Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/54/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu Y. V., bývajúceho v A., C. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16.03.2016 č. 22261-5/2016-BA, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš z 08.10.2015 č. 200-010595- CA02-2015 podľa § 34 ods.3, § 37 ods.2 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákona o sociálnom poistení) pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 25.06.2008 bolo priznané žalobcovi za 3. deň dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 5,02100594 eur/deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške 11,04621307 eur/deň.

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec V. W., V.. T.. Š.Á. XXX, M.. Od 25.06.2008 bol uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti a dňa 26.06.2008 mu zaniklo nemocenské poistenie. Na základe údajov obsiahnutých v potvrdení zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku a v informačnom systéme Sociálnej poisťovne s poukazom na ustanovenia § 34 ods.3, § 37 ods.2 a § 55 zákona o sociálnom poistení zistený denný vymeriavací základ žalobcu na určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 605,0513 SKK. 25 % z tejto sumy je 151,26282500 SKK a 55 % z tejto sumy je 332,77821500 SKK.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodov, že žalobcovi nezaniklo nemocenské poistenie dňa 26.06.2008, ale z doteraz vykonaného dokazovania súdnych konaniach naopak vyplýva, že jeho pracovný pomer trval aj v uvedený deň. Žalobca podal na príslušný všeobecný súd žalobu o určenie, že jeho pracovný pomer trval aj 25.06.2008. Z odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva, že pracovný pomer trval nielen 25.06.2008, ale aj nasledujúci deň. Deň skončenia, resp. neskončenia nemocenského poistenia u zamestnávateľa žalobcu V. W.K. je sporný. Do dnešného dňa totiž neurobil voči žalobcovi relevantný úkon smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru vzniknutého najneskôr dňa 23.04.2008.

4. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžso/54/2014 zo 17.06.2015, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že žalobca utrpel dňa 04.06.2008 pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol v

období od 25.06.2008 do 29.11.2009 dočasne práceneschopný. Počas uvedeného obdobia nedošlo k skončeniu pracovného pomeru, preto žalobca žiada, aby mu nárok na nemocenské bol priznaný za celú dobu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

5. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby správny orgán prvého stupňa vyhovel v celom rozsahu jeho odvolaniu, eventuálne aby odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vysloví, že žalobca má nárok na výplatu nemocenského do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v celom rozsahu, teda až do 29.11.2009.

6. Žalovaný rozhodnutím zo 16.03.2016 č. 22261-5/2016-BA zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš tak, že jeho výrok nahradil týmto textom: „Podľa § 30, § 34 ods.1, § 37 ods.1 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov p. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A., pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 25.06.2008 má nárok na nemocenské za obdobie od 05.07.2008 do zániku nároku na nemocenské vo výške 11,04621307 eur/deň“.

7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca ako pomocný stavebný robotník dňa 04.06.2008 utrpel úraz na stavbe v A.. Od 25.06.2008 do 29.11.2009 bol žalobca v súvislosti s uvedeným pracovným úrazom uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti.

8. Na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava č. 12C/82/2009-129 zo dňa 11.04.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 2Co/183/2011-166 zo dňa 09.02.2012, bola dňa 04.02.2013 vykonaná spätná registrácia žalobcu Sociálnej poisťovne ako zamestnanca zamestnávateľa V. W. za obdobie od 23.04.2008 do 04.06.2008. Dodatočne boli do informačného systému Sociálnej poisťovne zaevidované aj mesačné výkazy poistného a príspevkov za rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základe na určenie výšky nemocenskej dávky, a to za mesiac apríl 2008 za 8 dní, bol určený vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie v sume 4.512,00 SKK a mesiac máj 2008 za 31 dní v sume 19.085,00 SKK.

9. Rozsudkom Okresného súdu v Rožňave č. 10Cpr/2/2013-56 zo dňa 28.02.2014 bolo rozhodnuté, že pracovný pomer žalobcu dňa 25.06.2008 trval. Dňa 30.01.2015 bol pobočke doručený od zamestnávateľa žalobcu V. W. registračný list FO - odhláška, v ktorej je uvedený dátum zániku sociálneho poistenia žalobcu 26.06.2008. Na základe tohto registračného listu FO - odhlášky bol dňa 30.01.2015 opätovne zmenený dátum zániku nemocenského poistenia žalobcu aj v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

10. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať a overovať pravdivosť údajov zaslaných zamestnávateľom. Za ich pravdivosť zodpovedá zamestnávateľ a až na základe uplatnenej námietky poistenca začne Sociálna poisťovňa konanie v predmetnej veci.

11. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 17.06.2015 č. k. 10Sžso/54/2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.10.2013 č. 40509-2/2013- BA a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie, žalovaný bol v konaní rozhodnutím z 19.08.2015 č. 12400-17/2015-BA zrušil rozhodnutie pobočky zo dňa 18.07.2013 č. 200-008494-CA02/2013 a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci priznania nemocenského.

12. V novom konaní pobočka na základe údajov v tom čase vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne (žalobca bol registrovaný ako zamestnanec zamestnávateľa V. v období od 23.04.2008 do 26.06.2008) rozhodnutím z 08.10.2015 č. 200-010595-CA02/2015 priznal žalobcovi nárok na nemocenské podľa § 34 ods.3, § 37 ods.2 a § 55 zákona o sociálnom poistení od 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské a dávku za obdobie od 27.06.2008 do 23.06.2009, t.j. do konca podporného obdobia bola žalobcovi vyplatená.

13. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa neukončenia pracovného pomeru bolo zistené, že pobočka začala konanie vo veci zániku nemocenského poistenia. Zamestnávateľ žalobcu V. W. bol vyzvaný pobočkou listom zo dňa 19.01.2016 č. 2322-1/2016 na predloženie relevantného dokladu o skončení pracovného pomeru so žalobcom dňa 26.06.2008. Zásielka nebola zamestnávateľom prevzatá v odbernej lehote a zamestnávateľ bol nedostupný aj telefonicky. Nakoľko zamestnávateľ nepredložil

žiadny doklad o skončení pracovného pomeru so žalobcom ku dňu 26.06.2008, pobočka vydala rozhodnutie zo dňa 03.02.2016 č. 2322-2/2016-LM o tom, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 26.06.2008. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia pobočky tiež vyplýva, že žalobca bude v registri Sociálnej poisťovne evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa V. W.K. aj po 26.06.2008 až do obdobia, kým nebude Sociálnej poisťovni predložený relevantný doklad o skončení pracovného pomeru.

14. Na základe nového skutkového stavu vo veci trvania povinného nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia zo dňa 08.10.2015, ktoré je predmetom odvolacieho konania.

15. Žalovaný ďalej konštatoval, že nakoľko sa v priebehu odvolacieho konania zmenili skutkového okolnosti prípadu, ovplyvňujúce dátum vzniku nároku na nemocenské (pobočka v napadnutom rozhodnutí určila vznik nároku na nemocenské od 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. po zániku nemocenského poistenia žalobcom v zmysle § 34 ods.3 zákona o sociálnom poistení), žalovaný zmenil dátum vzniku nároku na nemocenské na 11. deň dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. 05.07.2008. Za vzniknutý preplatok na nemocenskom za obdobie od 27.06.2008 do 04.07.2008 žalobca nezodpovedá.

16. Vzhľadom na to, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca 23.04.2008 a dočasná pracovná neschopnosť vznikla 25.06.2008, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v súlade s § 54 ods.2 písm.b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 obdobie od 23.04.2008 do 31.05.2008.

17. Podľa údajov predložených zamestnávateľom žalobcu V. W. v prílohách k mesačnému výkazu poistného a príspevkov za mesiac apríl 2008 (8 dní) dosiahol navrhovateľ vymeriavací základ v sume 4.512 SKK a za mesiac máj 2008 (31 dní) vymeriavací základ v sume 19.085,00 SKK. Denný vymeriavací základ žalobcu na určenie výšky nemocenského pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 25.06.2008 je po zaokrúhlení na 4 desatinné miesta nahor 605,0513 SKK.

18. V súlade s ustanoveniami § 34 ods.1 a § 37 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. výška nemocenského žalobcu je od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. od 05.07.2008 55 % denného vymeriavacieho základu (605,0513 SKK), čo predstavuje sumu 332,77821500 SKK, resp. po prepočítaní na sumu v eurách podľa konverzného kurzu 11,04621307 eur.

19. Žalovaný konštatoval, že pri určení výšky denného vymeriavacieho základu vychádzal z údajov potvrdených zamestnávateľom žalobcu, nakoľko v žiadnom súdnom konaní nebol preukázaný iný vymeriavací základ. Žalobca v priebehu odvolacieho konania poukazoval na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Rožňava z 11.04.2011 č. 12C/82/2009-129, v ktorom je uvedený údaj o dohodnutej čistej mzde v sume 80,-- eur pri popísaní dôvodov žaloby, ale súd sa s týmto údajom ďalej nezaoberal.

20. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa vyplatenia nemocenského do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaný uviedol, že ustanovenie § 34 ods.1 druhá veta zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. taxatívne vymedzuje pojem zániku nároku na nemocenské. Jednou z taxatívne zákonom vymedzených možností je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti tzv. podporné obdobie. Po uplynutí nárok na nemocenské zaniká zo zákona. V prípade žalobcu uplynulo podporné obdobie od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, dňom 23.06.2009, za ktorý mu naposledy nemocenské patrilo. To znamená, že v tento deň zanikol žalobcovi nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej od 25.06.2008 zo zákona, bez ohľadu na ďalšie trvanie jeho dočasnej pracovnej neschopnosti.

21. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a navrhoval, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že v konaní došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods.1, 3, 4, § 32 ods.1, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

22. Žalobca v žalobe uviedol, že pri dodatočnom zaevidovaní do informačného systému Sociálnej poisťovne boli zaevidované aj mesačné výkazy poistného a príspevkov za rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky. Pri tejto evidencii podľa žalobcu nastal problém v tom, že vymeriavací základ nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Žalobca mal za to, že výška vymeriavacieho základu je 640 SKK. O výške vymeriavacieho základu žiadal rozhodnúť Okresný súd Rožňava. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s tvrdeniami žalobcu nevysporiadal, iba stroho konštatoval, že nedošlo k meritórnemu súdnemu rozhodnutiu o výške vymeriavacieho základu. Vo svojom rozhodnutí však neodôvodnil, prečo je táto výška vymeriavacieho základu nesprávna a žalovaný opätovne vychádzal iba z podkladom od zamestnávateľa, ktorý pravdivosť a relevantnosť, ako aj zákonnosť bola niekoľkokrát vyvrátená. Z vykonaného dokazovania v súdnych konaniach, ale aj z činnosti správneho orgánu podľa žalobcu vyplýva, že zárobok žalobcu bol skutočne 80 SKK/hod. Opak nemohol správny orgán vyvodiť zo žiadnych zákonne zadovážených dôkazných prostriedkov.

23. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku pracovného úrazu dňa 04.06.2008 bol v období od 25.06.2008 do 29.11.2009 dočasne práceneschopný. Počas tohto obdobia nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru, a preto žiada, aby mu nárok na nemocenské bol priznaný za celú dobu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v plnej výške.

24. K podaniam odhlášok a prihlášok zo strany zamestnávateľa žalobcu poukazuje na jej zrejmú koreláciu medzi oznamovaním rozhodných skutočností a právoplatných súdnych rozhodnutí žalovaného žalobcovi, a následnými prispôsobenými podaniami zo strany zamestnávateľa. Žalobca má za to, že aj výška príjmu bola zamestnávateľom V. W. v evidenčnom liste ním podpísaným doložená Sociálnej poisťovni po poučení zamestnancami pobočky, a takto nezákonne doplneným dokazovaním bol tzv. ustálený vymeriavací základ v neprospech žalobcu.

25. Žalobca ďalej uviedol, že do dnešného dňa nedisponuje oznámením o výške denného vymeriavacieho základu zo dňa 04.02.2013, ktorý mal podať zamestnávateľ V. W.. Má za to, že žalovaný mal na základe svojej doterajšej rozhodovacej činnosti ustáliť denný vymeriavací základ vo výške 640 SKK.

26. Žalobca ďalej poukazoval na nezákonnosť celého postupu žalovaného a Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, podľa jeho názoru dôkazy zaobstarané na správnom konaní neboli zaobstáravané ani vyhodnocované nesprávne, ale prispôsobované dôkazom, ktoré produkoval žalobca v jeho neprospech, zjavne antidatované a pripravované v súčinnosti so zodpovedným zamestnávateľom. Takéto dôkazy nie je možné vyhodnotiť inak ako nezákonné.

27. Žalobca ďalej namietal, že napriek značnému omeškaniu zo strany Sociálnej poisťovne o jeho nároku na úrok z omeškania tento mu v napádanom rozhodnutí, ani následne nebol priznaný. Zároveň žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol o primeranom peňažnom plnení v prospech žalobcu, ak dôjde k inému rozhodnutiu ako rozhodol správny orgán (§ 250j ods.5 O.s.p.).

28. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 03.06.2016 navrhol, aby súd žalobu zamietol.

29. Žalobca ako pomocný stavebný robotník dňa 04.06.2008 utrpel úraz na stavbe v Bratislave, v dôsledku ktorého bol od 25.06.2008 do 29.11.2009 uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti. V čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti bol v Sociálnej poisťovni zaevidovaný ako osoba vykonávajúca práce na základe dohody o pracovnej činnosti, t.j. nebol nemocensky poistený. Dňa 09.03.2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Rožňava z 11.04.2011 č. 12C/82/2009-129, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09.02.2012 č. 2Co/183/2011-166, ktorým bolo určené, že úraz žalobcu je pracovným úrazom. Prvýkrát v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Košiciach bolo skonštatované, že dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol v čase vzniku úrazu v pracovnom pomere u zamestnávateľa V. W., aj keď s ním nebola spísaná pracovná zmluva.

30. Na základe predmetných rozsudkov bola dňa 04.02.2013 vykonaná spätná registrácia žalobcu Sociálnej poisťovne ako zamestnanca zamestnávateľa V. W. na obdobie od 23.04.2008 do 04.06.2008. Dodatočne boli do informačného systému Sociálnej poisťovne zaevidované aj mesačné výkazy

poistného a príspevkov, za rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky, a to za mesiac apríl 2008 za 8 dní bol určený vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie v sume 4.512 SKK a mesiac máj 2008 za 31 dní v sume 19.085,00 SKK.

31. Rozsudkom Okresného súdu v Rožňave zo dňa 28.02.2014 č. 10Cpr/2/2013-56, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.04.2014, bolo rozhodnuté, že pracovný pomer žalobcu zo dňa 25.06.2008 trval. Dňa 30.01.2015 bol pobočke doručený od zamestnávateľa V. W. registračný list FO - odhláška, v ktorej je uvedený dátum zániku sociálneho poistenia navrhovateľa 26.06.2008. Z tohto dátumu zániku nemocenského poistenia, ktorý bol zaevidovaný v informačnom systéme, vychádzala pobočka pri novom rozhodovaní o nároku na nemocenské pri predmetnej dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 25.06.2008 po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.06.2015 č. 10Sžfo/54/2014, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.10.2013 č. 40509-2/2013-BA a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie.

32. Prvostupňový správny orgán nemohol rozhodnúť o nároku na nemocenské bez vysporiadania sa s otázkou existencie nemocenského poistenia v deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné počkať na vydanie rozhodnutia funkčne príslušným útvarom Sociálnej poisťovne vo veci nemocenského poistenia žalobcu. Sociálna poisťovňa nemohla rozhodnúť o existencii nemocenského poistenia žalobcu bez vydania rozhodnutia súdu o existencii pracovného pomeru žalobcu, nakoľko spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nárokoch v pracovno-právnych vzťahoch môžu rozhodovať súdy.

33. Žalobca prvýkrát až v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky zo dňa 08.10.2015 č. 200-010595- CA02/2015 namietal dátum zániku nemocenského poistenia, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Rožňava z 28.02.2014 č.k. 10Cpr/2/2013-56. Žalovaný sa v odvolacom konaní s touto námietkou vysporiadal a žalobcovi vyhovel, čo bolo dôvodom zmeny prvostupňového rozhodnutia. Pobočka Sociálnej poisťovne taktiež na tento podnet vydala rozhodnutie z 03.02.2016 č. 2322-2/2016-LM vo veci nezaniknutia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti dňa 26.06.2008, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.02.2016.

34. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevyplatenia nemocenského počas celého obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, žalovaný uviedol, že sa s touto námietkou vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 34 ods.1 druhá veta zákona o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje zánik nároku na nemocenské uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (podporné obdobie). Podporné obdobie u žalobcu uplynulo v dňoch 23.06.2009. Vyplatenie nemocenského po uplynutí podporného obdobia by bolo v rozpore so zákonom.

35. O ďalšie námietky súvisiace s nárokom na nemocenské žalobca v odvolaní neuvádzal. Týka sa to najmä výšky určeného nemocenského. Žalovaný zohľadnil telefonickú námietku žalobcu uplatnenú v rámci odvolacieho konania týkajúcu sa sumy denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenského. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa k tejto námietke vyjadril. Žalobca nenavrhol žiadne iné dôkazy, podklady, z ktorých by mohol správny orgán vychádzať pri určovaní vymeriavacieho základu. Žalobca žiadne iné dôkazy, ktoré uviedol, a to uznesenia a rozsudok Okresného súdu v Rožňave, nenavrhol.

36. V dohode o pracovnej činnosti zo dňa 03.06.2008, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a zamestnávateľom V. W. so začiatkom pracovno-právneho vzťahu od 03.06.2008 na dohodnutý druh práce: pomocné stavebné práce (obdobne ako pri pracovnom pomere vzniknutom dňa 23.04.2008) je uvedené, že ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa je 40 hodín týždenne. Dohodnutá odmena bola 47,00/hod. Ak by mal žalobca dohodnutú mzdu 80 SKK/1 hod., ako to uvádza v žalobe, pri pracovnom čase 40 hodín týždenne, čo je v súlade s ustanovením § 45 ods.5 Zákonníka práce, jeho mesačná mzda (ktorá je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie v zmysle § 138 ods.1 zákona o sociálnom poistení, by bola 12.800 SKK. Uvedená výška vypočítanej mesačnej mzdy je nižšia (o 6.285 SKK) v porovnaní s výškou vymeriavacieho základu, ktorý zamestnávateľ V. W.Š. uviedol ako vymeriavací základ (19.085 SKK) na platenie poistného na sociálne poistenie v mesačnom výkaze poistného a príspevkov za mesiac máj 2008.

37. Žalovaný citoval ustanovenia § 85 ods.5 a 9 Zákonníka práce, ustanovenie § 87 ods.1 a 4 Zákonníka práce, ktoré upravujú dĺžku pracovného času zamestnanca a uviedol, že ak by žalobca mal dohodnutú mzdu 80 SKK/1 hod. a pracoval v 12-hodinových pracovných zmenách, tak ako to uviedol v telefonickom rozhovore, pri neprekročení zákonom stanoveného pracovného času, vrátane práce nadčas by mesačná mzda žalobcu za mesiac máj 2008 zodpovedala v priemere 15.360 SKK (80,00 SKK/1 h x 48 h x 4 týždne).

38. Žalovaný ďalej uviedol, že denný vymeriavací základ je v zmysle § 55 ods.1 zákona o sociálnom poistení vypočítaný ako priemerná suma mesačných vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Výška denného vymeriavacieho základu sa preto spravidla číselne nezhoduje so mzdou dosiahnutou za deň, ako to požaduje žalobca. Z uvedených dôvodov je žalovaný toho názoru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci.

39. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku).

40. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v medziach žaloby, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

41. Na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že na Okresný súd v Rožňave bola podaná žaloba na rozhodnutie o výške vymeriavacieho základu. Súd konanie zastavil z dôvodu, že táto otázka nepatrí do jeho právomoci. Po zastavení konania na súde žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne výšky denného vymeriavacieho základu.

42. Žalobca na súde uviedol, že pred úrazom zarábal 80,-- Sk/hod. a v máji odpracoval 29 dní asi z 27.600,-- Sk. Peniaze vyplácal zamestnávateľ na ubytovni bez akýchkoľvek dokladov a podpisu. O tom, že zarábal 80,-- Sk/hod. môžu potvrdiť svedkovia, ktorí s ním pracovali na stavbe v A., a tiež majster. K sume 640,-- Sk ako k vymeriavaciemu základu prišiel žalobca svojím výpočtom tak, že v období apríl, máj až do dňa úrazu pracoval denne viac ako 12 hodín.

43. Na pojednávaní zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na zisťovanie výšky vymeriavacieho základu. Vo svojom vyjadrení vzhľadom na žalobnú námietku uviedol viacero alternatív pri trvaní dĺžky pracovného týždenného času, pričom v prípade 48-hodinového pracovného týždňa ak by žalobca zarábal 80 SKK/hod., by jeho mesačná mzda vyšla 15.000 SKK, pričom zamestnávateľ uviedol vo výkaze 19 SKK. Ďalej poukázal na to, že z vymeriavacieho základu je odvádzané poistné, a nie je preto možné stanoviť vymeriavací základ iba tak, ako si to želá žalobca.

44. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní predniesla, že po porade so žalobcom netrvá na žalobnom bode týkajúcej sa dĺžky vyplácania nemocenských dávok.

45. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak: a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia, alebo po jeho zániku v ochrannej lehote, a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods.1 okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods.1, § 39 ods.1, § 48 ods.1 a § 49 ods.1.

