Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/83/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci navrhovateľky L.. G. A., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom O. F. XXXX/XX, XXX XX U., štátnej občianky SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Valko Marián & partners, s. r. o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, v mene ktorej koná JUDr. Marián Valko, a odporcu H. A., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom Ul. O. F. XXXX/XX, XXX XX U., štátneho občana SR, zast. AK OLEXOVA VASILISIN, s. r. o., so sídlom Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: V. A., nar. XX. XX. XXXX, H. A., nar. XX. XX. XXXX a O. A., nar. XX. XX. XXXX, maloleté deti zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálnych vecí a rodiny, na odvolanie odporcu zo dňa 28. 10. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/54/2016-57 zo dňa 12. 09. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým maloleté deti V. A., nar. XX. XX. XXXX, H. A., nar. XX. XX. XXXX a O. A., nar. XX. XX. XXXX, boli zverené do osobnej starostlivosti matky, a vo výroku, ktorým otcovi maloletých detí bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou 300 € mesačne, maloletého H. sumou 280 € mesačne, maloletého O. sumou 250 € mesačne, z ktorej sumy bude suma 50 € u maloletého V., 50 € u maloletého H. a 50 € u maloletého O. určená na tvorbu úspor a bolo uložené otcovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletých detí, ktorý v prospech nich zriadi matka, pričom nakladanie s prostriedkami na účte maloletých detí bude vinkulované na súhlas súdu, p o t v r d z u j e.

II. Vo výrokoch, ktorými manželstvo G. A., rodenej Z. a H. A., uzavreté dňa XX. XX. XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U. zväzok XX, ročník XXXX, na str. XXX, por. č. XX, bolo rozvedené; vo výroku, ktorým splatnosť výživného bola určená vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku; vo výroku, ktorým styk otca H. A. s maloletými deťmi V., H., O. A. nebol upravený a vo výroku, ktorým bolo určené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zostáva nedotknutý.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Procesný súd manželstvo G. A., rodenej Z. a H. A., rodeného A., uzavreté dňa XX. XX. XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U. zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX rozviedol. Súd zveril maloleté deti V. A., narodeného XX. XX. XXXX, H. A., narodeného XX. XX. XXXX a O. A., narodeného XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou 300 € mesačne, maloletého H. sumou 280 € mesačne, maloletého O. sumou 250 € mesačne, z ktorej sumy bude suma 50 € u maloletého V., 50 € u maloletého H. a 50 € u maloletého O. určená na tvorbu úspor a bolo uložené

otcovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletých detí, ktorý v prospech nich zriadi matka. Nakladanie s prostriedkami na účte maloletých detí bude vinkulované na súhlas súdu. Splatnosť výživného bola určená vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Súd styk otca H. A. s maloletými deťmi V., H., O. A. neupravil. Záverom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd okrem iného konštatoval: „Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania je trvale a hlboko rozvrátené už niekoľko rokov a ich spolužitie je úplne formálne. K tomuto záveru dospel súd po výsluchu manželov, keď zistil, že nemajú žiadne spoločné záujmy, netrávia spoločne voľný čas, nežijú spolu intímnym životom a od 2/2016 sa manžel prestal s navrhovateľkou úplne rozprávať. Hoci z manželstva pochádzajú ešte 3 maloleté deti, názory a predstavy manželov na spolužitie, výchovu detí, sa úplne rozchádzajú snáď aj preto, že v súčasnosti má manželka 35 rokov a druhý manžel 59 rokov. Vekový rozdiel by nemal byť príčinou nezhôd medzi manželmi, hoci nežijú dlhú dobu intímnym životom, nevera ani jedného z nich preukázaná nebola. Výsluchom druhého manžela však súd zistil, že jeho postoj k manželke a ultimatívne správanie (nesúhlas s tým, aby išla na koncert v spoločnosti kamarátky, hoci on úplne odmieta účasť na podobných podujatiach a v tomto podniku) vedú súd k záveru, že druhý manžel bezdôvodne stratil k manželke dôveru, svojím postojom sa ju snaží „vychovávať“, usmerňovať podľa svojich predstáv, klásť podmienky, ktoré pokiaľ nesplní, skončili tým, že prestal s ňou úplne komunikovať a táto situácia v manželstve trvá už od 2/2016. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že je aj v záujme maloletých detí, aby bolo manželstvo rozvedené, pretože všetky 3 deti vnímajú správanie sa rodičov k sebe, cítia obavy, neistotu, hoci v skutočnosti by to mali byť práve rodičia, ktorí sú pre deti príkladom v tom, ako by mali v budúcnosti (pokiaľ budú dospelé) žiť v harmonickom partnerskom vzťahu. Z týchto dôvodov súd so súhlasom oboch manželov manželstvo v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozviedol. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva súd zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, keď z vykonaného dokazovania a zisteného názoru všetkých troch maloletých detí vyplynulo, že deti chcú po rozvode manželstva rodičov žiť s matkou. Nakoniec aj obaja rodičia s umiestnením maloletých detí na čas po rozvode manželstva súhlasili. Pri rozhodovaní o výške výživného (§ 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3) Zákona o rodine súd udáva, že zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti. Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie. Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská

vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium denného smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov je bezvýznamné. Súd dokazovaním zistil, že všetky tri deti navštevujú súkromnú školu. O. V. má 13 rokov - navštevuje Súkromné gymnázium v U., B. cesta X (sekundu), H. má10 rokov, O. má 7 rokov, obaja navštevujú základnú školu, H. je v piatom ročníku a O. v druhom ročníku. Výdavky, ktoré rodičom vznikajú vyčíslila navrhovateľka v návrhu na začatie konania v sume 392,50 Eur (vrátane predpokladaných nákladov na bývanie) na maloletého V., v sume 361,50 Eur na maloletého H. a v sume 299,50 Eur na maloletého O.. Deti sú zdravé, rodičia majú len k nim vyživovaciu povinnosť. Výšku nákladov vznikajúcich deťom uvedenú v návrhu, ale ani s vedením domácnosti, otec nespochybnil. Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov uviedol, že poplatky za školu všetkých detí v minulom školskom roku činili 1300 Eur, pričom rodičia s deťmi obývajú rodinný dom v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorý pozostáva z 5 izieb, kuchyne a príslušenstva, poplatky na bývanie činia sumu 220 Eur mesačne. Otec ešte vlastní rodinný dom v N. (slúži na rekreačné účely), každý z rodičov používa osobné motorové vozidlo - matka Mazdu 2 a otec Toyotu Land Cruiser. Priemerná mesačná čistá mzda matky je 557,96 Eur za posledných 12 mesiacov a otca v sume 1559,37 Eur za obdobie od 2/2016 do 7/2016, pričom mu bola vyplatená aj náhrada mzdy v sume 104,02 Eur (02/2016), 379,91 Eur (03/2016), 520,12 Eur (07/2016), t.j. spolu v sume 1004,05 Eur a mesačne na ňu pripadá náhrada mzdy v sume 167,33 Eur. Z takto zistenej náhrady mzdy súd pre otca ponechal sumu 80 Eur mesačne, na jeho odôvodnené výdavky vznikajúce mu s jeho zamestnaním v N., odkiaľ cestuje každý týždeň do U., a sumu 87,33 Eur započítal do čistej mzdy otca, ktorá tak činí mesačne sumu 1646,70 Eur. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že životná úroveň rodičov a ich detí nie je nízka, pred všetkými výdavkami rodičov, ktoré im mesačne vznikajú (a to sú aj výdavky oboch rodičov na ich odôvodnené potreby) sú výdavky vzniknuté plnením vyživovacej povinnosti k deťom. Tú majú obaja rodičia (§ 62 Zákona o rodine), matka si ju k maloletému V. a H. už neplní len osobnou starostlivosťou, ale sumou po 50 Eur mesačne, na každého z nich, a na maloletého O. osobnou starostlivosťou (vzhľadom na jeho vek) vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, t.j v sume 27,13 Eur mesačne. Otec si tiež bude plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť k deťom v sume 300 Eur mesačne na maloletého V., 280 Eur mesačne na maloletého H. a 250 Eur na maloletého O.. Z takto určeného výživného (spolu s výživným od matky) budú uspokojené všetky odôvodnené výdavky maloletých detí, ich životná úroveň zostane nezmenená, tak, ako by to bolo za trvania manželstva ich rodičov. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na to, že v súčasnosti existujú dôvody na tvorbu úspor maloletých detí, ktorých otec má už v súčasnosti 59 rokov, maloletý V. študuje na gymnáziu a je predpoklad, že v budúcnosti bude študovať na vysokej škole. Maloletý H. ako piatak a O. ako druhák na základnej škole ešte mnoho rokov budú výživou odkázaní na svojich rodičov. Keďže životná úroveň rodičov nie je nízka, doteraz si dokázali uspokojiť všetky bežné odôvodnené potreby, ale aj mimoriadne výdavky v súvislosti s dovolenkami v lete a zime, mimoškolskými aktivitami detí, záujem všetkých troch detí si vyžaduje, aby z určeného výživného boli tvorené úspory (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine) na každé z detí zvlášť v sume 50 Eur mesačne z dôvodu, že je predpoklad, že odôvodnené nároky detí sa budú naďalej zvyšovať. Súd vzal pri rozhodovaní do úvahy aj to, že rodičia poberajú na deti prídavok a daňový bonus. Výživné určené na tvorbu úspor bude otec poukazovať na účty detí, ktoré im zriadi matka a nakladanie s úsporami detí bude vinkulované na súhlas súdu. Splatnosť výživného vyplýva zo zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine a počiatok vyživovacej povinnosti je určený dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd v rozsudku o rozvode manželov neupravil styk rodičov s maloletými deťmi keď zistil, že rodičia úpravu styku žiadali neupraviť. Nakoniec je to aj v záujme maloletých detí, ktoré vyslovili názor, že sa chcú s otcom stretávať tak, ako to bolo doteraz. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal“.

