Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-5-2016.pdf
PDF · 91.22 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. N. XXX proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Bratislava, Špitálska 8 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/7699-AIV zo dňa 14. júla 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom č. NM1/OPPKŤZPaPČ/SOC/2016/22315 zo dňa 16. mája 2016, ktorým jej nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
2. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z posudkového záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a teda nespĺňa základnú podmienku pre priznanie predmetného peňažného príspevku podľa § 14 ods.6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 447/2008 Z.z."). Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa ustálili, že žalobkyňa je osobou zdravotne ťažko postihnutou s mierou funkčnej poruchy 70%. Konštatoval, že bolo zistené, že u žalobkyne sa vyskytujú občasné epizódy úniku stolice, avšak nie je odkázaná na použitie pomôcok pre inkontinentných. V predloženej zdravotnej dokumentácii žalobkyne je taktiež potvrdené aj postihnutie pohybového aparátu - chrbtice a váhonosných zhybov. Toto postihnutie nie je ťažkého stupňa a chôdza je možná samostatne bez použitia kompenzačných pomôcok pri chôdzi. Na základe uvedeného správne orgány zhodne uzavreli, že žalobkyňa je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy a prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy a prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy.
3. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Zdôraznila, že je onkologickou pacientkou a následky tohto ochorenia sú takého charakteru, že pri cestovaní hromadným prostriedkom prepravy by bola znížená jej ľudská dôstojnosť. Mala za to, že u žalobcu existuje interné usmernenie
v zmysle ktorého by nemali byť poskytované kompenzácie onkologickým pacientom. Podľa jej názoru, takéto usmernenie nie je spôsobilé meniť zákon. Okrem toho poukázala na to, že rozhodnutia správnych orgánov nezohľadnili v plnej miere jej zdravotný stav a následky onkologického ochorenia.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na lekársky posudok zo dňa 25.04.2016 a komplexný lekársky posudok zo dňa 11.05.2016 a posudok zo dňa 10.07.2016, ktorý bol vypracovaný v rámci odvolacieho konania, podľa ktorého je žalobkyňa osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%, avšak nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Uviedol, že vo vypracovaných posudkoch je komplexne zhodnotené ťažké zdravotné postihnutie žalobkyne. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy žalobkyne je stav po operácii a reoperácii zhubného nádoru hrubého čreva. Žalobkyni nebola po operácii vytvorená kolostómia. U žalobkyne sa podľa posudkov vyskytujú občasné epizódy úniku stolice, avšak nie je odkázaná na používanie pomôcok pre inkontinentných. Žalobkyňa je orientovaná, samostatne mobilná bez opory. Aktuálne neprebieha chemoterapia a ani rádioterapia. Nie sú popisované od normálneho stavu výživy, nechudne. Onkologické ochorenie je bez recidívy, bez známok aktivity, nie je objektívne potvrdená trvalá inkontinencia stolice. Zdôraznil, že záväzným podkladom pre rozhodnutie je v zmysle § 55 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. komplexný posudok. Tento posudok bol vypracovaný na základe lekárskych nálezov, ktoré boli predložené k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne. Z uvedeného dôvodu nemal posudkový lekár pochybnosť o správnosti diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch. Na základe lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti dospel k záveru, že žalobkyňa nie je vzhľadom k charakteru diagnostikovaného ochorenia odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe uvedených skutočností považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
5. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí , ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu súd vec prejednal na ústnom pojednávaní a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel jednohlasne k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
6. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo,
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
7. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) zák.č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace
1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,
3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.
8. Podľa § 38 ods. 9 zák.č. 447/2008 Z.z. zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu.
9. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2016/7699-AIV zo dňa 14. júla 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom č. NM1/OPPKŤZPaPČ/SOC/2016/22315 zo dňa 16. mája 2016, ktorým žalobkyni nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa požiadala žiadosťou zo dňa 30.03.2016 o priznanie peňažného príspevku kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na základe tejto žiadosti bol vyhotovený komplexný posudok č. NM1/OPPKŤZPaPČ/SOC/2016/22684 zo dňa 11.05.2016, podľa ktorého je žalobkyňa osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár určil mieru funkčnej poruchy na 70% podľa prílohy č. 3, kap. X.C, bod 4, písm. f) zákona č. 447/2008 Z.z.. Za rozhodujúce ochorenie pre určenie miery funkčnej poruchy žalobkyne bolo určené ochorenie tenkého a hrubého čreva, po odstránení malígneho tumoru čreva- recidívy.
11. Posudkový lekár vyslovil, že orientácia žalobkyne je dobrá, pohybuje sa samostatne bez opory, v primeranom tempe a s prestávkami je schopná premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy, zvládnuť úkony nastupovania a vystupovania ako aj inú situáciu počas cestovania. Pri vypracovaní posudku lekár vychádzal z odborných lekárskych nálezov žalobkyne, a to lekárskeho nálezu všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 22.03.2016 a 21.10.2015, prepúšťacej správy z hospitalizácie OUsA Bratislava z júna 2015, z OP 28.05.2015, histologického vyšetrenia, z rektoskopie zo dňa 26.11.2015, z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 24.02.2016, sonografie 24.02.2016, gastroskopie 29.02.2016, onkologického vyšetrenia zo dňa 15.03.2016, ortopedického vyšetrenia zo dňa 21.12.2015, reumatologického vyšetrenia zo dňa 12.02.2016. Ako bolo uvedené vyššie rozhodujúcim ochorením pre stanovenie funkčnej poruchy sú u žalobkyne recidívy po odstránení malígneho tumoru čreva. Na základe uvedeného bola stanovená miera funkčnej poruchy 70%. Bolo zistené, že žalobkyňa je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia a pracuje v chránenej dielni. Je orientovaná, samostatne mobilná. Onkologické ochorenie je bez recidívy, neprebieha liečba. Nie je objektívne potvrdená trvalá inkontinencia stolice.
12. Na základe predloženej zdravotnej dokumentácie dospel posudkový lekár k záveru, že žalobkyňa nemá chronický stav, nepoužíva technicky náročné pomôcky v zmysle prílohy 7 zákona, nemá závažné ochorenie kože, stavy s chronickou sekréciou z fistúl a stomií s potrebou častého ošetrovania a ostatné postihnutia týkajúce sa inkontinencie. Konštatoval, že trvalá inkontinencia nie je potvrdená, v onkologickom náleze zo dňa 15.03.2016 je popisovaný pri riedkych stoliciach občasný, mierny únik stolice, pomôcky pre inkontinentných žalobkyni nie sú predpisované.
13. Následne prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 16. mája 2016 tak, že žiadosti žalobkyne nevyhovel a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Pri rozhodovaní vychádzal zo záverov komplexného lekárskeho posudku zo dňa 11. mája 2016, v zmysle ktorého žalobkyňa nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie. V prípade žalobkyne, ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá však nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
14. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy. V rámci odvolacieho konania žalovaný zabezpečil ďalší lekársky posudok zo dňa 10.07.2016. Podľa uvedeného posudku je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je 70 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., kapitoly X.C, bod 4, písm. f). Posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne vychádzal zo žalobkyňou predložených lekárskych nálezov a dospel k záveru, že žalobkyňa podľa týchto nálezov nemá dokumentovanú takú závažnú poruchu mobility, a ani poruchu sfinkterov, pre ktorú by bola odkázaná na prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobkyňa teda z tohto dôvodu nespĺňa kritériá pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla. Na základe uvedeného potom žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne napadnutým rozhodnutím tak, že ho zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 15. Krajský súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver. Správny súd má za to, že doloženými lekárskymi posudkami a nálezmi nebolo preukázané, že by zdravotný stav žalobkyne podmieňoval jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je základná podmienka pre priznanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
16. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní poukazovala na svoje problémy s udržaním stolice, ktoré sa u nej majú objavovať takmer každý deň. Uviedla, že z tohto dôvodu je pre ňu náročná aj preprava osobným motorovým vozidlom. Musí sa často vracať domov, aby sa prezliekla. Využíva na zvládnutie problému s únikom stolice vložky. Uvedené jej znemožňuje prepravovať sa hromadným dopravným prostriedkom na rovnakom základe s ostatnými cestujúcimi.
17. Správny súd konštatuje, že zdravotné problémy žalobkyne, tak ako ich popísala na pojednávaní pred súdom, neboli zdokumentované v jej zdravotnej dokumentácii. Naopak zo správ ošetrujúcich lekárov vyplynulo, že únik stolice je občasný, žalobkyni neboli na zvládnutie tohto zdravotného problému predpísané ani pomôcky. Samotná žalobkyňa správnemu súdu nepredložila žiadne lekárske nálezy, z ktorých by vyplývali ťažkosti z únikom stolice, tak ako ich popisovala.
18. Naopak z lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie vyplýva, že orientácia žalobkyne je dobrá, chôdza je samostatná, bez pomôcok. U žalobkyne bola podľa zdravotnej dokumentácie zistená len občasná, a iba čiastočná inkontinencia stolice. Žalobkyňa nemá dokumentovanú takú závažnú poruchu mobility, ani stuhnutie váhonosných kĺbov, nemá ani takú závažnú psychickú či zmyslovú poruchu (praktickú či úplnú slepotu očí), pre ktorú by nebola schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť a vystúpiť z vozidla, tiež zvládnuť inú situáciu vo vozidle. Žalobkyňa tak nespĺňa kritériá odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z.. Správny súd poukazuje na to, že ani samotné lekárske nálezy, z ktorých vychádzali lekárske posudky vypracované konajúcimi správnymi orgánmi neuvádzajú, že by žalobkyňa nebola schopná chôdze k prostriedku verejnej hromadnej dopravy, resp. že by jej orientačná či mobilná schopnosť bola závažnejším spôsobom obmedzená. Správne orgány správne teda správne uzavreli, že žalobkyňa nespĺňa kritériá odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z..
19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že oba správne orgány riadne zistili skutkový stav veci podľa listinných dôkazov doložených žalobkyňou. Posudkoví lekári vychádzali z lekárskych správ, ktoré im žalobkyňa na preukázanie svojho zdravotného stavu a uplatneného nároku na peňažný príspevok predložila. Samotná žalobkyňa nespochybňovala závery o svojej mobilite, ktorá jej umožňuje používať prostriedky verejnej dopravy a inkontinencia ťažkého stupňa, na ktorú vo svojej výpovedi pred súdom poukazovala nebola zdokumentovaná.
20. V danom prípade je treba konštatovať, že odborné závery správnych orgánov ohľadne zdravotného stavu žalobkyne vychádzajú z obsahu doložených listinných dôkazov o tejto odbornej otázke a sú presvedčivé, bez známok rozporu medzi nimi a závermi odborných lekárov uvedených v lekárskych správach. 21. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v administratívnom spise, zo správneho právneho posúdenia, súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie je vecne správne a žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
22. Záverom však správny súd uvádza, že v budúcnosti, pri zhoršení zdravotného stavu resp. pri zdokumentovaní inkontinencie ošetrujúcimi lekármi žalobkyne, nie je vylúčená možnosť opakovaného posúdenia jej zdravotného stavu, a nového posúdenia jej odkázanosti na individuálnu prepravu.
23. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, keď žalovaný takúto náhradu trov konania ani nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).