Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/160/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom: Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Z., za účasti pôvodného vedľajšieho účastníka v konaní do 30.6.2016: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 6, o zaplatenie 918,96 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 421,06 € s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy vo výške 335,50 € za obdobie od 26.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 85,56 € za obdobie od 26.11.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu v konaní do 30.6.2016 náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 918,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 335,50 € od 26.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 85,56 € od 26.11.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 497,90 € od 19.8.2012 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania spočívajúcich v uhradenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35763469 (ďalej len „postupca“) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca oznámil postúpenie žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa postupca zaviazal pripojiť účastníka (žalovanú) k verejnej mobilnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mesačný program služieb Podľa seba 3 N. Spolu so zmluvou žalovaná podpísala Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorej jej bola poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón. Postupcovi vznikla povinnosť predať žalovanému mobilný telefón značky Samsung Galaxy 5 i5500 v akciovej cene. Na základe zmluvy postupca poskytoval plnenie riadne a včas a za poskytnuté služby boli žalovanej vystavené faktúry č. 7110174619 vo výške 335,50 € so splatnosťou 25.10.2011, č. 7111333288 vo výške 85,56 € so splatnosťou 25.11.2011 a č. 7208238022 vo výške 497,90 € so splatnosťou 18.8.2012. Žalovaná porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatila, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a

následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaná zaviazala a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu a na odovzdané koncové zariadenie. Vzhľadom na hore uvedenú skutočnosť vznikol poskytovateľovi služby nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola žalovanej vyfakturovaná. Túto zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovanej by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovacieho záväzku neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považuje žalobca jej dojednanie za absolútne oprávnené. Ustanovenie zmluvných dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosti po porušení ktorých má Podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaná bola pri podpise zmluvných dokumentov oboznámená s možnosťou jej uplatnenia. Poukazujeme na text zmluvy, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má Podnik právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Ak napriek faktu, že sa tam nachádza slovné spojenie „porušenie akejkoľvek povinnosti“ myslí sa tým porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností následne vymenovaných. V uvedených súvislostiach máme za to, ako sme už vyššie uviedli, že ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny. Z toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je určité a zrozumiteľné.

3. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu (Podnik), zatiaľ čo druhá zmluvná strana (žalovaná) zmluvu porušila, preto Podniku vzniklo právo na fakturáciou dohodnutej zmluvnej pokuty.

4. Okrem toho Podnik nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu zrušil. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty, ale dochádza iba k tzv. „suspendácii klienta“. Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už ďalšie zapojenie klienta nie je možné.

5. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považujeme za potrebné uviesť, že zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení, resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie slobodnej vôle. Žalovaná si slobodne bez nátlaku vybrala poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb, sám si vybrala okruh služieb a napokon sama si zvolila aj mobilný telefón. Je možno konštatovať, že Podnik v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej strane však potencionálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany Podniku, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu.

6. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok, Zmluva/Dodatok o pripojení, faktúry č. 7208238022, 7111333288, 7110174619.

7. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

8. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a teda nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

9. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.

10. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec

bez nariadenia pojednávania na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Dňa 30.9.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telecom, a.s. so žalovanou Zmluvu o pripojení a Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorých právny predchodca žalobcu žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi poskytol SIM kartu s telefónnym číslom 0911914151, zúčtovacie obdobie malo byť od 8. do 7. dňa mesiaca vrátane, program služieb PODĽA SEBA 3 N, doba viazanosti 24 mesiacov, zmluvná pokuta: 248,95 €, pričom v rámci týchto služieb mala aktivované rôzne ďalšie služby tam uvedené. Žalovaná zároveň obdržala mobilný telefón Samsung Galaxy 5 i5500. Predmetom Dodatku k zmluve bolo: a) aktivácia programu Služieb uvedeného v tabuľke č. 1 tohto Dodatku a to vo vzťahu k SIM karte uvedenej v záhlaví tohto Dodatku, resp. k inej SIM KARTE, ktorá ju bude v budúcnosti nahradzovať (ďalej len „SIM karta“) s tým, že Účastník je povinný zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty uvedený v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. b) záväzok Účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“). Cenníkom pre poskytovanie služieb Podniku (ďalej len „Cenník“) a záväzok Účastníka zaplatiť Podniku administratívny poplatok v súlade s Cenníkom za vykonanie administratívnych alebo technických zmien v systémoch Podniku v súvislosti s uzavretím tohto Dodatku k Zmluve, a to vo výške 3,98 eur s DPH. c) záväzok Podniku zabezpečiť Účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu. Podľa bodu 2. Dodatku sa účastník zaväzuje, že pod dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopusti takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka: za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy z iného dôvodu , než je porušenie povinnosti na strane Podniku. Podľa bodu 4. Dodatku: V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.

13. Žalobca poskytnuté telekomunikačné služby žalovanej vyúčtoval faktúrami č. 7110174619 vo výške 335,50 € so splatnosťou 25.10.2011, č. 7111333288 vo výške 85,56 € so splatnosťou 25.11.2011 a č. 7208238022 vo výške 497,90 € so splatnosťou 18.8.2012.

14. Dňa 24.6.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil žalobcovi postupované pohľadávky, medzi nimi aj pohľadávku voči žalovanej.

15. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

16. Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.8.2012 (ďalej len „citovaný zákon“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

18. Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

19. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

20. Podľa § 5 citovaného zákona, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, 6) a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené a označené žalobcom, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

26. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ verejnej telefónnej služby a žalovaná ako užívateľ tejto služby uzavreli zmluvu o poskytovaní verejnej služby spolu s dodatkom, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných žalovanou. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 351/2011 Z.z. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzatvorená platne.

27. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 918,96 €, predstavujúcu dve faktúry mesačné poplatky (tzv. hovorné) a jednu faktúru predstavujúcu zmluvnú pokutu vo výške 497,90 €. Žalobca vyúčtoval cenu služieb poskytnutých žalovanej vyššie citovanými faktúrami spolu v uvedenej výške a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná sumu uhradila. Súd považoval tento nárok za dôvodný v rozsahu poplatkov za mesačné služby a preto žalovanú na ich zaplatenie spolu vo výške 421,06 € uvedeným titulom zaviazal.

28. Nakoľko žalovaná porušila svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostala sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z faktúry počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti uvedenej faktúry. Súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú aj na

zaplatenie úrokov z omeškania z daných súm dvoch faktúr, počnúc dátumom nasledujúcim po dni splatnosti tam uvedenej. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v prípade prvej faktúry bola 1,5 %, čo za použitia vyššie citovaného ustanovenia predstavuje úrok 9,5 % ročne, v prípade druhej faktúry bola 1,25 %, čo za použitia vyššie citovaného ustanovenia predstavuje úrok 9,25 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade s jeho žalobou.

29. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

30. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

31. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

32. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

33. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opiera o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

34. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

35. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

36. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe porušenia zmluvy žalovanou došlo k vypojeniu SIM karty. Z uvedeného odvíjal svoj nárok na zmluvnú pokutu, ktorú žalovanej vyfakturoval. V tomto ohľade však je potrebné uviesť, že skutočnosť o deaktivácii SIM karty žalovanej súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Taktiež súdu vôbec nepreukázal odstúpenie od zmluvy a teda v tomto smere neniesol dôkazné bremeno o vzniku jeho nároku na zmluvnú pokutu pre nedodržanie doby viazanosti v zmysle bodu 4. Dodatku k zmluve. Uvedené skutočnosti zostali len v rovine tvrdenia žalobcu.

37. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol v rozsahu 497,90 €, nakoľko po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

38. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a keďže pomer úspechu a neúspechu bol 8% v prospech žalovanej (úspech žalovanej 54 %, neúspech 46%), avšak žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

43. Podaním doručeným súdu 13.11.2014 oznámilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ (ďalej len pôvodný vedľajší účastník), že vstupuje do konania na podporu žalovaného ako vedľajší účastník. Zároveň žiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Na zastupovanie v konaní splnomocnil právneho zástupcu JUDr. Moniku Marjanovič. Uznesením sp. zn. 35C/160/2014-77 zo dňa 21.7.2015 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/479/2015-100 zo dňa 30.3.2016.

44. Podaním zo dňa 4.8.2015 pôvodný vedľajší účastník podal vyjadrenie, v ktorom v zásade len uviedol, že zmluvnú pokutu uplatňovanú v žalobe vo výške 497,90 € považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú a navrhol žalobu v tejto časti zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania, ktoré si vyčíslil sumou 83,18 € za dva úkony právnej pomoci. Zároveň uviedol, aby v prípade, že sa na vytýčené termíny pojednávaní nedostaví, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti právneho zástupcu.

45. Podaním zo dňa 6.12.2016 pôvodný vedľajší účastník oznámil, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy nebude vystupovať ako zástupca účastníka konania.

46. O trovách konania pôvodného vedľajšieho účastníka do 30.6.2016 rozhodol súd aplikujúc ust. § 257 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej často tohto uznesenia, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval predovšetkým to, že obrana pôvodného vedľajšieho účastníka v konaní obsahovala len argumentáciu skutočností, na ktoré musí súd v spotrebiteľských sporoch prihliadať z úradnej povinnosti a zaoberať sa nimi, preto zastúpenie vedľajšieho účastníka v danej veci považuje súd v období do 1.7.2016 za neúčelné bránenie práv žalovaného. Súdu je z vlastnej činnosti známe, že oznámenia o vstupe do konania doručoval vedľajší účastník do viacerých konaní, pričom vždy iba s formálnou obranou žalovanej strany. Zároveň žiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Z uvedeného je nepochybné, že o predmete konania pri vstupe do konania nemal pôvodný vedľajší účastník ešte ani len predstavu, nepoznal skutkové okolnosti sporu, dokonca nedisponoval ani so žalobou, proti ktorej túto formálnu obranu skoncipoval. Preto zastúpenie vedľajšieho účastníka

v danej veci považuje súd za neúčelné bránenie práv a z tohto dôvodu mu náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).