3. Proti rozsudku čo do výroku, ktorým súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a do výroku, ktorým otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, podal otec maloletých detí odvolanie.

4. Otec žiadal maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca, ktorí sú oprávnení počas výkonu tejto starostlivosti zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Maloleté deti budú v osobnej starostlivosti otca od stredy 18.00 h kedy deti prevezme od matky v mieste jej bydliska do nasledujúceho pondelka do 08. 00 h kedy deti odovzdá do školy, a v osobnej starostlivosti matky budú od pondelka 08.00 h do stredy nasledujúcej o dva týždne do 18.00 h s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, kedy v týždni, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, začne plynúť doba osobnej starostlivosti matke. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou 100 € mesačne, maloletého H. sumou 100 € mesačne a maloletého O. sumou 100 € mesačne. Otec alternatívne žiadal zrušiť rozsudok Okresného súdu Lučenec v časti výrokov II. a III. a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. Otec mal za to, že súd sa nedostatočne venoval, resp. nevenoval návrhom otca ako by si on predstavoval starostlivosť o deti. Bez podrobnejšieho skúmania v akej miere sú zabezpečené podmienky na starostlivosť o deti na strane jedného aj druhého rodiča, predčasne zveril deti do výlučnej starostlivosti matke. Podľa jeho návrhu budú priemerne 10 dní do mesiaca v starostlivosti otca a 20 dní do mesiaca v starostlivosti matky. Podľa jeho názoru ide o najvhodnejší model z pohľadu záujmu detí a možností rodičov. Na strane otca sú splnené všetky podmienky (osobné i materiálne) na to, aby sa o deti staral aj on. Nevidí preto prekážky, pre ktoré by mu malo byť právo výkonu osobnej starostlivosti upierané. Vyjadrenie maloletých detí, na základe ktorého súd konštatoval, že „chcú žiť u matky, lebo nechcú, aby bol dom predaný“, nebol prejavom ich skutočnej vôle. Pred výsluchom detí právny zástupca matky navrhol, aby sa opýtala, či deti chcú zostať s matkou v dome, alebo s otcom na chalupe. Otec zostal zarazený. Keďže k tomu nemal otázky, ani na to nereagoval, nepovažoval za potrebné súdu objasňovať, že je to nezmyselné. O to viac bol zarazený, keď si prečítal odpoveď detí v zápisnici, kde uviedli, že chcú zostať s matkou, lebo nechcú, aby sa dom predával a následné konštatovanie súdu, že deti sa slobodne rozhodli byť zverené matke. Úvahy o tom, že by sa mohol otec odsťahovať na chalupu, sú neprijateľné. Ak by deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, budú mať zabezpečené všetky potreby aj po