Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-1-2016.pdf
PDF · 89.54 KB
No categories available
19Co/1/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, proti žalovaným: 1. O., N. bytom O. A., 2/ F. H., bytom G., O. XX, zastúpeného JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Slovenská 69, za účasti Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 9.007,59 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/70/2011-437 zo dňa 23.09.2015, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania.
II. Žalovanému v 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci samej zastavil, zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 3.301,45eur, vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade náhradu trov konania účastníkom nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k napadnutému výroku právne odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že konanie vo veci bolo z dôvodu späžvzatia žaloby žalobcom podľa § 96 O.s.p. zastavené. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 3.301,45eur, konkrétne za úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia 23.11.2011 podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 253,94 Eur,
- účasť na pojednávaní 10.02.2012 podľa § 14 ods.1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 253,94 Eur,
- písomné podanie vo veci samej 01.03.2012 podľa § 14 ods.1 písm. b) vyhl.č. 655/2004 Z.z. - 253,94 Eur,
- písomné podanie vo veci samej 19.04.2012 podľa § 14 ods.1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 253,94 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 27.04.2012 podľa § 14 ods.1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 253,94 Eur,
- odvolanie žalovaného v 2.rade proti uzneseniu o návrhu na prerušenie konania 05.06.2012 podľa § 14 ods.3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 126,97 Eur,
- účasť na pojednávaní 6.3.2013 podľa § 14 ods.1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 253,94 Eur,
- účasť na pojednávaní 10.04.2013 podľa § 14 ods.1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 253,94 Eur,
- účasť na pojednávaní 25.09.2013 podľa § 13a ods.1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 253,94 Eur,
- odvolanie proti rozsudku 11.11.2013 podľa § 13a ods.1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 253,94 Eur,
- písomné podanie vo veci samej v odvolacom konaní 01.04.2014 podľa § 13a ods.1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 253,94 Eur,
- režijný paušál 1 x 7,41 Eur (úkony právnej pomoci r. 2011), 5 x 7,84 Eur (úkony právnej pomoci r. 2012), 4 x 7,81 Eur (úkony právnej pomoci r. 2013), 1 x 8,04 Eur (úkony právnej pomoci r. 2014), vrátane 20 % DPH zo sumy 2.751,21 Eur vo výške 550,24 Eur, teda v prospech žalovaného v 2. rade bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 10, 13a, 14, 16 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 3.301,45 Eur. Pri určení tarifnej odmeny súd vychádzal z listiny vyčíslenia predloženého právnym zástupcom žalovaného v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 16.09.2015, kedy pri určení tarifnej odmeny vychádzal z uplatneného nároku poníženého o sumu 20 Eur, teda zo sumy 8.987,59 Eur. Súčasne súd prvej inštancie odôvodnil za ktoré ďalšie úkony a z akých dôvodov žalovanému v 2. rade nepriznal ním účtované trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
3. Proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania žalovanému v 2. rade podal odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. V samotnom odvolaní uviedol, že podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva najmä v nesprávnom právnom posúdení účelnosti úkonov právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, ako i v priznaní náhrady trov konania za úkony, za ktoré náhradu trov konania priznať nemožno. Súd prvej inštancie okrem iného žalovanému v 2. rade priznal náhradu konania i za úkony
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 01.03.2012
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 19.04.2012. Písomné podanie vo veci samej zo dňa 01.03.2012 sa týkalo len nedostatku legitimácie, čo žalovaný v 2. rade namietal na predchádzajúcom pojednávaní, konanom dňa 10.02.2012, za účasti, na ktorom si žalovaný v 2. rade nárok na náhradu trov konania uplatnil. Nič ďalej nebránilo ani žalovanému v 2. rade, ani postupu v konaní, aby žalovaný v 2. rade túto svoju úvahu zopakoval na nasledujúcom pojednávaní, konanom dňa 27.04.2012, za účasť na ktorom si žalovaný v 2. rade nárok na náhradu trov konania opätovne uplatnil. Tento úkon potom nebol ani osobitne potrený a ani účelný. Súd prvej inštancie okrem iného žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania i za úkon - odvolanie žalovaného v 2. rade proti uzneseniu o návrhu na prerušenie konania 05.06.2012. Žalovaný v 2. rade sa domáhal prerušenia konania, čo prvoinštančný súd uznesením zo dňa 07.05.2012 zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 2. rade odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda návrhu žalovaného v 2. rade nebolo opakovane vyhovené. Za odvolanie si potom žalovaný v 2. rade uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie okrem iného žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania i za úkon - písomné podanie vo veci samej v odvolacom konaní 01.04.2014. Ide o ďalší úkon v konaní potom, čo žalovaný v 2. rade podal odvolanie a za podanie, za ktoré mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Tento úkon potom nebol ani osobitne potrebný a ani účelný Žiadal preveriť a posúdiť účelnosť aj ostatných úkonov, pričom navrhol, aby odvolací súd žalovanému v 2. rade za odvolaním napadnuté úkony náhradu trov konania nepriznal, alternatívne v rozsahu napadnutia uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2. rade cestou právneho zástupcu. Navrhol napadnutý výrok ako vecne správny potvrdiť. V samotnom vyjadrení uviedol, že k námietkam odvolateľa k úkonom právnej služby podľa písm. a) a b) sa žiada predovšetkým uviesť, že tieto písomné úkony právnej služby sa týkali veci samej. Vec samú alebo predmet konania v civilnom sporovom konaní definuje žalobca, ktorý ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom. Úkon právnej služby zo dňa 01.03.2012 sa týkal námietky žalovaného v 2. rade o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, t.j. jeho hmotnoprávneho postavenia v konaní, z ktorého ním uplatňované právo (nárok) vyplýva. Námietka vecnej legitimácie patrí medzi základné námietky v sporovom konaní a otázka aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie tvorí súčasť každého súdneho konania. Úkon právnej služby žalovaného v 2. rade zo dňa 19.04.2012 sa týkal námietky premlčania, ktorá predstavuje jednu z najzákladnejších hmotnoprávnych námietok dlžníkov v civilnom konaní, kde je predmetom konania peňažná pohľadávka žalobcu. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani skutočnosť, že vznesená námietka premlčania napokon viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Argument žalobcu o tom, že tieto písomné úkony právnej služby mohol žalovaný v 2. rade realizovať na pojednávaní vyznieva prinajmenšom
zvláštne, ak vezme v úvahu, že samotný žalobca si pred rozsudkom vo veci samej zo dňa 25.09.2013 vyúčtoval celkom 6 písomných úkonov právnej služby, ktoré mu boli aj súdom priznané. K námietke žalobcu, tykajúcej sa úkonov právnej služby v podobe odvolania proti uzneseniu o návrhu na prerušenie konania zo dňa 06.05.2012 a písomného podania vo veci samej v odvolacom konaní zo dňa 01.04.2014 pod písm. c) a d), žalovaný v 2. rade uviedol že: úkon právnej služby je potrebné posudzovať z hľadiska jeho účelnosti v rámci prebiehajúceho konania na strane procesne úspešného účastníka konania. Účelnosť je vlastnosť procesu, spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Návrhom na prerušenie konania v spojení s odvolaním voči predmetnému uzneseniu prvoinštančného súdu, žalovaný v 2. rade legitímne a v súlade s jeho procesnými právami reagoval na postup súdu, pričom uvedené podanie obsahovalo okrem uvedenia konkrétnej judikatúry, vrátane rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, aj hmotnoprávne argumenty proti žalobe vo veci samej. Písomné podanie žalovaného v odvolacom konaní (úkon zo dňa 01.04.2014) sa nepochybne týkalo veci samej bez toho, aby žalovaný menil, či rozširoval dôvody svojho odvolania. O tom, že jeho námietka týkajúca sa správnej aplikácie Občianskeho zákonníka v posudzovanom záväzkovo-právnom vzťahu, medzi žalobcom a žalovaným, vrátane predloženia rozhodnutia Ústavného súdu SR v analogickej právnej veci v predmetnom podaní bola správna a viedla k jeho procesnému úspechu v tomto konaní a odzrkadľuje samotné odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 11.09.2014, kde odvolací súd poukázal na potrebu aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, čo napokon viedlo k zrušeniu prvoinštančného rozsudku, a čo bolo spolu s námietkou premlčania aj skutočným dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom. Vyššie namietané úkony právnej služby žalobcom napokon ani nemuseli byť realizované, ak by žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby skôr po vznesení uvedených hmotnoprávnych námietok žalovaným v 2. rade. Namiesto toho však neúčelne pokračoval v konaní, vedomý si pritom svojej zodpovednosti za trovy konania v civilnom sporovom konaní.
5. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 204 ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016 a § 362 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z.z Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP účinného od 1.7.2016),oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsudku a v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 OSP s tým, že žalobca zavinil zastavenie konania, keďže žalobu vzal späť bez uvedenia dôvodu. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca podaním zo dňa 10.9.2015 vzal žalobcu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, preto teda právny záver súdu prvej inštancie je v tomto smere správny. Navyše sa javí, že žalobca tak mohol učiniť pod ťarchou argumentov žalovanej strany (námietka premlčania...), čo by taktiež zakladalo aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 OSP.
7. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, a to, že písomné podanie žalovaného v 2. rade vo veci samej zo dňa 01.03.2012 sa týkalo iba námietky vecnej legitimácie, a že rovnakú námietku urobil žalovaný v 2. rade na predchádzajúcom pojednávaní dňa 10.02.2012 je treba uviesť, že žalovaný v 2. rade vo svojom podaní zo dňa 01.03.2012 uviedol vo vzťahu k tejto námietke nové skutočnosti, ktoré aj argumentačne rozviedol, a preto trovy za tento úkon možno považovať za účelne vynaložené.
8. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, a to, že podanie žalovaného v 2. rade vo veci samej zo dňa 19.04.2012 obsahuje iba námietku premlčania, a že túto námietku žalovaný v 2. rade mohol urobiť na pojednávaní dňa 01.03.2012,resp. dňa 27.04.2012, a že žalovaný v 2. rade mohol obsah oboch namietaných podaní uviesť na pojednávaní dňa 27.04.2012, resp. v jednom svojom podaní je treba uviesť, že vznesenou námietkou premlčania žalovaný v 2. rade opäť uviedol nové hmotnoprávne skutočnosti, a preto aj trovy za tento úkon možno považovať za účelne vynaložené. Tu je potrebné uviesť aj to, že splnomocnený advokát, ktorý háji práva svojho klienta, bude vykazovať určitú činnosť, v rámci ktorej môže aj taktizovať, a za ktorú má pochopiteľne nárok na obmenu stanovenú právnymi predpisy.
9. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, a to, že žalovanému v 2. rade boli priznané trovy konania aj za úkony - odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo dňa 05.06.2012, pričom odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie, a za písomné vyjadrenie sa vo veci samej v odvolacom konaní zo dňa 01.04.2014 je potrebné uviesť, že v oboch týchto podaniach žalovaný v 2. rade
okrem iného reagoval rozsiahlou právnou argumentáciou s uvedením konkrétnej judikatúry týkajúcej sa aj veci samej, a preto aj trovy za tieto úkony možno považovať za účelne vynaložené.
10. Žalobca v odvolaní žiadal preveriť a posúdiť aj účelnosť ostatných úkonov. Odvolací súd uvádza, že účelnosť realizovaných úkonov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone bližšie špecifikovaná. Rozhodujúce je, že ide o úkony potrené na uplatňovanie či bránenie práva strany konania. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie účelnosť, resp. nevyhnutnosť v spojitosti s ich uplatňovaním práv a obranou strany konania. Táto otázka je vecou úvahy súdu. Odvolací súd má za to, že súdom prvej inštancie priznané trovy zodpovedajú kritériu účelnosti a konkrétnych okolností posudzovaného sporu, ako aj správania sa žalobcu v tomto spore.
11. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, kde úspešnému žalovanému v 2. rade (odvolanie žalobcu bolo nedôvodné) bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).