Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/586/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, konajúca Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovaným: 1. M. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. U. XXX a 2. B. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. U. XXX, o zaplatenie 378,55 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/72/2012-124 zo dňa 3. marca 2015 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

III. Odvolací súd u k l a d á súdu prvej inštancie vykonať opravu v záhlaví jeho rozsudku v označení mena žalovaného 2.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu a žalovaní 1. a 2. uzatvorili dňa 02.05.2003 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70 eura s úrokom 9,80%, ktorý sa mal splácať po 56,43 eura mesačne a posledná splátka bola splatná 20.04.2006. Uvedenú pohľadávku pôvodný veriteľ postúpil zmluvou zo dňa 22.10.2008 na žalobcu. Žalobca žalobu podal na súd dňa 23.02.2012. Celý úver bol teda splatný 20.04.2006 a ku dňu 22.10.2008, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávok išlo o omeškanie žalovaných 1.281 dní. Žaloba bola doručená súdu dňa 23.02.2012 a možno potom konštatovať, že v danom prípade došlo k premlčaniu pohľadávky, čo bolo spôsobené nečinnosťou samotného žalobcu, pričom premlčacia doba úveru uplynula 20.04.2009. Súd prvej inštancie osobitne skúmal povinnosť žalovaných platiť žalobcovi titulom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú žalovaná 1. podpísala dňa 18.03.2010. Dohodu podpísala iba ona a preto v dôsledku premlčania uplatneného nároku voči žalovanému 2. rade je uvedená dohoda bezpredmetná. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že ju nie je možné aplikovať ani vo vzťahu k žalovanej 1.. V tejto dohode žalovaná 1. vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Vychádzajúc zo skutočnosti, že uvedená zmluva o úvere má spotrebiteľský charakter, pre platnosť predmetnej dohody o uznaní záväzku vo vzťahu k nej platí aplikácia § 558 OZ. Občiansky zákonník na rozdiel od § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka vyžaduje pre platnosť uznania premlčaného dlhu vedomosť dlžníka o premlčaní. Súd prvej inštancie mal za to, že uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca, ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. V prejednávanej

veci ide však predovšetkým o otázku, akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa, tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa, súd by voči jeho platnosti nemohol namietať. Súdu je však z jeho činnosti známe, že uznanie dlhov iniciuje sám žalobca a na toto má vopred pripravené formuláre, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre nich zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. V uvedených súvislostiach tak nejde o nič iné, ako znevýhodnenie spotrebiteľa, pretože dlžník podpísaním dohody nič nezískal, ale naopak, vlastným úkonom si z vôle žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Uznanie dlhu žalovanou 1. v dohode zo dňa 18.03.2010 považoval súd prvej inštancie preto za právne neúčinné, pretože nebolo preukázané, že by žalovaná 1.skutočne vedela o jeho premlčaní, tak ako sa to vyžaduje v ustanovení § 558 OZ. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponovaná drobným písmom v bode 3 tejto dohody označenej ako forma splatenia záväzku. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na to, že prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania je ukryté do dohody o splátkach do bodu 3.1, posledná veta napriek tomu, že toto prehlásenie by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2. Takto formulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá. Uznanie záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľovej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatváral žalobca v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom, v postavení spotrebiteľa. Argumentoval ďalej, že dohoda o uznaní dlhu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože dlžník si podpisom tejto formulárovej dohody zhoršil svoje postavenie, pričom podľa § 54 ods. 1 normuje, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, tento sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Predmetné vyhlásenie o uznaní dlhu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že bez vedomia spotrebiteľa zakladá desaťročnú premlčaciu dobu, ktorú zákon priznáva len v osobitných prípadoch a to najmä vtedy, ak sa má predísť uznaním dlhu súdnym sporom. Zámer dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 18.03.2010 súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Poukázal súčasne na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré uvedenú právnu problematiku riešili obdobne. Preto uvedenú dohodu v zmysle § 3, § 54 a § 39 považoval za neplatnú, keďže jej uzatvorenie predstavuje nekalú obchodnú praktiku žalobcu, v dôsledku ktorej prišlo k zhoršeniu zmluvného postavenia žalovanej 1. ako spotrebiteľa a preto je v rozpore s dobrými mravmi, takže na ňu pri svojom rozhodovaní neprihliadol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 151 ods. 1 OSP, keďže o priznaní trov konania rozhoduje len na návrh. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1, § 3 ods. 1, 2), ustanoveniami Občianskeho zákonníka - zákon č. 40/1964 Zb. (§ 3 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, § 101, § 558), ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. (§ 5b) a článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Aplikáciou ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, porušeniu viacerých článkov Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - k porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania. Aplikáciou citovaného ustanovenia na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vyhodnotenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdom prvého stupňa ako neplatne uzavreté považuje žalobca za nesprávne. Súd prvej inštancie neprihliadol

