Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-650-2015.pdf
PDF · 94.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/650/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka a konateľka, proti žalovaným: 1. V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, 2. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, Z., 3. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Y. č. XX, H., a 4. R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, Z., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, v mene ktorej koná Mgr. Peter Kubovič, advokát a konateľ, o zaplatenie 972,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7C/163/2014 - 102 zo dňa 8. októbra 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny v sume 972,25 eura s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru a trov konania. Žalovaným priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 327,55 eura. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako právnická osoba uzatvoril so žalovanými (H.I. a V.I., ďalej len „žalovaní“) ako spotrebiteľmi dňa 4.3.2010 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „ZdZoRÚ“). Na základe predmetnej zmluvy im bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 85,15 eura vždy k 9. dňu v mesiaci, počet splátok 36, RPMN za úver 68,71 %, ročnú úrokovú sadzbu úveru 70 %, priemernú RPMN za úver 48,66 %. Z obsahu oznámenia žalobcu o schválení úveru dlžníkovi z 4.3.2010 súd prvej inštancie zistil, že predmetné oznámenie je podpísané len žalobcom a sú v ňom okrem iného uvedené i údaje: dátum splatnosti prvej splátky: 9.4.2010, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 9.3.2013. Z obsahu karty klienta z 21.11.2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaným bola reálne vyplatená jednorázovo suma 1.277,05 eura, celkovo zaplatili sumu 2.093,15 eura, ktorú sumu uviedol v žalobe samotný žalobca. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 7, žalobca listom z 24.6.2012 oznámil dlžníkom zosplatnenie celého úveru, do okamžitej splatnosti úveru zaplatili celkovo 2.093,15 eura. Po začatí konania žalovaný v 1. rade , H.I., zomrel dňa XX.X.XXXX a súd prvej inštancie ďalej konal s jeho právnymi nástupcami, t.j. s jeho manželkou V.I. (žalovaná v 1. rade) a jeho deťmi (žalované v 2. až 4. rade). Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaní reálne vyčerpali jednorázovo úver v sume 1.277,05 eura v čase účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úverov, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia tohto právneho predpisu, ktorý predstavuje špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Vzhľadom
na preukázanú skutočnosť, že dlžníkom bol úver poskytnutý jednorázovo vo výške 1.277,05 eura a nevyužili revolving, súd prvej inštancie si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu. Z obsahu zmluvy z 4.3.2010 si súd prvej inštancie ustálil, že v nej nebol v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. a to ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. , podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. Odčítaním zaplatenej sumy 2.093,15 eura od reálne vyčerpanej celkovej sumy 1.277,05 eura súd zistil, že žalovaní uhradili vyššiu sumu, než im bola reálne preukázateľne fyzicky poskytnutá. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaní preukázateľne uhradili viac, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1,§ 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 písm. a) až j), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „O.s.p.“), keď po procesnej stránke boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, ktorí v konaní boli zastúpení advokátom. Súd prvej inštancie žalovaným v konaní priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 327,55 eura. Právny zástupca žalovaných si správne vyčíslil odmenu v zmysle § 10 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z . v znení neskorších predpisov za jeden úkon právnej služby v sume 25,73 eura počítajúc ju z tarifnej hodnoty 972,25 eura. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných: 1. odmenu za úkony právnej služby 2 x 25,73 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe) x 4 (lebo zastupuje štyri mandantky); 2. režijný paušál 8,39 eura x 2 úkony x 4 (za štyri mandantky), 20 % DPH zo súčtu súm z bodov 1/, 2/, t.j. 54,59 eura.
2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a žalovaných zaviaže na náhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. c) a písm. d) O.s.p.. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Tvrdenie o povinnom rozpisovaní splátky ako obligatórnej náležitosti zmluvy nemá oporu v žiadnom zákone. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe.
3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, samostatný odvolací návrh nepodali.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
6. Podľa ustanovenia § 387 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
7. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na nasledovné skutočnosti:
8. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci samej je zaplatenie sumy 972,25 eura s príslušenstvom z dôvodu plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesplnenia náležitostí zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - v zmluve nebol jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil úver, dojednaný účastníkmi zmluvou o úvere, za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absentovania zákonných náležitostí. Predmetom odvolacieho konania vymedzeným odvolacími dôvodmi žalobcu teda bolo vyriešiť otázku, či predmetná zmluva o úvere obsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia. V konaní pritom nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a spravuje sa právnymi normami slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, medzi inými i zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 10. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
11. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až j) zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
12. Podľa § 4 ods. 3 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. , pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13. Posúdiac obsah predmetnej zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je jednoznačné, že úverová zmluva výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď v bode 5 zmluvy je uvedená splátka 85,15 eura, zahŕňajúca splátku istiny aj úroku. Z požiadavky písomnej formy zmluvy vyplýva, že
všetky povinné obsahové náležitosti zmluvy o úvere musia byť obsiahnuté priamo v zmluve, len ktorá je ako riadny dvojstranný právny úkon podpísaná jej účastníkmi. Z uvedených skutočností je potom potrebné vyvodiť, že bolo naplnené ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a úver sa považuje sa za bezúročný a bez poplatkov. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca bol oprávnený domáhať sa len nesplatenej istiny úveru.
14. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
15. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).