táto skutočnosť nie je spôsobilá ovplyvniť výšku výživného zo strany otca. Hypotéke matky na druhej strane zodpovedá nadobudnutie výlučného vlastníctva k bytu. Z výpovede matky vyplynulo, že už v čase poslednej úpravy výživného mala vedomosť o zaťažení bytu hypotékou (pričom jej výška bola vtedy vyššia ako v súčasnosti), ako aj o tom, že pri vyporiadaní BSM byt nadobudne ona, pričom k vyporiadaniu exmanželov došlo dohodou. Je potrebné rešpektovať aj potrebu otca o zabezpečenie si vlastného bývania po rozvode, resp. jeho súčasné výdavky, ktoré má s bývaním u priateľky.

11. Z výsledkov dokazovania, predovšetkým z účastníckych výpovedí matky, ako aj plnoletej dcéry J. je zrejmé, že oproti poslednej úprave výživného nedošlo ani k zmene pomerov na strane oprávnených na výživu. Obaja navštevujú rovnakú školu a absolvujú rovnaký stupeň vzdelávania ako pri rozvode manželstva ich rodičov. Ostatné oblasti, ktoré by ovplyvnili výdavky na nich sú rovnako bezo zmeny. V konaní bolo preukázané, že otec určené výživné uhrádza riadne, pričom na syna prispieva aj nad rámec výživného. Rovnako sa so synom aj stretáva, trávi s ním dni, kedy sa mu aktívne venuje a ich styk je aj podľa výpovede matky v poslednej dobe čoraz intenzívnejší a nad rámec úpravy súdom. Správa kolízneho opatrovníka dokonca nasvedčuje aj možnej zmene ohľadne osobnej starostlivosti rodičov o syna. Pokiaľ sa týka dcéry, otec preukázal, že mal snahu prispieť aj na jej potreby nad rámec určeného výživného. Túto pomoc dcéra odmietla, čo napokon sama vo svojej výpovedi potvrdila. Tiež uviedla, že s otcom sa nestretáva z vlastnej vôle.

12. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku. 1 O.s.p. možno rozsudky o výžive maloletých zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutočný stav veci súd konštatuje, že nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného. Z uvedeného dôvodu súd návrh na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.

21. Návrhu právneho zástupcu otca na vylúčenie veci o zvýšenie výživného na dcéru J. na samostatné konanie súd nevyhovel. Návrh na zvýšenie výživného bol podaný v čase maloletosti dcéry jej matkou ako zákonnou zástupkyňou dieťaťa. Maloletá bolo do plnoletosti v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom. Dosiahnutie plnoletosti nie je dôvodom na vylúčenie veci a súd v konaní riadne pokračuje s tým, že plnoletá má v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie (za podmienky, že už plnoletá navrhne úpravu resp. zmenu výživného, čomu tak v danom prípade bolo). Plnoletosťou vo vzťahu k dcére zanikla aj funkcia kolízneho opatrovníka. Plnoletosť tak má význam iba z hľadiska procesnoprávneho a nie je dôvodom na vylúčenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi. Vo veciach maloletých detí, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.