Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-8-2016.pdf
PDF · 110.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň: JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Eva Behranová, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpená splnomocnencom: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, AK so sídlom Michalská 9, Bratislava proti žalovanej: E. A., bytom J. XXX/ X, W., o zaplatenie sumy 250,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 30. septembra 2015, č.k. 3C/378/2013-90 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu o zaplatenie sumy 250,56 eur s príslušenstvom a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 15 ods. 7 písm. b), § 16 ods. 7 písm. b), § 42 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1 písm. a), § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z., § 488, § 489, § 490 ods. 1, § 494, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Žalobca v návrhu tvrdil, že na strane žalovanej vznikla povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie. Žalovaná tvrdila, že mala uzatvorenú zmluvu s „vodárňami“ a že ju uzatvorila v roku 1999 alebo 2000, existenciu zmluvy potvrdil svojou výpoveďou aj svedok C.. Výpoveďou svedka ale nebolo preukázané, či sa jednalo o zmluvu uzavretú s „vodárňami“, t.j. podľa súdu so zrušeným štátnym podnikom alebo s žalobcom a v konaní sa nepodarilo preukázať, či bola alebo nebola uzavretá písomná zmluva práve medzi žalobcom a žalovanou ako to ukladá v ustanovení § 42 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z.., žiadna písomná zmluva na dôkaz súdu predložená nebola a súd ňou nemohol vykonať dôkaz k tomu, ako boli zmluvne upravené práva a povinnosti účastníkov. Opäť s poukazom na ustanovenie § 488 OZ, podľa ktorého záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, súd vyvodil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Západoslovenskými vodárňami a kanalizáciami š.p., odštepným závodom v Senici mohlo dôjsť pred vznikom právnickej osoby žalobcu (pred 7.1.2003) k uzatvoreniu zmluvy na základe ústnych prejavov vôle účastníkov a s dohodnutým obsahom o ich právach a povinnostiach, k vzniku povinnosti prevádzkovateľa verejného vodovodu dodávať žalovanej na odberné miesto na adresu C. XXX v W. vodu a jeho práva na odplatu za dodávku a k vzniku záväzku žalovanej platiť za dodávku a tiež za stočné zo zmluvného vzťahu predchádzajúcemu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie za doby účinnosti vodného zákona a vykonávacieho predpisu k nemu, ktoré nevyžadovali pre platnosť zmluvy
o dodávke vody a pre povinnosti účastníkov zo stočného písomnú formu zmluvy pod následkom jej neplatnosti podľa § 40 ods. 1 OZ. Pokiaľ aj nebola v konaní predložená písomná zmluva, vzniknutá podľa tvrdenia žalovanej v dobe, ktorá spadá pred účinnosť zákona č. 442/2002 Z.z., nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že na strane žalovanej došlo podľa § 451 OZ k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Súd je viazaný nielen navrhovaným žalobným petitom, ale aj skutkovými okolnosťami, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo a nemôže rozhodnúť tak, že prizná žalobcovi plnenie uvádzané v navrhovanom petite, ale na základe iného skutkového (nie právneho) dôvodu ako je uvedené v návrhu, napríklad by súd priznal náhradu škody alebo plnenie zo zmluvného vzťahu, hoci sa žalobca domáha plnenia z bezdôvodného obohatenia, čo preukazujú skutkové tvrdenia v návrhu o peňažné plnenie, z ktorých žalobca vyvodzoval uplatnené právo. Všetky skutkové tvrdenia odvodil žalobca od hypotézy ustanovenej v § 451 Občianskeho zákonníka, t.j. požadoval plnenie titulom záväzku, majúceho vzniknúť z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu na strane žalovanej a na úkor žalobcu pre neplatnosť zmluvy, hoci záväzok žalovanej mohol vzniknúť aj z iného právneho dôvodu, ustanoveného zákonom. Súd pre skutkové okolnosti, uvedené žalobcom v návrhu sa z týchto dôvodov nezaoberal tým, či má žalobca nárok na plnenie od odporkyne na základe iných skutočností, ako tvrdených v návrhu. Žalobca v konaní nepreukázal, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a preto súd návrh zamietol. V konaní úspešnej žalovanej súd nepriznal náhradu trov konania nakoľko sa jej žalovaná výslovne zriekla.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 a súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil vec v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) OSP a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že podaním návrhu sa domáhal zaplatenia sumy 250,56 eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia vodného a stočného zo strany žalovanej, keď zaplatenia tejto sumy sa domáhal titulom bezdôvodného obohatenia. Tento nárok si uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že nedisponoval písomným vyhotovením zmluvy. Jej uzavretie a existenciu potvrdila žalovaná v odpore a žiadnym spôsobom nepreukázala, že by došlo k riadnemu ukončeniu tejto zmluvy. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom má žalobca za to, že dostatočne preukázal svoj nárok, keď z predložených faktúr a hlásenia zmeny odberateľa jednoznačne vyplýva, že žalobca evidoval žalovanú ako odberateľku od 22.06.2013 a všetky faktúry sú vystavené do dátumu, kedy sa žalovaná riadne odhlásila z odberu vody. Odvolateľ nesúhlasil s odôvodnením súdu prevej inštancie, že nemôže žalobcovi priznať uvedené plnenie uvádzané v žalobnom petite na základe iného skutkového dôvodu ako je uvedený v návrhu. Podľa názoru odvolateľa skutkový základ pre priznanie plnenia ostáva rovnaký, či už by išlo o priznanie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia alebo priznanie nároku z titulu uzavretej zmluvy. Skutkový základ tvorí navrhovateľom tvrdený skutkový stav, ktorý je na základe predložených dôkazov nesporný a vyplýva z vystavených faktúr za využívanie služby a nezaplatenie týchto splatných faktúr. Rozdiel spočíva len v právnej kvalifikácii nároku a vzhľadom k tomu je potrebné poukázať na zásadu iura novit curia, v zmysle ktorej účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vždy vecou súdu. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/196/2009. V konkrétnom prípade žalobca uplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia vzhľadom k tomu, že nedisponoval zmluvou, ktorá by preukazovala zmluvný vzťah a preto má za to, keďže v konaní žalovaná potvrdila existenciu zmluvy, že súd mal sám na základe zistení podriadiť nárok uplatnený žalobcom pod iné hmotno-právne ustanovenie a mal žalobcovi priznať nárok titulom zmluvného vzťahu, ktorý žalovaná sama potvrdila. V tejto súvislosti ďalej odvolateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 340/2012, 4 M Cdo 15/2010.
5. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslala.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, h/, d/ a f/ OSP, ktoré má čiastočný ekvivalent v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 250,56 eur s príslušenstvom.
9. Predmetom konania pred odvolacím súdom je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom konanie súdu prvej inštancie netrpelo žiadnymi takými vadami, ktoré by mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci.
11. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že v priebehu konania bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená niekedy v roku 1999 písomná zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalobcu plnil do odberného miesta C. XXX, W., ktorá skutočnosť bola preukázaná aj svedeckou výpoveďou V. C. - bývalého priateľa žalovanej a preto súd prvej inštancie uzatvoril, že žalobca sa mal domáhať zaplatenia žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy, ale keďže sa domáhal zaplatenia tejto sumy titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré obohatenie súd nemal preukázané, súd návrh zamietol. Žalobca ako odvolateľ namietal, že súd mal v konaní dostatočne preukázaný ten skutkový stav, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 250,56 eur s príslušenstvom od žalovanej za odber vody a za odvod odpadových vôd do odberného miesta - C. XXX, W., keď samotná žalovaná potvrdila existenciu zmluvy a žalobca dostatočne súdu preukázal plnenie v prospech žalovanej, nakoľko na predmetné plnenie boli vystavené aj faktúry. Žalobca taktiež namietal, že súd nie je viazaný právnym posúdením prejednávanej veci stranami sporu.
12. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p.(platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v súč. ekvivalent je § 132 CSP) konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 OSP, v súč. ekvivalent je § 127 CSP) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 152 ods. 2 veta prvá O.s.p. (v súč. ekvivalent je § 212 CSP) rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
14. Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. (v súč. ekvivalent je § 216 ods.2 CSP) súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
15. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá aj citované ustanovenie § 79 O.s.p., ktoré bolo platné a účinné v čase rozhodovania súd prvej inštancie. Iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. vymedzuje obsahové náležitosti návrhu, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom procesnom postupe súdu s procesným dôsledkom - odmietnutie podania (§ 43 ods. 2 O.s.p.).
16. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.).
17. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania bolo v čase konania na súde prvej inštancie ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP (súč. ekvivalent je § 132 CSP), podľa ktorého účastníci (teraz už strany sporu) sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
18. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonáva bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
19. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Strana sporu, ktorá nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Spravidla je bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno rozdelené medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
20. V preskúmavanej veci je nepochybné, že ide o konanie sporové, ktorého predpokladom, ako už bolo vyššie uvedené, je podanie žaloby. Žaloba podaná bola a spĺňala zákonom požadované náležitosti.
21. V priebehu konania, v dôsledku vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nárok žalobcu, ktorý požadované plnenie považoval po právnej stránke za plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, právne posúdil ako nárok vyplývajúci zo zmluvy. Keďže žalobca sa ho domáhal titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré v konaní nepreukázal, súd žalobu zamietol.
22. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že zo strany súdu prvej inštancie išlo len o právne posúdenie veci a teda ak súd zistil, že žalobcom opísaný skutkový stav je možno subsumovať pod zmluvné plnenie, mal tak urobiť v zmysle princípu „ iura novit curia“. S touto odvolacou námietkou žalobcu, by odvolací súd súhlasil v prípade, ak by to zodpovedalo opisu rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu resp. tvrdených žalobcom v priebehu konania, čo sa však nestalo. Žalobca zotrval na podanom návrhu v ktorom požadoval zaplatenie žalovanej istiny titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko uvádza, že neeviduje existenciu zmluvy uzavretú medzi účastníkmi konania ohľadne predmetu plnenia - dodávka vody a odvod odpadových vôd, ktoré žalobca žalovanej poskytol v priebehu rokov 2010 - 2013, čo predstavuje ten skutkový stav, že takáto zmluva podľa žalobcu neexistuje. Toto bolo skutkové tvrdenie žalobcu v zmysle ust. § 79 OSP, na ktoré nadväzuje ust. § 120 ods. 1 OSP a teda, ak chcel byť žalobca v tomto sporovom konaní úspešný, mal súdu toto plnenie bez právneho dôvodu pre žalovanú v predmetnom období súdu preukázať.
23. Aj keď žalovaná v konaní uviedla, že niekedy v roku 1999 písomnú zmluvu s „vodárňami“ uzavrela, ostalo to len v rovine jej tvrdenia, nakoľko ju súdu nepredložila a aj keď túto skutočnosť potvrdil svedok
- V. C., ten len uviedol, že vie o tom, že bola takáto zmluva uzatvorená, avšak ako svedok nepotvrdil, že túto zmluvu sám videl a čítal s tým, že predmetom tejto zmluvy bolo plnenie, ktorého sa domáha aj žalobca v tomto konaní. Odvolací súd tak na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že existencia zmluvy uzavretej či už účastníkmi konania resp. jej právnymi predchodcami súvisiacej s predmetom tohto konania tak nebola v tomto konaní preukázaná a jej nepredloženie účastníkmi konania súdu nemožno dôvodiť len tzv. nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania, nakoľko súd v prípade ak zákon vyžaduje na jej platné uzavretie písomnú formu ( čo je aj tento prípad, v zmysle ust. § 42 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z.) následne v prípade je predloženia „ex officio“ skúma jej platnosť resp. jej absolútnu neplatnosť.
24. V konaní je pri opise rozhodujúcich skutočností dôležité, či žalobca uplatňuje nárok titulom zmluvného plnenia na základe písomne uzavretej zmluvy, alebo plnenia na základe ústnej zmluvy alebo zmluvy, ktorá vznikla konkludentne, alebo plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, pretože uvedenie týchto skutočností predstavuje opis skutkového stavu, z ktorého súd následne vychádza aj pri hodnotení unesenia dôkazného bremena tohto tvrdenia a následne právneho posúdenia veci. Uvedenie týchto skutkových okolností ešte nepredstavuje právne posúdenie zo strany súdu, nakoľko súd musí najprv skutkovo zistiť, na základe čoho si žalobca uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy a až následne skúmať napr. ak je tam písomná zmluva, či bola platne uzavretá, alebo s kým a ohľadne čoho bola uzavretá ústna zmluva, alebo či došlo k riadnemu konkludentnému plneniu pre žalovanú zo strany žalobcu atď.
25. Ak žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/196/2009 v ktorom sa rozoberá princíp „iura novit curia“, tak odvolací súd konštatuje, že toto rozhodnutie sa netýka tejto prejednávanej veci, nakoľko v tomto rozhodnutí si žalobca uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy titulom písomne uzavretej zmluvy (skutkový stav), ktorú ale následne súd posúdi ako absolútne neplatnú a preto preukázané plnenie zo strany žalobcu súd prizná žalobcovi v zmysle ust. § 451 OZ. V tejto prejednávanej veci však žalobca uzavretie písomnej zmluvy so žalovanou ani netvrdí ani nepreukázal, a v konaní si zaplatenie sumy požaduje titulom bezdôvodného obohatenia práve pre uvedenie tej skutkovej okolnosti, že takúto zmluvu nemá a teda z jeho strany došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Súd si preto nemôže sám na základe výpovede žalovanej vytvoriť zmenu skutkového stavu a uzatvoriť, že žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej istiny z dôvodu písomne uzavretej zmluvy so žalovanou, nakoľko to nie je skutkové tvrdenie žalobcu v návrhu v zmysle ust. § 79 OSP ( a ani v priebehu konania), ale ide len tvrdenie žalovanej v konaní, ktoré naviac ani nebolo v konaní preukázané. V danom prípade nejde o právne posúdenie veci, ale o opis skutkového stavu veci, do ktorého ale súd nemôže žiadnym spôsobom zasahovať a vytvárať ho, nakoľko by v takomto prípade ani sám žalobca nevedel, čo je potom predmetom dokazovania a v čom spočíva jeho dôkazné bremeno.
26. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby tým, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a teda, že by pre žalovanú bez právneho dôvodu v čase od novembra 2010 do septembra 2012 realizoval dodávku pitnej vody a odvod odpadovej vody do odberného miesta C. XXX, W., čím by sa žalovaná bezdôvodne obohatila. Žalobca však v konaní nepreukázal, že v tomto období poskytol žalovanej na predmetnom odbernom mieste poskytol toto plnenie, nakoľko bolo v konaní jednoznačne preukázané, a to ako tvrdením žalovanej, tak aj samotnou svedeckou výpoveďou V. C., že žalovaná na tomto odbernom mieste v predmetnom období nežila, nakoľko tam žila len od roku 1999 do
roku 2007, keď v roku 2007 sa odsťahovala do A. a na tejto adrese a na tomto odbernom mieste naďalej ostal bývať jej bývalý priateľ - svedok V. C.. Aj keď žalovaná sa v roku 2013 odhlásila z predmetného odberného miesta, toto odhlásenie nemá žiaden vplyv na zamietnutie nároku žalobcu, nakoľko žalobca v danom prípade nepreukázal platne uzavretú zmluvu medzi žalobcom a žalovanou a ani vystavené faktúry zo strany žalobcu nepreukazujú dodané planenia pre žalovanú, nakoľko ide len o daňový doklad vystavený žalobcom bez vedomia žalovanej.
27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.
28. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 296 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).