Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/113/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobkyne G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, W., občianky SR, právne zastúpenej JUDr. Alenou Lackovou, advokátkou, so sídlom Hasičská 3855, Trenčín, proti žalovanému J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, občanovi SR, právne zastúpeného PACTIO, s.r.o., so sídlom Lúčna 491, Trenčianska Turná, IČO: 36 862 452, v konaní o zaplatenie 2.100 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia sumu 2.100 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.100 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že strany sú po rozvode ich manželstva podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XXX/X zapísaného na LV č. XXXX k.ú. D., a to na základe dohody strán o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vlastníčkou parcely č. XXX/ X zapísanej na LV č. XXXX k.ú. D. je sestra žalovaného W. F., rod. K., na ktorú túto parcelu previedol žalovaný darovacou zmluvou z roku 2010. Žalovaný ostal v rodinnom dome bývať a cca od januára 2013 umožnil obývať celý rodinný dom aj svojej sestre W. F.. Žalobkyňa niekoľkokrát vyzvala žalovaného, aby jej umožnil užívať spoločnú nehnuteľnosť, ale namiesto toho žalovaný naďalej umožňuje užívať celý dom svojej sestre, ktorá si do domu nasťahovala aj svoj nábytok a osobné veci , a to bez primeranej náhrady pre žalobkyňu, ktorej patrí k domu podiel vo výške 1/2. Žalovaný bez súhlasu žalobkyne vykonal zásadné stavebné úpravy na vonkajšej stene domu ako aj v interiéri domu, vymenil kľúče od domu, čím žalobkyni znemožnil reálne využívať jej spoluvlastnícke práva. Preto žiada žalobkyňa od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody strán o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. od 17.5.2013 do podania žaloby. Obvyklá cena za prenájom nehnuteľnosti podobného typu, výmery a umiestnenia predstavuje cca 600 Eur mesačne. Vzhľadom na veľkosť podielu žalobkyne si táto nárokuje sumu 300 Eur mesačne od 17.5.2013 do 2.11.2013 , t.j. bezdôvodné obohatenie v celkovej sume 2.100 Eur. Hmotnoprávne nárok oprela o ustanovenia § 451 ods. 1, ods. 2 , § 458 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobkyne zo dňa 17.6.2013 a 15.8.2013 na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto sa obrátila žalobkyňa na súd.

2. Súd vo veci vydal dňa 8.1.2014 platobný rozkaz č.k. 20Ro 345/2013-14, ktorým žalobnému návrhu žalobkyne vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Poprel v ňom, žeby umožňoval svojej sestre W. F. obývať celý dom súp. č. XX k.ú. D.. Sestra žalovaného opatruje svoju 81 ročnú matku a býva v dome súp. č. XXX v D.. Vzhľadom na vysoký vek matky žalovaného táto vyžaduje celodennú starostlivosť, ktorú jej poskytuje sestra žalovaného, keď ju opatruje, varí jej, perie jej, sprevádza ju na návštevách u lekárov. Žalovaný požiadal svoju sestru, aby dohliadala počas jeho neprítomnosti na nehnuteľnosť, nakoľko predmetný dom žalovaný užíva fakticky len cez víkendy vzhľadom na svoje zamestnanie. Za týmto účelom odovzdal sestre kľúče od domu súp. č. XX . Poprel, žeby vymenil zámky od nehnuteľnosti. Hlavný vchod, malá brána a garážová brána majú také isté zámky už 24 rokov. Kľúče od nehnuteľnosti má aj žalobkyňa. Veľká vstupná brána je uzamknutá od roku 2006 z dôvodu nefungujúceho automatického otvárania brány. Žalovaný užíva len polovicu nehnuteľnosti, pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaný vôbec nebráni žalobkyni užívať jej podiel v dome. Žalobkyňa sa sama rozhodla opustiť rodinný dom. Žalobkyňa môže kedykoľvek začať opätovne užívať svoj spoluvlastnícky podiel.

4. Písomným podaním zo dňa 19.6.2015 žalobkyňa zmenila žalobu tak, že sa proti žalovanému domáhala zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 3.300 Eur za obdobie od 1.1.2013 do 29.11.2013, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.300 eur od 11.9.2013 do zaplatenia a zaplatenia sumy 300 Eur mesačne od 30.11.2013 do odstránenia závadného stavu, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci za kalendárny mesiac spätne. V podaní uviedla, že žalovaný naďalej umožňuje užívať svojej sestre W. F. rodinný dom, skladovať v ňom jej nábytok a osobné veci, a tento závadný stav nebol odstránený, preto žalobkyňa požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia aj do budúcna, až do odstránenia závadného stavu. Ďalej uviedla, že po rozvode manželstva strán v roku 2010 bola nútená odísť zo spoločného rodinného domu z dôvodu sústavných fyzických a psychických útokov žalovaného voči nej. Od tejto doby sa žalobkyňa zdržiava a pracuje v zahraničí, ale má vedomosť z opakovaných návštev domu súp. č. XX v D. aj z vyjadrenia sestry žalovaného, že žalovaný minimálne od júna 2012 umožnil svojej sestre nasťahovať sa do predmetného rodinného domu, ktorý sestra žalovaného s jeho súhlasom trvalo užíva. Jednu miestnosť v dome mala sestra žalovaného prispôsobenú na vlastné spanie. Svoje osobné veci a nábytok presťahovala sestra žalovaného do rodinného domu z jej družstevného bytu na ul. F. XX v W.. Sestra žalovaného od vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán žalobkyni sústavne tvrdila, že má záujem odkúpiť podiel žalobkyne na rodinnom dome a vyplatiť žalobkyňu mala z vybavovaného úveru, resp. predaja uvedeného družstevného bytu, ktorý však napokon prenechala svojej dcére H. F.. Žalobkyňu tak zámerne zavádzala. Žalovaný je vzhľadom na svoje zlé ekonomické podmienky pod silným tlakom svojej sestry, na ktorú bezodplatne previedol svoje pozemky pod predmetným rodinným domom a okolo neho. Súd uznesením č.k. 20C 113/2014-93 zo dňa 12.8.2015 pripustil navrhnutú zmenu žaloby. Na pojednávaní dňa 25.1.2017 právna zástupkyňa žalobkyne v rámci záverečnej reči navrhla, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni okrem istiny 3.300 Eur, sumy 300 eur mesačne od 30.11.2013 až do odstránenia závadného stavu aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.300 Eur od 29.11.2013 (teda nie od 11.9.2013 ako bolo uvedené v podaní žalobkyne zo dňa 19.6.2015) do zaplatenia, a súd na pojednávaní v tomto smere uznesením pripustil zmenu žaloby.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov G. K., W. F., R. X., H. J., G. K., st., oboznámením internetových výpisov z LV č. XXXX, č. XXXX k.ú. D., rozhodnutia Správy katastra W. V XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, predsporových výziev žalobkyne zo dňa 15.8.2013, 17.6.2013, odporu odporcu , správ o pomeroch žalovaného, dohody o vyporiadaní BSM strán a návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 12.4.2013, písomného podania žalobkyne zo dňa 9.2.2015, stanoviska Moje bývanie, s.r.o. k cene nehnuteľností zo dňa 15.1.2014, odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX z 6.12.2010, zmeny žaloby zo dňa 19.6.2015, jej príloh, záznamu z ohliadky zo dňa 6.3.2015 , 18 kusov čiernobielych fotografií, 3 kusy čiernobielych fotografií, žiadosti svedkyne W. F. o dodatočné povolanie stavby, podnetu na vykonanie štátneho dohľadu zo dňa 9.2.2016 spolu s fotokópiou doručenky od Obce Drietoma, písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 4.8.2016, emailovej komunikácie zo dňa 2.9.2016, 5.9.2016 medzi právnou zástupkyňou žalobkyne a Obecným úradom Drietoma, žiadosti žalobkyne o zrušenie trvalého pobytu zo dňa 5.9.2016, podacieho lístku zo dňa 5.9.2016, internetových výpisov z LV č. XXXX k.ú. W., zvyšného obsahu spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z internetových výpisov z LV č. XXXX k.ú. D., rozhodnutia Správy katastra W. V XXXX/XX zo dňa 17.5.2013, dohody o vyporiadaní BSM strán a návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 12.4.2013 bolo zistené, že strany sa po rozvode ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Trenčín

č.k. 21C/27/2010-15 zo dňa 8.3.2010 dohodli na vyporiadaní ich spoločného majetku tak, že dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX k.ú. D. nadobudne každá zo strán v podiele po 1/ 2 a vklad vlastníckeho práva na základe tejto dohody strán bol povolený rozhodnutím Správy katastra W. V XXXX/XX zo dňa 17.5.2013. Strany sa zároveň dohodli, že úver od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. dospláca žalobkyňa a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni polovicu nesplatenej časti úveru v sume 1.125,86 Eur v mesačných splátkach po 100 Eur. Z internetových výpisov z LV č. XXXX k.ú. D. bolo zistené, že vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 970 m2 bol pôvodne žalovaný, ktorý vlastnícke právo k nemu previedol na W. F. na základe darovacej zmluvy zavkladovanej pod V XXX/XX.

7. Predsporovou výzvou zo dňa 15.8.2013 žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej zaplatil náhradu 2.500 eur za to, že umožnil W. F. užívať podiel žalobkyne 1/ 2 na rodinnom dome súp. č. XX v D. v období od januára 2013 do augusta 2013, inak sa žalobkyňa obráti na súd.

8. V odbornom vyjadrení č. XXX/XXXX zo dňa 6.12.2010 znalec z odboru stavebníctvo Ing. Andrej Gálik stanovil všeobecnú cenu rodinného domu súp. č. XX s príslušenstvom na 96.400 Eur. Na základe tohto odborného vyjadrenia Moje bývanie, s.r.o., zast. konateľom Pavlom Kosíkom vyhotovil stanovisko zo dňa 15.1.2014, v ktorom odhadol výšku prenájmu za polovicu predmetného rodinného domu na 300 Eur mesačne.

9. Svedok G. K., syn sporových strán, uviedol, že v roku 2014 bol raz na návšteve u žalovaného v rodinnom dome č. XX v D., pričom svedok prespal vo svojej pôvodnej izbe na druhom poschodí a všimol si, že dole v obývačke prespala aj teta W. F.. V dome bol prerobený interiér, bol vytvorený nový vchod v zadnej časti domu. Vedľa kuchyne videl svedok nové skrine, bola tam aj nová kuchynská linka. Toaleta na prízemí bola zmenená vzhľadom k tomu, že svedkova teta W. F. je na invalidnom dôchodku. Od mája 2009 pracuje svedok v zahraničí a keď príde na Slovensko, tak prespáva v hosteli alebo v hoteli. V predmetnom dome bol svedok aj koncom mája 2013, pretože bol zvedavý, aké prerábky sa v dome spravili. V tom čase tam svedok prespal tiež jednu noc a v dome vtedy bol žalovaný a aj jeho sestra. Predtým ako svedok v roku 2009 odišiel z rodičovského domu bol raz svedkom incidentu medzi stranami, kedy po ich hádke žalovaný sa s nožom vyhrážal žalobkyni, že ho použije, pričom svedok musel ochrániť žalobkyňu, a žalovaný nahnevaný odišiel autom preč. Tento incident nebol nahlásený na polícii. Svedok nepotvrdil, že by žalovaný požíval v nadmernej miere alkohol. Uviedol, že žalovaný začal hrať automaty a našiel si mimomanželskú známosť.

10. Svedkyňa W. F., sestra žalovaného uviedla, že v rodinnom dome súp. č. XX v D. nikdy nebývala. Svedkyňa býva v Drietome v dome súp. č. XXX s matkou G. K., st., ktorá má 84 rokov a potrebuje stálu opateru, ktorú jej svedkyňa poskytuje a poberá za to aj príspevok za opatrovanie od úradu práce. Vedľa domu súp. č. XX svedkyňa vlastní pozemok parc. č. XXX vo výmere 105 m2 a patrí jej aj pozemok pod uvedeným rodinným domom. Pozemky jej daroval žalovaný v rokoch 2010 až 2012 s tým, že svedkyni to navrhol on, pretože mal voči nej dlh 360.000 Sk. Išlo o zmluvy o pôžičke, na základe ktorých svedkyňa žalovanému poskytla pôžičky, aby mohol ďalej pracovať, uhradiť náklady spojené s haváriou motorového vozidla, a z týchto pôžičiek a peňazí zakúpil žalovaný žalobkyni motorové vozidlo zn. Felicia za 200.000 Sk. Svedkyňa chcela predať svoj byt na ul. F. XX v W. prostredníctvom realitného makléra, pána Kosíka, a z kúpnej ceny bytu chcela svedkyňa následne žalobkyňu vyplatiť z jej podielu domu súp. č. XX. Svedkyňa si chcela nábytok z bytu ponechať, aby ho nemusela znova kupovať. Žalobkyňa svedkyni po telefóne poradila, aby nábytok z bytu vypratala, a tak byt ľahšie predá, no žalobkyňa vtedy svedkyni nepovedala kam presne má svoj nábytok vysťahovať. Nábytok svedkyňa presťahovala do domu súp. č. XX v D., posledný kus dňa 13.5.2013. Nábytok je umiestnený v dvoch izbách na prízemí domu. Kuchynská linka svedkyne je zabudovaná v kuchyni na prízemí domu, pretože tá kuchynská linka, čo tam mali strany predtým bola napadnutá plesňami a je odložená v pivnici. Žalovaný svedkyni sľúbil, že jej za túto kuchynskú linku vyplatí určitú sumu, zatiaľ jej ju nevyplatil. Svedkyňa žalovanému neplatí žiadnu sumu za to, že má svoj nábytok uložený v dome súp. č. XX. Svedkyňa chcela ísť pôvodne bývať do domu bez súpisného čísla, ktorý je postavený na parcele č. XXX v k.ú D., no predmetný dom má zanedbanú strechu, ktorá je z roku 1945, tečie z nej, preto svedkyňa do neho nemohla nábytok nasťahovať. Do domu súp. č. XX chodí svedkyňa prať veci matke, ktorá 16 rokov nemá práčku. Svedkyňa tam zvykne priniesť žalovanému jedlo, keď sa má vrátiť zo zahraničia a aj jeho veci tam perie. Zvykne tam vykonať niektoré základné upratovacie práce v dome, vloží riad do umývačky a podobne. V dome sa svedkyňa nachádza dvakrát, trikrát alebo štyrikrát do týždňa podľa okolností. Má tam svoj pozemok,

na ktorom si pestuje zeleninu. Svedkyňa potvrdila, že si dala postaviť bazén na pozemku parc. č. XXX v k.ú. D., a ten je vzdialený 21 m od domu súp. č. XX a od domu, do ktorého sa chcela svedkyňa pôvodne nasťahovať bez súp. čísla je bazén vzdialený 7 m. Tento bazén si nechala postaviť za účelom riešenia jej zdravotných problémov, keďže má vymenené bedrové kĺby , vymenené dve platničky, teda tento bazén nepostavila za účelom, aby užívala dom účastníkov.

11. Svedok H. J., ktorý býva viacero rokov oproti domu súp. č. XX v D., uviedol, že zo svojho dvora vidí, kto chodí do susedného domu bývalých manželov K.. Dom č. XX užíva žalovaný, ale ten sa väčšinou nachádza v robote. Dom je prázdny. Okrem žalovaného svedok nevidel, že by dom užíval niekto iný. Občas si svedok všimne, že do domu č. XX príde sestra žalovaného autom, odomkne si bránku, zdrží sa v dome pár minút. Videl, že mala v rukách igelitky, čo bolo v nich nevedel uviesť, možno prádlo. Pomery ohľadom užívania predmetného domu svedok bližšie nepozná, zo stranami sporu sa o tom nerozprával, nezdôverujú sa svedkovi.

12. Svedok R. X. potvrdil, že s W. F. mal ústnu dohodu, obsahom ktorej bol záväzok svedka hľadať kupcov na jej byt na H. v W.. Predmetný byt svedok zo svoje ponuky stiahol preto, lebo pani W. F. mu oznámila, že si našla záujemcu o tento svoj byt. Nespomínal si na to, že by bol svedkom telefonického rozhovoru žalobkyne, ktorá mala telefonovať s W. F. ohľadom predaja bytu W. F. a vysťahovania jej nábytku do domu súp. č. XX. Svedok odhadol, že nájom 5 - izbového domu v obci Drietoma sa pohybuje aktuálne od 300 až 350 Eur mesačne + energie, avšak bližšie sa k tomu vyjadriť nevedel, keďže predmetný dom nebol obhliadnuť.

13. Svedkyňa G. K. st., matka žalovaného, uviedla, že dom súp. č. XX v D. užíva sám žalovaný, ktorému tam W. F. donesie jedlo. Svedkyňa v uvedenom dome bola naposledy pred troma rokmi a potom ešte raz, ale nevšimla si, či mala W. v dome uložený nábytok. O svedkyňu sa stará jej dcéra W. F. a vnučky svedkyne. W. F. prespáva v dome u svedkyne, konkrétne v kuchyni a keď bola W. F. po operácii chrbtice starala sa o ňu v dome svedkyne jej dcéra H. F.. W. F. býva so svedkyňou v dome asi tri roky a osobné veci má uložené v dome súp. č. XX a aj u svedkyne v dome, kde sú dve izby. Podľa vedomostí svedkyne si strany pôžičku nevzali.

14. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že v jej polovici rodinného domu súp. č. XX v D. býva sestra žalovaného, ktorá si prerobila spodnú časť domu, zrekonštruovala si izbu, toaletu, vytvorila vlastný vchod do domu. Potvrdila, že sestra žalovaného sa stará o babku. Náhradu uplatňuje žalobkyňa od 17.5.2013, pretože odvtedy býva v dome sestra žalovaného, ktorá si ho zrekonštruovala bez súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa mala so žalovaným pôvodne dohodu, že jeho sestra pôjde bývať do predmetného domu s tým, že mala predať jej byt a z kúpnej ceny mala žalobkyňu vyplatiť z jej polovice rodinného domu. Sestra žalovaného však predala byt svojej dcére, ktorá ho prenajíma tretej osobe. Dohoda teda nebola z ich strany dodržaná. Žalovaný žalobkyňu zavádzal. O užívaní domu žalobkyňa so žalovaným neuzatvorili žiadnu dohodu. Žalobkyňa býva a pracuje v Írsku, na Slovensko chodí len občas. Preto sa žalobkyňa nedomáhala vstupu do domu. V zahraničí pracuje aj žalovaný. Do predmetného domu sa žalobkyňa nemôže vrátiť bývať, pretože ich manželstvo bolo rozvedené, pričom počas manželstva sa žalovaný dopúšťal voči žalobkyni fyzického násilia, bil ju, našiel si inú priateľku s ktorou však v dome nežil. Žalovaný míňal peniaze na gameblovanie. V súvislosti s fyzickými útokmi žalovaného žalobkyňa na neho nepodala trestné oznámenie. Do domu sa nemôže žalobkyňa vrátiť aj z toho dôvodu, že si po rozvode vzala hypotéku a kúpila si byt na sídlisku Juh v Trenčíne, ktorý v súčasnej dobe spláca. Dom je dvojposchodový, na prízemí sú dve izby, kuchyňa, toaleta, na prvom poschodí je veľká obývačka a na druhom poschodí sú tri izby a kúpeľňa. Zo strany žalovaného nebola žalobkyni vyplatená žiadna náhrada za užívanie domu. Žalobkyňa nevedela uviesť, či platí daň z nehnuteľnosti ohľadne predmetného domu. Na údržbe domu sa žalobkyňa nepodieľala, neplatí ani prevádzkové náklady na dom. Žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný vymenil zámky na dome. Pôvodný kľúč od zámkov do domu žalobkyňa má. Od rozvodu manželstva tam bola žalobkyňa iba raz s babkou, ktorá odomykala dvere od hlavného vchodu. Brána bola uzatvorená reťazou so zámkou, od ktorej žalobkyňa kľúč nemala a preto sa nemohla dostať ani na dvor. Žalovaný bráni žalobkyni v užívaní domu tak, že v predmetnom dome býva sestra žalovaného, ktorá má na vrchnej časti domu naplnené izby svojimi vecami, spodnú časť má prerobenú. Na políciu žalobkyňa nepodala žiadne oznámenie o tom, že by jej žalovaný zabraňoval vo vstupe na nehnuteľnosť. Žalobkyňa si podala na tunajší súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 11C/223/2013, zatiaľ právoplatne skončené nie je. V písomnom vyjadrení predloženom súdu dňa

4.8.2016 žalobkyňa uviedla, že pracuje v zahraničí od roku 2010 a preto nevie, či W. F. v dome denne prespáva, ale sama uviedla, že tam chodí niekoľkokrát v týždni a má tam uskladnený nábytok, osobné veci a potreby. Od rozvodu manželstva strán sa svedkyňa W. F. snaží získať celý dom súp. č. XX pre seba. Žalobkyňu presviedčala, že má záujem odkúpiť od nej polovicu domu za cenu podľa odporného posudku č. 149/2010 vypracovaného znalcom Ing. Andrejom Gálikom dňa 19.11.2010, v dôsledku čoho žalobkyňa vzala žalobu o vyporiadanie BSM späť a so žalovaným uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM. Svedkyňa tvrdila žalobkyni, že ju vyplatí z domu z pôžičky od banky, ktorá jej však poskytnutá nebola, a neskôr tvrdila, že ju vyplatí z predaja jej bytu na ul. F. XX v W., ktorý však bol družstevný byt , a bol prepísaný na jej dcéru H. F. a následne v roku 2016 na R. J. na základe darovacej zmluvy. W. F. tak žalobkyňu zavádzala a spoluvlastnícky podiel žalobkyne na dome užíva bez súhlasu žalobkyne od roku 2012 až doposiaľ. Stavebné úpravy na dome boli robené bez vedomia a súhlasu žalobkyne na podnet W. F.. Žalobkyňa nemá vedomosť o žiadnych pôžičkách svedkyne žalovanému, žalobkyňa si od svedkyne nikdy peniaze nepožičala, a všetky dlhy žalovaného po rozvode manželstva sú jeho výlučnými dlhmi.

15. Žalovaný na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobkyňa môže naďalej užívať predmetný rodinný dom, v ktorom sú tri voľné miestnosti. Žalovaný v dome býva cca 25 rokov, pričom od tohto obdobia nebola menená zámka malej bránky, cez ktorú sa dá dostať do dvora, ani kľúč od garáže, a aj zámok na vchodových dverách do domu je ten istý; boli vymenené iba dvere. Pokiaľ ide o tvrdené rekonštrukcie, tak toaleta nie je prerobená v dome, dom je vymaľovaný. Je pravda, že bol vytvorený nový vchod v zadnej časti domu kvôli schodišťu, ktoré bolo zbúrané, vlhlo tam, bola tam pleseň a boli vymenené v chodbe parkety. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že by v dome bývala sestra žalovaného, pretože táto býva u matky žalovaného v D. č. XXX. Je pravda, že sestra má uložený svoj nábytok v spodnej časti domu. V hornej časti domu na druhom poschodí je pôvodný starý nábytok. Z domu užíva žalovaný obývačku, kde je krb, pričom v obývačke je aj kuchynský stôl spolu s kuchynskou linkou. Zámky od bránky a od vchodu žalovaný nemenil. Keď bol žalovaný v Anglicku pracovne, tak je možné že otec žalovaného na veľkú bránku zavesil reťaz, lebo sa bál, aby nikto dom nevykradol. Pred dvoma rokmi z garáže boli ukradnuté niektoré hnuteľné veci, napr. kosačka, motorová píla a krovinorez. Uvedenú krádež riešila sestra žalovaného, no nebol nájdený ani zlodej ani odcudzené veci. Po rozvode žalovaný so žalobkyňou nekomunikoval, takže s ňou neuzatvoril ani dohodu o užívaní predmetného rodinného domu.

16. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalovaný bez jej súhlasu prenechal celý rodinný dom súp. č. XX v D. do neobmedzeného užívania minimálne od 1.1.2013 W. F., ktorá disponuje kľúčmi od nehnuteľnosti. Žalovaný umožnil svojej sestre vykonať na dome a v dome zásadné stavebné úpravy, umiestniť v dome jej nábytok, osobné veci a bez súhlasu žalobkyne bola sestra žalovaného prihlásená na trvalý pobyt v predmetnom dome. Žalovaný na úkor spoluvlastníckeho podielu žalobkyne získal podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka majetkový prospech, a to tak, že umožnil užívať dom inej osobe svojej sestre bez právneho dôvodu, a za to sestra žalovanému poskytovala a poskytuje ako sama uviedla finančné prostriedky, resp. pôžičky alebo vecné plnenie v podobe upratovania, varenia, prania a pod. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je podľa žalobkyne suma 300 eur mesačne, ktorá zodpovedá nájomnému vynaloženému obvykle v danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti, ktoré by nájomca 1/ 2 rodinného domu súp. č. XX za normálnych okolností by bol povinný platiť ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je po právnej aj skutkovej stránke oprávnený.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Nie je pravda, že by predmetnú nehnuteľnosť užívala sestra žalovaného, pretože táto sa stará o matku žalovaného. Žalovaný popiera, žeby neumožňoval žalobkyni užívať nehnuteľnosť. Žalovaný užíva len svoju časť predmetného rodinného domu. Z vykonaného dokazovaniu vyplynulo, že žalovaný nezabránil žalobkyni užívať predmetný dom. Žalobkyňa má naďalej kľúč od domu a môže do domu vstúpiť kedykoľvek chce. Bolo preukázané, že vzťahy medzi stranami sú vážne narušené, avšak uvedená skutočnosť nezakladá dôvodnosť predmetnej žaloby. Stavebné úpravy, ktoré boli v dome vykonané, žiadnym spôsobom neznemožňujú žalobkyni užívať predmetný dom. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný umožnil užívať dom svojej sestre W. F., pričom svedkyňa G. K. st. jednoznačne uviedla, že jej dcéra W. F. býva s ňou, stará sa o ňu, opatruje ju, s tým, že predmetný rodinný dom č. XX v D. užíva sám žalovaný. Žalovaný namieta výšku bezdôvodného obohatenia aj spôsob jej vyčíslenia. V danom prípade ak sa prenajíma polovica domu, musí nájomca strpieť, že druhú polovicu bude užívať niekto iný, čo má vplyv na výšku nájomného. Je bez právneho významu, že žalovaný umožnil svojej sestre W. F. uskladniť jej

veci v dome č. XX. Pokiaľ sa W. F. o brata občas stará tak, že mu navarí, operie, prípadne v dome vykoná nevyhnutné upratovacie práce, nie je možné uvedené chápať ako odplatu zo strany sestry žalovaného v prospech neho, pretože ide o realizáciu obyčajného súrodeneckého vzťahu, v rámci ktorého si brat so sestrou pomáhajú.

18. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že nemôže užívať jej spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k rodinnému domu súp. č. XX v D., pretože žalovaný prenechal celý dom do neobmedzeného užívania svojej sestre W. F. bez súhlasu žalobkyne, a to minimálne od 1.1.2013. Záväzky vznikajú podľa § 489 Občianskeho zákonníka aj z bezdôvodného obohatenia. Za bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu na úkor iného. Jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú vymedzené v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa svoj nárok oprela o ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obsahom záväzku z bezdôvodného obohatenia je povinnosť osoby, ktorá sa bezdôvodne na úkor iného obohatila vydať tento majetkový prospech osobe, na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatila, a oprávnenie osoby, do ktorej majetkovej sféry sa zasiahlo domáhať sa vydania neoprávneného majetkového prospechu, alebo ak to nie je možné peňažnej náhrady. Medzi stranami sporu nemohol podľa názoru súdu vzniknúť záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia, pretože nemôže ísť o plnenie bez právneho dôvodu ak jeden zo spoluvlastníkov užíva celú spoločnú vec. Oprávnenie každého zo spoluvlastníkov užívať celú vec totiž vyplýva zo spoluvlastníckeho práva s tým, že spoluvlastnícky podiel je podielom ideálnym. Ak by skutočne jeden spoluvlastník užíval viac než predstavuje jeho podiel , a znemožňoval vec užívať druhému spoluvlastníkovi, v takomto prípade by druhému spoluvlastníkovi vzniklo právo na náhradu za užívanie jeho podielu, ktorý nárok nemá základ v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 471/2005 zo dňa 22.2.2006). Ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje vnútorné právne vzťahy medzi spoluvlastníkmi s tým, že spoluvlastnícky podiel je číselným vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na vlastníckych oprávneniach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, vrátane oprávnenia užívať spoločnú vec. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči hmotnoprávne uplatnený nárok oprela aj o ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy spoluvlastníkov voči tretím osobám sa spravujú ustanovením § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

20. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, žeby žalovaný bránil žalobkyni v užívaní rodinného domu súp. č. XX k.ú. D., ku ktorému patrí každej zo strán spoluvlastnícky podiel vo výške 1/ 2 v zmysle výpisu z LV č. XXXX k.ú. D.. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaného niekoľkokrát vyzývala, aby jej umožnil užívať spoločnú nehnuteľnosť, no tieto tvrdenia nepreukázala a nevyplývajú ani z predsporovej výzvy zo dňa 15.8.2013, ktorou žalobkyňa žalovaného vyzývala na zaplatenie peňažnej náhrady titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie podielu žalobkyne W. F. a výzvou zo dňa 17.6.2013 žalobkyne vyzývala žalovaného, aby jej zaplatil polovicu nesplatenej časti úveru na

základe dohody o vyporiadaní BSM strán. Od týchto tvrdení žalobkyňa v rámci svojho výsluchu upustila, keď uviedla, že sa vstupu do domu ani nedomáhala. Žalovaný uviedol, že zámky na dverách v dome nevymenil a aj samotná žalobkyňa potvrdila, že kľúče od dverí do predmetného domu má a nemá vedomosť o tom, žeby žalovaný vymenil zámky. Žalobkyňa tvrdila, že sa vstupu do domu nedomáhala z dôvodu, že pracuje v zahraničí a kúpila si na hypotéku v Trenčíne iný byt, ktorý spláca, a ďalej poukázala na to, že sa mal k nej žalovaný v minulosti správať agresívne, fyzicky ju napádal. Žalobkyňa však fyzické útoky žalovaného neohlásila na polícii, a nijako ich nepreukázala. G. K. bol svedkom jedného incidentu medzi rodičmi, keď sa mal žalovaný žalobkyni vyhrážať, že použije proti nej nôž, no tento konflikt bol výsledkom hádky strán sporu, nebol ohlásený na polícii s tým, že žalovaný svoje hrozby nezrealizoval, ako uviedol svedok G. K..

21. Z výsluchu svedkov W. F., G. K., st., H. J. nebolo preukázané, žeby v predmetnom rodinnom dome permanentne bývala sestra žalovaného W. F.. Svedok H. J., ktorý nie je v blízkom vzťahu k žiadnej zo strán a býva v tesnom susedstve domu súp. č. XX v D., takže zo svojho dvora vidí, kto chodí do domu súp. č. XX, uviedol, že nevidel, žeby dom súp. č. XX obývala okrem žalovaného iná osoba s tým, že si všimol, že do domu príde občas sestra žalovaného W. F., ktorá sa v ňom zdrží pár minút. Svedkyne W. F., G. K., st. zhodne vypovedali, že W. F. prespáva v dome súp. č. XXX v D. spolu so svojou matkou G. K. st., ktorú vzhľadom na jej vysoký vek a pohybové problémy opatruje, varí jej, perie. V dome súp. č. XXX v D. sú podľa vyjadrenia G. K. st. dve izby a kuchyňa, a preto svedkyňa W. F. má kde prespávať. W. F. podľa jej vlastného vyjadrenia chodí do predmetného domu občas - dva, tri, štyri krát do týždňa podľa okolností, čo vysvetlila tým, že v dome perie veci pre matku a brata, ktorému tam nosí uvarené jedlo, ako aj tým, že na jej priľahlom pozemku pestuje zeleninu.

22. Samotný žalovaný ako aj svedkyňa W. F. potvrdili, že menovaná svedkyňa má v 2 izbách na prízemí domu súp. č. XX uskladnený nábytok presťahovaný v roku 2013 z jej bytu na ul. F. XX v W.. Z výsluchu strán je zrejmé, že strany po rozvode manželstva neuzavreli dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, teda o užívaní rodinného domu súp. č. XX v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná k uskladneniu vecí svedkyne v dome súp. č. XX súhlas nedala. Uskladnenie nábytku v dome umožnil svedkyni žalovaný. Svedkyňa W. F. nepotvrdila a nebolo nijako preukázané, žeby žalovanému platila nejakú peňažnú sumu za to, že v predmetnom rodinnom dome má uložený svoj nábytok. Za odplatu nemožno považovať to, že svedkyňa poskytla žalovanému pôžičky v ňou tvrdenej výške 360.000 Sk, keďže z vyjadrenia svedkyne vyplynulo, že túto pôžičku mu poskytla ešte predtým ako si do predmetného rodinného domu presťahovala nábytok a osobné veci. Skutočnosť, že W. F. v dome žalovanému zvykne oprať veci, upratať, donesie mu navarené jedlo je treba chápať ako súrodeneckú výpomoc, keďže žalovaný po rozvode manželstva so žalobkyňou žije v dome sám bez ženy, a uvedené potvrdila aj svedkyňa G. K. st.. V dome súp. č. XX sú izby, ktoré neužíva žalovaný a v ktorých sa dá prespať, čo vyplýva aj z vyjadrenia svedka G. K., ktorý keď bol v dome na návšteve u otca v roku 2014 a v roku 2013 prespal v izbe na druhom poschodí. Žalobkyňa má možnosť dom užívať, keďže má kľúče od neho.

23. Na základe rozhodnutia Správy katastra Trenčín V XXXX/XX zo dňa 17.5.2013 ktorým bol povolený vklad spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody strán o vyporiadaní BSM strán sa stala každá zo strán podielovým spoluvlastníkom predmetného rodinného domu s podielom po 1/ 2, a najskôr od tohto momentu mohlo vzniknúť žalobkyni v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jej podielu voči druhému spoluvlastníkovi, teda žalovanému, pokiaľ by užíval aj jej podiel. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný v rozhodnom období užíval viac než predstavuje jeho spoluvlastnícky podiel na predmetnom rodinnom dome, ktorý dom má prízemie a dve poschodia. Žalovaný podľa jeho vyjadrenia obýva prvé poschodie domu, kde má obývaciu izbu, krb, kuchynskú linku. Toto tvrdenie žalovaného žalobkyňa nerozporovala a ani nemohla, keďže z jej výsluchu ako aj z jej písomného vyjadrenia zo dňa 4.8.2016 vyplynulo, že žalobkyňa do domu pravidelne nechodí, pracuje v zahraničí, a z týchto objektívnych dôvodov nemohla žalobkyňa mať vedomosť o tom, v akom presnom rozsahu dom užíva žalovaný. Každopádne sama žalobkyňa tak v predsporovej výzve zo dňa 15.8.2013, v rámci jej výsluchu ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 4.8.2016 uvádzala, že jej spoluvlastnícky podiel 1/ 2 na dome užíva W. F. (teda nie žalovaný), ktorá má prízemie domu prerobené pre jej potreby, a má v dome uskladnený svoj nábytok ako aj niektoré osobné veci. O tom, že si W. F. v dome uskladnila svoj nábytok získala vedomosť žalobkyňa od menovanej svedkyne. Z predloženej fotodokumentácie bolo preukázané, že niektoré izby v dome sú naozaj zapratané nábytkom, bytovým zariadením. Podľa vyjadrenia svedkyne W. F. posledný kus nábytku nasťahovala do predmetného rodinného domu dňa XX.X.XXXX. Keď podiel

žalobkyne na dome minimálne od 13.5.2013 užívala a naďalej užíva popísaným spôsobom (uskladnenie nábytku a hnuteľných vecí v dome) sestra žalovaného W. F. , je zrejmé, že ani žalovaný nemohol a ani naďalej nemôže užívať rodinný dom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, a preto sa obmedzil na užívanie 1. poschodia domu. Nebolo teda preukázané, žeby žalovaný užíval v rozhodnej dobe predmetnú nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu než zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Žalovanému tak nevznikla povinnosť na náhradu voči žalobkyni ako spoluvlastníčke neužívajúcej spoločnú vec v rozsahu jej podielu. Je irelevantné, že svedkyňa W. F. má kľúče od domu, a na prízemí domu je uložený jej nábytok bez súhlasu žalobkyne, a takýmto spôsobom dochádza fakticky k užívaniu tejto časti domu treťou osobou, pretože nejde o právny vzťah medzi spoluvlastníkmi rodinného domu

- stranami tohto sporu, ale sa jedná o právny vzťah podielových spoluvlastníkov voči tretej osobe

- W. F., ktorá si tak prisvojuje úžitkovú hodnotu časti domu, voči ktorej však žalobkyňa v konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatnila. Z uvedených dôvodov je pre rozhodnutie o uplatnenom nároku bez významu aj to, že bez súhlasu žalobkyne bol nahlásený trvalý pobyt W. F. v predmetnom dome a bez súhlasu žalobkyne boli vykonané niektoré stavebné úpravy v dome, na ktoré skutočnosti poukazovala žalobkyňa. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje so závermi Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 6Cdo 184/2010 zo dňa 27.10.2010, v ktorom v obdobnej veci uzavrel, že nevyhnutným predpokladom vzniku nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu. Pre posúdenie uvedeného nároku vyplývajúceho z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je podľa názoru Najvyššieho súdu SR právne významné prípadné užívanie časti veci treťou osobou, ktorá nie je spoluvlastníkom veci.

24. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Keďže nebol preukázaný základ nároku, súd za nezaoberal dôvodnosťou výšky požadovanej peňažnej náhrady.

25. Súd nevykonal v zmysle návrhu žalobkyne dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/223/2013, v ktorom sa prejednáva žaloba žalobkyne o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnému rodinnému domu, keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku uvedené konanie nebolo právoplatne skončené, čo súd zistil z vlastnej rozhodovacej činnosti a tento spis nebol potrebný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, ktorý vyhodnotil súd čo do jeho základu ako neoprávnený.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Vzhľadom na plný úspech žalovaného, súd podľa § 255 ods. 1 vyslovil, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.