Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-105-2016.pdf
PDF · 93.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-12P/105/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako Q., zastúpenú Úradom práce sociálnych vecí a rodiny B. S. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XXX/XX, K. a otca X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/XX, K., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletú U. X., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do osobnej starostlivosti Q., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec maloletej je p o v i n n ý od XX.XX.XXXX do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej U. X., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 40,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za dobu od 30.11.2016 do 24.01.2017 t. j. do dňa vyhlásenia rozsudku vo výške 23,06 Eur sa otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v mesačných splátkach po 5,- Eur spolu s bežným výživným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
Štátu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom, ktorý bol spísaný do Zápisnice na tunajšom súde dňa XX. XX. XXXX sa matka domáhala, aby súd zveril maloletú U. X., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti na čas do rozvodu a aby otec bol povinný prispievať na jej výživu sumou 150 Eur mesačne od 30.11.2016 do rozvodu manželstva, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX podala návrh na rozvod manželstva s otcom maloletej a je potrebné, aby bolo rozhodnuté o úprave práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Na pojednávaní sa pridržiavala písomného návrhu, s manželom ukončila spolužitie v októbri XXXX. V plnom rozsahu poukázala na svoju výpoveď v konaní o rozvod manželstva vedeného na tunajšom súde pod. sp. zn. XXP XX/XXXX, ktorá je zaznamenaná v Zápisnici o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX. Otec jej na maloletú vyplatil výživné za mesiac december 2016 a január 2017 vo výške 27,10 Eur. Toho času je nezamestnaná a poberá len dávky v hmotnej
núdzi. Ďalej poukázala na to, že v starostlivosti o maloletú ako aj s jej učením jej pomáhala staršia dcéra L., susedovci a svokrovci. Otec sa s maloletou neučieval.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že s matkou maloletej prerušili spolužitie v októbri XXXX, nakoľko sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu. Ďalej poukázal na to, že o učenie maloletej U. ako aj teraz už plnoletej L. sa veľmi nezaujímal, pretože bol v práci. Po práci bol unavený a preto sa s maloletou učievali jeho rodičia. Matka sa s maloletou neučievala, nakoľko má len základné vzdelanie a nevie ani po slovensky. Aj staršia dcéra L. mala problémy so štúdiom. Matka sa o maloletú riadne nestará, maloletá chodí po krčmách a nechodí poriadne do školy.
3. Maloletá U. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX v konaní rozvod manželstva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX uviedla, že na čas po rozvode by chcela byť zverená do osobnej starostlivosti matke, nakoľko má s ňou lepší vzťah ako s otcom. Otec nikdy nebol doma a väčšinou chodieval stále len na ryby. Veľakrát sa stalo, že odišiel na dlhšiu dobu ako týždeň, pričom aj cez víkendy odchádzal preč a nechával im len 5,- Eur na živobytie. Počas celého manželstva medzi rodičmi boli časté hádky, časté konflikty. Teraz ku koncu boli tie konflikty intenzívnejšie. Rodičia sa hádali kvôli peniazom, kvôli otcovej milenke a tiež kvôli tomu, že otcovi sa narodilo dieťa. Mama s tým nemala nejaký väčší problém, chcela ísť maloletého pozrieť, avšak jej to umožnené nebolo. V priebehu celého manželstva otec mamu bil, stávalo sa to často, teraz v októbri sa tiež stalo, že ju napadol, že mala pod okom modrinu. V škole nemá vážnejšie problémy, škola jej teraz ide dobre. V V., Š. ročníku G. školy, mala trošku problémy, teraz navštevuje X Y. W. W. Š. B. Q. S. v študijnom odbore Č. - W.. Je pravdou, že otec ju párkrát zobral na ryby, ale to bolo veľmi málo. Nikdy neboli spoločne na nejakej dovolenke ani nikde sa kúpať, len keď išiel na ryby tak sa ich opýtal, či nechcú ísť s ním.
4. Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd maloletú U. zveril do osobnej starostlivosti matky a aby otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu výživným, pričom výšku ponechala na úvahe súdu.
5. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, návrhom na začatie konania, sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej U., zápisnicou z pojednávania zo dňa nájomnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX, rozhodnutím o povolení vykonať komisionálne skúšky zo dňa XX. XX. XXXX, potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi oboch účastníkov konania, správou obce K. o povesti účastníkov konania, listom vlastníctva č. XXX pre k. ú. a obec K.. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom rodičov otca maloletej, staršej dcéry L., nakoľko súd mal skutkový stav náležite preukázaný výpoveďami samotných účastníkov konania, výpoveďou maloletej U., ako aj predloženými listinnými dôkazmi.
6. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že účastníci konania sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa XX. XX. XXXX pred Q. Ú. R. K.. Z manželstva pochádzajú dve deti, maloletá U. X., nar. XX. XX. XXXX a už plnoletá L. X., nar. XX.XX.XXXX. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov pod sp. zn. XXP/XX/XXXX. Účastníci spolu žili na adrese P. XXX/XX K.. Matka sa dňa XX. XX. XXXX odsťahovala a uzavrela s obcou K. nájomnú Zmluvu o prenájme X. bytu na ulici Š. XXX/XX, K. za ktorý mesačne platí nájomné vo výške 70,- Eur a náklady spojené s užívaním bytu vo výške 50,- Eur. Matka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 241,10 Eur, rodinné prídavky na maloletú vo výške 23,50 Eur, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX. XX. XXXX.matka má ukončené základné vzdelanie. Maloletá U. toho času navštevuje P. Y.S. W. W. Š. B. Q. S.. Za druhý polrok školského roku XXXX/XXXX jej bolo povolené vykonať komisionálnu skúšku z predmetu odborný výcvik v termíne do 31.08.2016. Zo správy W. Š. B. Q. S. vyplýva, že ročné výdavky na maloletú v súvislosti so štúdiom na W. škole sú vo výške 967,- Eur, čo je teda 96, 70 Eur na mesiac (stravné lístky 240,- Eur, desiata, pitný režim 200,- Eur, cestovné 360,- Eur, príspevok do fondu ZR a škodového fondu 17,- Eur, pracovný odev 50,- Eur, športový úbor a obuv na TSV 20,- Eur, učebné a pracovné pomôcky na odborný výcvik 50,- Eur, odborná exkurzia a výlety 30,- Eur). Zdravotný stav maloletej je dobrý. Otec toho času pracuje na základe Dohody o vykonaní práce v spoločnosti A. K. W.. Y.. R.., pričom pracovný pomer je uzavretý na dobu do XX. XX. XXXX. Okrem toho poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,- Eur mesačne. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Otec býva sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Má mesačné výdavky na bývanie vo výške 228,64 Eur (150,- Eur plyn, 4,64 Eur rozhlas a televízia, 74,- Eur elektrika). Z potvrdenia o zdravotnom stave otca od Q.. U. O. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že otec trpí cukrovkou, vysokým krvným tlakom a ochorením pečene. Zdravotný stav si vyžaduje prísnu životosprávu, diétny režim a pravidelné užívanie
liekov na vysoký krvný tlak a pečeň. Z rozsudku Okresného súdu B. S. č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že druhý manžel má vyživovaciu povinnosť k maloletému W. W., nar. XX. XX. XXXX vo výške 40,- Eur mesačne.
7. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“); plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Jednou z podmienok na rozhodnutie súdu podľa § 36 ods. 1 je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Bolo preukázané, že medzi rodičmi maloletej došlo k ukončeniu ich vzájomného spolužitia. Otec toho času býva sám v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom. Matka toho času býva v spoločnej domácnosti s maloletou U. v prenajatom byte. Súd pri rozhodovaní o otázke, ktorému z rodičov zverí maloletú U. do osobnej starostlivosti, prihliadol v danom prípade v prejednávanej veci na záujem maloletej a to najmä na vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Súd mal nesporne preukázané z vykonaného dokazovania, že maloletá U. býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti. Maloletá pri svojom výsluchu uviedla, že by chcela byť zverená odo osobnej starostlivosti matky, nakoľko má s ňou lepší vzťah ako s otcom. To, že navrhovateľka má základné vzdelanie podľa názoru súdu nie je prekážkou na to, aby jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. V konaní bolo preukázané, že otec sa o rodinu nezaujímal, väčšinu voľného času trávil na rybách, resp. udržiavaním svojej dlhodobej mimomanželskej známosti, preto starostlivosť o maloletú bola na navrhovateľke a starých rodičoch. To, že maloletá musela absolvovať komisionálne skúšky je preto aj jeho vina. Zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky rodičovské práva a povinnosti otca nezanikajú a rovnako nezanikajú ani vzťahy s ostatnou rodinou, preto otec má aj naďalej povinnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletú v podstatných veciach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd potom maloletú na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Styk otca s maloletou súd neupravil, nakoľko rodičia nežiadali tento styk upraviť.
13. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletej ako aj zo schopnosti a možnosti otca maloletej. Pokiaľ sa týka maloletej, ako oprávnenej osoby, súd skúmal jej skutočne odôvodnené potreby. Pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že oprávnené potreby v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané aj širšie a to jednak potrebami bytovými, odevnými a kultúrnymi. Súd poukazuje na potreby maloletej, ktoré sú spojené s jej vekom (XX Y.) a s návštevou W. školy. Bolo preukázané, že s návštevou W. školy maloletej má matka mesačné výdavky vo výške 96,70 Eur. Zároveň pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je rozhodujúce aj to aké sú
reálne zárobkové schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len subjektívnymi schopnosťami, ale aj objektívneho charakteru a ktorý z rodičov sa v akej miere stará o maloleté dieťa. V prejednávanej veci bolo preukázané, že matka maloletej si vyživovaciu povinnosť k maloletej plní výkonom jej osobnej starostlivosti. Otec na výživu maloletej prispieva minimálnou sumou v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, s maloletou sa stretáva sporadicky. Obaja rodičia poberajú dávky v hmotnej núdzi, matka vo výške 241,10 Eur a otec vo výške 66 Eur. Okrem toho má otec príjem z dohody o pracovnej činnosti vo výške 60 Eur. Finančne mu vypomáhajú aj jeho rodičia. Otec je zdravý, nemá vážnejšie zdravotné problémy, okrem zvýšeného krvného tlaku, cukrovky a ochorenia pečene. Z lekárskej správy vyplýva, že otec má dodržiavať prísnu životosprávu a má pravidelne brať lieky. Zo správy nevyplýva, že by otec nemohol pracovať. Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko podľa jeho vyjadrenia, keď aj v minulosti bol, tak mu poriadnu prácu nenašli. Ďalej otec uviedol, že je uznávanou osobnosťou v oblasti rybárčenia a mnoho ľudí si vyžaduje jeho odbornú pomoc. Zvykol si privyrobiť predajom krmiva pre ryby, ako aj písaním článkov do rybárskych časopisov. Súd preto pri určovaní výšky výživného musel prihliadnuť na zásadu potencionality, ktorá má v konaní o výživnom prednosť pred zásadou fakticity. Súd bol toho názoru, že otec reálne nevyužil všetky možnosti a schopnosti na získanie zamestnania hoc aj v inej oblasti v ktorej nie je vyučený. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore elektrikár, absolvoval tiež rekvalifikačný kurz na počítač. Prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a hoci aj na vlastný úkor, keďže výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča. Skutočnosť, že otec nevyužíva svoje subjektívne vlastnosti na využitie svojho vzdelania, napríklad na jeho rozširovanie, nemôže byť na ťarchu dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu svojich rodičov. Súd pri určení výživného zobral do úvahy, že výdavkami, pred ktorými má vyživovacia prednosť sú všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, t. j. úvery a pôžičky (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Súd prihliadol aj na to, že otec má vyživovaciu povinnosť k maloletému W. W., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej U. od XX.XX.XXXX do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sumou vo výške 40 Eur mesačne vždy do 20. dňa mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
14. Otcovi v súvislosti s určením vyživovacej povinnosti od 30. 11. 2016 vznikol na výživnom dlh za obdobie od 30. 11. 2016 do 24. 01. 2017 vo výške 23,06 Eur (november 2016 0,42 Eur, december 2016 12,80 Eur, január 2017 9,84 Eur). Otec si plnil vyživovaciu povinnosť za predchádzajúce obdobie ku dňu rozhodnutia súdu výživným vo výške po 27,10 Eur za mesiac december 2016 a január 2016. Uvedenú sumu súd zohľadnil, započítal voči dlhu otca na zročnom výživnom. O zročnom výživnom súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 232 ods. 4 C.s.p., ktoré otcovi umožnil zaplatiť v splátkach po 5,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
17. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 155 ods. 3 C.s.p. v zmysle ktorého trovy tlmočenia znáša štát. V danom prípade súd ustanovil do konania tlmočníka z jazyk maďarského, nakoľko navrhovateľka je maďarskej národnosti a aktívne neovláda slovenský jazyk. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX ustanovený tlmočník tlmočil výpoveď a prednesy navrhovateľky. Keďže ide o trovy tlmočenia, súd preto štátu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (62 ods.2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.