Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-81-2016.pdf
PDF · 102.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/81/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: X.K. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Š., o zaplatenie 692,05 Eur príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 255,22 Eur s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 59,48 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 104,48 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia, s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 91,26 Eur od 26.07.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu o zaplatenie sumy 331,94 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 26.03.2014 do zaplatenia, z a m i e t a .
III. Súd konanie o zaplatenie 104,89 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.04.2013 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 692,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 104,89 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 59,48 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 104,48 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 91,26 Eur od 26.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 26.03.2014 do zaplatenia, všetko z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby elektronickej komunikácie, v zmysle Zmluvy o pripojení uzavretou medzi žalobcom a žalovaným za obdobie mesiacov apríl 2013 až júl 2013 vrátane, a to v úhrnnej výške 360,11 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur. Keďže žalovaný žalovanú sumu riadne a včas neuhradil a doposiaľ dlžnú sumu nevyrovnal, žalobca trval na žalobe v celom rozsahu. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v žalovanej výške.
3. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu č. 2327021 zo dňa 29.09.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie
telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému plnenie riadne a včas a ten sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami. Podľa účtovaných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil. Právny predchodca žalobcu, preto žalovanému vystavil faktúru č. 7303511552 na sumu 104,89 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.04.2013, faktúru č. 7304623877 na sumu 59,48 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.05.2013, faktúru č. 7305770400 na sumu 104,48 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.06.2013, faktúru č. 7306928805 na sumu 91,26 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.07.2013 a faktúru č. 7402560003 na sumu 331,94 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.03.2014, pričom žalovaný nevykonal žiadnu, ani čiastočnú úhradu pohľadávky. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka do omeškania, a preto si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžných súm.
4. Vo veci súd vytýčil pojednávanie. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil. Z písomných podaní žalobcu vyplýva, že žalobca čiastočne žalobný návrh v časti o zaplatenie 104,89 Eur istiny s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.04.2013 do zaplatenia zobral späť. Trval na žalobe, čo do zaplatenia sumy 587,16 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 59,48 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 104,48 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 91,26 Eur od 26.07.2013 do zaplatenia, s tým že konanie v späťvzatej časti žiadal zastaviť. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Žalobca zároveň prejavil súhlas s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených listinných dôkazov.
5. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil.
6. Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu, najmä so Zmluvou o pripojení, Dodatkom k Zmluve, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, tarifou na poskytovanie verejnej telefónnej služby, neuhradenými faktúrami, podrobným mesačným výpisom, Zmluvou o postúpení pohľadávky, písomnými vyjadreniami žalobcu, oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli, lustráciou v REGO, správami Obecného úradu Štítnik, OO PZ SR Štítnik, čiastočným späťvzatím žaloby čo do výšky 104,89 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.04.2013 do zaplatenia, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému záveru:
8. Zo Zmluvy o pripojení č. 2327021 zo dňa 29.09.2008 (ďalej len "Zmluva o pripojení") vyplýva, že Zmluva o pripojení bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. - a žalovaným a obsahom bol dohodnutý program PODLA SEBA 7 spolu s mobilným zariadením
- telefónom Sony Ericsson Vivaz PRO pri viazanosti na 24 mesiacov so zmluvnou pokutou v prípade porušenie záväzku riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie Služieb Podniku podľa zvoleného programu.
9. Z faktúry č. 7303511552 zo dňa 08.04.2013, splatnej dňa 25.04.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 104,89 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. 7304623877 zo dňa 08.05.2013, splatnej dňa 25.05.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 59,48 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. 7305770400 zo dňa 08.06.2013, splatnej dňa 25.06.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 104,48 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. 7306928805 zo dňa 08.07.2013, splatnej dňa 25.07.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 91,26 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. 7402560003 zo dňa 03.03.2014, splatnej dňa 25.03.2014, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 331,94 Eur, z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, t. j. do výšky 255,22 Eur s prísl. v časti uhradenia poplatkov za služby, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žaloba nie je dôvodná, a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za
služby sa opiera o Zmluvu o pripojení, faktúr za poskytnuté služby a o ustanovenia Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z.").
11. Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
12. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
13. Podľa ust. § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
14. Medzi stranami bola uzatvorená Zmluva o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému dohodnutý program služieb, avšak ten cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti nezaplatil. Súd preto z titulu nedoplatku na vyfakturovaných poskytnutých službách priznal žalobcovi plnenie vo výške istiny 59,48 Eur, istiny 104,48 Eur a istiny 91,26 Eur, t.j. spolu sumu 255,22 Eur.
15. Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
16. Súd dospel k záveru, že v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur s príslušenstvom (s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 26.03.2014 do zaplatenia) žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
17. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
18. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (§ 544 ods. 2 OZ)
19. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). (§ 544 ods. 3 OZ)
20. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
21. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 23.5.2012 č. k. 3Co/26/2012 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov zo 6.12.2011 č. k. 4C/162/2011-28 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.3.2012 č. k. 16Co/32/2012-46.
22. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
23. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov."
24. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
25. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Navyše, zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
26. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).
27. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05, bod 25, OcéanoGrupoEditorial SA C 240/98-C 244/98).
28. Zmluvné podmienky, zaväzujúce žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 331,94 Eur, sú pre rozpor s ustanovením § 53 OZ neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvy o pripojení sa líšia svojim obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, programe služieb, aktivovaných službách, výške zľavnených mesačných paušálnych poplatkoch, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
29. Žalovaný ako spotrebiteľ sa Zmluvou o pripojení zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinností zo strany žalovaného, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť. Dohodnuté zmluvné podmienky navyše zaväzujú žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Zmluvná pokuta teda nebola odstupňovaná, ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia doby viazanosti. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 OZ a nasledujúcich. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré si uplatňoval spolu vo výške 331,94 Eur, keďže si ho uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
30. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu, kde zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaný nemohol ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že sa rozhodol zmluvu uzavrieť. Zmluvné podmienky, a to zmluvná pokuta, neboli individuálne dojednané. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta postihovala žalovaného vždy pri porušení zmluvnej povinnosti bez ohľadu na časové hľadisko, takéto zmluvné podmienky boli neprijateľné, a preto nemohla byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Spôsob jej dojednania a jej výška však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.
31. Okrem toho súd dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj preto, že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty (ak účastník poruší akúkoľvek z povinností podľa tejto Zmluvy), môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
32. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda strán o zmluvnej pokute v Zmluve o pripojení je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ a aj podľa ustanovenia § 39 OZ neplatná.
33. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu aj čo do zaplatenia úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty z dôvodu, že sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, uplatňovanú v rozpore s ustanovením § 53a ods. 1 OZ.
34. V časti o zaplatenie 104,89 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26. 4. 2013 do zaplatenia, súd konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2/ CSP, v zmysle ktorého ustanovenia, ak
je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Žalobca v časti o zaplatenie 104,89 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26. 4. 2013 do zaplatenia zobral žalobu späť a preto v späťvzatej časti súd konanie zastavil.
35. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V prejednávanej veci úspech žalovaného presiahol úspech žalobcu a žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil, preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.