Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, štátna občianka SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. K., so sídlom Y. X, K. K., dieťa matky M.. T. O., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, K. K., štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou, so sídlom Lazovná 45, Banská Bystrica a otca T.. T. K., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, E., štátny občan SR, právne zastúpený Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, PhD., MPH, advokátkou, so sídlom Šancová 110, Bratislava, o zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.11.2016, č. k. 36P/170/2016-81, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca maloletej, ktorým sa domáhal zmeny úpravy styku s maloletým dieťaťom tak, ako tento vymedzil v návrhu. Okresný súd po vykonaní dokazovania poukázal na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.05.2016, č. k. 32P/80/2016-71, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2016, bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 150,- Eur mesačne a zároveň bol dohodnutý styk otca s maloletou. Zo správy z poradensko-psychologického procesu podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. K. súd zistil, že otec maloletej sa už na prvej konzultácii vyjadril, že nie je spokojný s vymedzeným kontaktom s maloletou a vnímal ho ako nedostačujúci. Matka maloletej sa vyjadrila tak, že otec navštevuje maloletú aj v materskej škôlke mimo určených dní, čo narúša režim dieťaťa aj matky. Obaja rodičia sa počas poradensko-psychologického prístupu vyjadrili tak, že si vzájomne nedôverujú a vnímajú nejednotný prístup k výchove maloletej. Súd dospel k záveru, že od úpravy styku s maloletým dieťaťom nenastala žiadna zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia v otázke úpravy styku otca s maloletou. Neboli preto splnené ani hmotnoprávne, ani procesnoprávne podmienky na zmenu rozhodnutia. Realizácia úpravy styku upravená rozsudkom je podľa názoru súdu postačujúca, maloleté dieťa sa s otcom pravidelne stretáva a matka mu v kontakte nebráni. Otec má zabezpečenú možnosť výkonu rodičovských práv a povinností v dostatočnom rozsahu tak, ako to vyplýva zo zákona o rodine, tento zabezpečil dostatok kontaktov medzi otcom a maloletým dieťaťom. Súd nevyhovel návrhu otca na vykonanie znaleckého dokazovania z dôvodu, že takýto dôkaz nepovažoval za potrebný, nebolo v záujme maloletej a predstavoval by pre maloletú neprimeranú psychickú záťaž. K námietke otca, že kolízny opatrovník nevykonal s maloletým dieťaťom pohovor, súd prvej inštancie poukázal na vek a rozumovú vyspelosť maloletej, na základe čoho nebola potreba jej vypočutia v rámci tohto konania. Súd zistil, že rodičia sa maloletej venujú dostatočne, zároveň poukázal na možné dôsledky neústupnosti

