Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-13-2016.pdf
PDF · 97.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zast. JUDr. Jánom Husárom, advokátom, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 21C/391/2015-34 zo dňa 29.09.2015, takto
rozhodol:
Po t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013 uzavretá medzi dlžníkom T. H., nar. XX.XX.XXXX a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom v Bratislave je absolútne neplatná. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 99,50 eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 53, § 54, Občianskeho zákonníka, § 497, § 504 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a § 80 písm.c/ Občianského súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.).
3. Vykonaným dokazovaním mal sú za preukázané, že medzi stranami sporu bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.06.2013 č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 450,- eur, ktorý sa zaviazal žalovanému vrátiť do 28.06.2014 v celkovej výške 888,- eur, t.j. spolu s celkovými nákladmi vo výške 39,15 %, ktoré predstavujú sumu 176,18 eur a administratívnymi nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 261,82 eur. RPMN bola vo výške 97,33 % a priemerná RPMN vo výške 39,20 %. V tomto prípade je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že predmetom konania je spotrebiteľský spor - poskytnutie peňažného úveru, kde súd z úradnej povinnosti musí použiť normy spotrebiteľského práva, ako aj ostatné právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to bez ohľadu na to, či sa jedná napríklad o tzv. absolútny obchod a podobne. Dodal, že normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a iným normám. V danom prípade súd prvej inštancie preskúmal zmluvu z hľadiska toho, či obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva má v tomto smere nedostatky. Ako uvádza súd prvej inštancie, podstatnou náležitosťou zmluvy je i uvedenie výšky,
počtu a termínov splatnosti istiny, úrokov prípadne iných poplatkov (§ 11 odsek 2 písmeno k) zákona), avšak predmetná zmluva resp. dohoda o splátkach túto náležitosť neobsahuje. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby nebolo možné, aby si veriteľ uplatňoval voči dlžníkovi aj nároky, na ktoré nemá právo. Následkom tejto skutočnosti je bezúročnosť a bezodplatnosť poskytnutého úveru ako osobitný prípad absolútnej neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v predmetnej zmluve sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému úver spolu s celkovou odplatou vo výške 438,- eur v lehote jedného roka, čo predstavuje 98,30 % zo sumy poskytnutého úveru, pričom takto dohodnutá odplata je absolútne neplatnou dohodou, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a v súlade s § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa takto absolútne neplatne dojednaným právam neposkytuje právna ochrana, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Odplata i viacnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytnuté bankami v čase uzatvorenia zmluvy, a preto je neplatná aj podľa ustanovenia § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka. Konštatoval aj, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Z tohto dôvodu je takáto dohoda o odplate za úver podľa záverov súdu prvej inštancie neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch, tieto sú neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda modifikovať. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.06.2013 č. 80190123 je absolútne neplatnou z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ako i pre rozpor s dobrými mravmi. Výrok o trovách konania súd odôvodnil v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v tomto konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie svojho práva. Žalobca si však trovy konania nevyčíslil v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 O.s.p., pričom zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd prvej inštancie vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Keďže žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súd prvej inštancie uložil žalovanému v súlade s ust. § 2 odsek 2 zákona o súdnych poplatkov povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 99,50 eur podľa položky č. 1 písmeno b) zákona o súdnych poplatkoch, a to tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. tým, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Má za to, že koncepciu celkovej neplatnosti zmluvy nemožno vyvodiť ani z komunitárneho práva a ani príp. nekalá obchodná praktika nemôže byť v zmysle judikatúry SD EÚ dôvodom neplatnosti celej zmluvy. rovnako poukazuje na ústavnoprávny princíp zachovania platnosti zmluvy, podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita takého výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, príp. rozsudok v celom rozsahu zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.01.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že nemá žiadne pochybnosti o tom, že úverová zmluva, ktorú uzatvorili strany sporu dňa 26.06.2013 (čl. 10 spisu) je zmluvou spotrebiteľskou.
9. Úverová zmluva bola uzatvorená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ - žalobca slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície.
10. Odvolací súd poukazuje na to, že pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší, lebo spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, ktoré žalovaný ako poskytovateľ služieb (úverov) používa pre väčší počet klientov. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
11. Vzhľadom na posúdenie predmetnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, súd prvej inštancie správne podrobil kontrole zmluvné podmienky najmä z pohľadu, či odplata za poskytnutý úver je v súlade so zákonom a princípom dobrých mravov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj keď najdôležitejšou normou upravujúcou vzťahy pri spotrebiteľských úveroch je zákon o spotrebiteľských úveroch, tento nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (§ 37 a § 39 Občianskeho zákonníka).
12. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
15. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 citovaného právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
16. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami, predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou neprimeranosti odplaty za poskytnutý úver. V danom prípade bol žalobcovi dňa 26.06.2013 poskytnutý úver vo výške 450,- eur s tým, že žalobca ho mal spolu s poplatkom vo výške 438,- Eur žalovanému vrátiť do 28.06.2014 v celkovej výške 888,- eur, t.j. spolu s celkovými nákladmi vo výške 39,15 %, ktoré predstavujú sumu 176,18 eur a administratívnymi nákladmi
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 261,82 eur. Ročná úroková sadzba v zmluve bola dohodnutá vo výške 39,20 %, celková odplata vo výške 888,- eur a RPMN v zmluve vo výške 97,33 %, pričom v dohode o plnení v splátkach je už RPMN vo výške 306,65 %! Výška odplaty tak niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové miery obdobných úverových produktov v rozhodnom čase.
17. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 z 26.04.2012, ktorý je aplikovateľný na danú právnu vec, lebo poplatok za poskytnutie úveru v danom prípade plní funkciu úrokov. Cit: “Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Uvedený záver o neprijateľnosti odplaty je použiteľný aj na prípad, keď úver je poskytnutý nebankovým subjektom, lebo kategória dobrých mravov má všeobecný charakter, podnikateľské subjekty nevynímajúc. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výška odplaty tak ako bola stanovená v úverovej zmluve (odvolací súd zámerne nepoužíva výraz „dohodnutá“, lebo dohoda vyžaduje možnosť oboch zmluvných strán vstupovať do procesu kontraktácie), je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové miery obdobných úverových produktov v rozhodnom čase, pričom ide o zjavne neprimeranú výšku odplaty.
18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v otázke náhrady trov konania podriadil ich režim ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p.
20. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.