Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/390/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ ERS systems, spol. s r. o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 36 751 995, 2/ E. E., X. L. H.. K.. Š.X. X/XX, K., zastúpenému opatrovníkom, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 10.483,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. februára 2014, č. k. 16C/276/2012 - 115, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/ v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.483,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 10.483,07 eur od 23. 10. 2012 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v sume 2.298,46 eur a vo zvyšnej časti uplatňovaného príslušenstva žalobu zamietol. Rozhodol tak podľa § 1, § 1 ods. 2 písm. b/, § 3 ods. 1 písm. b/, § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 430 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 22. 05. 2008 došlo k dopravnej nehode na kruhovom objazde Prístavného mosta v Bratislave a to tak, že žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla EČV: L. XXX A. nedal prednosť vozidlu EČV: L. XXX J. pri vchádzaní do kruhového objazdu v jazde po hlavnej ceste kruhového objazdu a dopravnou nehodou spôsobil žalovaný 2/ osobným motorovým vozidlom, ktorého držiteľom bol v čase dopravnej nehody žalovaný 1/ škodu na motorovom vozidle zn. C., EČV: L. XXX J., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený, a to spoločnosť BAWAG Leasing & Fleet, s. r. o. Šetrením bolo zistené, že v čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo zn. EČV: L. XXX A. uzavreté poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca dňa 15. 10. 2009 poukázal z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v sume 11.532 eur tak, ako to vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu z účtu. Žalobca si listom zo dňa 17. 01. 2011 uplatnil právo na náhradu škody voči žalovanému 2/ a listom zo dňa 05. 01. 2011 voči žalovanému 1/ s tým, že oboch vyzval na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 05 .02. 2011. Dospel k záveru, že žalovaný 1/ zodpovedá za škodu žalobcovi podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako vlastník a prevádzkovateľ osobného motorového vozidla a žalovaný 2/ zodpovedá za vzniknutú škodu v súlade s ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže škodu spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalovaným 1/ vznesenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku v objektívnej ako aj premlčacej lehote posúdil ako nedôvodnú vzhľadom na to, že uplatnený

nárok je originálnym nárokom na plnenie, ktorého vznik sa viaže na jeho výplatu z garančného fondu žalobcu poškodenému a pre začatie plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci dátum výplaty plnenia z garančného fondu poškodenému. Premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť dňa 16. 10. 2010, t. j. nasledujúci deň po dni, kedy došlo zo strany žalobcu k plneniu poškodenému, a keďže žaloba bola súdu doručená dňa 28. 09. 2012, žaloba bola podaná včas. Posúdil ako nedôvodnú žalobcom 1/ vznesenú námietku nedostatku jeho pasívnej legitimácie z dôvodu, že nepreukázal, že motorové vozidlo, ktorého bol v rozhodnom období držiteľom, bolo uvedené do prevádzky po prvý raz a taktiež nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že vozidlo nemalo byť zaradené do cestnej premávky a bolo aj riadne zabezpečené pred jeho odcudzením, resp. neoprávneným použitím treťou osobou, a preto žalovaný 1/ ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla zodpovedá za škodu ako prevádzateľ podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca vyplatil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., v dôsledku čoho vzniklo kancelárii právo požadovať náhradu toho, čo za neho plnila v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom kancelária nevstupuje do právneho postavenia poškodeného, ale vzniká jej originálny, pôvodný nárok na zaplatenie náhrady za poskytnuté plnenie, ktorý nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale regresným nárokom, ktorý vzniká zo zákona kancelárii vyplatením poistného plnenia z poistného garančného fondu. Žalobcovi teda vzniklo právo na zaplatenie sumy, ktorú vyplatil poškodenému, ako náhrady za plnenie takto poskytnuté. Podľa § 517 ods. 3 a nariadenia vlády č. 87/1995 priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovanému 1/ doručený platobný rozkaz, t. j. od 23. 10. 2012 a vo zvyšku žalobu zamietol, keď žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 18. 02 2011, teda odo dňa uvedeného vo výzve doručenej žalovaným, avšak nevedel v konaní preukázať, kedy boli predmetné výzvy žalovaným doručené. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný 1/, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie voči nemu zmeniť tak, aby súd konanie voči nemu zastavil, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že predmetné motorové vozidlo nebolo používané a nebolo ani určené nikdy na uvedenie do prevádzky, a preto mu nevznikla povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. Ďalej namietal, že žalovaný 2/ porušil ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., keď bez jeho vedomia a súhlasu ako vlastníka použil dopravný prostriedok neoprávnene, v dôsledku čoho v zmysle § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k preneseniu celej zodpovednosti za škodu na žalovaného 2/. Podľa jeho názoru v danom prípade neprichádza do úvahy, že by žalovaný 2/ umožnil použitie dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou, pretože predmetné motorové vozidlo bolo riadne uzamknuté a jeho kľúče sa nachádzali v miestnosti SBS. Z týchto dôvodov nie je preto pasívne vecne legitimovaný. Zotrval aj na vznesenej námietke premlčania žalobcom uplatneného nároku, a to s poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 104, § 106 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých vychádzal zo skutočnosti, že k poistnej udalosti došlo dňa 22. 05. 2008 a dvojročná subjektívna ako aj trojročná objektívna premlčacia doba uplynula, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku. Namietal aj súdom priznanú sumu žalobcovi ako neopodstatnenú, keď v takejto cene je možné kúpiť porovnateľné auto a poukázal na to, že nebol účastníkom dopravnej nehody, nemal možnosť pozrieť si poškodené vozidlo, nedošlo ani k predbežnému oceneniu škôd na aute a nebol dodaný rozpis, čo konkrétne bolo na aute menené alebo opravované, v akej hodnote boli dodané náhradné diely.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že skutočnosti uvedené žalovaným 1/ v jeho odvolaní boli aj predmetom konania na prvoinštančnom súde, ktorý sa s nimi dostatočne vysporiadal, náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Stotožnil sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a poukázal na to, že ním uplatnený nárok voči držiteľovi motorového vozidla vychádza z nároku na náhradu plnenia, ktoré žalobca zaňho plnil poškodenému. Poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. a na základe toho má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. /b zákona č. 381/2001 Z. z. na rok náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 citovaného zákona). Namietal, že žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že predmetné motorové vozidlo nebolo používané a ani nebolo

nikdy uvedené do prevádzky, keď žalovaný 1/ je v centrálnej evidencii motorových vozidiel zapísaný ako držiteľ predmetného motorového vozidla od 14. 06. 2007, a teda je málo pravdepodobné, že by od tohto dátumu nedošlo k použitiu motorového vozidla. Taktiež žalovaný 1/ nepreukázal, že by bolo motorové vozidlo dostatočne zabezpečené pred neoprávneným použitím a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že z jeho strany nedošlo k nevedomej nedbanlivosti. Podľa jeho názoru žalovaný 1/ zvolil nedostačujúci spôsob zabezpečenia motorového vozidla, ktorým umožnil jeho zneužitie žalovaným 2/ a vzhľadom na to žalovaný 1/ zodpovedá spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/ za vzniknutú škodu a žalobcovi vznikol voči žalovaným 1/ a 2/ oprávnený nárok, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil. Stotožnil sa aj s právnym posúdením žalovaným 1/ vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie. K námietkam týkajúcim sa výšky škody uviedol, že škoda na poškodenom vozidle bola určená v súlade so štandardným postupom poisťovne pri likvidácii škody na motorových vozidlách.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností potrebných na posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal, aby súd žalovaného 1/ zaviazal spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/ zaplatiť mu žalovanú istinu titulom náhrady plnenia, ktoré žalobca vyplatil poškodenému titulom poistného plnenia za škodu vzniknutú mu pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným 2/ osobným motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný 1/, a na ktoré vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. a Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a správne dospel k záveru, že žalovaný 1/ zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako vlastník a prevádzkovateľ osobného motorového vozidla a žalobcovi, ktorý vyplatil poškodenému za žalovaných poistné plnenie z garančného fondu vzniklo voči žalovaným právo na zaplatenie tejto sumy ako náhrady za plnenie takto poskytnuté. Správne posúdil aj žalovaným 1/ vznesenú námietku premlčania.

6. V prejednávanej veci je nesporné, že poškodenému vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle zn. C., U.: L. XXX J. pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným 2/ ako vodičom osobného motorového vozidla, ktorého držiteľom bol v čase dopravnej nehody žalovaný 1/, a na ktoré nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v dôsledku čoho žalobca v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. vyplatil poškodenému poistné plnenie z poistného garančného fondu. Vyplatením poistného plnenia poškodenému vzniklo žalobcovi právo v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. proti žalovaným 1/ a 2/ na náhradu toho, čo za nich plnil. 7. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu, ako aj námietok uvedených žalovaným 1/, správne vychádzal zo skutočnosti, že v zmysle uvedených ustanovení žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody, keď žalobca vyplatením poistného plnenia poškodenému z poistného garančného fondu nevstupuje do právneho postavenia poškodeného, ale vzniká mu originálny, pôvodný nárok zo zákona a to regresný nárok na náhradu toho, čo plnil poškodenému z poistného garančného fondu. Správne poukázal na to, že vznik tohto nároku sa viaže na výplatu poistného plnenia poškodenému z poistného garančného fondu žalobcu, a preto pre ustálenie začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci dátum výplaty plnenia z tohto fondu poškodenému. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že v danom prípade k plneniu poškodenému došlo dňa 15. 10. 2010 a žaloba bola doručená súdu dňa 28. 09. 2012, správne dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas a žalovaným 1/ vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.

8. Vzhľadom na to, že žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody a ani nárokom na plnenie z poistenia, nemožno v danom prípade pri posudzovaní premlčania uplatneného nároku aplikovať ust. § 104 a § 106 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal žalovaný 1/ vo svojom odvolaní, a nemožno ani pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby vychádzať z dátumu poistnej

udalosti, a preto odvolací súd posúdil tieto námietky žalovaného 1/ ako nedôvodné. Z toho istého dôvodu; a to, že žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody; nedôvodné sú aj námietky žalovaného 1/, týkajúce sa neopodstatnenosti priznanej sumy žalobcovi, možnosti žalovaného 1/ pozrieť si poškodené auto, predbežného ocenenia škôd na aute, rozpisu, čo bolo na aute menené a opravované a v akej hodnote, pretože pre náhradu plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu je rozhodujúca len výška tohto poskytnutého plnenia poškodenému, ktorá v danom prípade predstavovala sumu 10.483,07 eur, ktorá skutočnosť medzi stranami nebola sporná.

9. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného 1/, že v danom prípade došlo k preneseniu zodpovednosti za škodu na žalovaného 2/ v dôsledku toho, že predmetné motorové vozidlo použil neoprávnene a bez jeho súhlasu, keď podľa tvrdenia žalovaného 1/ vozidlo bolo zaparkované na Šamorínskej ulici a kľúče sa nachádzali v miestnosti SBS, avšak žalovaný 1/ nepreukázal v konaní, akým konkrétnym spôsobom zabezpečil nemožnosť prístupu tretích osôb, napr. zamestnancov k týmto kľúčom, keď len samotné ponechanie kľúčov od motorového vozidla v miestnosti SBS nemožno považovať za dostatočné zabezpečenie predmetného motorového vozidla pred neoprávneným použitím. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení, že žalovaný 1/ zvolil nedostačujúci spôsob zabezpečenia motorového vozidla a tým umožnil jeho zneužitie žalovaným 2/, a preto žalovaný 1/ je zodpovedný za škodu vzniknutú predmetným motorovým vozidlom poškodenému v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež žalovaný 1/ nepreukázal svoje tvrdenia, že predmetné motorové vozidlo nebolo používané a nebolo nikdy uvedené do prevádzky. Samotné tvrdenia žalovaného 1/ o týchto skutočnostiach nemožno považovať za vierohodné, a to aj vzhľadom na evidenciu žalobcu ako držiteľa predmetného motorového vozidla v centrálnej evidencii motorových vozidiel od 14. 06. 2007, na ktorú skutočnosť poukázal žalobca vo svojom vyjadrení. 10. Žalovaný 1/ vo svojom odvolaní opakovane vzniesol námietky, ktoré uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorými sa však súd prvej inštancie dostatočne a správne vysporiadal a žiadne nové skutočnosti, resp. argumentáciu vo svojom odvolaní neuviedol.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného 1/ nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobca ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/ v celom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .