Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/177/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému :1/ L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/XX, E. a 2/ O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/X, E. , o zaplatenie 4.012,61 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. decembra 2015, č.k. 16C/110/2015-96 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh zamietol .

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. § 1 ods.1,2, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa , § 39 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu 23.3.2015 domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatenia sumy vo výške 4012,61 eur so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm, a to mesačne po 81,99 eur za obdobie od 21.3.2011 až do zaplatenia. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, mu bola postúpená pohľadávka voči žalovaným . Postupca a žalovaní v 1/ a 2/ rade uzavreli dňa 8.4.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0372374716, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1/ a 2/ rade úver vo výške 158.000,- Sk, ktorý sa zaviazali vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vrátane úrokov a poplatkov dohodnutých v zmluve. Dňa 20.8.2007 uzavrel postupca so žalovanými v 1/ a 2/ rade dodatok č. 1, na základe ktorého dohodli odklad splátok po dobu od 20.8.2007 do 19.10.2007 a po uplynutí odkladu splátok od 20.10.2007 boli žalovaní povinní splácať postupcovi splátky úveru v zmysle podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala 6571,38 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5404,50 eur, riadnych úrokov v sume 709,51 eur, úrokov z omeškania vo výške 415,51 eur a poplatkov vo výške 41,86 eur. Mimoriadna splatnosť úveru nastala v zmysle výzvy k úhrade a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 16.10.2012. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné v období od 20.3.2011 do 20.3.2015 v počte 49 a celkovej výške 4012,61 eur, zároveň žiadal priznať úroky z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zákonníka.

4. V napadnutom rozhodnutí vychádzal okresný súd zo skutkových zistení, keď na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0372374716, zo dňa 20.8.2007 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako pôvodným veriteľom a žalovanými v 1/ a 2/ rade ako dlžníkmi poskytla Slovenská sporiteľňa žalovaným v 1/ a 2/ rade spotrebný úver vo výške 158.000,- Sk, ktorý úver sa zaviazali splácať vždy k 20. dňu v mesiaci, v splátkach po 2270,- Sk mesačne s tým, že splatnosť prvej splátky je 20.5.2005 a konečná splatnosť úveru 20.3.2015, výška úrokovej sadzby 11,10% ročne. V článku II. bod 3 zmluvy sa žalovaní ako dlžníci zaviazali splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V článku V. bod 2 žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obch. podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa všeobecnými obchodnými podmienkami rozumejú podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. V článku V. bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obch. zákonníka spravovať ustanoveniami Obch. zákonníka.

5. Z dodatku č. 1 k uvedenej zmluve o splátkovom úvere z 20.8.2007 mal súd za preukázané, že v uvedený deň Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovanými v 1/ a 2/ rade uvedený dodatok, v ktorom, a to v článku II bod 2 , bola dohodnutá výška mesačných splátok vo výške 2467,- Sk. V zmysle článku II bod 2 sa dohodli na odklade splácania pohľadávky po dobu od 20.8.2007 do 19.10.2007. V článku II bod 2.2. sa dlžníci zaviazali po uplynutí odkladu splátok pohľadávku banky splácať od 20.10.2007 spôsobom dohodnutým v úverovej zmluve tak, aby končená splatnosť úveru bola dodržaná. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/ CE z 27.9.2012 mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil EOS KSI Slovensko, t.j. žalobcovi pohľadávky, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, a to v zmysle článku IV. v spojení s článkom II. bod 2.1, pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 27.9.2012, /č.l. 45,46 spisu/ súd zistil, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovaným v 1/ a 2/ rade na základe uzavretej úverovej zmluvy z 8.4.2005 s tým, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval 6571,38 eur, z toho istina do splatnosti 0,- eur, istina po splatnosti 5404,50 eur, úroky celkom 1125,02 eur, počet dní omeškania 1164, výška omeškaných splátok 6564,54 eur.

6. V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 8.4.2005 bol poskytnutý žalovaným v 1/ a 2/ rade spotrebný úver vo výške 158.000,- Sk, na základe čoho sa predmetná zmluva v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za spotrebiteľský úver.

7. V súvislosti s uzavretou vyššie uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávky sa ako prvoradou otázkou súd zaoberal otázkou, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetného nároku v súdnom konaní. V súvislosti s riešením otázky, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení platnom do 31.12.2012 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi pred postúpením pohľadávky inému subjektu. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že žalovaným 1/ a 2/ bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy boli žalovaní 1/ a 2/ nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel tiež k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. I z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný

záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. V predmetnej veci z oznámenia od Slovenskej sporiteľne, a.s. z 9.11.2015 / č.l. 69 spisu/ súd zistil, že zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru k 24.9.2012, pričom výzva, ktorou si Slovenská sporiteľňa, a.s. plnila povinnosť veriteľa v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách bola žalovaným zaslaná v septembri 2008. Uvedenými výzvami už Slovenská sporiteľňa, a.s. nedisponuje. Z oznámenia o začatí výkonu mandátnej činnosti /č.l. 75 spisu/, ktorý list je bez uvedenia dátumu, súd zistil, že uvedeným listom Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej v 1/ rade, oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti na základe zmluvy z 31.1.2011 mandatárom JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom na vymáhanie pohľadávky ku dňu uzavretia mandátnej zmluvy vo výške 5094,19 eur. Z písomného oznámenia od Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že pred postúpením uvedenej pohľadávky zmluvou z 27.9.2012 došlo zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru v liste z 24.9.2012, Slovenská sporiteľňa a.s. však súdu uvedený listinný dôkaz nepredložila. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila súdu, že výzva na zaplatenie bola zaslaná žalovaným v 1/ a 2/ rade ešte v roku 2008. O tom však taktiež súdu nepredložila žiaden listinný dôkaz. Predmetom konania sú v zmysle návrhu splátky úveru splatné za obdobie od 20.3.2011 do 20.3.2015 v počte 49 a celkovej výške 4012,61 eur, z čoho sa dá potom vyvodiť, že pred postúpením pohľadávky žalobcovi , pôvodný veriteľ, a to Slovenská sporiteľňa, a.s. nesplnila svoju povinnosť v zmysle§ 92 ods. 8 cit. zákona, a to zaslať písomnú výzvu dlžníkom, ktorí by následne nepretržite boli dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Predchádzajúcu výzvu Slovenská sporiteľňa a.s. údajne zaslala ešte v roku 2008, tá výzva sa však nemohla týkať žalovanej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou až v rokoch 2011 a 2012. Slovenská sporiteľňa, a.s. si splnila túto povinnosť čiastočne, a to zaslaním oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 24.9.2012 / čo však nebolo v konaní ničím preukázané/, od ktorej doby však neuplynulo 90 kalendárnych dní, kedy by boli žalovaní v 1/ a 2/ rade, teda dlžníci, so zaplatením v omeškaní, a keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela zmluvu o postúpení vymáhanej pohľadávky na žalobcu už zmluvou z 27.9.2012, súd konštatuje, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zák. o bankách, na základe čoho súd konštatuje, že v časti žalovanej istiny s prísl. nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa t.j. Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu , a to v zmysle § 39 Obč. zákonníka, preto súd návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v celom rozsahu zamietol.

8. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý žiadal priznať náhradu trov konania, t.j. žalobcovi , tieto v celom rozsahu nepriznal, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca . V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci . Uviedol, že podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok bol postupca a následne i žalobca oprávnení predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok prešli všetky práva súvisiace s pohľadávkou. Žalobca sa stal veriteľom pohľadávky s tým, že je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2015, sp. zn. 8Co/163/2015, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014, sp. zn. 19Co/34/2012, Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.11.2015, sp. zn. 7Co/540/2015. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Pokiaľ je dlžník v

omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Ust. § 92 ods. 8 o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Rovnako doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením výzvy môžu byť spojené len sankcie a to zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 191,56,- eur.

10. Žalovaná v 1/ rade v písomne podanom vyjadrení uviedla, že žalobca presne neuviedol, akú sumu je povinná zaplatiť a uvádza sumu vo výške 8.000,- eur, následne sumu 4.012,61,- eur. Keď sa bola informovať v Slovenskej sporiteľni za účelom zistenia výšky dlhu, Slovenská sporiteľňa uviedla, že sa má obrátiť na žalobcu .

11. Žalovaný v 2/ rade nevyužil svoje zákonné právo písomne reagovať na podané odvolanie.

12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP").

13. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd , ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl..

15. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred okresným súdom , ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 . 17. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd , okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 .

18. V zmysle ust. § 380 ods. 2 na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Krajský súd , ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal podľa § 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len "CSP" ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v

súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

23. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP ) ako i nedostatočne zistený skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP).

24. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. 25. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p.. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu .

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými pred okresným súdom , s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 .

28. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

29. Okresný súd žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

30. Ako správne uvádza okresný súd , pôvodný veriteľ- Slovenská sporiteľňa, a.s., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom v časti žalovanej istiny nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na žalobcu a to v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka, preto návrh nie je dôvodný pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

31. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

32. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

33. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.

34. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

35. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

36. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

37. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. 38. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

39. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca v konaní nepredložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2012 zaslaná žalobcom/ . Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Rovnako správne okresný súd uzavrel, že k platnému postúpeniu je spôsobilou len splatná časť pohľadávky.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla.

41. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku okresného súdu vo veci samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver okresného súdu vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci.

43. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

44. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

45. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek jeho úspechu v odvolacom konaní žalovaným, ktorým trovy v odvolacom konaní nevznikli.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .