Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Er-431-2006.pdf
PDF · 78.34 KB
Case nature
Subarea
6Er/431/2006
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EX CREDIT, a.s., IČO: 36 572 586, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: D. J., L.. XX.XX.XXXX, X.: XX.XX.XXXX, L. J. XXX XX E. G. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora: Ing. JUDr. Bohumil Hušťák, Exekútorský úrad so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, pod spis. značkou EX 1137/2006, o vymoženie uloženej povinnosti 777,63 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e svoje uznesenie o zmene súdneho exekútora zo dňa 06.09.2013 č.k. 6Er/431/2006-13.
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený podal dňa 18.04.2006 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 08.11.2005, sp. zn. 4Ro/123/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.03.2006. Na základe návrhu oprávneného, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora súd vydal dňa 24.05.2006 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Hušťáka vymožením pohľadávky vo výške 777,63 EUR spolu s príslušenstvom a trov exekúcie v prospech oprávneného.
2/ Dňa 31.07.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal výkonom exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Súd uznesením zo dňa 06.09.2013 o zmene exekútora rozhodol. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie exekútor JUDr. Bohumil Hušťák v ktorom namietal, že súd v uznesení nerozhodol aj o trovách pôvodného exekútora a súčasne navrhol aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesenie zo dňa 06.09.2013 sa nepodarilo doručiť povinnej a pri opakovanom pokuse o doručenie súd zistil, že povinná dňa 08.04.2015 zomrela a dedičské konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 16D/52/2015 bolo právoplatne zastavené uznesením zo dňa 15.07.2015 (poručiteľka nemá právnych nástupcov). Z uvedeného vyplýva, že na strane povinného subjektu niet účastníka konania a preto v exekúcii nemožno pokračovať ale aj to, že uznesenie o zmene súdneho exekútora nenadobudlo právoplatnosť pre neúspešnosť jeho doručenia povinnej. Nakoľko v exekúcii nemožno pokračovať (či už s pôvodným, alebo novým exekútorom), bolo by nadbytočné a nelogické, aby súd rozhodoval o zmene exekútora a treba prihliadať aj na skutočnosť, že uznesenie ktorým súd zmenu pripustil stratilo opodstatnenie, preto súd uznesenie zo dňa 06.09.2013, č.k. 6Er/431/2006-13 zrušil.
3/ Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4/ Súd poukazuje na to, že v každom štádiu konania má súd povinnosť prihliadať na to, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo pokračovať a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno- procesnej subjektivity účastníka, t. j. spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 Občianskeho zákonníka).
5/ Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 ( Ex. por. ).
6/ V prípade ak povinný zomrie po vydaní poverenia v konaní sa pokračuje s jeho dedičmi. Po právoplatnosti dedičského rozhodnutia súd koná s každým dedičom povinného v rozsahu, v ktorom na neho prešli záväzky poručiteľa. Súd lustroval v súdnom registri, či povinná má právnych nástupcov s ktorými by súd v konaní pokračoval na strane povinného. Zo súdneho registra súd zistil, že dedičské konanie po nebohej povinnej bolo Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.07.2015, sp.zn. 16D/52/2015 právoplatne zastavené, nakoľko povinná nezanechala žiaden majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť čo do zastavenia konania dňa 15.07.2015. Z procesného hľadiska vznikla prekážka tohto konania nakoľko povinnosti z exekučného titulu neprešli na právnych nástupcov povinnej (dedičov).
7/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
8/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
9/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.
10/ Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11/ Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str.207). Posudzovanie majetku (majetnosti) povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Pokiaľ povinný právne zanikol (fyzická osoba smrťou), nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti, vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom.
12/ Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
13/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14/ Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
15/ V exekúciách trovy konania v zásade uhrádza povinný, Exekučný poriadok však pripúšťa aj výnimky z tejto zásady uvedenej v § 197 ods. 1 EP. Exekučný poriadok pri splnení zákonných podmienok, pripúšťa, že trovy exekúcie môže hradiť aj oprávnený. Trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd. Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 EP, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať.
16/ Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania prihliadal na skutočnosť, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť smrti povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Exekúcia sa začala v roku 2006 a do smrti povinnej prebiehala 9 rokov. Ak súdny exekútor po začatí exekúcie zistil, že povinná je nemajetná, mal dostatočný časový priestor na iniciovanie zastavenia exekúcie pre túto skutočnosť, čím by si zabezpečil aj náhradu trov od oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekúcie. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý tam prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie nie z dôvodu, že by súdny exekútor nemal nárok na ich náhradu, ale z dôvodu, že na ich náhradu nie je koho zaviazať.
17/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
18/ Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku 1/ a 4/ tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Proti výroku 2/ a 3/ tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods. 5 EP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).