Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/132/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, Bratislava, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, Bratislava a T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. D. XX, Prievidza, o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným na súd dňa 05.09.2016 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. T., nar. XX.XX.XXXX, a to z pôvodne stanovenej výšky 150,- eur na 240,- eur mesačne. V návrhu uviedla, že v čase vydania rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k.XXP/X/XXXX-XX zo dňa 07.10.2015, ktorým bolo zvýšené výživné na mal. T. na 150,- eur, bola zamestnaná v spoločnosti A. Q., J..P.. ako hypotekárny špecialista, kde pracuje doposiaľ. Jej priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 1.099,- eur, ale od 15.09.2016 nastupuje na materskú dovolenku. Maloletý T. navštevuje toho času 4. ročník základnej školy Ž. v Bratislave. Mesačné náklady na maloletého vyčíslila matka na cca 330,- eur. (náklady na školské potreby 30,- eur, obedy v škole 25,- eur, družina 14,- eur, náklady na ostatné záľuby (letný tábor, škola v prírody, kurz plávania) 50,- eur, oblečenie 50,- eur, strava 130,- eur, lieky a vitamíny 20,- eur, drogéria 10,- eur. Náklady na splátku hypotéky vyčíslila matka na 332,31 eur, mesačnú splátku dvoch spotrebných úverov na 46,53 eur a 29,46 eur. Ostatné náklady súvisiace s bývaním boli matkou vyčíslené nasledovne: zálohové platby za byt

2

27P/132/2016

225,- eur, elektrina 44,- eur, internet 29,46 eur, koncesionárske poplatky 4,46 eur, plyn 4,- eurá.

2. Otec maloletého dieťaťa s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že jeho rodinný mesačný príjem sa oproti poslednému návrhu výrazne znížil, keďže jeho manželka F. S., nar. XX.XX.XXXX už nepracuje na plný úväzok z dôvodu študijných a zdravotných problémov ich maloletého syna P. L., nar. XX.XX.XXXX a z dôvodu zdravotných problémov druhého syna T. L., nar. XX.XX.XXXX. Deti dlhodobo trpia respiračnými ochoreniami a podľa vyjadrenia obvodného lekára súvisia s výskytom plesní v ich 2-izbovom byte. V dôsledku dlhoročného neúspešného boja s plesňou a zároveň aj s nedostatočnou obytnou plochou 54 m2 sa snažia o zmenu bývania, ktoré však pri zvýšení doterajšieho výživného bude nereálne, a tým budú jeho ďalšie dve deti odsúdené vyrastať v nehygienickom prostredí.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov mal. dieťaťa, kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 12.09.2006, Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 12.09.2009, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/X/XXXX- XX, potvrdením o príjme matky i otca, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z Rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 12.09.2006 súd zistil, že mal. T. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 1.800,- Sk mesačne. Zároveň súd rozhodol o povinnosti otca prispieť jednorázovo na výbavičku dieťaťa sumou 15.000,- Sk a o zročnom výživnom.

5. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 12.11.2009 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. T. zo sumy 1.800,- Sk na sumu 90,- eur a rozhodol o zročnom výživnom.

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/X/XXXX- XX zo dňa 07.10.2015 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. T. zo sumy 90,- eur na sumu 150,-eur.

7. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 09.09.2016 súd zistil, že matke bol za obdobie od 15.09.2016 priznaný nárok na materské vo výške 27,37 eur za deň.

8. Z potvrdenia o príjme otca súd zistil, že jeho priemerný mesačný príjem bol za obdobie od januára 2016 do decembra 2016 vo výške 1.249,16 eur netto.

9. Matka mal. dieťaťa na pojednávaní uviedla, že od poslednej úpravy výživného na mal. T. došlo k tej zmene, že od polovice septembra je na materskej dovolenke. Dňa 24.10.2016 sa jej narodilo tretie dieťa

- mal. M.. S jeho otcom L. T. nebývajú v spoločnej domácnosti, na domácnosť finančne neprispieva, chodí však svojho syna navštevovať a dohodli sa na výživnom vo výške 200,- Eur mesačne. V prípade prvorodeného syna N. bol jeho otec I. Č. na 3 27P/132/2016

základe súdneho rozhodnutia zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 220,- Eur. Svoju vyživovaciu povinnosť si neplní v plnom rozsahu, výživné platí iba v sume 150,- Eur. Pred nástupom na materskú dovolenku matka pracovala v A. Q. ako hypotekárny špecialista s mesačnou mzdou cca 1. 000,- Euro netto. S deťmi býva v 4-izb. byte na Q. E., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Je tiež evidovaná ako vlastníčka 1-izb. bytu na C. E. XX v Bratislave, ktorý však reálne patrí jej matke. Byt bol zakúpený na hypotéku, ktorú spláca jej matka v splátke 108,- Euro mesačne, avšak hypotéku si vzala ona pretože jej matka nespĺňala podmienky na poskytnutie hypotéky. Maloletý T. navštevuje ZŠ na Ž., od poslednej úpravy výživného došlo k tej zmene, že v lete 2016 bolo synovi diagnostikovaná ADHD. Syn má špeciálny učebný plán, každý mesiac chodí na konzultácie k psychologičke, neužíva však žiadne lieky. V škole chodí na minihádzanú, tam však neplatí žiadne poplatky. Od minulého roka nosí syn okuliare. Jedny okuliare rám a sklá stáli 80,- Eur, nakoľko ich syn na druhý deň zlomil, musela zakúpiť druhé za 60,- Eur.

10. Otec maloletých detí vo svojej výpovedi pred súdom so zvýšením výživného nesúhlasil, nakoľko okrem mal. T. má ešte dve vyživovacie povinnosti. Maloletý Š. od septembra 2016 nastúpil do 1. ročníka ZŠ. Druhý syn má 4 roky, chodí do škôlky. Vzhľadom na to, že deti sú často choré, bola manželka nútená skrátiť si pracovný úväzok na 6 hodinový, jej priemerný mesačný plat predstavuje 450,- Euro netto. Bývajú v 2-izbovom byte v Prievidzi, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Vzhľadom na to, že tento byt nevyhovuje po zdravotnej stránke zdravému vývoju detí, chceli by sa odsťahovať. Z uvedeného dôvodu nie je finančne schopný platiť výživné vo vyššej sume. S T. sa nestretáva, nakoľko má dosť problémov a starostí vo vlastnej rodine. Pri príležitosti narodenín a Vianoc mu posielal peniaze z účtu, vôbec nevedel o tom, že posledný rok tieto peniaze nedostal. Naposledy syna videl keď mal jeden rok. Platí úver za motorové vozidlo Audi A4, rok výroby 1998, ktorý spláca v mesačných splátkach po 70,- Eur. Otec uviedol, že pracuje v obchodnej spoločnosti K. P..D..G.. ako šéf výpočtového oddelenia. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje priemerne 1.249,- Eur, okrem toho 2x ročne má odmeny. Okrem

motorového vozidla A4, kúpil ešte ako živnostník (živnosť má pozastavenú 10 rokov) motorové vozidlo Seat Leon, rok výroby 2001, ktorý používa jeho manželka. Iné nehnuteľnosti okrem bytu nevlastní. Jeho manželka nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Ročné výdavky vyčíslil nasledovne: bývanie, inkaso a energie 2.300,- eur, televízia 100,- eur, nedoplatky, smeti, dane a nepravidelné poplatky spojené s bývaním 400,- eur, výdavky na chod domácnosti cca 500,- eur, cestovné náklady do práce PHM - 1.600,- eur, PZP 120,- eur, spotrebný úver 830,- eur, potraviny a drogéria minimálne 4.500,- eur, deti - T. 1.800,- eur, Š. J. T. 3.600,- eur.

11. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa uviedla, že vykonali šetrenie v rodine matky a cez dožiadaný úrad bolo vykonané šetrenie aj u otca. Od ošetrujúcej pediatričky bolo zistené, že maloletý je v jej starostlivosti od 5 roku veku života, matka navštevuje pediatra pravidelne. Od ošetrujúcej lekárky žiadne informácie ohľadne ADHD nedostali, oznámila iba že matka s dieťaťom navštevuje oftalmológa. Domácnosť matky je riadne vybavená a zariadená, matka býva s deťmi v 4- izbovom byte. V starostlivosti o deti jej pomáha jej matka. Otec sa s T. nestretáva, okrem výživného mu už rok iným spôsobom neprispieva, neposiela mu 4 27P/132/2016

ani darčeky pri príležitosti sviatkov. T. uviedol že svojho otca pozná iba z fotografií. Kolízna opatrovníčka uviedla, že má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa od poslednej úpravy výživného zmenili pomery na strane mal. Jakuba v takom smere ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného navrhovaným spôsobom.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

22. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

5

27P/132/2016

23. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného v pôvodnom ako i v tomto konaní. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k mal. T. upravená v roku 2015 (rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/X/XXXX- 56 zo dňa 07.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2015). Maloletý T. toho času navštevuje 4. ročník Základnej školy, mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila približne na cca 330,- eur. Pre porovnanie súd uvádza, že v čase pôvodnej úpravy vyživovacej povinnosti, matka v návrhu zo dňa 06.11.2014 vyčíslila náklady na mal. T. porovnateľne, a to na sumu 308,-eur. Dieťa je zdravé. Od roku 2016 nosí okuliare, za ktoré matka zaplatila 80,-eur+ 60,-eur. Maloletý Jakub má diagnostikované ADHD, neužíva však žiadne lieky, ani nechodí na doučovanie. So záujmových činností matka uviedla, že syn chodí na minihádzanú v rámci školy, za čo však neplatí žiadne poplatky. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, tie sa od posledného rozhodovania zmenili v tom, že je od 15.09.2016 na materskej dovolenke s tretím synom M.. Jej čistý mesačný príjem sa však oproti pôvodnému rozhodnutiu zmenil len minimálne, nakoľko v čase pôvodného rozhodovania predstavoval jej čistý mesačný príjem 830,-eur, v čase rozhodovania súdu v konaní č. 27P/132/2016 je jej mesačný príjem cca 821,-eur (pri počte 30 dní v mesiaci x priznaný nárok na materské vo výške 27,37 eur za deň). V prípade príjmu z pracovného pomeru na strane otca nedošlo k podstatnej zmene. V čase pôvodného rozhodovania bol jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 09/2014 - 08/2015 vo výške 1.251,-eur netto, kým v konaní č. XXP/XXX/XXXX to bol za obdobie od januára 2016 do decembra 2016 príjem vo výške 1.249,16 eur netto. Jeho manželka si však kvôli chorobnosti detí musela skrátiť pracovný úväzok, jej priemerný mesačný plat predstavuje 450,-eur netto.

24. Z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že k zásadnej zmene pomerov nedošlo. Maloleté dieťa navštevuje rovnaký stupeň základnej školy, ide o dieťa zdravé, má síce diagnostikované ADHD, s čím ale neboli preukázané žiadne zvýšené náklady. Matka tiež neuviedla žiadne náklady spojené s jeho záujmami. Jediným matkou uvádzaným dôvodom v návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. Jakubovi je skutočnosť, že ona sama je na materskej dovolenke s tretím dieťaťom, ktoré ma iného otca ako T.. Súd mal za to, že narodenie ďalšie dieťaťa nemôže byť samo o sebe na ťarchu otcovi a dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. Jakubovi, zvlášť keď od právoplatnosti rozsudku, v ktorom bola pôvodne upravená vyživovacia povinnosť a novým návrhom uplynulo len obdobie cca 10 mesiacov. Nakoľko z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by sa od poslednej úpravy výživného zmenili pomery na strane mal. T. v takom smere ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného navrhovaným spôsobom, návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

25. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Súd postupujúc podľa § 57 nerozhodoval o trovách konania, nakoľko účastníci konania nenavrhovali o trovách konania rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach. 6

27P/132/2016

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.