rodičov vo veciach týkajúcich sa maloletej, upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, že v prípade, že dieťa bude staršie a psychicky vyspelejšie, bude možné rozšírenie styku otca s maloletou. Poukázal na skutočnosť, že práve rodičia navodili situáciu, v ktorej je maloleté dieťa ukrivdené na jeho práve žiť v usporiadaných rodinných vzťahoch. Návrh otca na zmenu úpravy styku ako nedôvodný preto zamietol.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že by nenastala žiadna zmena pomerov odôvodňujúca meniť predošlé rozhodnutie súdu. Tento argument neodpovedá na otcom uvedené skutočnosti, ktoré viedli k podaniu predmetného návrhu. Rovnako nesúhlasí s tým, že by doterajšia úprava v dostatočnom rozsahu zabezpečovala dostatok kontaktu medzi otcom a maloletým dieťaťom. Dominanciu matky vo výchove označuje za prežitý postoj a nesúhlasí s jej tvrdením v tom, že novo navrhovaná úprava v podstate zastiera úmysel otca o striedavú starostlivosť, s ktorou ona nesúhlasí. Vyjadruje sa tak, že pokiaľ by bol s takýmto návrhom (striedavou starostlivosťou rodičov) stotožnený, nemá dôvod nič zastierať. Dôvod, prečo po krátkom časovom odstupe podal tento návrh, dostatočne odôvodnil, a to okrem zmeny pomerov spočívajúcej v zabezpečení nového bývania otca v meste K. K., najmä aplikačná skúsenosť s poslednou úpravou styku po letných mesiacoch, ako aj realizácia pravidelného kontaktu, ktorá nielenže neviedla k nasýteniu potreby N. byť s otcom, ale ju zväčšovala. Stabilita pomerov maloletej, teda limitovanie styku s otcom na minimálnu mieru nemôže byť nadraďovaná záujmu maloletej, ktorým je právo dieťaťa na kontakt a starostlivosť každého z rodičov. Nesúhlasí so záverom súdu o nepotrebnosti znaleckého dokazovania, má práve za to, že vyšetrenie detským psychológom je potrebné a dieťa takéto vyšetrenie nemusí vnímať ako vyšetrovanie. Nejde o žiadny medicínsky zákrok spojený s bolesťou, ktorý by dieťa traumatizoval. Práve posúdenie toho, ako vplýva na dieťa jeho kontakt s otcom alebo matkou a či a v akej miere je každý z nich spôsobilý vychovávať dieťa a zároveň v akej miere dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin každého z nich, je otázkou odbornou a nie právnou. Postup súdu označil za nesúladný so základným princípom mimosporového konania vyjadrenom v článku 6. Nesúhlasí ani s tým, ako súd posúdil jeho námietku o tom, že kolízny opatrovník nevykonal s dcérou žiadny pohovor. Domnieva sa, že v konaní boli porušené práva maloletého dieťaťa poukazujúc pritom na článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Domáha sa zmeny napadnutého rozsudku tak, aby súd vyhovel jeho návrhu a rozhodol o úprave styku s maloletou v zmysle návrhu otca, alternatívne aby zrušil odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. Matka maloletej prostredníctvom splnomocnenej advokátky v písomnom vyjadrení k odvolaniu označila napadnutý rozsudok za správny a žiadala, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. Má za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku a správne aplikoval aj ust. § 26 Zákona o rodine, ktoré zaviedlo výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí. V danom prípade má za to, že súd primárne skúma prítomnosť zmeny oproti pôvodným okolnostiam, na základe ktorých súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Uvedený postup je potrebné dodržať vzhľadom na závažnosť vplyvu zmeny rozhodnutia na stabilitu rodinných pomerov, výchovu dieťaťa, vrátane výchovného prostredia. Má za to, že otec ani v návrhu, ani na pojednávaní a ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali navrhovanú zmenu pôvodného rozhodnutia. Už v rámci pôvodného rozhodnutia otec preukazoval, že býva v K. K. tvrdiac, že má vytvorené vhodné podmienky na stretávanie sa s maloletou. Nie je pravdou, že by otec zmenil svoj pobyt, pretože v K. K.ije a pracuje už niekoľko rokov. Rovnako sa nestotožňuje s tvrdením o porušení práv dieťaťa, keď maloletá nebola vypočutá a nebolo nariadené znalecké dokazovanie. Poukázala na to, že súd v prvom rade skúmal splnenie zákonných podmienok pre zmenu pôvodného rozhodnutia, a pretože dospel k záveru, že tieto zákonné podmienky splnené nie sú, nemohol vo veci vykonávať ďalšie dôkazy. Pokiaľ otec tvrdí, že doterajší styk mu neumožňuje vykonávať svoje rodičovské práva a je nepostačujúci, poukazuje na skutočnosť, že doterajší styk otec nevyužíva v celom rozsahu. Opakovane sa stalo, že po dieťa prišiel neskôr ako mal, prípadne dcéru vrátil skôr ako mal súdom určené, resp. vôbec pre dieťa neprišiel. Matka pritom nebránila a nebráni otcovi stretávať sa s maloletou. Pokiaľ otec z vážnych dôvodov nemohol prísť pre maloletú, vyšla mu v ústrety a poskytla mu po dohode náhradné termíny. Od posledného pojednávania sa styk otca s dcérou nie vždy uskutočňuje podľa rozhodnutia súdu a aj napriek tomu matka dieťa na styk s otcom pripraví a je pripravená odovzdať mu ho podľa určených termínov. Niekedy sa stane, že dieťa sa pýta domov skôr ako je súdom určené, otec to rešpektuje a dieťa prinesie, maloletá si zrejme reguluje potrebu byť

s otcom sama. Matka má za to, že doterajší styk otca s dieťaťom je dostatočne určený a ani dieťa, ani otec nie sú na svojich právach poškodení. Ako nepravdivé označuje tvrdenie otca, že dcéra sa dožaduje byť s ním dlhšie. Poukázala na skutočnosť, že otec si neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej, nezaplatil výživné v mesiaci júl, október, november a december 2016 a na výživnom dlhuje 600,- Eur. Navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení rovnako navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky zistené skutočnosti správne. Uviedol tiež, že po obdržaní odvolania kontaktoval matku maloletej N. a požiadal ju o možnosť vykonať s maloletou pohovor bez prítomnosti rodičov, s čím matka nesúhlasila poukazujúc na to, že dieťa vo veku, keď sa chce páčiť každému, hovorí to, čo sa od nej očakáva aj keď s tým nesúhlasí, len aby mala pokoj, preto ju nechce vystavovať takémuto tlaku. Zároveň kolízny opatrovník uviedol, že rodičia maloletej absolvovali poradensko-psychologický proces na referáte poradensko-psychologických služieb úradu, avšak nepodarilo sa psychololgickými prostriedkami dospieť k dohode, a preto bol tento proces ukončený.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), preskúmal vec v rozsahu v zmysle ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

6. Odvolací súd súčasne konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 .

7. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v preskúmavanej veci konal súd prvej inštancie o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom. Správne súd prvej inštancie v tomto smere upriamil pozornosť na skutočnosť, že v predmetnej veci bol návrh na zmenu úpravy styku podaný dňa 04.08.2016, domáhal sa zmeny rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2016. Návrh na zmenu bol teda uplatnený približne dva a pol mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola schválená dohoda rodičov maloletej o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky o určení výživného otcovi a bol tiež upravený styk otca s maloletou, na ktorom sa rodičia maloletej dohodli. Odvolací súd akcentuje, že v zmysle Zákona o rodine (§ 24 ods. 3, 4 v spojení s § 36 ods. 1) súd preferuje dohodu rodičov, vždy však skúma, či táto dohoda (o úprave výkonu rodičovských práv a povinností) je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa skúma predovšetkým otázka, ktorý z rodičov je viac spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti, prípadne kto má zabezpečené priaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. V prípade maloletej N. bolo zistené, že obaja rodičia majú vhodné osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej v najširšom rozsahu a rovnako majú aj vytvorené podmienky pre výchovu maloletej. Vzhľadom na vek maloletej, ako aj skutočnosť, že od narodenia bola prevažne v osobnej starostlivosti matky, pričom ani jeden z rodičov nespochybňoval schopnosť druhého pri plnení rodičovských povinností k maloletej, nebol dôvod, aby okresný súd neschválil dohodu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. Rozhodujúce preto v tomto konaní bolo posúdenie, či od ostatnej úpravy styku uvedeným rozsudkom okresného súdu došlo k zmene pomerov tak, ako túto predpokladá Zákon o rodine v ust. § 26. Aj keď ustanovenie zákona znie: „ak sa zmenia pomery...“, podľa ustálenej judikatúry sa pre zmenu rozhodnutia vyžaduje zmena podstatná a závažná. Ide teda o zmenu v takých skutočnostiach, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, resp. pre schválenie dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Odvolací súd v tomto smere úplne súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade žiadna zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, nenastala. Správne potom súd prvej inštancie konštatoval, že nie sú splnené ani hmotnoprávne, ani procesnoprávne podmienky na zmenu rozhodnutia. Rovnako odvolací súd súhlasí aj s tým, že styk otca s maloletou, tak ako bol upravený rozsudkom schvaľujúcim dohodu rodičov zo dňa 12.05.2016, v dostatočnej miere zohľadňuje ako právo otca, tak aj právo maloletej na vzájomný vzťah a možnosť otca podieľať sa na výchove maloletej. Odvolací súd teda nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia a rovnako ani na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K námietke otca maloletej týkajúce sa nevykonania dokazovania formou znaleckého posudku, odvolací súd konštatuje, že rovnako ako okresný súd nezistil dôvod na takýto postup, pretože neboli

preukázané dôvody pre rozhodnutie o zmene rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv k maloletej. Nebol potom dôvod na takéto znaleckého dokazovanie. Naviac odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade, keď ani nie je spochybnená schopnosť jedného z rodičov podieľať sa na výchove maloletej, keď nikto nespochybňuje dobrý vzťah maloletej s oboma rodičmi, nie je potrebné vo veci takéto dokazovanie.

9. K nevykonaniu pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletou odvolací súd vzhľadom na vek maloletej nepovažuje túto skutočnosť za takú, ktorá by mohla mať za následok nesprávne posúdenie veci, resp. nesprávne rozhodnutie. Aj Civilný mimosporový poriadok v ust. § 116 síce ukladá súdu (ak sa to neprieči účelu konania) informovať maloleté dieťa o prebiehajúcom konaní, avšak s tým, že do úvahy musí zobrať vyspelosť a schopnosť dieťaťa pochopiť význam a následky súdneho rozhodnutia, čo v prípade dieťaťa vo veku Z. roka nemožno očakávať a môže byť pre dieťa stresujúce a znepokojujúce.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú pre rozhodnutie v danej veci dostatočné a aj právne posúdenie zodpovedá existujúcej zákonnej úprave. Odvolacie námietky otca maloletej nepovažuje odvolací súd za dôvodné. V zmysle uvedeného preto napadnutý rozsudok ako vecne správny, správne a náležite odôvodnený potvrdil.

11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .