Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-286-2015.pdf
PDF · 93.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/286/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. S., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta dieťa rodičov - matky: H. H., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, C. Ú., a otca: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, I. N., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné na maloleté dieťa zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne počnúc od 1.9.2015, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 24.1.2017 vo výške 340,- Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 16P/65/2013-65 zo dňa 18.9.2013 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.9.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 50,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia.
2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý sa na pojednávania konané dňa 10.3.2016, dňa 8.9.2016 a dňa 24.1.2017 nedostavil, avšak svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil. K návrhu matky sa vyjadril písomne tak, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní a nemá záujem vyhýbať sa vyživovacej povinnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/65/2013, listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloletá R. pochádza z mimomanželského pomeru rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu súd upravil rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.9.2013, č.k. 16P/65/2013-65 tak, že maloleté
dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platiť výživné vo výške 50,- Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že tento zostal bez obmedzenia. V čase tohto rozhodnutia maloletá mala 1 rok a 6 mesiacov. Bola zdravá. Jej výdavky boli bežné a veku primerané. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 222,- Eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 500,- Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemal. Jeho zdravotný stav bol dobrý. Žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
5. Otec bol vypočutý dňa 22.11.2016 cestou dožiadaného Okresného súdu Spišská Nová Ves, pred ktorým uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí a matkou vyčíslené výdavky na 5 ročné dieťa považuje za neprimerané. Vyjadril sa tak, že je ochotný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 50 až 70,- Eur. Ďalej uviedol, že mal uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 19.4.2016 s pracovnou agentúrou McROY Jobliner, so sídlom v Košiciach. Pracovný pomer však ukončil v rámci skúšobnej doby do 31.10.2016. Nakoľko bol práceneschopný, nemohol sa zaevidovať na príslušnom úrade práce. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 8.11.2016, mu nárok na nemocenské bolo určené vo výške 7,912 Eur za deň od 27.10.2016 do zániku nároku na nemocenské. Približne 3 roky podnikal na základe živnostenského oprávnenia, a to až do 19.3.2016. Živnosť však musel ukončiť zo zdravotných dôvodov. Išlo o neurologické problémy, ktoré sa nástupom do zamestnania utlmili, avšak sa nanovo objavili, preto sa stal práceneschopným. Uviedol, že hnuteľné veci vyššej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Výživné na maloleté dieťa platí riadne vo výške 50,- Eur mesačne. Nad rámec súdom určeného výživného na výdavky dieťaťa neprispieva. Kvôli vzdialenosti, zdravotnému stavu a financiám sa s dcérou nestretáva. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Býval u svojich rodičov, ktorým prispieval na chod domácnosti sumou 50,- Eur mesačne. Jeho výdavky predstavovali sumu 250,- Eur, pričom mal zvýšené výdavky na lieky vo výške 30,- Eur mesačne.
6. Matka, vypočutá na pojednávaniach dňa 8.9.2016 a dňa 24.1.2017 ako účastníčka konania, zotrvala na svojom návrhu a žiadala zvýšiť výživné. Zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia videla v tom, že v čase pôvodného rozhodovania bola s maloletým dieťaťom na materskej dovolenke a v súčasnosti už od septembra 2015 navštevuje materskú školu vo Veľkých Úľanoch. Uviedla, že maloleté dieťa je zdravé, jeho výdavky sú bežné na ošatenie, stravu, hygienické potreby a hračky. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou, so svojou zamestnanou matkou a dvomi maloletými bratmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej starého otca. Celkové náklady na bývanie predstavujú sumu 200,- Eur mesačne, z ktorej ona platí starému otcovi 200,- Eur. Okrem príjmu zo zamestnania poberá prídavok na dieťa vo výške 23,50 Eur a výživné od otca dieťaťa vo výške 50,- Eur mesačne. Má záväzok voči nebankovej spoločnosti, za ktorý platí mesačne splátku 110,- Eur. Iné dlhy nemá. Je nemajetná. Pracuje ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom 400 až 500,- Eur. Ďalej uviedla, že otec riadne platí výživné. O dcéru sa žiadnym spôsobom nezaujíma a nepodieľa sa na jej výchove inak ako hradením výživného. Výživné žiadala zvýšiť na 150,- Eur mesačne od 1.9.2015, kedy maloletá nastúpila do materskej školy. Čo sa týka výšky výživného, akceptovala by aj nižšiu sumu tak, aby to korešpondovalo s príjmom otca, nakoľko nemá v záujme znevýhodniť ho v tomto smere.
7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 24.1.2017 vo veci uviedla, že vzhľadom na to, že vo veci bolo rozhodnuté o výživnom pred viac ako tromi rokmi, pričom maloleté dieťa navštevuje materskú školu druhý rok, navrhuje zvýšiť výživné na 70,- Eur mesačne od podania návrhu.
8. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
9. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
18. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
19. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.9.2013, č.k. 16P/65/2015-65, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 3 roky, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom predškolskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloletá R. v čase posledného rozhodovania mala 1 rok a 6 mesiacov. Toho času má 4 roky a 10 mesiacov. Od 1.9.2015 navštevuje materskú školu vo Veľkých Úľanoch. Je zdravá. Jej výdavky sú bežné a veku primerané.
20. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 500,- Eur. V období od 1.7.2014 do 18.3.2016 podnikal na základe živnostenského oprávnenia v oblasti kovovýroba. Podľa udania otca, živnosť ukončil zo zdravotných dôvodov. Následne sa dňa 19.4.2016 zamestnal u zamestnávateľa McROY Jobliner, s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 296,20 Eur. Tento pracovný pomer zanikol dňa 31.1.2016. V období od 27.10.2016 do 29.11.2016 (34 dní) bol práceneschopný a poberal nemocenské, ktorého výška bola určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 8.11.2016 vo výške 7,912 Eur za deň (269,- Eur za 34 dní). V súčasnosti je vedený príslušným úradom práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naďalej býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na chod domácnosti sumou 50,- Eur mesačne. Hnuteľné veci vyššej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na sumu 250,- Eur. Matka maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania
poberala rodičovský príspevok vo výške 222,- Eur mesačne. Toho času je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 400 až 500,- Eur. Žije so svojou zamestnanou matkou a dvomi maloletými bratmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctva jej starého otca. Na chod domácnosti mesačne prispieva sumou 200,- Eur. Hnuteľné veci vyššej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla.
21. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 22. Súd výživné zvýšil od 1.9.2015, kedy maloleté dieťa nastúpilo do predškolského zariadenia a nastala na jeho strane podstatná zmena pomerov, zakladajúca dôvod na zvýšenie výživného. 23. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na maloletého zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 282,60 Eur tak 25 % - 30 % predstavuje sumu 70,- Eur až 84,- Eur. Za daného stavu mal súd za to, že na strane otca je priestor na zvýšenie výživného. Otec doposiaľ na výživu maloletého riadne prispieval. Okrem hradením výživného sa však na výchove maloletého dieťaťa nepodieľa. Nie je s ním v žiadnom kontakte. Vyjadril sa tak, že na výživu maloletého dieťaťa je ochotný prispievať sumou 50 až 70,- Eur. Pokiaľ teda otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 70,- Eur a matka prispeje sumou 35,- Eur a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa, tak na strane maloletého vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 128,52 Eur mesačne (70 + 35 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa, pričom na strane otca zostáva naďalej istá rezerva, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri ďalšom navýšení výživného s poukazom na rastúce potreby maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. 24. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 24.1.2017 vo výške 340 Eur (zvýšené výživné 20,- Eur/mes. x 17 mesiacov (9/2015 až 1/2017) = 340,- Eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca, keďže takto určené splátky spolu s bežným výživným (80,- Eur) predstavujú hornú hranicu rozpätia príjmu povinného rodiča (25 - 30 % = 70 - 84,- Eur), z ktorého môže súd určiť výživné v súdenom prípade. Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 16P/65/2013-65, zo dňa 18.9.2013 mesačne pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať. 25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.