na jednoznačný dôkaz, že žalovaná 1. sa dohodla s veriteľom na splátkach a zároveň svoj záväzok voči žalobcovi uznala. Uvedená dohoda zo dňa 18.03.2010 spĺňa všetky zákonné náležitosti a došlo k začiatku plynutia novej desaťročnej premlčacej doby a to priamo zo zákona. Poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka, keďže došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby a začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Ustanovenie § 110 ods. 1 nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Preto aj uznaním premlčaného dlhu bez toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní, nastávajú účinky uznania dlhu. Poukázal na účinky § 558 a na to, že v článku 2 bod 3.1 dohody, posledná veta, žalovaná jednoznačne prehlásila, že o premlčaní dlhu a jeho následkoch vedela. V čase podpisu dohody pritom záväzok premlčaný nebol, preto nemožno hovoriť o nekalej obchodnej praktike, keďže žalobca umožnil žalovanej splácanie dlhu v splátkach. Čo sa týka výhodnosti uvedenej dohody pre žalovanú 1. poukázal na to, že v budúcnosti má možnosť domáhať sa poskytnutia úveru, teda môže to mať vplyv na zlepšenie jej postavenia pri žiadosti o úver, keďže nebude figurovať v zozname neplatičov. Uvedená dohoda nie je rozsiahla, neobsahuje žiadne zložité informácie, žalovaná 1. ju podpisovala vo svojom bydlisku, mohla si ju v pokoji prečítať a túto prípadne odmietnuť, prípadne ju nepodpísať alebo podpísať s dodatkami. Poukázal na to, že ide o slobodnú vôľu žalovanej, pričom i ochrana spotrebiteľa má svoje medze. Žalobca považuje takéto vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Preto žiadal svojmu odvolaniu vyhovieť.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadrili, samostatný odvolací návrh nepodali.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - i stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta .

5. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 12C/72/2012 je nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade o zaplatenie 378,55 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol preto, že jeho nárok je premlčaný a i keď žalovaná v 1. rade uzavrela dohodu o uznaní záväzku so žalobcom a to dňa 18.03.2010, túto dohodu považoval za neplatnú, keďže je v rozpore s § 3, § 54 a § 39 OZ, keďže ide o nekalú obchodnú praktiku, v dôsledku ktorej došlo k zhoršeniu zmluvného postavenia žalovanej v 1. rade, preto žalobcovi tento nárok nepriznal.

6. Žalobca v odvolacom konaní poukázal na nesprávnu aplikáciu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a na to, že dohoda o uznaní záväzku je platná.

7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových i právnych záverov súdu prvej inštancie uvedenom v odvolaní žalobcu, t.j. či išlo o premlčaný nárok, kde bolo dôvodné aplikovať § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež či išlo o platnú dohodu o uznaní záväzku.

8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový civilný kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle § 470 ods. 1, 2 potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú pritom zachované. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti OSP, odvolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 1,2 a prípustnosť odvolania posudzoval v zmysle OSP v znení účinnom do 30. júna 2016.

9. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 2 bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžaduje dôležitý verejný záujem.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.

14. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvej inštancie, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

15. K zvýrazneniu správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už iba nasledovné:

16. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý ex offo skúmal premlčanie uplatneného nároku a to aj bez námietky dlžníka - spotrebiteľa. V danom prípade síce obaja žalovaní nenamietali premlčanie uplatneného nároku žalobcu, avšak v zmysle súdom prvej inštancie správne aplikovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj ZoOS) v znení účinnom od 01.05.2014, bolo potrebné aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, ktoré v prípade opodstatnenosti má za následok už bez ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa.

17. Nebolo možné dať za pravdu námietke odvolateľa, že prvostupňový súd nesprávne na vec aplikoval § 5b ZoOS, v dôsledku čoho potom nezákonne ex offo skúmal otázku premlčania uplatneného nároku s tým, že ustanovenie nadobudlo účinnosť až po začatí tohto konania dňa 01.05.2014. Tým nastolil otázku, či ust. § 5b ZoOS zavedené novelou zákonom č. 102/2014 Z.z. je možné aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 1.5.2014.

18. Ustanovenie § 5b ZoOS v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo platné a účinné. Konajúcemu súdu prikazuje zaoberať sa akýmikoľvek zákonnými prekážkami či dôvodmi, ktorých by sa inak mohol dovolávať i spotrebiteľ, ktoré by mohli spôsobiť oslabenie nároku navrhovateľa, resp. nemožnosť

uplatnenia jeho nároku vrátane premlčania. Prípad premlčania nastal i v prejednávanej veci, súd bol povinný na túto okolnosť prihliadať ex offo.

19. V danom prípade ust. § 5b ZoOS normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b ZoOS má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b ZoOS (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval(viď čl. doc. JUDr. Mareka Štefčeka, PhD. „Zákon a sudcovia“; k výkladu ust. § 5b ZoOS, zverejnený v Justičnej revue).

20. Ústavný súd tiež opakovane vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenie na úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takom prípade musí preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu, tzn. že nepravú retroaktivitu nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov (napríklad PL. ÚS 25/05 <.).Určitú retroaktivitu pripustil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Mellacher v. Austria, kde uviedol, že: „Legislatívne musí byť daná možnosť, aby sa prijali opatrenia, ktorými sa zasiahne do ďalšieho vykonávania predtým uzavretých zmlúv, aby sa dosiahol požadovaný cieľ“.

21. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b ZoOS v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.

22. Žalobca v odvolaní ďalej namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovanou 1. a poukázal na to, že na strane dlžníka tu ide o spotrebiteľa, ktorý uzavretím predmetnej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zhoršil svoje zmluvné postavenie a dodávateľ k nemu nepristupoval s náležitou starostlivosťou.

23. Aj odvolací súd považuje za nepochybné, že žalovaná 1. nebola informovaná o premlčaní záväzku voči dodávateľovi náležitým spôsobom a argumentácia žalobcu obsiahnutá v odvolaní, že záväzok nebol v čase uznania dlhu premlčaný je nesprávna, keďže dohoda bola uzavretá 18.03.2010 a k premlčaniu povinnosti na úhradu došlo ešte 20.04.2009 (posledná splátka bola splatná 20.04.2006 a najneskôr od jej splatnosti začala plynúť premlčacia doba na celý dlh). I z argumentácie žalobcu potom vidno, že žalovanej nebolo jednoznačne zrejmé premlčanie uvedeného záväzku, keďže možnosť vzniesť námietku premlčania by ju zbavila povinnosti uhradiť žalobcovi uvedenú pohľadávku. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je dohodou formulárovou, ktorú žalobca opakovane používa v obdobných právnych vzťahoch v snahe ponúknuť spotrebiteľovi výhodu splátkového kalendára, pričom žalobca vedomosť spotrebiteľa o premlčaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Do textu dohody sa dopisovali len údaje identifikujúce strany sporu a ostatný test zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom a predložený spotrebiteľovi na podpis. Toto konanie dodávateľa i odvolací súd považuje za také, o ktorom tu sú rozumné pochybnosti vzťahujúce sa k vedomosti dlžníka o jeho právach, je uzavretá v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa týmto vzdáva svojho práva vzniesť námietku premlčania a žalovaná tak bola konaním dodávateľa vovedená do stavu, kedy uvedenú dohodu podpísala a to na základe nedostatočných informácií a nekalej obchodnej praktiky na strane dodávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať súdnu ochranu.

24. Podpísaním dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 18. 03. 2010 nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Zabezpečovací inštitút uznania záväzku sám osebe v rozpore s dobrými mravmi nie je, v rozpore s dobrými mravmi je konanie žalobcu ako dodávateľa, keď pod vplyvom možnej hrozby uplatnenia námietky premlčania kontaktoval žalovanú a využil výraznú nerovnosť v postavení zmluvných strán týkajúcu sa ich právnych vedomostí, najmä účinkov uznania dlhu. Úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovanej 1. - spotrebiteľky. Pri uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorá sa mu dostane, alebo ktorému je adresovaná. Pri vyhodnocovaní tejto praktiky súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady 2005/29 bod 18 Preambuly). Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok, čo nie je odbornou starostlivosťou dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočným cieľom bolo dosiahnutie 10 ročnej premlčacej doby so zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky. Pri uzavretí tejto dohody teda neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 2 M Cdo 5/2015 z 30. 05. 2016).

25. Preto i odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že uvedená dohoda je v rozpore s § 3, § 54 a § 39 a nie je možné na nej založiť povinnosť žalovanej 1. uhradiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku.

26. Za daných okolností bol potom postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, správny a odvolací súd toto rozhodnutie plne si osvojujúc jeho podrobne uvedené dôvody v zmysle § 387 ako vecne správny, vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní boli úspešne brániacimi sa účastníkmi žalovaní 1. a 2., ktorým priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

28. Podľa § 224 súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

29. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa dopustil pochybenia, keď meno žalovaného 2. je uvedené M., pričom zo žaloby i ostatných listinných dôkazov vyplýva, že ide o B.. Preto odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vykonať opravu uvedeného nesprávneho údaju postupom podľa § 224 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .