Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-621-2015.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/621/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Zlatice Javorovej, v právnej veci žalobcov: 1. W. H., bytom B. XX, M., 2. W. H., bytom B. XX, M., 3. S. Q., bytom X. XX, M., všetci zastúpení Mgr. Miroslavom Gašparíkom, advokátom so sídlom Podzámska 66, Sereď, proti žalovanej: F. N., bytom X. M. XXX, o určenie, že finančné prostriedky patria do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30C/363/2013-186 zo dňa 24. februára 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že do dedičstva po nebohej W. H., rod. B., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. M. XX, patria finančné prostriedky vo výške 12.157,21 eura. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil zistením, že dňa 08.02.2011 bolo ukončené dedičské konanie po poručiteľke W. H., rod. B., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, vydaním Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/142/2010-14, Dnot 14/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2011, pričom dedičia o vyporiadaní dedičstva uzatvorili dohodu. Predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti v katastrálnom území X. M., evidované na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré do vlastníctva nadobudla žalovaná. S. H. (manžel poručiteľky) zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie po ňom nie je zatiaľ ukončené. S. H. (syn poručiteľky) zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie bolo právoplatne skončené na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/35/2012, Dnot 86/2012 a jeho právnymi nástupcami sú žalobcovia (pozostalá manželka a deti). Žalobcovia ako právni nástupcovia po neb. S. H. návrh na dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku po nebohej W. H. nepodali, avšak podali návrh na obnovu dedičského konania po nebohej W. H., ktoré konanie stále prebieha. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcovia odôvodnili tým, že sa im umožní domáhať sa zaplatenia príslušných podielov zo žalovanej čiastky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že finančné prostriedky patria do dedičstva po nebohej W. H., teda nepreukázali, že medzi nimi a žalovanou existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením postavenia žalobcov, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Žalobcovia podaným návrhom chcú dosiahnuť podklad na prejednanie novoobjaveného majetku po neb. W. H.. Na základe rozhodnutia súdu o požadovanom určení by však žalovanej nevznikla povinnosť vyplatiť žalobcom ich podiel z dedičstva. Z návrhu pritom dostatočným spôsobom nebolo preukázané tvrdenie, či išlo o výlučné finančné prostriedky poručiteľky neb. W. H. alebo o spoločné finančné prostriedky neb. W. H. a neb. S. H.. V tomto prípade by v konaní bola vyriešená predbežná otázka významná pre konanie o dedičstve, a to zistenie majetku poručiteľky neb. W. H., resp. poručiteľa neb. S. H. s tým, že dedičské konanie po neb. S. H. stále prebieha, ako aj že žalobcovia podali návrh o obnovu dedičského konania po neb. W. H.. Súd prvej inštancie vyslovil názor, podľa ktorého za nedovolenú možno považovať aj určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každého určovacieho návrhu. Bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa konkrétnou požiadavkou (návrhom) vecne. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobca). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaný určovací návrh je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Návrh o určenie, že určitá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, predstavuje návrh, ktorý sleduje ochranu vlastníckeho práva. Týmto návrhom sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa, prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom). Uvedené vyplýva z doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (por. sp. zn. 1Cdo/ 43/2007, 3Cdo/44/2008, 5Cdo/147/2007). Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80 písm. c) 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov - v ďalšom texte „O.s.p.“ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne nevyplývajú.
2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie žalobe, alternatívne sa domáhal toho, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili predovšetkým poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, poukazom na § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., keď postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobcov konať pred súdom a poukazom na § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., keď predmetné konanie malo iné vady majúce za následok nesprávne rozhodovanie a rozhodnutie vo veci, najmä nepredvídateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a nenáležité odôvodnenie rozsudku. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že dňa 08.02. 2011 bolo ukončené dedičské konanie po nebohej poručiteľke W. H. vydaním osvedčenia o dedičstve. Dedičmi a právnymi nástupcami poručiteľky boli v tom čase žijúci: dcéra (žalovaná), pozostalý manžel S. H. a syn S. H.. Manžel poručiteľky zomrel XX.XX.XXXX bez zanechania závetu, dedičské konanie po ňom bolo ukončené uznesením Okresného súdu Galanta o zastavení konania pre nemajetnosť. Syn poručiteľky zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po ňom bolo ukončené osvedčením o dedičstve. Právnymi nástupcami po ňom sú pozostalá manželka a dve deti teda žalobcovia. Z uvedeného vyplýva, že ohľadom predmetu konania 12. 157,21 eura sú dedičmi zo zákona po poručiteľke W. H. v zmysle vyššie uvedených právnych titulov žalovaná v jednej polovici a žalobcovia v jednej polovici ako právni nástupcovia nebohého S. H., každý v rovnakom podiele z uvedeného podielu. Dňa 14.11.2013 podali žalobcovia súdu prvej inštancie určovací žalobný návrh na vyporiadanie aktív dedičstva, ktorý odôvodnil okrem iného tým, že v pôvodnom dedičskom konaní nebolo povereným súdnym komisárom prejednané aktívum dedičstva - peňažné prostriedky vo výške 12. 157,21 eura, ktoré sa nachádzali pred smrťou poručiteľky na jej vkladnej knižke v peňažnom ústave M. M., pobočka M. . Predmetné aktívum dedičstva zostalo sporné medzi žalovanou a žalobcami, respektíve ich právnym predchodcom. Z vyjadrenia žalovanej k žalobnému návrhu vyplýva, že poprela povahu predmetných peňažných prostriedkov ako súčasti, ktorá má tvoriť dedičskú podstatu po nebohej poručiteľke W. H.. Z dôkazov predložených súdu prvej inštancie nesporne vyplýva, že medzi žalovanou a jej nebohým bratom, nebohým S. H. zostalo sporné, či sú predmetné peňažné prostriedky dedičskou majetkovou podstatou alebo sú vlastníctvom žalovanej, ktorej hlavný argument spočíva v tom, že prevod peňazí nastal pred smrťou poručiteľky, a preto nepatria do dedičstva po nebohej. Žalobcovia považovali predmetný bankový príkaz za absolútne neplatný úkon, pričom k mimosúdnej dohode so žalovanou nikdy nedošlo, táto otázka zostala sporná a vyriešiť ju mal všeobecný súd v občianskom súdnom konaní o určení, či predmetná suma náleží do aktív dedičstva po nebohej poručiteľke W. H.. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo okrem iného o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Návrhom v zmysle citovaného právnej normy teda možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, v tomto prípade či tu je alebo nie je založený dedičský právny vzťah žalobcov po nebohej W. H. vo vzťahu k dedičskej podstate, ktorú majú tvoriť peňažné prostriedky 12. 157, 21 eura. Právny názor súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu bol po prvýkrát prezentovaný súdom prvej inštancie nepredvídateľne až
na poslednom pojednávaní, kedy súd rozhodol o zamietnutí žaloby. S teoretickými východiskami súdu prvej inštancie súhlasíme, avšak máme za to, že vôbec nepodporujú vlastné stanovisko súdu prvej inštancie v otázke právneho posudzovania s ohľadom na prejednávaný prípad. Máme za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku naliehavého právneho záujmu a nezaoberal sa dostatočne právnou analýzou jeho podmienok na prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie akoby vôbec nečítal doložené dôkazy a vyjadrenia k nim, z ktorých vyplýva splnenie podmienok naliehavosti právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Nebohý S. H., právny predchodca žalobcov a súrodenec žalovanej, ani žalobcovia nemajú právny nárok domáhať sa plnenia jednej polovice zo sumy 12. 157, 21 eura priamo, nakoľko táto suma, pokiaľ vychádzame z premisy žalobného návrhu, že bankový príkaz je neplatný, spadá do dedičskej podstaty po nebohej W. H. v súlade s príslušnými ustanoveniami § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobcovia teda nemajú klasické postavenie veriteľa vo vzťahu k žalovanej ako dlžníčke. Bez súdneho určenia otázky povahy predmetných peňažných prostriedkov či spadajú alebo nespadajú do dedičstva alebo či sú alebo nie sú platným vlastníctvom žalovanej, je právne postavenie žalobcov ako dedičov tohto majetku neisté, nakoľko táto otázka je vzájomne preukázateľne sporná. Bez určenia uvedenej skutočnosti všeobecným súdom nie je možné domáhať sa na príslušnom dedičskom súde prejednania dedičstva. Žalobcovia poukázali na dôkazy, ktoré predložili súdu prvej inštancie preukazujúc, že bankový príkaz ktorým boli prevedené peňažné prostriedky patriace W. H. javí znaky neplatného úkonu. Žalobcovia poukázali aj na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol porušovaný princíp kontradiktórnosti, rovnosti účastníkov konania, ako aj dispozičná zásada. Súd prvej inštancie nevykonal výsluch účastníkov v náležitom rozsahu, neumožnil právnemu zástupcovi žalobcov položiť účastníkom otázky, nebolo mu povolené predložiť dôkazy krátkou cestou do súdneho spisu a ani neumožnil vystúpiť právnemu zástupcovi žalobcov so záverečnou rečou, napriek tomu čo uvádza v zápisnici, ktorej dikciu nemohol ovplyvniť. Konanie pred pred súdom prvej inštancie trpelo vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodovanie a rozhodnutie vo veci, pričom ako mieni súd prvej inštancie naložiť s konaním, sa dozvedeli až tesne pred vyhlásením rozsudku. Teda okrem nepredvídateľného rozhodnutia išlo aj o nepredvídateľné rozhodovanie v procese dokazovania. Súd prvej inštancie nevykonal a nezdôvodnil prečo nevykonal žiadny z navrhovaných dôkazov a ani sa týmito návrhmi vecne nezaoberal.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že všetky obvinenia na jej adresu sú vymyslené. Finančné prostriedky, ktoré sú predmetom sporu boli určené na dôstojnú starobu, zaopatrenie v starobe a chorobe, na pohrebné úkony a výdavky s tým spojené. Boli na ňu prevedené v prítomnosti pracovníčky M. M., jej otca, brata, jej priateľa a ťažko chorej matky. O všetkom rozhodoval jej otec, jej rodičia si všetky dedičské záležitosti vysporiadali počas života. Žalovaná ďalej uviedla, že má prácu, je bezdetná, má svoj rodinný dom, úspory, čím zdôrazňuje, že nemala záujem obohatiť sa, falšovať a klamať. Svojich rodičov doopatrovala, dôstojne pochovala a plnila ich poslednú vôľu, finančné prostriedky investovala tak, ako si želali rodičia.
4. Odvolací súd vo veci postupoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
6. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je návrh na určenie, že do dedičstva po nebohej W. H. patria finančné prostriedky. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia vo veci nemajú naliehavý právny záujem na určení.
7. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem
8. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí síce správne cituje ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p., uvedené ustanovenie však nesprávne vykladá a aplikuje. Nesprávnym spôsobom si vyložil aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citované v napadnutom rozsudku. K otázke naliehavého právneho záujmu na určení je k dispozícii rozsiahla judikatúra, z ktorej je možné čerpať, odvolací súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011, ktorý sa javí najvýstižnejším zhrnutím myšlienkových pochodov súdu prvej inštancie, avšak so záverom odlišným od záverov súdu prvej inštancie: “ Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).“
9. V preskúmavanej veci je nepochybne spornou skutočnosť, či finančné prostriedky v sume 12.157,21 eura patria do dedičstva po poručiteľke. Žalobcovia sa svojou určovacou žalobou domáhajú práve určenia, že uvedené finančné prostriedky patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni. Ich žaloba je v súlade s dikciou citovaného ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. („či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“) teda, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). V súdnej praxi je ustálené a nevzbudzujúce pochybnosti, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Teda ak žalobcovia tvrdia, že finančné prostriedky patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni a od tejto skutočnosti odvodzujú svoje dedičské právo, pričom žalovaná toto právo žalobcov popiera, je nepochybné, že len súd môže túto spornosť odstrániť svojim rozhodnutím a v prípade úspechu žalobcov v tomto konaní sa môžu následne domáhať svojho dedičského práva. Je teda zrejmé, že naliehavý právny záujem žalobcov na určení v preskúmavanej veci je daný, pretože bez rozhodnutia súdu by bolo dedičské právo žalobcov neistým.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že procesný postup súdu prvej inštancie možno vyhodnotiť ako nesprávny, znemožňujúci strane (v preskúmavanom prípade žalobcom), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a domohla sa meritórneho prejednania svojej veci. Podľa odvolacieho súdu je intenzita nesprávnosti konania súdu prvej inštancie v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Vzhľadom k potrebe vykonať vo veci meritórne dokazovanie a s poukazom na zásadu dvojinštančnosti konania nie je vhodné, aby nedostatok, ktorého sa dopustil súd prvej inštancie napravil odvolací súd. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu
nezaoberal, nakoľko uvedená procesná vada je natoľko závažná, že už v jej dôsledku bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.
12. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykoná vo veci dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p., pričom neopomenie aplikáciu § 181ods. 2 C.s.p.. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotí dôkazy v súlade s § 191 C.s.p. vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.
13. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).