Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-160-2016.pdf
PDF · 96.86 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/160/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: J. Z., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XXXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený splnomocneným zástupcom: Stehura & partners, v.o.s., advokátska kancelária, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: X. C. Q., Q..J..H.., Q. Q. X. XX, XXX XX B., zastúpeného splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, j e n e p l a t n á .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.06.2016, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ako neprijateľnej zmluvnej podmienky spôsobujúcej nerovnováhu v postavení účastníkov spotrebiteľskej zmluvy. Z tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe zdôvodňujúcich uplatnený nárok vyplýva najmä, že dňa 30.10.2013 žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1.500,- Eur. So žalovaným musel uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli pripravené žalovaným vopred na príslušnom formulári. Súdu predložil listiny - zmluvu o revolvingovom úvere, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy. V právnej argumentácii poukázal žalobca najmä na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako aj ustálenú judikatúru, podľa ktorej systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom služby nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu je nútený uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom nepodliehajúcim nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ je vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Poukázal aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX, XXX, XXX, kde pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli
predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečený nárok a žalovaný sa prostredníctvom tejto môže domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva, čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Z jednotlivých cit. zák. ustanovení v argumentácii žalobcu v spojení s § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky.
2. Z predloženej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2013, na základe ktorého bol poskytnutý žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach , pri výške mesačnej splátky v sume 86,37 Eur, oznámenej výške RPMN 69,72%, priemernej RPMN 46,06%, ročnej úrokovej sadzbe 70,01%, a celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 3375,54 Eur mal súd preukázaný základ právneho vzťahu medzi stranami sporu. Súčasne dňa 30.10.2013 bola uzavretá medzi nimi aj dohoda o zrážkach zo mzdy ako samostatný dokument. S poukazom na dátum podpisu jednotlivých zmluvných strán hlavného dokumentu - úverovej zmluvy ako aj dohody o zrážkach zo mzdy, žalobcom dňa 19.10.2013 a žalovaným dňa 30.10.2013 je zrejmé, že boli podpisované tieto dokumenty súčasne. V bode 1 dohody o zrážkach zo mzdy je vyčíslená len výška dlžnej istiny ako úveru poskytnutého dlžníkovi/žalobcovi na základe označenej zmluvy. Pričom ďalej je uvedené, že: „Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečené touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti zo zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len „Pohľadávky“).“ Ďalej bola konkretizovaná výška mesačnej zrážky na sumu 80,37 Eur (t.j. vo výške dohodnutej mesačnej splátky úveru). K takto určenej pohľadávke strany sporu, na jej zabezpečenie, uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy na dobu, kým budú splatené všetky Pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti zo zmluvou a jej prípadných dodatkov, bez oprávnenia dlžníka túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť (bod V. dohody) a v prípade zmeny zamestnávateľa je dlžník povinný predložiť dohodu ďalšiemu zamestnávateľovi, u ktorého budú na základe tejto dohody vykonávané zrážky zo mzdy (bod IV. dohody).
3. Súdu bola predložená aj žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 13.01.2014, potvrdenie zamestnávateľa žalobcu zo dňa 03.06.2016 o vykonávaní týchto zrážok zo mzdy v období od 1/2014 do 4/2016 v celkovej sume 1.658,83 Eur, spolu s rozpisom jednotlivých splátok v danom období.
4. Súd poznamenáva, že na návrh žalobcu v predmetnej veci uznesením zo 17.06.2016, č.k. 40C/160/2016-10 nariadil predbežné opatrenie, právoplatné dňa 20.07.2016 (podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016), ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia vo veci samej. Súčasne uložil zamestnávateľovi navrhovateľa povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
5. Z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe doručenej súdu dňa 22.09.2016 vyplýva, že žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Z odôvodnenia vyjadrenia žalovaného vypláva popretie skutkových tvrdení, že žalobca mal byť nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom nie je zrejmé, ani zistiteľné, o aké nútenie by malo ísť. Samotný fakt, že žalovaný ako spôsob zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a obmedzenia slobodnej vôle konajúceho. Právna úprava platná a účinná v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy neurčila žiadny zákaz spočívajúci v tom, aby veriteľ nemohol požadovať zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvného vzťahu so spotrebiteľom formou dohody o zrážkach zo
mzdy. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch (poznámka z. č. 129/2010 Z.z.), v ktorom v ust. § 9 ods. 13 zákonodarca určil, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Žalobca predsa nemusel, ak by mu podmienky pre získanie úveru nevyhovovali, žiadať o úver od žalovaného, čím chcel poukázať na to, že požiadavka pre splnenie podmienok pre získanie úveru nie je protiprávnou len preto, že ju má splniť spotrebiteľ. Žalovaný súčasne poprel tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy. Dôvodil, že takáto dohoda je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, žiadny právny predpis neuvádza, že k jej uzavretiu je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Skutočnosť, že žalobca vopred vedel o uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy za účelom návratnosti úveru preukazujú štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch, s ktorými bol spotrebiteľ oboznámený vopred pred uzavretím samotnej zmluvy o revolvingovom úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Namietal, že z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by sa s predzmluvným formulárom alebo obsahom dohody neoboznámil. Z prejavu vôle vykonaného žalobcom nemožno zistiť, že by s uvedeným nesúhlasil, mal k nemu výhrady a pod. Žalovaný zdôraznil, že ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „primeraného spotrebiteľa“. Ak žalobca tvrdí, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa môžu vymôcť nároky z neprijateľných podmienok, potom má žalobu smerovať voči takým podmienkam. Poukázal na účel tohto zabezpečovacieho inštitútu. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný ako sa stalo napr. pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam. Poprel tvrdenie žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje špecifikáciu pohľadávky, keďže všetky pohľadávky sú kauzálne prepojené vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale uskutočnené spôsobom, na základe ktorého sa dá pohľadávka identifikovať. Argumenty žalobcu spochybňujúce dohodu o zrážkach zo mzdy ako celok označil za neaktuálne, pretože pri jej vymedzení je nesporné, že napríklad v časti pohľadávky zodpovedajúcej úveru žiadne spory vzniknúť nemôžu.
6. V ďalšom vyjadrení žalobca zotrval na všetkých vo veci doteraz uplatnených argumentoch. Aj keď dohoda bola na samostatnej listine, neboli jej podmienky individuálne dojednané, lebo podmienky dohody boli vopred formulované a pripravené žalovaným. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje špecifikáciu pohľadávky, pričom v skutočnosti žalovaný nedisponoval takouto pohľadávkou. Je zrejmé, že žalovaný prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy sa môže domôcť vymoženia aj nárokov, na ktoré nemá žiaden nárok. Ak by žalovaný nedisponoval predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, musel by svoj nárok uplatniť na súdu, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Vykonaním zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody došlo k plneniu bez právneho dôvodu, pričom vydania tohto plnenia sa žalobca domáha v osobitnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 42Csp/79/2016.
7. V predmetnom konaní súd vykonal dokazovanie z listinných dôkazov predložených žalobcom, najmä dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvy o revolvingovom úvere v spojení, na ktoré poukázal aj žalovaný a pripojil Európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísané žalobcom. Z charakteru subjektov týchto zmlúv vyplýva, že medzi stranami sporu založili spotrebiteľský právny vzťah, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu nie je ani spornou. Rovnako nie je spor o uvedené zmluvy, ktoré boli predložené žalobcovi - spotrebiteľovi na podpis, ktorý mal prioritný záujem o získanie úveru. Na takto vzniknutý právny vzťah súd aplikoval predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluve
- § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v spojení s § 551 OZ dohody o zrážkach zo mzdy, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoSÚ“) a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.(ďalej len „ZoOS)
8. Súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa neplatnou podľa § 53 ods. 1, 5 OZ.
9. Naliehavý právny záujem súd zdôvodňuje osobitosťou nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktorá vzhľadom na všeobecne definovaný právny vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby je faktický nerovný sa dostáva do roviny verejného záujmu. Ďalej v tomto smere poukazuje aj na
argumentáciu žalobcu, ust. § 3 ods. 5 ZoOS, v intenciách ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa sa spotrebiteľ proti porušiteľovi môže na súde domáhať ochrany svojho práva.
10. Uvedený záver súdu nemôže zmeniť ani skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnom dokumente, t.j. bolo uzavretá medzi stranami sporu písomne, je dostatočne určitá, pretože obsahuje podstatné náležitosti zákonom predpísané pre tento právny úkon podľa § 551 OZ
- identifikuje výšku veriteľovej pohľadávky a jej príslušenstvo, a výšku splátky, a v čase jej uzavretia tento zabezpečovací právny inštitút pre oblasť spotrebiteľských úverov bol prípustný. Vzhľadom na špecifickosť poskytovanej ochrany spotrebiteľovi podľa názoru súdu, by predmetná dohoda ako prijateľné zmluvné dojednanie mala obsahovať strop zabezpečenej pohľadávky, t.j. najvyššie prípustnú výšku, do ktorej by mohol zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy, aby sa predišlo neprimeraným zásahom do majetkovej sféry dlžníka. Tento by mohol byť limitovaný výškou úverovej istiny, keďže prax ukazuje že v tejto časti je vo väčšine prípadov nárok veriteľa dôvodný.
11. Uplatnenie inštitútu podľa § 551 OZ je prejavom jednoznačne silnejšieho postavenia dodávateľa a s tým spojená jeho predvídateľnosť neplnenia si základných povinností dlžníka riadne a včas plniť svoj záväzok. Podnet na takéto zmluvné dojednanie dal dodávateľ služby predložením formulárovej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný ako dodávateľ služby s navrhovaným zabezpečením svojej pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepreukázal, že dostatočným spôsobom spotrebiteľa informoval, že poskytovaný úver je zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy a je to súčasne podmienka poskytnutia úveru (s poukazom na vyjadrenie žalovaného, že poskytuje úver s takýmto zabezpečením) a o dôsledkoch z tejto dohody pre neho plynúcich tak, aby spotrebiteľ mohol vyhodnotiť aj takéto zmluvné dojednanie v súvislosti s ostatnými a na základe toho sa rozhodnúť. Túto informovanosť nezabezpečujú predložené Európske informácie o spotrebiteľskom úvere pre ich všeobecný rozmer. Silnejšie postavenie dodávateľa sa premietlo aj do obsahu predmetnej dohody: Dlžník nemal právo túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť (bod V. dohody) a v prípade zmeny zamestnávateľa ukladala dlžníkovi povinnosť predložiť dohodu ďalšiemu zamestnávateľovi, u ktorého budú na základe tejto dohody vykonávané zrážky zo mzdy (bod IV. dohody).
12. Ľahšia vymožiteľnosť pohľadávky z pohľadu veriteľa sa dostáva tak do kolízie s možnosťou súdnej preskúmateľnosti právneho titulu, ktorý je podkladom pre uplatnenie tejto pohľadávky - spotrebiteľskej zmluvy a s tým spojenej reálnej hrozby neprimeraného, v krajných prípadoch neodôvodneného zásahu do majetkovej sféry dlžníka a jeho neschopnosť, nepripravenosť a vedomostná nedostatočnosť na takého zmluvné dojednanie reagovať, ovplyvniť jeho obsah, vyhodnotiť jeho dôležitosť a jeho právne dôsledky z neho plynúce.
13. Podľa názoru súdu za súčasnej právnej úpravy, prevenciou ako zabrániť takémuto následku s poukazom na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v danom právnom vzťahu, je obmedzenie zmluvnej voľnosti v tom smere, že aj predmetný zabezpečovací inštitút, ktorý dodávatelia finančných služieb v praxi bežne používajú je vzhľadom na jeho zneužívanie - zámerné vyhýbanie sa preskúmaniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch, z ktorých vzniknuté pohľadávky zabezpečujú, tak ako je to súdu známe zo súdnej praxe pri rozhodovaní obdobných prípadoch, neprijateľný. Aj pri iných zabezpečovacích inštitútoch používaných v spotrebiteľských vzťahoch to bola práve súdna prax, ktorá bola podkladom pre ich legislatívnu úpravu vedúcich k ich zákazu (príkladom zabezpečovací prevod práva, zmenka).
14. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 251 ods. 1 zákona č. 150/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala úspech v konaní v celom rozsahu priznal aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ust. § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.