Podľa § 34 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky

poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 37 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 55 ods.1 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 54 ods.2 písm.d) zákona o sociálnom poistení účinnom do 31.12.2010, ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

46. Súd z obsahu spisu a napadnutých rozhodnutí zistil, že žalovaný pri určovaní výšky vymeriavacieho základu postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení.

47. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Rožňave č. konania 12C/82/2009-129 zo dňa 11.04.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 09.02.2012 č.k. 2Co/183/2011-166, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté, že úraz žalobcu je pracovným úrazom, bola vykonaná spätná registrácia žalobcu Sociálnej poisťovne ako zamestnanca a zamestnávateľ dodatočne zaslal Sociálnej poisťovni mesačné výkazy poistného a príspevkov za rozhodujúce obdobie mesiaca apríl 2008 (8 dní) a mesiaca máj 2008 (31 dní).

48. Z uznesenia Okresného súdu v Rožňave z 05.11.2012 č.k. 12Cpr/4/2012-48 súd zistil, že v konaní o určenie denného vymeriavacieho základu súd zastavil konanie v časti výroku, ktorým žalobca žiadal určenie denného vymeriavacieho základu žalobcu u žalovaného za rozhodné obdobie od 23.04.2008 do 04.06.2008 vo výške 640 SKK.

49. V odôvodnení rozsudku Okresného súdu v Rožňave č. konania 12C/82/2009-129 z 11.04.2011 súd uvádza obsah žaloby žalobcu, v ktorom uviedol, že na základe dohody mal pracovať na dobu určitú na stavbe a za dohodnutú čistú mzdu 80,-- Sk/hod. Súd však žiadne dokazovanie ohľadom výšky dohodnutej mzdy nevykonal.

50. Pri určovaní výšky denného vymeriavacieho základu žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa vychádzal z údajov uvedených v mesačných výkazoch poistného, ktoré dodatočne zaslal zamestnávateľ žalobcu.

51. Žalobca žiadne dôkazy o výške dohodnutej mzdy nepredložil žalovanému správnemu orgánu a v písomnom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 08.10.2015 túto výšku ani konkrétne nenamietal. Žalovaný podľa názoru súdu neporušil zákon, keď vychádzal z mesačných výkazov poistného, ktoré dodatočne zaslal zamestnávateľ žalobcu.

52. Zo spisu vyplýva, že žalobca so svojím zamestnávateľom uzavrel písomne iba dohodu o pracovnej činnosti, v ktorej mal dohodnutý pracovný čas 40 hodín týždenne a dohodnutú odmenu 47,-- Sk/hod. Tvrdenie žalobcu, že dohodnutá odmena bola vo výške 80,-- Sk/hod., nie je potvrdené žiadnymi dôkazmi, pričom žalobca v správnom konaní ani žiadne dôkazy žalovanému nepredložil, a ani nenavrhol vykonať. Súd na pojednávaní z prednesu žalobcu zistil, že zamestnávateľ vyplácal mzdu svojim zamestnancom v hotovosti, bez akýchkoľvek dokladov.

53. Podľa názoru súdu rozhodnutie o výške denného vymeriavacieho základu na podklade mesačných výkazov zamestnávateľa nie je v neprospech žalobcu, keďže ak by sa teoreticky vzala do úvahy dohodnutá mzda 80,-- Sk/hod., pri 12-hodinových pracovných zmenách by mesačná mzda žalobcu zodpovedala v priemere 15.360 SKK, pričom zamestnávateľ ako vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie uviedol 19.085 SKK.

54. Žalobca vo svojej žalobe poukazovala na porušenia ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Súd musí konštatovať, že tento zákon sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje (§ 172 ods.1 zákona o sociálnom poistení). Pretože žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie ohľadom výpočtu výšky denného vymeriavacieho základu a žalovaný mal k dispozícii mesačné výkazy zamestnávateľa, podľa názoru súdu neporušil zákon, keď vydal rozhodnutie na podklade týchto listinných dôkazov.

55. Pokiaľ žalobca namietal, že mu neboli priznané úroky z omeškania, súd zistil, že žalobca úroky z omeškania nežiadal a žalovaný ani prvostupňový správny orgán preto nemohol o tomto nároku rozhodovať.

56. Keďže žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že netrvá na žalobnom bode ohľadom dĺžky podpornej doby, súd sa s týmto žalobným bodom nebude zaoberať.

57. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.

58. Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.