Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/198/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a členov senátu JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávnených: 1/ mal. M. S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ mal. A. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení matkou M. S., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom A. X/X, S., proti povinnému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - C., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 15Er/702/2010-87 zo dňa 2. februára 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie povinného proti časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinný návrhom doručeným súdu dňa 23.01.2015 navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu jej neprípustnosti a z ďalších dôvodov tam uvádzaných. Matka mal. oprávnených sa k návrhu povinného vyjadrila listom zo dňa 24.05.2015, kde uviedla, že po prepočítaní všetkých rokov od rozvodu je dlžná čiastka 2.561,22 Eur. Vo vyjadrení zo dňa 01.06.2015 povinný taktiež navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že dňa 16.12.2014 mu bolo doručené upovedomenie o spôsobe výkonu exekúcie príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Ani po úhrade výživného mu nebol vodičský preukaz vrátený, znemožňuje mu to získať prácu, potrebuje chodiť s chorým otcom po vyšetreniach. Ďalej namietal, že vynakladá na deti okrem výživného aj ďalšie výdavky, napr. na školu, oblečenie, vreckové a ďalšie, ktoré financuje nad rámec výživného, teda mal za to, že si vyživovaciu povinnosť plní ešte viac, ako mu nariadil súd. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 11.05.2015 došlo len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky vo výške 132 Eur, ktorá bola poukázaná na účet oprávnenej dňa 23.10.2014, trovy exekúcie boli vymožené len čiastočne a to v sume 15 Eur + DPH. Pokiaľ povinný namieta, že mu nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk, k tomu prvoinštančný súd uviedol, že povinný mal vedomosť o výkone exekúcie a využil svoje právo podať námietky proti exekúcii. Taktiež dodal, že súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie neskúma doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Pokiaľ povinný spochybňuje dôvodnosť nároku a exekučný titul, k tomu je potrebné uviesť, že exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, teda ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozsudku. K námietke povinného ohľadom premlčania pohľadávky súd prvej inštancie v zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný u súdneho exekútora dňa 10.03.2010, kedy sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v 3 ročnej premlčacej dobe. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vzhľadom na to, že exekúcia sa vedie na výživné od 01.08.2009, výživným pred týmto dátumom sa nezaoberal. Z predložených

dokladov a vyjadrení mal preukázané, že povinný v čase od 01.08.2009 do dňa vydania rozhodnutia výživné neplatil pravidelne a v súdom uloženej výške. Ďalej mal preukázané, že povinný bol čase začatia exekučného konania, ktoré sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 10.03.2010 v omeškaní s platením výživného. Poukázal na tvrdenie povinného, že výživné za mesiac 8/2009 a 9/2009 neuhradil z dôvodu, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. To však povinného neospravedlňuje od povinnosti platiť výživné. Úhradu pohľadávky po začatí exekučného konania súd prvej inštancie nepovažoval za dobrovoľné plnenie ale považoval ho za plnenie v rámci exekučného konania. Taktiež neboli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle § 80 Exekučného poriadku. Súd nemal za preukázané, že sa exekúcia vedie už len pre bežné výživné a takisto nie sú uhradené ani celé trovy exekúcie. Súd prvej inštancie nezistil ani dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, pričom poukázal na ustanovenie § 56 ods. 9 Exekučného poriadku. Pokiaľ povinný namieta zadržanie vodičského preukazu, súd uviedol, že v zmysle § 179 a ods. 1 Exekučné poriadku exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu, pričom súdny exekútor vydal exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu odôvodnene. Záverom prvoinštančný súd dôvodil, že povinný neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Povinný neuviedol ani žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1, 2, § 80 Exekučného poriadku a ani súdu nie je známy žiadny dôvod uvedený v § 57 ods. 1, 2, § 80 Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Dostatočne nepreukázal ani potrebu odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Rovnako nepreukázal ani dôvod pre povolenie odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uzavrel, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko povinný sa dostal so svojou pohľadávkou do omeškania, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia sa naďalej vedie na podklade exekučného titulu, ktorého právoplatnosť a vykonateľnosť nebola spochybnená.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy všetky jeho pripomienky a dôkazy, ktoré mu doručil. Nesúhlasil s tvrdením konajúceho súdu ohľadom doručovania upovedomenia o začatí exekúcie, a to s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2010. Opakovanie dôvodil, že mu upovedomenie o začatí exekúcie nebolo doručené zákonným spôsobom do vlastných rúk. Z dôvodu porušenia práv povinného na spravodlivé súdne konanie tak existuje dôvod pre zastavenie prebiehajúcej exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že bol v čase jeho doručovania v ústave na výkon trestu odňatia slobody, nemohol sa primerane brániť proti exekúcii, čo však exekučný súd pri rozhodovaní o podaných námietkach proti exekúcii nevzal do úvahy. Podľa odvolateľa mala byť počas výkonu trestu odňatia slobody exekúcia zastavená, lebo pracoval a oprávnenej posielal výživné. Za procesnú vadu označil to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal platením výživného povinným pred 01.08.2009. Povinný ďalej predložil doklady o zaplatení výživného za obdobie od 04.02.2009 do 15.07.2009 v celkovej sume 1.173,72 Eur, pričom zastával názor, že oprávnená nemala žiadne právo začať exekučné konanie. Zastával názor, že exekúcia je neoprávnená, lebo pohľadávka v skutočnosti pred podaním návrhu na výkon exekúcie neexistovala, bol spôsobený zánik vymáhaného nároku, a aj preto má byť exekúcia zastavená. Povinný zdôrazňoval, že pohľadávku uhradil ešte pred začatím exekučného konania a v súčasnosti platí výživné včas. Odvolateľ následne uviedol, že sa cíti poškodený z dôvodu zadržania vodičského preukazu, v dôsledku ktorého mal problém si nájsť zamestnanie. Do práce musí teraz dochádzať taxíkom, na ktorý minie denne 22 Eur. Záverom poukázal na to, že sa snaží doplácať výživné za obdobie kedy bol vedený na úrade práce a bol bez zamestnania, vyživovaciu povinnosť plní sám a dobrovoľne, snaží sa, aby už nikdy nemeškal s platením výživného. Povinný žiadal o vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, jej následné zastavenie a vrátenie vodičského preukazu, ktorý potrebuje k svojej práci.

3. Matka oprávnených zaslala k odvolaniu povinného písomné vyjadrenie. So zastavením exekúcie nesúhlasila. Uviedla, že si nie je vedomá, že by niekedy vypovedala ohľadom platenia výživného zle, ani nezastávala názor, že exekúcia je neoprávnená. Pripojila rozpis splátok výživného od rozvodu. Povinný síce niekedy uhradí vyššiu splátku ako je výška výživného, ale tieto sumy sa len započítavajú na dlhy z predchádzajúcich rokov. Trvala na doplatení zvyšnej čiastky na zameškanom výživnom, ktorá ku dňu 06.04.2016 predstavovala sumu 2.170,75 Eur.

4. Povinný s doplnením zo dňa 11.04.2016 k podanému odvolaniu zaslal doklady o platbách výživného vo výške 120 Eur zo dňa 19.01.2016 (výživné 01/2016), vo výške 116,20 Eur zo dňa 18.02.2016 (výživné 02/2016), vo výške 450 Eur zo dňa 18.02.2016 (výživné doplatok), vo výške 283,80 Eur zo dňa 11.03.2016 (výživné doplatok), vo výške 116,20 Eur zo dňa 11.03.2016 (výživné 03/2016), vo výške 117 Eur zo dňa 03.04.2016 (výživné 04/2016), vo výške 350 Eur zo dňa 04.04.2016 (výživné doplatok). Žiadal o zastavenie exekučného konania, lebo v čase zamestnania si vyživovaciu povinnosť plní včas.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

9. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. V zmysle § 355 ods. 2 je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

11. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.

13. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Podaním zo dňa 24.02.2016, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 25.02.2016, podal povinný odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v celosti. Z vyššie citovaných ustanovení § 355 ods. 2 OSP a § 56 ods. 8 Exekučného poriadku však vyplýva, že Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie nepripúšťa, nakoľko odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým bol odklad exekúcie povolený.

14. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie povinného smeruje proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd odvolanie povinného proti časti výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie podľa § 386 písm. c) odmietol.

15. Čo sa týka časti odvolania povinného smerujúcej proti časti výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

16. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

17. V zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

18. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že zákonná zástupkyňa oprávnených 1/ a 2/ sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.03.2010 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného na mal. M. za obdobie od 01.08.2009 do 28.02.2010 vo výške 422,35 Eur, zameškaného výživného na mal. A. za obdobie od 01.08.2009 do 28.02.2010 vo výške 306,15 Eur a od 01.03.2010 bežného mesačného výživného na obe deti podľa vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 7C/110/2007-45 zo dňa 18.09.2007. Vykonaním exekúcie bol súdom prvej inštancie poverený súdny exekútor JUDr. René Matuška dňa 26.06.2010.

19. O zastavení exekúcie rozhoduje súd na návrh i bez návrhu. Exekútor je povinný v každom štádiu skúmať, či sa nevyskytol dôvod na zastavenie exekúcie, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať aj účastník konania, a to súdnemu exekútorovi alebo priamo exekučnému súdu. O každom návrhu treba rozhodnúť, avšak návrh na zastavenie exekúcie zásadne nebráni vo vykonávaní exekúcie. V tomto prípade podal návrh na zastavenie exekúcie povinný z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Namietal nedoručenie upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk, čo malo za následok porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Spochybnil dôvodnosť nároku oprávneného a exekučný titul, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou exekučného titulu. Zastával názor, že nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku. Namietal, že výživné platil riadne, zo strany oprávnených boli úmyselne zamlčané niektoré splátky.

20. Súd prvej inštancie povinného vyzval, aby hodnoverne zdokladoval dôvody na zastavenie exekúcie. Na túto výzvu povinný reagoval vyjadrením zo dňa 01.06.2015, v ktorom rozšíril dôvody zastavenia exekúcie pre zadržanie vodičského preukazu. Namietal, že na deti vynakladá okrem výživného aj ďalšie výdavky, a preto bol presvedčený, že vyživovaciu povinnosť plní nad rámec ustanovený súdom. Tiež predložil fotokópie splátok výživného od 01.01.2009 do 15.07.2009.

21. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že tento návrh zamietol.

22. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s podstatnými skutočnosťami predmetného konania, ktoré tvoria zároveň aj odvolaciu argumentáciu povinného. V danej veci sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 7C/110/2007-45 zo dňa 18.09.2007. Povinný ani vo svojom odvolaní proti vydanému uzneseniu neuviedol žiadne relevantné dôkazy, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie a ničím nepodložil svoje tvrdenia o neprípustnosti vedenej exekúcie, ani o zániku vymáhaného nároku.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvoinštančného súdu v tom smere, že exekúcia sa začala dôvodne. Nakoľko povinný neplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnení 1/ a 2/ podali prostredníctvom zákonnej zástupkyne návrh na vykonanie exekúcie. Z predložených dokladov jednoznačne vyplýva nepravidelnosť platenia výživného zo strany povinného už od začiatku jeho vyživovacej povinnosti, ktorá sa nedá pomenovať riadnym plnením vyživovacej povinnosti, na ktorú bol povinný zaviazaný. Odvolací súd uvádza, že je v záujme povinného, aby si overil u súdneho exekútora alebo matky mal. oprávnených celkovú výšku vymáhaného dlžného výživného. Túto pohľadávku by mohol následne na základe dohody so súdnym exekútorom v zmysle § 56 ods. 10 Exekučného poriadku postupne splácať, a to popri súčasnom riadnom plnení vyživovacej povinnosti na mal. M. a mal A. spolu v sume 116,17 Eur mesačne.

24. Vzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď povinný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd,

v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia spĺňajúceho všetky požiadavky § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, na ktoré bez ďalšieho odkazuje, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

25. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že na argumenty povinného uvedené v podaní označenom ako „doplnenie k podanému odvolaniu“, v zmysle ustanovenia § 365 ods. 3 neprihliadal. Podľa tohto ustanovenia totiž možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V danom prípade táto lehota uplynula povinnému dňa 25.02.2016, pričom doplnenie bolo povinným odovzdané na poštovú prepravu až dňa 12.04.2016.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)