Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-622-2015.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Subarea
9Co/622/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka a konateľka proti žalovanému: U. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom H., P. XXXX/X, o zaplatenie 1.241,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 10C/71/2015-40 zo dňa 16. júna 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á voči občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (v ďalšom texte „občianske združenie“) v konaní vystupovalo na strane žalovaného ako vedľajší účastník v zmysle v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „O.s.p.“) na základe oznámenia o vstupe do konania doručeného súdu prvej inštancie dňa 30.12.2014. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.06.2015 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu úhrady žalovanej sumy. Občianske združenie si uplatnilo náhradu trov konania vo výške 187,085 eura, súd prvej inštancie sa preto zaoberal aj otázkou náhrady trov konania občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka vystupujúceho v tom čase na strane žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že i keď žalobca vzal žalobu späť potom, čo do konania vstúpilo občianske združenie ako vedľajší účastník na podporu žalovaného a v podaní zo dňa 05.03.2015 navrhol žalobu zamietnuť vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere, neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, konanie občianskeho združenia neprispelo k zastaveniu konania, nakoľko žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu úhrady všetkých záväzkov žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.08.2012 sp. zn. 6Cdo/357/2012, ktorým Najvyšší súd SR vyslovil, že „konanie nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. S prihliadnutím na účel občianskeho súdneho konania, ktorým je spravodlivá ochrana práv, treba preto podmienku odôvodnenia odporu považovať za splnenú už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s
povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Až po takomto jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p.). Vyššie uvedené znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania.“ Nakoľko k zastaveniu konania prišlo v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, a preto súd prvej inštancie občianskemu združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. V súlade s vyššie uvedeným súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pričom o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) veta prvá O.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konanie voči žalovanému bolo zastavené vzhľadom na správanie žalobcu, ktorý s podanou žalobou disponuje a túto vzal späť . Týmto späťvzatím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne nežiadal a žiadne trovy konania mu nevznikli.
2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania napadlo v zákonnej lehote odvolaním občianske združenie. Odvolanie odôvodnilo tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhlo, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že občianskemu združeniu prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Podľa odvolateľa boli trovy účelne vynaložené a dostatočne preukázané. Žalobca vzal žalobu späť po tom, ako občianske združenie podalo vo veci vyjadrenie, v ktorom poukázalo na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní medzi účastníkmi. Opodstatnenosť trov právneho zastúpenia občianskeho združenia potvrdzuje judikatúra všeobecných súdov a Ústavného údu SR.
3. Žalobca ani žalovaný sa k odvolaniu občianskeho združenia nevyjadrili, samostatný odvolací návrh nepodali.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), postupujúc podľa § 470 C.s.p., po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. v spojení s § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Z obsahu spisového materiálu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.12.2014 oznámilo občianske združenie vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.03.2015 sa občianske združenie vyjadrilo k žalobe. Podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 12.06.2015 vzal žalobca žalobu v plnom rozsahu späť z dôvodu úhrady všetkých záväzkov. Súd prvej inštancie následne konanie zastavil.
8. Napriek tomu, že podľa v súčasnosti platnej a účinnej zákonnej úpravy občianske združenie nespĺňa predpoklady na priznanie postavenia intervienta v zmysle ustanovenia § 81 C.s.p., v súlade s princípom právnej istoty odvolací súd aplikoval na posúdenie oprávnenosti nároku na náhradu trov konania ustanovenia O.s.p. účinné v čase konania pred súdom prvej inštancie.
9. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi (žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
10. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi (žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie, zavedené do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15. 10. 2008, dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým bol podľa poznámky 10a uvedenej v citovanom ustanovení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Takýmto združením je v zmysle jeho stanov i občianske združenie.
11. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
12. Z dikcie citovaných ustanovení je zrejmé, že občianske združenie ako vedľajší účastník v konaní na strane žalovaného malo rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého vystupoval
- teda ako žalovaný. Odvolací súd posúdil nárok na náhradu trov konania síce podľa rovnakého ustanovenia ako súd prvej inštancie (podľa § 146 ods. 2 O.s.p.), procesnú situáciu však vyhodnotil odlišne od súdu prvej inštancie, keď poukazuje na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby prišlo v dôsledku správania žalovaného, ktorý - ako vyplýva z podania žalobcu uhradil svoje záväzky po podaní žaloby. V zmysle citovaného ustanovenia tak žalovanému nevzniklo právo na náhradu trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania tým, že k uhradeniu svojich záväzkov pristúpil po podaní žaloby. Keď nevzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému, nevzniklo ani občianskemu združeniu, ktoré v tom čase vystupovalo na strane žalovaného ako vedľajší účastník a malo také isté procesné práva ako žalovaný.
13. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vo výroku vecne správne podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
14. Podľa § 262 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
15. Žalobca má voči občianskemu združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).