predaji domu. Otec si zabezpečí ubytovanie v blízkosti ubytovania matky tak, aby nemohla byť striedavá starostlivosť zdrojom problémov. Do predaja domu zostanú obaja rodičia žiť v dome, takže rovnako so striedavou starostlivosťou problém nemôže nastať. Už pol roka deti trávia čas od pondelka večera do štvrtka večera s matkou a od štvrtka večera do pondelka rána s otcom. Striedavá starostlivosť by riadne zaistila naplnenie potrieb detí.

6. Otec v ďalšom považoval určené výživné vzhľadom na odôvodnené potreby detí a pomery otca za neprimerane vysoké. Zistenia súdu o výške príjmov otca i napriek tomu, že súd dodatočne po skončení dokazovania opravil svoje predchádzajúce konštatovanie (že výška jeho príjmu je 2 563,42 €) boli nesprávne. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa otca jasne vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem činí 1 559,37 €. Ne neprípustné, aby súd zaviazal otca na výživné, ktoré predstavuje 55 % z jeho celkových príjmov v čase, keď cestuje za prácou do hlavného mesta s čím má zvýšené náklady. Ak by mal mesačne prispievať na výživu detí spolu sumou 830 €, zostávalo by mu na uspokojenie iba 729,37 €. Ak by sa od tejto sumy odpočítali len cestovné náklady, ktoré otec vynaloží na cestovanie z Lučenca do Bratislavy, dopracuje sa k sume 183 €, ktoré by mu zostali. Je potrebné zohľadňovať bývanie, vreckové, čo i len minimum 200 € a za predpokladu, že otec má pre svoju osobu ostatné mesačné náklady rovnaké ako matka, ktorá v návrhu uviedla 416 €, tak by mu zostalo - 432,36 €. V tejto časti odvolania otec poukázal aj na blížiaci sa termín jeho odchodu do dôchodku.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadrila aj matka maloletých detí. Uviedla, že pokiaľ otec v odvolaní žiada určiť striedavú osobnú starostlivosť a navrhuje paradoxne upraviť styk tak, že počas dvoch týždňov by bol s deťmi len približne počas 4 dní, tento jeho návrh preukazuje, že v skutočnosti o žiadnu striedavú osobnú starostlivosť nestojí. Starostlivosť približne 4 dni o deti počas dvoch týždňov sa za striedavú starostlivosť považovať nedajú. Matka zároveň považuje za zbytočné, aby boli deti opätovne vypočúvané. Ide o okolnosť, ktorá by deti zbytočne zaťažovala. Už pôvodné vypočutie detí zo strany súdu na ne pôsobilo značne stresujúco. Dokonca ani samotný otec nijako nespochybňuje fakt, že z výsluchu detí vyplynula vôľa byť zverené jej osobe. Pri výsluchu detí nebola prítomná ani ona ani jej právny zástupca. Zároveň nie je možné interpretovať starostlivosť o deti tak, že ona ich má v opatere od pondelka do štvrtka a otec zo štvrtka do nedele. Aj po príchode otca z N. sa deťom plnohodnotne venuje.

Len výnimočne všetky deti cestujú s otcom na chatu do N.. Otec síce žiada styk s deťmi od každej druhej stredy večera, avšak zo zamestnania sa pravidelne vracia až vo štvrtok. V uvedenom smere nenastala akákoľvek zmena. Argumentácia otca, že je v jeho možnostiach si svoj pracovný týždeň upraviť, považuje za účelovú a je irelevantná, pretože pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Úprava styku navrhovaná otcom, navyše vôbec nezohľadňuje záujmové aktivity detí. Syn H. má takmer každý víkend futbalový zápas, na ktorý ho otec odmieta voziť s tým, že ak tam chce ísť, má si to zariadiť. Každý piatom má zároveň H. tréning do 18,30 h, po ktorom ho otec tak isto odmieta počkať a odchádza na N. bez syna aj v prípade, ak má H. záujem tak isto ísť. Syn O. trénuje basketbal a to 4 x do týždňa. Ani O. sa nemôže zúčastniť piatkových tréningov, pokiaľ má záujem ísť s otcom. Mimoškolskú aktivitu navštevuje aj najstarší syn V. a to karate, tréningy má v pondelok, stredu a tiež v piatok od 17.00 h do 18.00 h. Otec teda aktivity detí nerešpektuje a nie je ochotný na deti počkať či im v uvedenom smere byť nápomocný. Očakáva, že sa mu deti prispôsobia. Akékoľvek iné riešenie nehľadá a ani v uvedenom smere na maloletých neberie ohľad. Matka nesúhlasí s interpretáciou, podľa ktorej by otcovi malo byť právo výkonu osobnej starostlivosti upierané. Ak by to tak malo byť, neponechávala by na zváženie samotných detí, či majú záujem stráviť koniec týždňa (keďže až do štvrtka je otec odcestovaný) s otcom alebo s ňou. Nie je pravdou, že by jej malo vyhovovať, keď deti idú na chatu do N.. Jej ako matke je smutno, avšak momentálne rozhodnutie detí rešpektovala. Nie je jej preto zrejmé, z akého dôvodu otec uvádza v odvolaní akési „upieranie práva k výkonu osobnej starostlivosti“.

8. Vzhľadom k situácii matka preto v súčasnosti žiada, aby styk otca s deťmi počas školského roka bol určený fixne s výnimkou letných, jesenných, vianočných, polročných, jarných, veľkonočných prázdnin a voľných resp. nepracovných dní nespadajúcich do prázdnin, kedy by bol styk otca ponechaný naďalej na dohode rodičov. Aktuálny stav ako sa ukazuje, nie je celkom vyhovujúci tak z jej pohľadu ako aj z pohľadu detí. Matka jednoznačne vyhlásila, že v prípade, ak otec bude mať záujem byť s deťmi a súčasne pokiaľ zároveň deti budú chcieť byť s otcom, nemá dôvod brániť otcovi či deťom tráviť čas spolu aj vtedy, kedy by podľa rozhodnutia súdu mali byť deti v jej opatere. Deťom nemá záujem zakazovať, aby - ak budú chcieť - išli k otcovi, aj keby práve mali byť s ňou.

9. Pokiaľ ide o výživné, otec v odvolaní uvádza, „je zarážajúce, že súd vymeral výšku výživného pri sume 2 563,42 € rovnako, ako neskôr určil po zistení, že príjem otca je iba cca 1 600 €“. V tejto súvislosti matka uvádza, že záver súdu, ktorý aj pri danej výške príjmu považoval za dôvodné priznať výživné vo výške uvedenej v rozsudku, je potrebné naďalej považovať nie len že za dôvodný, ale je opodstatnené aj priznanie vyššieho výživného ako je uvedené v rozsudku. Ona výdavky na deti vyčíslila už v samotnom návrhu. Výšku týchto výdavkov otec nijako nerozporoval a nespochybňuje ich ani v odvolaní. Priemerné mesačné výdavky na syna V. sú vo výške 392,50 €, na syna H. 361,50 € a na syna O. vo výške 299,50 €. Pri životnej úrovni, ktorá bola deťom doteraz nastavená a ktorú otec doteraz nemal žiadny problém financovať, zostáva potreba uhradiť, okrem bežného výživného, na ktoré bol otec zaviazaný mesačne na syna V. sumou 142,50 € (ako rozdiel sumy mesačných nákladov a súdom priznaného výživného), na H. sumou 131,50 € a na O. sumou 99,50 €, čo znamená celkom sumu 373,50 €. Už iba z návrhu „rozdelenie starostlivosti o deti“ ako je uvedený v odvolaní otca (z dvoch týždňov 4 dni otec a 10 dní ona) vyplýva, že drvivá väčšina zostávajúcej sumy by bola uspokojovaná z jej príjmov. Výživné, ktoré jej otec po vyhlásení rozsudku začal uhrádzať, v skutočnosti ani v súčte s jej príjmom nepokryje ňou uhrádzané mesačné náklady. Nie je predstaviteľné, aby suma výživného na deti priznaná rozsudkom bola ešte znižovaná. Argumentácia otca, ktorou sa snaží dôvodiť, že zostatok príjmu vo výške prevyšujúcej 700 € mesačne je pre neho nepostačujúci, je účelová. Napr. na zohľadňovanie amortizácie vozidla (ktorú prezentuje v odvolaní) v rámci tohto konania nie je dôvod nakoľko nejde o vynaloženú nákladovú položku, nehovoriac o tom, že obdobne by mohli amortizovať aj jej osobný automobil. Navyše, otec účelovo neuviedol, že na cesty do a zo zamestnania nepoužíva svoj osobný automobil značky Toyota (ten zostáva v U.), ale používa služobné vozidlo značky Kia. Nikdy sa pritom netajil tým, že cestovné náklady má uhrádzané nad rámec čistého príjmu, ktorý od zamestnávateľa každý mesiac dostáva. Rovnako účelovo v odvolaní nespomína, že v N. býva priamo v priestoroch zamestnávateľa. Znamená to, že ním uvádzané fiktívne náklady na bývanie tak isto s určitosťou nezodpovedajú skutočnosti. Matka poukázala, že otec v odvolaní uviedol aj ďalšie skresľujúce skutočnosti. Nie jej pravdou, že chalupu v N. nadobudol do výlučného vlastníctva pred manželstvom. Stalo sa tak na základe darovacej zmluvy od jeho matky len minulý rok, pričom bolo do nej investovaných cca 50 000 € zo spoločných prostriedkov. Matka záverom navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu v tretej časti tak, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou 330 €

mesačne, maloletého H. sumou 310 € mesačne, maloletého O. sumou 280 € mesačne, z ktorej sumy bude suma 50 € u maloletého V., 50 € u maloletého H. a 50 € u maloletého O. určená na tvorbu úspor s tým, že bude uložené otcovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletých detí, ktorý v prospech nich zriadi matka. Nakladanie s prostriedkami na účte maloletých detí bude vinkulované na súhlas súdu. Štvrtý výrok rozsudku navrhla matka zmeniť tak, že bude vyslovené, že výživné splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozvodu manželstva. V piatej časti výroku navrhla rozsudok zmeniť tak, že bude vyslovené, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými každý párny týždeň od piatka od 19.00 h kedy si prevezme deti v mieste bydliska matky, do pondelka nasledujúceho týždňa, kedy otec privedie deti do školského zariadenia s tým, že matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Styk otca s maloletými počas letných prázdnin, jesenných prázdnin, vianočných prázdnin, polročných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin a v dňom 06. 01., 01. 05., 08. 05., 01. 09., 15. 09., od 01. 11. do 17. 11. sa neupraví a ponechá sa na dohode rodičov. V ostatných častiach navrhla matka rozsudok okresného súdu potvrdiť.

10. Dňa 19. 01. 2017 bola krajskému súdu doručená žiadosť o poskytnutie lehoty na vyjadrenie, ktorú podala advokátska kancelária zastupujúca odporcu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na odvolanie odporcu podala navrhovateľka vyjadrenie a toto vyjadrenie bolo doručené zástupcovi odporcu dňa 08. 12. 2016.

11. Podľa ust. § 374 ods. 1 súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní sa mu vyjadriť k nemu najneskôr v lehote 10 dní od doručenia. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu k vyjadreniu odvolateľa podľa ods. 1 môže protistrana podať vyjadrenie v lehote 10 dní od jej doručenia. Podľa ods. 3 citovaného paragrafu podania podľa odsekov 1 a 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom. Ďalšie podania strán sa doručujú, len ak je to potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces.

12. Obdobne ako v prípade žaloby (porovnaj § 167 ods. 3 a 4 predpokladá zákon v prípravnej fáze odvolacieho konania kontradiktórnu reakciu odvolateľa na vyjadrenie protistrany k odvolaniu, ako aj následnú reakciu protistrany na toto v poradí druhé podanie odvolateľa. Odvolateľ má teda z procesného hľadiska k dispozícii odvolanie a odvolaciu repliku podľa § 374 ods. 1 CSP; pričom protistrana disponuje procesnou legitimáciou na vyjadrenie k odvolaniu i na odvolaciu dupliku podľa § 374 ods. 2 CSP.

13. Účastník má teda právo na prípadnú odvolaciu repliku ako reakciu odvolateľa na vyjadrenie k odvolaniu, ale súd nemá povinnosť túto odvolaciu repliku vyžadovať a jej nedoručenie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať za porušenie procesných podmienok.

14. Vo všeobecnosti platí, že súd na rozdiel od vyjadrenia k odvolaniu podľa § 373 ods. 3 na odvolaciu repliku ani na odvolaciu dupliku sporovú stranu osobitne nevyzýva. Príslušné podanie sa doručí adresátovi, ktorý by mal byť poučený, že sa k nemu môže vyjadriť v lehote 10 dní. Ak odvolateľ repliku nepodá, predloží súd prvej inštancie bez ďalšieho vec odvolaciemu súdu v zmysle § 377 CSP. Márne uplynutie 10 dňovej lehoty podľa § 374 ods. 1 a 2 však nemá za následok procesnú preklúziu. Pokiaľ odvolateľ doručí súdu prvej inštancie oneskorenú odvolaciu repliku pred predložením veci odvolaciemu súdu, doručí súd prvej inštancie toto podanie protistrane a ostatným subjektom v zmysle § 374 ods. 2 a 3 CSP. To primerane platí aj o doručovaní odvolacej dupliky. Po predložení veci odvolaciemu súdu sa podania strán doručujú, len ak je to potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces (§ 374 ods. 3 in fine .

15. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je teda potrebné rozhodovať o žiadosti o poskytnutie lehoty na vyjadrenie (na odvolaciu dupliku), pretože záleží iba na účastníkovi, či túto doručí súdu do dňa rozhodovania odvolacej inštanncie.

16. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec aplikujúc ust. § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 387 ako vecne správny.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 . Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ale najmä k podanému odvolaniu a tvrdeniam matky krajský súd dodáva.

18. Z vykonaného dokazovania, ba ani v odvolacom konaní, nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že matka čo i len minimálne obmedzuje deti v styku s otcom. Otec maloletých detí, ktorý žiada zveriť deti do striedavej starostlivosti v odvolaní neuvádza ako bude zabezpečené bývanie maloletých detí, pokiaľ budú zverené do jeho priamej opatery, neuvádza ako chce v tomto období zabezpečovať kontinuitu prác detí nadväzujúcich na školské povinnosti (domáce úlohy atď.). Otec neuvádza ako chce počas obdobia, keď budú deti zverené do jeho opatery, zabezpečiť ich mimoškolské aktivity a neuvádza akým spôsobom chce zabezpečovať prípadné neodkladné potreby a záujmy maloletých detí (napr. návštevy lekára či už preventívne alebo naliehavé).

19. Otec síce v odvolaní hovorí o upieraní jeho práva na výkon osobnej starostlivosti, ale nezaoberá sa právami maloletých detí na zdravý, nerušený, harmonický a nestresovaný vývoj, ktorý je však z hľadiska spoločnosti a teda aj z hľadiska súdu prvoradý. Otec poukazuje a preferuje svoje možnosti, ale nehovorí nič o tom ako by v prípade striedavej starostlivosti boli konzumované a akceptované práva maloletých detí. Otec ani nepreukazuje ako je schopný v súčasnosti zabezpečiť ubytovanie maloletých detí v prípade, že by bolo jeho návrhu vyhovené.

20. Za tohto stavu veci odvolací súd konštatuje, že návrh na striedavú výchovu a starostlivosť má slúžiť skôr ako dôvod na zmenu určenia výšky výživného.

21. V odvolaní otec poukazuje, že pokiaľ ide o výživné, jeho určenie považuje, vzhľadom na odôvodnené potreby detí, za neprimerane vysoké. Do pozornosti dáva skutočnosť, že pri jeho mesačnom príjme má mesačne na výživu detí prispievať spolu sumou 830 € a na uspokojovanie jeho potrieb zostáva iba 729,307 €. Podľa otca je absurdné, aby bol súdom zaviazaný na výživné, ktoré predstavuje takmer 55 % z jeho celkových príjmov.

22. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že pri určovaní výživného sa síce berie do úvahy nie len potreba maloletých detí, ale aj možnosti a schopnosti povinného rodiča, ale aj skutočnosť, ktorý z rodičov a v akom rozsahu je schopný potreby maloletých detí zabezpečovať. Výška mesačných nákladov na každé maloleté dieťa bola dostatočne v priebehu konštatovaná a nebola spochybňovaná. Výška výživného rodičovi, prihliadnuc na jeho schopnosti a možnosti, môže byť určená prípadne aj v rozsahu 75 % a viac príjmu rodiča. Poukazovanie na nejaký percentuálny pomer medzi nákladmi vynaloženými na maloleté deti a tým čo zostane rodičovi k osobnej potrebe, je nie len kontraproduktívne, ale výslovne proti zmyslu zákonnej úpravy. Treba tiež doložiť, že nie iba mesačný príjem rodiča má vplyv na výšku určeného výživného, ale aj jeho celkové ostatné osobné a majetkové pomery. Otec prezentuje, že vlastní dom (chalupu) a to bezpochyby zvyšuje jeho životnú úroveň, na ktorej majú plné právo podieľať sa aj jeho deti.

23. Vo vyjadrení na podané odvolanie matka maloletých detí navrhla, aby odvolací súd zvýšil určené výživné zo strany otca na maloleté deti. Žiadosť matky však vychádza iba z opätovného poukazu na skutočnosti, ktoré boli preukázané už pred súdom prvej inštancie, ale ich prehodnotením. Odvolací súd však bez toho, aby doplnil dokazovanie, nemôže pristúpiť k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd však nepozná detailne pomery účastníkov a matka maloletých detí nenaznačila v akom smere by malo byť dokazovanie doplnené. Preto nebolo možné modifikovať rozhodnutie súdu prvého stupňa ani vzhľadom k návrhom matky.

24. V nenapadnutých častiach odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať nemohol a preto toto zostalo nedotknuté.

25. S použitím ust. § 396 ods. 1 a podľa § 52 rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .