Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-170-2015.pdf
PDF · 112.62 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/170/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.01.2017
rozhodol:
Obžalovaného X. v Brezovičke, trvale bytom I. dôchodcu.
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodzuje spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. 2 Pv 96/15 zo dňa 02.11.2015, ktorý mal spáchať tak, že od 29.01.2015 do konca mesiaca február 2015, v Trebišove dlhodobo prenasledoval poškodenú VA., a to najmä 08.02.2015, 10.02.2015, 18.02.2015 a následne ju kontaktoval prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jej vôli, a to takým spôsobom, že sa jej vyhrážal ublížením na zdraví alebo inou ujmou a obmedzoval ju v obvyklom spôsobe života, čím u poškodenej B. to vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jej života, ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/ Trestného zákona,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Trebišove podala na tunajšom súde dňa 02.11.2015 obžalobu na obžalovaného X. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Prokurátor po vykonaní dokazovania na súde v záverečnej reči navrhol upraviť skutok tak, že obžalovaný dlhodobo prenasledoval poškodenú Veroniku Dzielavskú za obdobie od 07.01.2015 do jeho zadržania t. j. 16.02.2015, a to najmä 07.01.2015, 08.02.2015 a 14.02.2015.
Konajúci súd na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2016 vyniesol rozsudok, ktorým obžalovaného oslobodil spod skutku obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8To/123/2016 zo dňa 28.11.2016 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol z dôvodu, že Okresný súd nevyhlásil výrok o vine obžalovaného v súlade s § 171 ods. 2 Tr. poriadku a následne vyhotovil rozsudok v rozpore s § 172 ods. 1 Tr. poriadku.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Obžalovaný v prípravnom konaní spáchanie skutku popieral. Na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nie je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ďalej uvádzal, že poškodenú pozná dlhé roky, v roku 2000 alebo 2001 si zakúpil rodinný dom na ulici Y., kde susedom bol starý otec poškodenej, ktorá ho navštevovala a takto sa v podstate aj zoznámili, z rozprávania starého otca poškodenej vedel, že rodičia poškodenej žijú neusporiadaným životom, poškodená postupne začala dávať rôzne návrhy a po dovŕšení 16teho roku jej fyzického veku začali spolu intímne žiť, čo bolo niekedy v roku 2006 a takto sa intímne stýkali až do roku 2008, keď on ukončil ich vzťah z dôvodu, že v tom čase sa poškodená intímne stýkala aj s ďalšími viacerými inými, aj staršími mužmi a urobil tak z obáv z pohlavnej choroby. Do roku 2011 sa nestretávali a nemali žiadne vzťahy, vzťah obnovili v roku 2011, išlo opäť aj o vzťahy intímne, stretávali sa pravidelne asi trikrát do týždňa, pričom tento vzťah trval až do 06.01.2015, kedy zase on ukončil vzťah z tých istých dôvodov, ako v roku 2008. Obžalovaný uvádzal, že od roku 2011 až do ukončenia vzťahu poškodená bola v depresii, užívala lieky, snažil sa ju z toho stavu dostať, v tom čase prestala fajčiť, piť alkohol a začala aj športovať, pričom vzťahy sa zhoršili, keď niekedy v júni 2014 nastúpila do spoločnosti Duvalo s. r. o., Trebišov, v tom čase s poškodenou četovali prostredníctvom elektronickej komunikácie ako aj prostredníctvom SMS a telefonických hovorov. Tento ich vzťah ukončil obžalovaný dňa 06.01.2015. Pokiaľ ide o okolnosti z 08.02.2015 uviedol, že spoločne s manželkou išli na nákup do Kauflandu a keď sa z nákupu vracali, prechádzali po ulici Komenského, kde videl pre bytovým domom, kde poškodená býva, osobné vozidlo, pri ňom nejakého chlapa, pričom manželke povedal, že je to frajer poškodenej, vozidlo nezastavil a pomaly pokračoval smerom domov na Juh, pričom v ten deň snežilo. Uviedol, že parkovisko pred bytovým domom, kde býva poškodená bolo úplne obsadené a nemal ani šancu na parkovisku zastaviť.
K okolnostiam zo dňa 10.02.2015 uviedol, že pravidelne chodí behávať na hrádzu, pričom išiel z domu o 16.10 hodine, a to práve preto taký čas, pretože vedel, že v čase o 16.05 hodine poškodená zvykla už byť doma u starých rodičov a preto nepredpokladal, že by ju vzhľadom k takémuto času mohol niekde stretnúť alebo vidieť. Obžalovaný potvrdil, že v tom čase išiel popri predajni Duvalo do predajne Lekos, ktorá sa nachádza na tej istej ulici, aby sa opýtal, či už dostali sudy, ktoré predtým objednával. Táto predajňa sa nachádza od Duvala asi 200 až 250 metrov, následne mal ísť kúpiť kuracie chrbty pre psov do poľskej predajne mäsa oproti gréckokatolíckemu kostolu, keď odbočil z kruhového objazdu na ulicu Gorkého, kde sa nachádza predajňa Duvalo, kde mala ísť poškodená po chodníku, pričom telefonovala, išiel smerom k predajni Lekos, kde zastavil, vonku sa nachádzala predavačka, ktorej sa opýtal, či dostali sudy, na čo mu povedala, že áno, nacúval a vracal sa späť po ulici Gorkého smerom ku kruhovému objazdu, pričom poškodená stála na tom istom mieste, neďaleko od nej uvidel X. na kruhovom objazde odbočil vpravo do mesta, snažil sa telefonicky spojiť s poškodenou s tým, že jej chcel povedať, že konečne ju videl šťastnú, ale telefón nedvihla poškodená ale pán O., s ktorým krátko rozprávali, došiel ku gréckokatolíckemu kostolu, kde oproti je predajňa mäsa, kde išiel kúpiť kuracie chrbty, keď sa vracal z predajne k svojmu vozidlu, videl prichádzať z juhu vozidlo pána Babiša, tento stiahol pravé predné okienko na dverách a vulgárne mu nadával. Keďže za vozidlom O. sa začali zhromažďovať ďalšie vozidlá, Babiš skončil rozhovor a odišiel preč, na čo sadol obžalovaný do vozidla a išiel smerom do mesta k predajni mäsa k Lidlu, pričom ešte pred sebou videl vozidlo O., za ktorým jazdilo niekoľko ďalších motorových vozidiel a potom sa mu toto vozidlo stratilo z dohľadu. Kúpil pri Lidli mäso a išiel si na hrádzu zabehať.
Pokiaľ ide o okolnosti dňa 18.02.2015 uviedol, že v tom čase bol v cele predbežného zadržania, kde bol umiestnený po zadržaní 16.02.2015, pričom 18.02.2015 bol z cely predbežného zadržania z polície prepustený, prišiel domov niekedy o 16.00 alebo o 17.00 hodine a poškodenú v ten deň nestretol. Po 18.02.2015 s poškodenou sa nestretával, nekomunikovali, SIM karta a notebook mu boli vrátené až niekedy v lete 2015. Obžalovaný uviedol, že poškodená mu nikdy osobne nepovedala ani elektronicky neoznámila, že si neželá aby ju kontaktoval. Obžalovaný uviedol, že pokiaľ v niektorých SMS správach alebo pri elektronickej komunikácii cez Facebook prejavoval podráždenie bol to z dôvodu, že ho v jeden deň prenasledovalo vozidlo spred predajne Duvalo. Pokiaľ v elektronickej komunikácii používal niektoré slová ako vojna, dusno, že jej niečo splatí, reagoval tak na telefonický rozhovor s poškodenou alebo na jej čety, keď aj poškodená sa vyhrážala, že ich vzťah zverejní a oznámi rodine.
Obžalovaný uvádzal, že dňa 13.02.2015, keď išiel zase behať na hrádzu a bolo pekné počasie, pri predajni Duvalo stálo auto bielej farby a to dodávka, pri ňom stáli traja neznámi mládenci. V spätnom zrkadle videl, že dvaja neznámi, ktorí stáli pri vozidle, doň nasadli, vydali sa smerom za jeho vozidlom , následne sa im snažil uniknúť, z ulice Kapušanskej sa vrátil na ulicu Gorkého, išiel okolo predajne Duvalo
ku kruhovému objazdu, pred predajňou videl poškodenú, ktorá vyskakovala, tešila sa, pán Babiš Július stál pri nej na chodníku, hrozil mu päsťou, pokračoval ku kruhovému objazdu vpravo cez celé mesto a videl, že ho sleduje vozidlo biela dodávka, ktorá išla za ním až po železničný nadjazd, za nadjazdom odbočil k umývarke, kde zaparkoval a stál asi 20 minút, potom sa vydal k hrádzi, kde zaparkoval vozidlo pred spoločnosťou IVIM s. r. o., a odtiaľ išiel behať smerom na Juh pričom pri predajni Drevonax, ktorá sa nachádza neďaleko hrádze, opäť videl túto bielu dodávku a dve osoby, ktoré naskakovali do vozidla pri predajni Duvalo, keď videl toto vozidlo hneď sa otočil a vrátil k svojmu vozidlu a cez nadjazd okolo kasární obchvatom išiel domov. Pokiaľ po tomto, čo sa udialo 13.02.2015 nejakým spôsobom reagoval četmi alebo telefonátmi išlo o reakciu na túto na udalosť. Obžalovaný okrem iného uvádzal, že v lete 2014 mala poškodená problémy psychického charakteru a chcela si ublížiť.
Z výsluchu svedkyne poškodenej B. vyplynulo, že obžalovaný jej znepríjemňuje život prenasledovaním, pričom toto prenasledovanie sa zintenzívnilo po podaní trestného oznámenia. Uviedla, že dňa 08.02.2015 asi okolo 19.30 hodine jej obžalovaný najprv telefonicky volal, nedvíhala mu, v tom čase bola vo svojom byte a on autom stál pred bytovkou, kde býva, pričom po chvíli s vozidlom odišiel. Dňa 10.02.2015 popoludní s kolegom O. zatvárala predajňu, išli spoločne k parkovisku, kde O. čakal kamarát s autom, okolo prešlo vozidlo obžalovaného, smerovalo ku kruhovému objazdu, pričom na ňom otočil, vracal sa na ulicu Gorkého, zastavil pri večierke Oáza. Ona s O. nasadli k jeho kamarátovi do vozidla, išli do mesta, pričom pri kostole videli auto obžalovaného, obžalovaný sa jej snažil telefonicky dovolať na mobilný telefón ale zobral to O. ďalej pokračovali smerom k Prima Banke po hlavnej ulici, O. išiel do banky a obžalovaný išiel so svojím vozidlom chvíľu za nimi. Dňa 13.02.2015 v piatok obžalovaný viackrát prechádzal okolo predajne Duvalo, kde pracuje, svojím vozidlom, na druhý deň jej poslal niekoľko mailov, kde sa jej vyhrážal. Poškodená uvádzala, že má strach z vyhrážok obžalovaného, tento chcel oznámiť jej zamestnávateľom a rodičom, že spáva s O., svedkyňa potvrdila, že mala intímny pomer s obžalovaným od roku 2006 až 2008 a to asi dvakrát do týždňa. Z mailovej korešpondencie medzi ňou a obžalovaným považovala za vyhrážajúci mail zo dňa 18.02.2015 o 18.02 hodine, ktorý v nej vyvolal obavu a v ktorom obžalovaný uvádza, že po jedenástich rokoch napáskoval dva zásobníky. Na hlavnom pojednávaní poškodená svedkyňa priznala, že intímny vzťah s obžalovaným mala nielen v roku 2006 až 2008, ale aj neskôr od roku 2011 až do roku 2015, teda spolu asi 8 rokov, pričom ona tento vzťah chcela ukončiť, založiť si rodinu, ale obžalovaný to nechcel pochopiť a stále jej vypisoval z profilu JU., prípadne z iných. Pokiaľ ide o deň 10.02.2015 uviedla, že po tom, čo z kruhového objazdu odbočili na aute priateľa O. do mesta, obžalovaný ich svojím vozidlom predbehol a zastavil niekde pri kostole, následne o nejakú chvíľku videla jeho vozidlo ísť za vozidlom priateľa O., ale potom už ho nemala v dosahu.
Na otázku, či obžalovaný sa jej vyhrážal aj nejakým iným spôsobom, ako mailovými správami, svedkyňa uviedla, že sa jej nevyhrážal. Svedkyňa potvrdila, že v dňoch 08.02.2015 a 10.02.2015 sa s obžalovaným fyzicky nestretli, iba ho videla, v prvom prípade cez okno bytu, v druhom prípade ho videla na ulici v aute a dňa 18.02.2015 dostala od neho iba mailovú správu. Poškodená tvrdila, že niekedy v januári 2015 dala prostredníctvom elektronickej komunikácie obžalovanému najavo, že si nepraje, aby ju ďalej kontaktoval, pričom nevedela uviesť konkrétnu správu , či mail, ktorým by toto preukázala. Uviedla, že elektronicky mu napísala aby jej dal pokoj a aj telefonicky mu oznámila túto skutočnosť aby ju neobťažoval, pričom sa tak stalo v roku 2014.
Svedkyňa tvrdila, že vzťah s obžalovaným ukončila ona a to ešte v roku 2014.
Z výsluchu svedkyne R. manželky obžalovaného vyplynulo, že dňa 08.02.2015 snežilo, bolo pekne, preto s manželom išli na nákup do Kauflandu ich vozidlom a keď sa vracali z obchodu, primŕzalo, povedala manželovi, aby išiel pomaly a keď išli okolo bytovky, kde býva poškodená videla, že nejaký vyšší muž ometá sneh motorového vozidla, pričom si všimla, že sa pozerá za ich vozidlom a ďalej sa za ním obzeral a keď prišli domov, opýtala sa manžela na toho muža, na čo on jej povedal, že je to frajer poškodenej. Svedkyňa uviedla, že pri nákupe v Kauflande parkovali na parkovisku pri Kauflande, tvrdila, že pri bytovke, kde býva poškodená, obžalovaný vozidlo nezastavil, ale išiel ďalej smerom domov. Uviedla, že s manželom boli takmer v rozvodovom konaní a vie, že poškodená požadovala od jeho manžela aby na ňu prepísal polovičku domu s tým, že by to bolo pre ich dieťa, ktoré spolu budú mať.
Z výsluchu svedka V., kamaráta X., ktorý je spolupracovníkom poškodenej, vyplynulo, že cestoval s X. z miesta svojho bydliska v Luhyni do Trebišova osobným motorovým vozidlom, raz svojím a raz
O., pričom X. ho upozorňoval na osobné motorové vozidlo značky Audi asi sivej farby, ktoré vlastní obžalovaný, uvádzala mu, že obžalovaný posiela poškodenej aj jemu SMS správy, toto mu uvádzal X. niekoľkokrát, pričom keď sa zastavil po JL. v práci, videl na poškodenej, že je nervózna, X. mu opakovane rozprával, že dochádza ku komunikácii medzi obžalovaným a poškodenou, pričom obžalovaný mal meniť svoje meno pri komunikácii cez Facebook. Svedok potvrdil, že raz videl predmetné vozidlo Audi vo vzdialenosti asi 100 metrov do predajne, kde pracuje X. a poškodená. O. mu uvádzal, že toto vozidlo sa tam objavovalo častejšie, mal prísť so svojím vozidlom pred predajňu, chvíľu tam mal postáť alebo prejsť popred predajňu a o hodinu sa vrátiť späť, znovu zastaviť alebo zase prejsť okolo predajne. Svedok uviedol, že poškodená mu sama uviedla, že zase dostala mail, že jej zase písal obžalovaný. Svedok uviedol, že bol prítomný pri uvádzaných skutočnostiach dva až trikrát. Zároveň uviedol, že vozidlo obžalovaného pred predajňou, kde pracovala poškodená nevidel, pričom na predmetnej ulici sa nachádza viacero obchodov.
Z výsluchu svedka X., spolupracovníka poškodenej vyplynulo, že poškodenú poznal od leta 2014, keď sa zamestnala vo firme Duvalo, na čo sa hneď začali problémy s tým, že obžalovaný sa poškodenej začal vyhrážať s tým, že ju dostane zo zamestnania a bude mať snahu kontaktovať aj konateľov spoločnosti, čo nakoniec aj urobil. Poškodená mu občas ukázala nejaký mail alebo SMS správu, ktoré neboli výhražné, začiatkom januára a to asi 08.01.2015 kontaktoval obžalovaný aj jeho rodinu s tým, že údajne on mal presadiť, že konkurz do firmy Duvalo vyhrala poškodená, po tomto dátume obžalovaný začal komunikovať cez Facebook z adresy X. s konateľmi spoločnosti a pokiaľ ide o samotné prenasledovanie niekedy v prvej polovičke februára 2015 popoludní, keď vychádzal z predajne spolu s poškodenou videl, ako od kruhového objazdu ide auto obžalovaného a to Audi smerom ku Gorkého škole, potom sa otočilo a vracalo sa späť na kruhový objazd, kde sa opäť otočilo smerom na ulicu Gorkého, pričom pri prechádzaní okolo neho a poškodenej obžalovaný dvihol palec jednej ruky, pričom nevedel, čo to má znamenať, poškodená chcela ísť z práce domov peši, ale keď toto videla, keď videla vozidlo obžalovaného, požiadala jeho a kamaráta S. aby ju zobrali do vozidla a odviezli, on potreboval ísť do Prima Banky a týmto smerom sa aj vybrali do mesta, po krátkej chvíli zazvonil telefón poškodenej, dvihol ho on a uviedol obžalovanému, že keď niečo chce, aby si to vybavili ako chlapi. S vozidlom išli ďalej, pričom pred kostolom videl stáť vozidlo obžalovaného, S. asi na 5 sekúnd zastavil s vozidlom a cez okienko iba pozrel na obžalovaného a ďalej pokračovali smerom do mesta, kde zastavili pri Prima Banke, teda pred Poštou a videl, ako na ceste popri nich po zaparkovaní prešlo vozidlo obžalovaného. Svedok uviedol, že v jednom prípade videl telefonovať v práci poškodenú, ktorá išla do zadnej miestnosti s plačom a neskôr mu povedala, že volal obžalovaný a spomínal veci súvisiace s infarktom jej otca. Vie, že po 08.02.2015 poškodenej prišla správa, v ktorej obžalovaný uvádzal, že po 11tich rokoch si napáskuje dva zásobníky a problémy bude mať ona aj osoby okolo nej. Pokiaľ ide o elektronickú komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou uviedol, že ju čiastočne pozná, pretože mu to poškodená ukázala.
Z výsluchu svedka V. vyplynulo, že občas zájde do predajne Duvalo, preto pozná poškodenú. Uviedol, že nebol svedkom okolnosti trestného činu vie iba z počutia od svojho otca niektoré skutočnosti, ale tieto nebral do úvahy ale až potom, keď začali prichádzať maily na adresu jeho manželky, otec mu uvádzal, že keď odchádzali z Trebišova buď na jeho vozidle alebo vozidle pána S. a viezli poškodenú domov, že ich prenasledovalo vozidlo obžalovaného.
Z mailovej komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou vyplýva, že 14.02.2015 o 18.02 hodine poslal obžalovaný poškodenej mail, v ktorom uvádza: „upozorňujem tvojho pasáka, že som napáskoval dva zásobníky po jedenástich rokoch, nech niečo skúsi a bude tiecť krv a pôjdu všetci, ktorých si do toho namočila“.
Z mailu, ktorý nie je dátumovaný v čase o 21.30 hodine obžalovaný z hesla X. uvádza „ver mi, že koniec bude hektický a moc nepríjemný“.
Z ďalšieho mailu v čase o 7.24 vyplýva, že obžalovaný uvádza „odteraz už nebudeš mať dňa ani noci, lebo nebudeš vedieť, kedy a z kade udrie blesk, nech ťa to zožiera a traumatizuje tak, ako trpím ja, po tom čo si spôsobila mne svojím konaním“.
Z mailu zo dňa 17.07.2014 v čase o 21.15 hodine vyplýva, že obžalovaný uvádza „svojou podlosťou si rozpálila vo mne plameň hnevu a nenávisti, ktorý ovládol moje konanie, nechám monitorovať tvoj život, bude pravdivo informovať tvoju najbližšiu rodinu“.
Z mailovej komunikácie zo dňa 07.01.2015 vyplýva, že obžalovaný uvádza na adresu poškodenej: „splatím ti všetko aj s úrokmi a nebudem brať ohľadom na nikoho vrátane rodiny a rodičov, chcela si vojnu, budeš to do smrti ľutovať, zajtra bude strašne dusno“.
Z mailovej komunikácie zo dňa 08.02.2015 vo večerných hodinách vyplýva, že obžalovaný uvádza „skrotne tvoja pýcha a arogancia, budeš prosiť o odpustenie za to, čo si spravila; ver mi, že si spôsobila zase veľký požiar a bude ti moc horúco“.
Z elektronickej komunikácie predloženej v prípravnom konaní obžalovaným vyplýva, že od roku 2012 až do 14.01.2015 bola medzi obžalovaným a poškodenou častá komunikácia.
Z mailovej správy zo dňa 22.06.2014 vyplýva, že poškodená píše obžalovanému, že si myslela, že jej bude najlepšie tam, kde ju nikto nikdy nenájde, na druhom svete, lebo už ju vážne nebaví žiť a vie, že bude tam s tými, ktorí ju ľúbia úprimne.
Z mailu z toho istého dňa, čiže 22.06.2014 vyplýva, že uvádza „ale ja nechcem žiť a pozerať sa na toto všetko takým pohľadom, ak sa mi nezačne dariť, tak potom vážne nemá zmysel byť na tomto svete“.
Zo správy zo dňa 02.07.2014 vyplýva, že poškodená uvádza „žijem, nič som si neurobila“.
Z mailovej správy zo dňa 28.12.2014 dopoludnia vyplýva, že poškodená píše, či sa stretnú o šiestej do ôsmej na čo obžalovaný uvádza, tak o šiestej dúfam, že nie v aute, na čo poškodená odpovedá, ty vieš jak je doma, zimno, vytopíš odteraz autíčko. Z ďalšej mailovej správy z toho istého dňa poškodená uvádza „keby som s tebou nechcela byť, tak by som ti nepísala“. Z ďalšej správy z toho istého dňa dopoludnia vyplýva, že poškodená uvádza obžalovanému „budeme spolu?“. Z mailovej správy zo dňa 30.12.2014 od poškodenej adresovanej obžalovanému vyplýva, „doma som, môžeš prísť aj skoršie“.
Z mailovej správy zo dňa 04.01.2015 vyplýva, že poškodená uvádza obžalovanému „ak chceš, môžme sa stretnúť dnes o piatej“.
Z mailovej správy zo dňa 06.01.2015 vyplýva, že poškodená uvádza obžalovanému „takže vážne chceš to skončiť?“, „ja nechcem“. Z odpovede na túto správu obžalovaného adresovanej poškodenej vyplýva, „už som skončil ako ...“. Z ďalšej korešpondencie z toho istého dňa vyplýva, že obžalovaný uvádza poškodenej „ja ťa neponižujem, to je tvoj profil, ktorý si písala sama a keď človek niečo povedal, vysmiala si sa mi do tváre“, z odpovede poškodenej vyplýva „to bolo predtým, budem normálne sa správať, sľubujem, zajtra sa stretneme?“.
Zo správy zo dňa 06.01.2015 v čase o 20.41 hod vyplýva, že poškodená píše obžalovanému „vieš čo, ak budeš kľudný, zavolaj mi zajtra cez deň“. Z odpovede obžalovaného vyplýva, „zabudni na to, aby som ja zavolal“.
Zo zápisnice o zadržaní obvineného zo dňa 16.02.2015 vyplýva, že obžalovaný bol tohto dňa o 18.00 hodine zadržaný v súvislosti s prečinom nebezpečného prenasledovania.
Zo správy Okresnej prokuratúry Trebišov zo dňa 18.02.2015 vyplýva, že bolo nariadené, aby obvinený X. v trestnej veci pre prečin nebezpečného prenasledovania, ktorý bol zadržaný 16.02.2015 o 18.00 hod., bol ihneď prepustený zo zadržania na slobodu.
Zo zápisnice o vydaní vecí zo dňa 16.02.2015 vyplýva, že obvinený vydal polícii 1 ks notebook zn. ASUS s myšou a taškou čiernej farby, ako aj mobilný telefón značky LG čiernej farby.
Z uznesenie Obvodného oddelenia PZ Trebišov zo dňa 07.07.2015 vyplýva, že uvedené veci t. j. notebook, SIM karta, 1 pamäťová karta boli vydané obvinenému X.
Zo znaleckého posudku Odbor kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika vyplýva, že bol preskúmaný mobilný telefón LG a notebook značky ASUS, so záverom, že prostredníctvom tohto mobilného telefónu a notebooku bola vykonávaná komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou.
Zo správy mesta Trebišov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou R., menovaným sa nezaoberala žiadna komisia zriadená Mestským zastupiteľstvom v Trebišove.
Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdom trestaný.
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie v obžalobe Okresnej prokuratúry Trebišov za vinu nie je trestným činom. Prokurátor podal na tunajšom súde dňa 02.11.2015 obžalobu, v skutkovej vete, ktorá sa opiera o skutočnosti, ktoré majú preukazovať prečin nebezpečného prenasledovania zo strany obžalovaného, a to za obdobie od 29.01.2015 do konca mesiaca február 2015 tým, že mal poškodenú sledovať najmä v dňoch 08.02.2015, 10.02.2015 a 18.02.2015, ako ju aj kontaktovať prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jej vôli a vyhrážať sa jej ublížením na zdraví alebo inou ujmou, obmedzovať ju v obvyklom spôsobe života. Prokurátor v záverečnej reči po vykonanom dokazovaní navrhol upraviť skutok tak, že obžalovaný dlhodobo prenasledoval poškodenú za obdobie od 07.01.2015 do jeho zadržania t. j. do 16.02.2015 a to najmä 07.01.2015, 08.02.2015 a 14.02.2015. Skutočnosti, na základe ktorých prokurátor navrhol upraviť skutok podľa názoru súdu boli známe už v prípravnom konaní, preto súdu nie je zrejmé z akého dôvodu v skutkovej vete obžaloby už pôvodne nebol skutok štylizovaný tak, ako to v záverečnej reči navrhoval prokurátor. Samotná právna skutková veta v obžalobe postráda konkrétne skutočnosti, ktoré by konkrétne popisovali spôsob prečinu prenasledovania obžalovaným, súd je názoru, že v skutkovej vete mali byť uvedené konkrétne skutočnosti vzťahujúce sa na deň 08.02.2015, 10.02.2015 a 18.02.2015, teda konkrétne konanie obžalovaného, ktorými mal naplniť skutkovú podstatu predmetného trestného činu. Rovnako sa tu uvádzajú kontakty prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, tak isto absentuje, ktorými konkrétnymi správami, resp. mailami, četmi, mal obžalovaný naplniť skutkovú podstatu trestného činu, vo všeobecnosti sa tu uvádza vyhrážanie, ublíženie na zdraví alebo inou ujmou a obmedzovanie v obvyklom spôsobe života poškodenej, čo tak isto nie je ani v najmenšom konkretizované, teda v skutkovej vete sa nepopisuje konkrétne tak konanie obžalovaného, ale ani následky, ktoré mal naplniť obžalovaný svojím konaním pri tomto trestnom čine. Ďalej sa v obžalobe všeobecne konštatuje, že obžalovaný tak konal proti vôli poškodenej a obmedzoval ju v obvyklom spôsobe života. Zase zo strany prokuratúry ide o všeobecné tvrdenia bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by toto konanie a následky spôsobené konaním obžalovaného preukazovali, toto sa tak isto vzťahuje aj na konštatovanie, že obžalovaný svojím konaním podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jej života. Ani v najmenšom prokurátor neuvádza, akým spôsobom, či vôbec a do akej miery narušil, resp. zhoršil kvalitu života poškodenej.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd nepovažoval ani v najmenšom za potrebné skutok uvedený v obžalobe zo dňa 02.11.2015 opravovať, či doplňovať.
Ďalšou zásadnou chybou v obžalobe a jej skutkovej vete je skutočnosť, že skutok mal páchať až do konca mesiaca február 2015, pričom z vykonaného dokazovania, čo už v prípravnom konaní je zrejmé, že od 16. do 18.02.2015 bol obžalovaný zadržaný a jeho osobná sloboda obmedzená, keď sa nachádzal v cele predbežného zadržania na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trebišove.
Skutková podstata predmetného trestného činu vyžaduje po objektívnej stránke dlhodobé prenasledovanie, majúce za následok dôvodné obavy o život alebo zdravie prenasledovanej osoby alebo osoby jej blízkej alebo podstatné zhoršenie kvality jeho života konkrétnym konaním. Pokiaľ ide o objektívny znak týkajúci sa dlhodobého prenasledovania zákon jednoznačne neurčuje a nemožno paušalizovať časovo, či ide o obdobie mesiaca, troch či pol roka Podľa názoru súdu obdobie, ktoré v obžalobe vymedzil prokurátor, počas ktorého obžalovaný mal prenasledovať poškodenú predstavuje obdobie necelého jediného mesiaca, pričom prokurátor uvádza 3 skutočnosti, keď malo dôjsť k prenasledovaniu poškodenej a vymedzil ho konkrétnymi tromi dňami, pričom toto prenasledovanie sa malo diať aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby. Podľa názoru súdu, obdobie necelého jedného mesiaca nemožno označiť ako prenasledovanie dlhodobé, poukazujúc predovšetkým na nízku intenzitu uvedeného prenasledovania. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by obžalovaný úmyselne a zámerne vyvolával akékoľvek stretnutia s poškodenou, pokiaľ sa
obžalovaný v troch prípadoch nachádzal vo svojom osobnom motorovom vozidle a prechádzal okolo bytu, resp. pracoviska poškodenej, toto konanie nemožno kvalifikovať ako prenasledovanie, obžalovaný dostatočným spôsobom poukázal kam a za akým účelom riadil motorové vozidlo a skutočnosť, že poškodená ho v tom čase videla z okna svojho bytu alebo z miesta pred predajňou, bez ďalšieho nemôže viesť k záveru, že obžalovaný tým, že sa nachádzal na miestach verejnosti prístupných prenasleduje poškodenú. Pokiaľ ide o elektronickú komunikačnú službu je zrejmé, že minimálne od roku 2012 došlo ku komunikácii medzi obžalovaným a poškodenou prostredníctvom tejto služby, z listinných dôkazov a to z mailových správ medzi obžalovaným a poškodenou je zrejmé, že existovala medzi nimi čulá komunikácia, z obsahu ktorej vyplýva, že táto je nežná inokedy tvrdšia, prechádza do výčitiek a zase sa posúva do roviny nehy a lásky, čo trvá až do konca dňa 06.01.2015. Z tejto korešpondencie nevyplýva, že by vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou jednoznačne ukončila poškodená. Práveže súd je názoru, že dňa 06.01.2015 to bol obžalovaný, ktorý dal najavo poškodenej, že nemieni s ňou naďalej zotrvávať v intímnom či podobnom vzťahu, čomu sa poškodená ešte dňa 06.01.2015 bráni. Z obsahu mailov zo dňa 14.02.2015 podľa názoru súdu nevyplýva jednoznačný záver, že týmto mailom sa obžalovaný vyhráža priamo poškodenej, pričom táto vyhrážka môže smerovať na pasáka, ktorý nie je konkrétne uvedený, prípadne sa neuvádzajú ďalšie osoby, ktorým toto má byť adresované. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by obžalovaný mal vyhľadávať osobnú prítomnosť poškodenej, či blízkosť, uvedené pri konaní v konkrétnych troch dňoch nepredstavujú podľa názoru žiaden prvok sledovania. Z predložených dôkazov o týchto kontaktoch ani žiadneho mailu, či iného prejavu poškodenej adresovanej obžalovanému nevyplýva, že by si nepriala s obžalovaným komunikovať, treba poukázať na skutočnosť, že ak by poškodená skutočne nechcela prostredníctvom četu s obžalovaným byť v kontakte jednoducho mohla ho z týchto kontaktov vyradiť. Samotná poškodená uviedla, že obžalovanému naznačila prostredníctvom elektrickej komunikačnej služby v roku 2014, že si nepraje aby ju obžalovaný kontaktoval, maily, ktoré sú obsahom spisu nasvedčujú úplne inému záveru, pretože ona sa domáhala ešte 06.01.2015 kontaktu s obžalovaným. Podľa názoru súdu v konaní nebolo tak isto preukázané, že by obžalovaný svojím konaním akýmkoľvek spôsobom poškodenú obmedzoval v obvyklom spôsobe života, nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by toto preukazoval.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru súdu je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodenou existovali niekoľkoročné vzťahy intímneho charakteru, najmä z elektronickej komunikačnej služby je zrejmé, že tento vzťah nebol vždy láskyplný, ale je popretkávaný aj mnohými výčitkami a nespokojnosťou najmä zo strany obžalovaného s viacerými náznakmi ukončenia vzťahu. Obžalovaný poukazoval, že v istom čase poškodená mala vážnejšie problémy súvisiace s nechuťou žiť, čo objektívne aj vyplýva zo samotných mailov poškodenej adresovaných obžalovanému a to v júni 2014. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru súdu nebolo preukázané pred súdom naplnenie objektívnej stránky trestného činu nebezpečného prenasledovania, nebola preukázaná dlhodobosť prenasledovania poškodenej obžalovaným, nebolo preukázané akým spôsobom a či vôbec v dôsledku konania obžalovaného popísaného v obžalobe sa mala zhoršiť kvalita života poškodenej, nebolo preukázané, že by obžalovaný vyhľadával osobnú blízkosť poškodenej, aby poškodenú sledoval, taktiež nebolo preukázané, aby komunikoval prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby s poškodenou proti jej vôli, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by poškodenú konaním popísaným v obžalobe inak obmedzoval v jej obvyklom spôsobe života.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže nebola naplnená objektívna stránka trestného činu dávaného obžalovanému za vinu, sudca sa ani nezaoberal otázkou subjektívnej stránky činu.
Vychádzajúc z uvedeného súd obžalovaného spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov oslobodil, pretože toto jeho konanie nenapĺňa znaky žalovaného trestného činu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.