Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/11/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v exekučnej veci oprávneného: R. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., P. G. XXX/X, I. E., zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Luciou Morgošovou, so sídlom 811 02 Bratislava, Tallerova 4, proti povinnému: V. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. V., P. XXXX/XX, na vymoženie pohľadávky v sume 55 000 Kč s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Bohovičovou, so sídlom Exekútorský úrad 974 01 Banská Bystrica, Ul. 29. augusta č. 16, pod spisovou značkou Ex 101/07, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 1Er/1416/2007-69 zo dňa 07.09.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením exekučný súd podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v spojení s čl. 53 a 54 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach exekúciu zastavil. Exekučný súd tak rozhodol po tom, čo bolo jeho predošlé uznesenie č.k. 1Er/1416/2007-44 zo dňa 22.09.2015 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/20/2016-62 zo dňa 25.04.2016 zrušené a vrátené súdu prvej inštancie so záväzným právnym názorom. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom na to, že predloženým exekučným titulom malo byť rozhodnutie - rozsudok cudzieho súdu, konkrétne Okresního soudu v Ostravě sp. zn. 31C/95/2004-18 zo dňa 04.08.2004, k uplatneniu Exekučného poriadku, ako všeobecnej vnútroštátnej normy vykonávacieho konania, môže dôjsť na území Slovenskej republiky len po tom, ako bude cudzie súdne rozhodnutie vyhlásené za vykonateľné, teda po tom, čo prebehne nostrifikačné konanie, ktoré je návrhové konanie a ktoré musí iniciovať oprávnený na miestne príslušnom súde v Slovenskej republike. Nakoľko oprávnený nepredložil exekučnému súdu osobitné rozhodnutie o vyhlásení predloženého rozsudku cudzieho súdu za vykonateľné, exekučný súd konštatoval, že hoci sa exekúcia začala, je zrejmé, že rozhodnutie, na podklade ktorého sa vykonáva, sa dosiaľ nestalo na území Slovenskej republiky vykonateľným. Exekučný súd preto exekúciu ako nezákonne vedenú zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že k trestnému činu povinného došlo v Ostrave, súd prebehol taktiež v Českej republike, rozsudok vydal Okresný súd v Ostrave, nadobudol právoplatnosť dňa 30.09.2004 a vykonateľnosť dňa 04.10.2004. Nakoľko povinný nesplnil, čo mu súd nariadil, obrátil sa oprávnený na exekučný súd v Banskej Bystrici a zároveň bol vyzvaný na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. V tejto výzve nebola ani zmienka o tzv. nostrifikácii, ktorú mal údajne zariadiť oprávnený. Nie je právnik, preto sa o tejto povinnosti voči súdu v cudzej zemi nevyzná, ani ho nikto k tomu nevyzval. K exekúcii by nemuselo dôjsť, ak by si občan

riadne splnil povinnosť, ktorú mu uložil rozsudkom príslušný súd. Oprávnený namieta, že rovnaký súd, ktorý pred rokmi vydal poverenie na exekúciu, ju teraz zastavuje, bez toho, že by bol dlh zaplatený.

3. Na výzvu exekučného súdu oprávnený už prostredníctvom splnomocnenej advokátky doplnil svoje odvolanie s tým, že namieta nesprávny procesný postup exekučného súdu, ktorým mu znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Nesprávny procesný postup exekučného súdu konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení č.k. 14CoE/20/2016-62 a domnieva sa, že podľa ustanovenia § 40 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho mal súd vyzvať prostredníctvom súdneho exekútora na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie o vyhlásenie exekučného titulu za vykonateľné a následne zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Nesprávnym procesným postupom exekučného súdu bolo oprávnenému znemožnené uspokojenie judikovanej pohľadávky. Oprávnený nebol doposiaľ v prebiehajúcom exekučnom konaní zastúpený advokátom a ide o cudzieho štátneho občana, napriek tomu si prvoinštančný súd riadne nesplnil svoju poučovaciu povinnosť. V rámci odvolania splnomocnená zástupkyňa oprávneného namietala, že oprávnenému zrejme ani nebolo riadne doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 4. 2016 sp. zn. 14CoE/20/2016 - 62, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenia prvoinštančného exekučného súdu potom oprávnený uviedol, že bude možné zhojiť nedostatok doposiaľ neodstránenej procesnej podmienky exekučného konania doplnením návrhu na vykonanie exekúcie o exekučný titul vyhlásený za vykonateľný v zmysle podmienok kladených Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov občianskych a obchodných veciach. V závere odvolania preto oprávnený deklaroval, že predloží odvolaciemu súdu osobitné rozhodnutie príslušného slovenského súdu o vyhlásení exekučného titulu, ako rozhodnutia cudzieho súdu, za vykonateľné, bez zbytočného odkladu po jeho obdržaní. Na základe uvedeného preto navrhuje oprávnený odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

8. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Návrhom datovaným dňa 26.05.2007 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol cudzí rozsudok vydaný na území Českej republiky Okresním soudem v Ostravě spisovej značky : 31C 95/2004-18 zo dňa 04.08.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30.09.2004 a vykonateľnosť dňom 04.10.2004. Súdna exekútorka požiadala Okresný súd Banská Bystrica, ako exekučný súd, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd následne zaslal povinnému návrh na vykonanie exekúcie spolu s výzvou datovanou dňa 14.9.2007, v ktorej poučil povinného, „že ak do pätnástich dní od doručenia tohto prípisu nepodá na tunajší súd návrh na samostatné vyhlásenie cudzieho rozhodnutia (exekučného titulu) za nevykonateľné, súd poverí oprávneným zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekúcie“. Následne exekučný súd dňa 19. 7. 2007 vydal pre súdnu exekútorku poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 3. 7. 2015 bol osobne podaný na Okresnom súde Banská Bystrica návrh povinného na odklad exekúcie z dôvodu, že je zrejmé, že exekúcia bude zastavená a súčasne aj návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, nakoľko povinný tvrdil, že

rozsudok Okresného súdu Ostrava č.k. 31 C 95/2004 zo dňa 4. 8. 2004 mu nikdy nebol doručený zo strany Okresného súdu Ostrava a taktiež poukázal na skutočnosť, že v čase doručovania predmetného rozsudku sa nezdržiaval na adrese svojho trvalého bydliska, ale zdržiava sa pracovne v zahraničí.

10. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1Er/1416/2007-44 zo dňa 22.09.2015 návrh povinného na odklad exekúcie, ako aj návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, ktoré uznesenie bolo vo výroku, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/20/2016-62 zo dňa 25.04.2016 zrušené a vec vrátená exekučnému súdu na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd po preskúmaní danej veci zistil nesprávny, respektíve právne nedôsledný procesný postup aj nesprávne právne posúdenie danej veci exekučným súdom pri prvotnom skúmaní formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, ktorým je rozsudok cudzieho súdu. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ ide o vykonateľnosť cudzieho rozsudku, je exekučný súd povinný rešpektovať osobitný právny režim upravujúci podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia, pričom danosť týchto podmienok je súd povinný skúmať ex offo. Slovenská i Česká republika, ako členské štáty Európskej únie, sú viazané priamo aplikovateľným Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

11. Následne odvolací súd konštatoval, že predložený rozsudok súdu Českej republiky, ktorý má byť v danej exekučnej veci exekučným titulom, je síce právoplatný a vykonateľný na území Českej republiky, avšak bez ďalšieho nie je spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu vedenú na území Slovenskej republiky. Bezpochyby ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie č. 44/2001, preto exekučný súd mal správne pri posúdení podmienok a predpokladov uznania a vykonateľnosti predloženého exekučného titulu vychádzať z čl. 38 až 56 nariadenia. Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve štádia. Prvým štádiom (medzistupňom pre výkon) je nostrifikačné štádium (rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, označované tiež ako exekvatúr). Toto štádium vždy predchádza vlastnému vykonávaciemu konaniu a nemožno obe štádiá spájať či zmiešavať. Z uvedených skutočností vyplýva, že k uplatneniu Exekučného poriadku, ako všeobecnej vnútroštátnej normy vykonávacieho konania, môže dôjsť až potom, čo sa uskutočnilo požadované nostrifikačné konanie, resp. v prípadoch, v ktorých sa nostrifikačné konanie nevyžaduje (v zákone či medzinárodnej zmluve sa absencia potreby uznania prejavuje najmä slovami „uznáva sa bez ďalšieho“ a v normách Spoločenstva najmä slovami „sa uzná a vykoná bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu“). Z tohto dôvodu samotný text Exekučného poriadku neupravuje žiadny osobitný postup pri cudzích rozhodnutiach, u ktorých sa vyžaduje nostrifikačné konanie, pretože predpokladá jeho uskutočnenie skôr, než dôjde (môže dôjsť) k uplatneniu exekučného konania. Bez uskutočnenia tohto nostrifikačného konania takéto cudzie rozhodnutie nie je spôsobilým vykonateľným exekučným titulom. Je tak nutné vychádzať z čl. 38 Nariadenia č. 44/2001, podľa ktorého rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Podľa článku 39 nariadenia, návrh sa podáva súdu alebo príslušnému orgánu uvedenému v zozname v prílohe II., pričom miestna príslušnosť na podanie takéhoto návrhu sa určí podľa bydliska účastníka, proti ktorému sa rozsudok má vykonať, alebo podľa miesta výkonu. V tejto súvislosti odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia upovedomil oprávneného, že ani prípadné dodatočne predložené Osvedčenie vydané Okresním soudem v Ostravě podľa čl. 54 Nariadenia č. 44/2001 samo osebe nepostačuje na nariadenie exekúcie. Toto osvedčenie musí byť vydané súdom v Českej republike len ako nevyhnutný podklad pre následné konanie o vykonateľnosti rozsudku (nostrifikačné konanie), ktoré musí iniciovať oprávnený na miestne príslušnom súde v Slovenskej republike. Odvolací súd upriamuje pozornosť na čl. 53 a 54 Nariadenia č. 44/2001, podľa ktorých účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti. Účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží osvedčenie podľa článku 54 bez vplyvu na článok 55. Podľa článku 54 nariadenia, súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V. tohto nariadenia.

12. Odvolací súd s poukazom na predchádzajúci odsek odôvodnenia tohto uznesenia a odkazujúc v celom texte na odôvodnenie svojho predošlého uznesenia č.k. 14CoE/20/2016-62 zo dňa 25.04.2016 preto odmieta ako neodôvodnenú námietku oprávneného, že nebol súdom poučený riadne o tom, že vykonateľnosti cudzieho rozsudku v Slovenskej republike musí predchádzať osobitné, tzv. nostrifikačné konanie, ktoré je povinný iniciovať oprávnený. Hoci je pravdou, a konštatoval to už aj odvolací súd

vo svojom predošlom zrušujúcom uznesení, že exekučný súd nebol v štádiu skúmania formálnych a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie a vydanie poverenia pre súdneho exekútora dostatočne dôsledný, avšak oprávnený z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu mal možnosť zistiť, podľa ktorých konkrétnych článkov uvedeného nariadenia Rady Európskej únie a ako konkrétne má postupovať, aby ním predložený exekučný titul - rozsudok cudzieho súdu, bolo možné považovať za vykonateľný exekučný titul na území Slovenskej republiky.

13. Odvolací súd taktiež oboznámením sa s obsahom spisu považuje za nepravdivý argument oprávneného uvádzaný v odvolaní, že mu údajne nebolo riadne doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 4. 2016 č.k. 14CoE/20/2016-62. Uvedené tvrdenie nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetné uznesenie odvolacieho súdu bolo riadne a preukázateľne prostredníctvom exekučného súdu doručené oprávnenému, ktorý svojím podpisom prevzatie predmetnej zásielky súdu potvrdil a to dňa 2. 6. 2016 (č.l. 67 p.v. spisu). Odvolací súd pre úplnosť ohľadom vylúčenia pochybností o riadnom doručovaní uznesenia odvolacieho súdu oprávnenému ešte poznamenáva, že oprávnený v čase doručovania uznesenia odvolacieho súdu súdom prvej inštancie právne zastúpený nebol, plnú moc na zastupovanie v danej exekučnej veci udelil splnomocnenej advokátke až dňa 26.10.2016, preto exekučný súd správne doručoval uznesenie priamo oprávnenému, ako účastníkovi exekučného konania. Odvolací súd tak poznamenáva, že minimálne od 2. 6. 2016 tak oprávnený bol odvolacím súdom podrobne upovedomený a poučený, aké konkrétne procesné úkony a podľa ktorých konkrétnych článkov predmetného nariadenia je nevyhnutné vykonať a súdu predložiť, pričom pokiaľ aj v odvolaní avizuje oprávnený doloženie dodatočného rozhodnutia slovenského súdu o vyhlásení exekučného titulu, ako rozhodnutia cudzieho súdu za vykonateľné, takéto rozhodnutie ani v štádiu odvolacieho konania do momentu rozhodnutia odvolacieho súdu predložené zo strany oprávneného nebolo.

14. Rovnako odvolací súd odmieta námietku oprávneného, podľa ktorej exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a pokiaľ potom následne zastavil exekúciu z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, došlo tak k porušeniu procesných práv oprávneného a k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý súdny proces. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať, teda exekúciu aj ex offo (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) zastaviť.

15. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ oprávnený ani do štádia odvolacieho konania nepredložil súdu osobitné rozhodnutie o vyhlásení predloženého rozsudku cudzieho súdu za vykonateľné, je zrejmé, že hoci sa exekúcia začala, rozhodnutie, na podklade ktorého sa vykonáva, sa doposiaľ nestalo na území Slovenskej republiky vykonateľným a bolo tak nutné exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku ako nezákonne vedenú zastaviť.

16. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .