Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/10/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: J. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: W. N., trvale bytom: W. N., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Račianska 71, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava (ďalej v texte len ako: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava), v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.04.2022, č.: PPZ-HCP-BA5-258-012/2022-AV, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava zo dňa 19.04.2022, č. PPZ-HCP- BA5-258-009/2022-AV, bol žalobca, ako účastník konania z dôvodu vyplývajúceho z ust. § 82 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie W. N.. Súčasne tým istým rozhodnutím bol žalobcovi podľa ust. § 82 ods. 3, písm. b) zákona o pobyte cudzincov, uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov. Žalobcovi taktiež v predmetnom rozhodnutí, postupom podľa ust. § 83 ods. 2, písm. a) zákona o pobyte cudzincov, nebola určená lehota na vycestovanie.

2. V ten istý deň t. j. 19.04.2022, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA5-258-012/2022-AV zaistila žalobcu podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (na účel výkonu administratívneho vyhostenia) na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 19.07.2022 a umiestnila ho do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení vyplýva ucelený priebeh udalostí, kedy dňa 19.04.2022 vykonávala hliadka Oddelenia železničnej polície PZ Bratislava hliadkovú službu v sprevádzanom vlaku EC 286 zo železničnej stanice Nové Zámky do železničnej stanice Bratislava hlavná stanica. Počas vykonávania hliadkovej služby spozorovala dve osoby mužského pohlavia, ktoré boli v zmysle ust. o PZ vyzvané k predloženiu dokladu totožnosti a svoju totožnosť ani po opakovanej výzve nevedeli preukázať žiadnym hodnoverným dokladom. Nakoľko vzniklo dôvodné podozrenie, že by sa mohlo jednať o osoby podozrivé z nelegálnej migrácie, boli hliadkou na mieste poučené o svojich právach a následne boli predvedené na útvar Oddelenia

železničnej polície Policajného zboru Bratislava v zmysle o PZ. Z uvedeného dôvodu bola oboznámená Mobilná jednotka PZ Bratislava. ktorá je miestne a vecne príslušná vo veci ďalej konať. Jednou z osôb bol aj účastník konania (žalobca), ktorý bol následne odovzdaný Mobilnej jednotke PZ Bratislava v súvislosti s konaním vo veci administratívneho vyhostenia. V ten istý deň (19.04.2022) v čase o 12:50 bol účastník konania predvedený podľa ust. Zákona o pobyte cudzincov. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že účastník konania nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu začal správny orgán dňa 19.04.2022 konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia podľa zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko sa účastník konania zdržiaval na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán dňa 19.04.2022 podľa zákona o pobyte cudzincov rozhodol o jeho administratívnom vyhostení (č. PPZ-HCP-BA5-258-009/2022-AV). Správny orgán v predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil účastníkovi konania lehotu na vycestovanie a vylúčil tiež odkladný účinok, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným a to dňa 19.04.2022. Dňa 19.04.2022 bola s účastníkom konania spísaná zápisnica v zmysle ust. správneho poriadku vedená pod číslom PPZ-HCP-BA5-258-011/2022-AV, v ktorej sa tento vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky, ako aj dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru pričom uviedol, že z W. vycestoval 30.03.2022 letecky na svoj cestovný doklad do Turecka do Istanbulu, z letiska Kartágo. V Turecku bol 4 dni, následne si kúpil letenku do Belehradu v Srbsku. Po príchode do mesta Subotica išiel do hotela Stefanroom, ktorý mu poradil jeho známy z Francúzska z dôvodu, že tam malo byť dosť prevádzačov, ktorí by ho previedli do Európy. Bol tam 4 dni. Následne sa dohodol s jedným na prevedení cez Srbsko - maďarskú hranicu, za čo mu zaplatil 500 Eur v hotovosti. Taxíkom sa dopravil do opusteného domu ešte na Srbskej strane, kde s ním bolo vyše 200 ľudí. Na to bol prevádzačom, u ktorého nechal svoj cestovný doklad, zaradený do skupiny 20-30 ľudí. Odovzdanie cestovného dokladu bolo odôvodnené tým, že ak by ho chytili, aby ho nemohli policajti vrátiť naspäť domov. Neskôr, za pomoci rebríka prekročili plot na Srbsko - maďarskej hranici, pravdepodobne na prechode Horgoš a dorazili do mesta Szeged. Odtiaľ sa spolu s ďalšími 3 osobami presunuli taxíkom do Budapešti, kde sa na vlakovej stanici stretli s jedným Egypťanom, ktorý im kúpil lístok do Bratislavy. On s kamarátom, s ktorým je tu, cestovali do Bratislavy, avšak ešte pred Bratislavou ich zadržala polícia. Ďalej účastník konania uviedol, že mu v domovskej krajine nehrozí smrť, a z W. vycestoval z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiada. Účastníkovi konania bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa ust. zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, aby sa vyjadril k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie, pričom tento sa k predloženým podkladom nechcel vyjadriť. Lehota na vycestovanie nebola určená z dôvodu, že účastník konania nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by mu umožnil vycestovať, nemá vlastné finančné prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky a rovnako nemá oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu nie je možné jeho prepustenie na slobodu. Správny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 19.07.2022, počas ktorého sa bude zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej len „ÚPZC“) bude vykonávať nasledovné úkony: pristúpi k preštudovaniu spisového materiálu, vykoná sa vstupný pohovor s cudzincom, zašlú sa žiadostio lustráciu osoby cez zastupiteľský úrad prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a žiadosti o lustráciu cez Interpol. Po potvrdení totožnosti a vystavení náhradného cestovného dokladu ÚPZC rozhodne a realizácií návratu. V prípade leteckého vyhostenia sa pristúpi k vybavovaniu leteniek, zašle sa žiadosť a čaká sa na odpoveď. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, avšak dospel k záveru, že účastník konania nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa ust. , a zákona o pobyte cudzincov, kedy tento v zápisnici o podaní vyjadrenia vedenej pod č. PPZ-HCP-BA5-258-011/2022-AV uviedol, že nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu, nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, ktorá by reálne pokryla zabezpečenie jeho pobytu na území Slovenskej republiky a taktiež nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu správny orgán rozhodol o zaistení účastníka konania. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení. ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Zaistenie účastníka konania pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej

republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Vzhľadom na existenciu vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, považuje správny orgán túto podmienku za splnenú. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. Počas konania o zaistení sa správny orgán zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Správny orgán práva účastníkovi konania vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru neupiera a plne ich rešpektuje. Účastník konania nemá na území Slovenskej republiky rodinu. Správny orgán konal v jeho záujme a nebola mu spôsobená ujma, ktorú by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii.

II. Priebeh správneho súdneho konania

4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-258-012/2022-AV zo dňa 19.04.2022, ktorým, ako už bolo vyššie spomenuté, bol žalobca zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia, podal tento dňa 14.06.2022 správnu žalobu a v nej správnemu súdu navrhol nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 153,26 eur.

5. V správnej žalobe dôvodí, že rozhodnutie o jeho zaistení je odôvodnené formalisticky citáciou zákona o pobyte cudzincov avšak bez vlastnej správnej úvahy žalovaného vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody. Žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci najmä tým, že v rozhodnutí absentuje jeho vyjadrenie a úvaha podložená o konkrétne dôkazy a skutočnosti, napr. správy o bezpečnostnej situácii, k prípustnosti vrátenia žalobcu na územie konkrétnej krajiny s ohľadom na potrebu dodržiavania čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca poukazuje na to, že správny orgán má zákonnú povinnosť zaoberať sa dôsledne prekážkami vyhostenia v každom prejednávanom prípade vyhostenia, ako aj dodržaním čl. 3 Európskeho dohovoru, a to aj v prípade, že ich účastník konania priamo nenamieta, právne neklasifikuje a pod. (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Vo veci žalobcu nie je zrejmé, či a ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcovi. V súlade so zásadou materiálnej pravdy správneho konania je správny orgán povinný dôsledne zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a tak doplniť podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Tejto povinnosti nie je správny orgán zbavený ani ustanovením § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Prvostupňový správny orgán bol povinný vykonať zisťovania z úradnej povinnosti a nemôže byť preto viazaný len na podklady resp. vyjadrenia, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Limitom zaistenia je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takého konania, ale aj reálnosť vyhostenia. Svoju argumentáciu žalobca doplnil o citáciu častí niekoľkých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.

6. K správnej žalobe zaujal stanovisko žalovaný a vo svojom vyjadrení datovanom ku dňu 16.06.2022 uviedol, že vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci a teda z podkladov, ktoré si zabezpečil k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Uvedené podklady sú súčasťou spisového materiálu konania o administratívnom vyhostení žalobcu. Žalobcu zaistil na výkon administratívneho vyhostenia dňa 19.04.2022 na dobu tri mesiace a zaistenie ako aj lehotu zaistenia náležite odôvodnil. Zároveň má žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s čl. 3 ako aj s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, aj čl. 15 ods. 1 či čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 20081115/ES. Nakoľko žalovaný má povinnosť v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia, uvedené ustanovenie aplikoval tým spôsobom, že lustráciou v informačnom systéme MIGRA preveroval, či sú vykonávané úkony so žalobcom zo strany ÚPZC Sečovce. Zo strany žalovaného bolo zistené, že ÚPZC Sečovce po vykonaní karantény žalobcu, dňa 03.05.2022 vykonal pohovor za účelom zistenia jeho totožnosti, bola kontaktovaná národná ústredňa Interpol za účelom zistenia totožnosti, ako aj dňa 04.05.2022 bola zaslaná žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu. ÚPZC Sečovce, ktorý je na účel zabezpečenia fyzického vyhostenia zriadený, doposiaľ žalovaného neoslovil s informáciou, že existujú akékoľvek prekážky

vyhostenia žalobcu, preto žalovaný považuje zaistenie žalobcu za účelné. Uvedeným konaním je možné poukázať na to, že žalovaný v žiadnom prípade nezaisťuje štátnych príslušníkov tretích krajín svojvoľne a každý prípad zaistenia rieši individuálne a s náležitou starostlivosťou, aby neboli porušené práva a chránené záujmy žiadnej zaistenej osoby. Lehota, počas ktorej je žalobca zaistený, je reálne využitá na zisťovanie informácií o žalobcovi, nakoľko tento nevie svoju totožnosť žiadnym spôsobom preukázať, a tým urýchliť proces vyhostenia alebo naopak potvrdiť, že jeho zaistenie nie je dôvodné. V súvislosti s W. N., do ktorej bol žalobca administratívne vyhostený, žalovaný uvádza, že W. N. je obľúbenou dovolenkovou destináciou, a jej území neprebieha žiadny vojenský ani iný konflikt a samotný žalobca vo svojej výpovedi, ktorú si žalovaný zabezpečil ako podklad pred vydaním rozhodnutí v konaní žalobcu, neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý by mal mať žalovaný pochybnosť, ho do tejto krajiny vyhostiť. Tuniská republika je domovskou krajinou žalobcu, kde ako sám uvádza, žije jeho manželka. Jeho odchod z domovskej krajiny bol z ekonomických dôvodov. Jeho cieľovou krajinou bolo Francúzsko, kde si chcel nájsť prácu a zarobiť viac peňazí ako zarábal v domovskej krajine, kde tiež pracoval a tiež z dôvodu, že tam má príbuzných. Sám a vedome sa rozhodol o ceste na územie Schengenského priestoru nelegálnym spôsobom. Túto cestu si žalobca naplánoval a zaplatil za ňu prevádzačom. Vedome odovzdal svoj cestovný pas prevádzačovi s odôvodnením, že po zadržaní políciou ho nebude ľahké vrátiť do domovskej krajiny. V prípade, že žalovaný vyčerpá všetky možnosti a k vyhosteniu žalobcu nebude zo strany ÚPZC Sečovce možné pristúpiť, bude tento v zmysle zákona o pobyte cudzincov prepustený. Dovtedy považuje žalovaný zaistenie žalobcu za účelné a vo všetkých častiach napadnutého rozhodnutia o zaistení dostatočne odôvodnené. Žalovaný považuje svoje rozhodnutie za vecne správne a odôvodnené a navrhuje preto správnu žalobu zamietnuť a žalobcu ponechať v zaistení.

7. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia ( až ) preskúmal rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu zo dňa 19.04.2022, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. , a ust. a a dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe jej zamietnutia postupom podľa ust. .

8. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil Krajský súd v Košiciach na deň 01.07.2022 so začiatkom o 12:30 hod. pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani jeho zvolený zástupca, ktorí svoju neúčasť na ňom ospravedlnili už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako tak, sa pojednávania nariadeného na deň 01.07.2022 nezúčastnil ani zástupca žalovaného, pričom svoju neúčasť žalovaný ospravedlnil vo vyjadrení k správnej žalobe pracovnou vyťaženosťou. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 01.07.2022 vyplýva, že boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. , veta druhá a preto správny súd dňa 01.07.2022 vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

9. Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

10. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

11. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

12. Podľa ust. a (o pobyte cudzincov), cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. Cudzinca nemožno administratívne

vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

13. Podľa ust. , , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

14. Podľa ust. , policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

15. Podľa ust. , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

16. Podľa ust. , , je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

17. V zmysle článku 5 ods. 1, písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem prípadov, kedy sa tak stane na základe postupu stanového zákonom, ktorým je okrem iného aj zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.

18. Svoju žalobnú argumentáciu založil žalobca na nedôslednosti žalovaného pri zisťovaní prekážok vyhostiteľnosti žalobcu do W. N., teda krajiny z ktorej pricestoval, ktorá je jeho domovskou krajinou a do ktorej bol aj administratívne vyhostený. Správny súd sa preto zaoberal otázkou, či zaistenie žalobcu bolo v čase kedy o ňom žalovaný rozhodoval účelné a efektívne. Zisťoval teda, či v čase zaistenia žalobcu boli splnené predpoklady jeho vyhostiteľnosti do W. N. z hľadiska toho, či W. nie je pre žalobcu tým štátom, na ktorý sa vzťahujú definičné znaky vyplývajúce z cit. ust. § 81 ods. 1 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúceho z jeho rozsudku sp. zn.: , podľa ktorého, keďže účelom zaistenia je realizácia administratívneho vyhostenia, potom tento účel možno splniť len vtedy, ak je vyhostenie potenciálne možné. Pokiaľ ide o prekážky, ktoré by bránili vyhosteniu žalobcu do jeho domovskej krajiny - W. N., správny súd takéto nenašiel. U žalobcu bol v konaní o jeho administratívnom vyhostení a tiež v konaní o jeho zaistení dodržaný zákonný postup, kedy bol tento v prítomnosti tlmočníka poučený o svojich právach a povinnostiach. Z obsahu vyjadrenia, ktoré žalobca predniesol v priebehu konania o jeho administratívnom vyhostení, ako aj vyjadrenia, ktoré žalobca podal na úrovni konania o jeho zaistení (zápisnice zo dňa 19.04.2022, č. PPZ-HCP- BA5-258-008/2022-AV a č. PPZ-HCP-BA5-258-011/2022-AV) zhodne vyplýva, že mu v krajine jeho pôvodu (W.) nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest a ani prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalobca taktiež potvrdil, že mu v domovskej krajine nebol uložený trest smrti a že ani nie je predpoklad, aby mu trest smrti uložený bol a z tohto dôvodu sa preto nemohol alebo nechcel do domovskej krajiny (W.) vrátiť. Zároveň sa vyjadril, že nepožiadal o azyl v žiadnej z krajín Európskej únie a o tejto možnosti neuvažuje ani na území Slovenskej republiky. Žalobca v celom priebehu konania o jeho administratívnom vyhostení a tiež konania o jeho zaistení, neuviedol žiadnu relevantnú okolnosť súvisiacu s ohrozením jeho slobody alebo života v W., ktorá u neho odôvodňovala odchod z tejto krajiny a ktorá by bola dôvodom na obavy z jeho návratu do tejto krajiny. Naopak, vo viacerých častiach svojich vyjadrení žalobca zdôraznil, že

W. opustil z ekonomických dôvodov a jeho cieľovou krajinou je Francúzsko, kde má časť svojej rodiny a kde chce pracovať. Žalobca ani opakovane, napriek poučeniu zo strany žalovaného, nevzniesol vo vzťahu k ním získaným podkladom pre jeho rozhodnutia o administratívnom vyhostení a rozhodnutia o zaistení, žiadne námietky a nenavrhol ani ich doplnenie. Z administratívneho spisu taktiež nevyplývajú žiadne náznaky o zmene (zhoršení) bezpečnostnej situácie v W. N., na základe ktorých, by nebolo možné považovať žalobcovu domovskú krajinu za pre neho bezpečnú. K žalobcom, v správnej žalobe namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu, avšak bez toho, aby tento svoje presvedčenie odvodil od konkrétnych situácií spôsobilých spochybniť závery žalovaného o dôvodnosti jeho zaistenia správny súd podotýka, že ak žalovaný skutkový stav ustálil na podklade nemenných vyjadrení žalobcu, ktoré tento predniesol v procese rozhodovania o jeho administratívnom vyhostení, ako aj o jeho zaistení, možno takýto postup žalovaného bez výhrad akceptovať. Žalovaný už v rozhodnutí, ktorým žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky na územie W. N. konštatoval neexistenciu prekážok vyhostenia vyplývajúcich z cit. ust. a zákona o pobyte cudzincov. „Povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné, žiadateľom neuplatnené dôvody a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré žalobca uviedol v súvislosti so svojou žalobnou argumentáciou, tieto sa týkali iných skutkových okolností a iné bolo aj právne posúdenie veci a preto správny súd nenašiel medzi nimi a predmetom tohto súdneho prieskumu podobnosť.

19. Podľa čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/115/ES, pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi a správnu žalobu je povinný posudzovať neformálne (ust. ), správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie aj nad rámec žalobných námietok, pričom nenašiel v postupe orgánu verejnej správy, ako aj v napadnutom rozhodnutí pochybenie. Žalovaný podľa správneho súdu postupoval zákonným spôsobom aj keď sa zaoberal alternatívami k zaisteniu žalobcu, teda možnosťou uloženia miernejších prostriedkov podľa ust. zákona o pobyte cudzincov, pričom tieto vyhodnotil správne, ako nerealizovateľné nakoľko u žalobcu nezistil spôsobilosť splniť podmienku zabezpečiť si ubytovanie alebo zložiť peňažnú záruku.

21. Správny súd sa pozastavil aj nad tou časťou odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorá sa venuje dĺžke doby zaistenia žalobcu a dospel k záveru, že zaistenie žalobcu do 19.07.2022 je v súlade s cit. ust. , pričom žalovaný v rozhodnutí prehľadným spôsobom definoval, ktoré úkony súvisiace s technicko-personálnym zabezpečením návratu, bude v priebehu trvania zaistenia žalobcu realizovať. Správny súd dopĺňa, že v prípade, ak by sa niektorý z týchto procesov nepodarilo v lehote do 19.07.2022 zrealizovať, prípadne by ešte nebol známy jeho výsledok, žalovaný má zákonnú možnosť dĺžku doby zaistenia predĺžiť a to aj opakovane, pričom však táto doba nesmie po sčítaní s dobou zaistenia, presiahnuť zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia.

22. V obdobnej veci, kedy žalovaný pri rozhodovaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny taktiež vychádzal z informácií, ktoré tento poskytol v priebehu konania o administratívnom vyhostení, ako aj v konaní o zaistení a predĺžení zaistenia a kde správny súd správnu žalobu zamietol, Najvyšší správny súd, v rozsudku zo dňa 22.03.2022, sp. zn. , zamietnutie kasačnej sťažnosti žalobcu okrem iného odôvodnil aj tým, že: „Kasačný súd zdôrazňuje, že z vyjadrení sťažovateľa tak v konaní o administratívnom vyhostení, ako ani v konaní o predĺžení zaistenia nevyplýva, že pociťuje obavy z bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Svoju cestu odôvodnil ekonomickými dôvodmi, jeho cieľovou krajinou bolo Rakúsko, kam by aj v ceste pokračoval, ak by nedošlo k jeho zaisteniu. Počas jeho pobytu v zaistení nepožiadal o žiadnu formu medzinárodnej ochrany ako na území Slovenskej republiky, tak ani v inom štáte, ktorými sťažovateľ prechádzal a ktoré by bolo možné považovať za prvú bezpečnú krajinu“.

23. Zaistenie predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca a to do práva na slobodu jeho pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom. Žalobca však svojimi námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení, prípadne zákonnosť konania, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo. V preskúmavanej veci môže preto správny súd konštatovať, že závery žalovaného korešpondujú s obsahom administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo sú v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj Správnym poriadkom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

24. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný vychádzajúc z podkladov, ktoré mal k dispozícii spoľahlivo určil skutkový stav a zaistil žalobcu z dôvodu, že je to nevyhnutné za účelom realizácie jeho vyhostenia z územia Slovenskej republiky na územie W. N.. Zákonným dôvodom je naďalej existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ- HCP-BA5-258-009/2022-AV.

25. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. a a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.