Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_11C-30-2021.pdf
PDF · 100.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/30/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v spore žalobcu: L.. F. Š., I.. X.X.XXXX, Z. XXX XX O. XX/XX, štátna občianka SR, proti žalovanému v rade 1/.: W.. B. B., I.. XX.X.XXXX, Z. B. XXXX/XXA, XXX XX W., štátny občan SR, žalovanému v rade 2/: W.. R. T., I.. X.XX.XXXX, Z. X. L. XXXX/XX, XXX XX G. G., štátny občan SR, obaja žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: VEVURKA Peter JUDr., advokát so sídlom Mieru 312/13, Námestovo 029 01, IČO: 14 223 961 v spore o zľavu z kúpnej ceny v sume 2.000,- € takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni právo na 100% náhradu trov konania o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2021 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 11.12.2021, na čl. 19 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných k zľave z kúpnej ceny vo výške 2.000,- € z toho dôvodu, že došlo k porušeniu kúpnej zmluvy zo strany žalovaných, ktorí boli predávajúcimi, kde žalovaní v bode VI, ods. 2 uvádzajú, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecnými bremenami, ani inými ťarchami. Žalobkyňa uviedla, že jej parcela, ktorú nadobudla kúpnou zmluvou a to parcela č. XXX/ X je zaťažené vecným bremenom, pretože strecha vedľajšieho rodinného domu č. XX zasahuje do jej pozemku v dĺžke 830 cm a šírke 61 cm, pričom túto skutočnosť sa dozvedela až po podpise kúpnej zmluvy, žalovaní ju na toto neupozornili a dokonca tvrdili, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne vecné bremena.
2. K žalobe sa vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu žalovaní, ktorí uviedli, že považujú žalobu za nedôvodnú. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2019, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor dňa 11.2.2020 je nesporné, že predmetom kúpnej zmluvy bola stavba súpisné číslo 69, na parcele č. XXX/X a pozemok CKN, parcela číslo XXX/X, zastavaná a plocha a nádvorie o výmere 885 m2, nehnuteľnosti zapísané na Y. Č.. XX, katastrálne územie O.. V zmysle Kúpnej zmluvy, čl. II je nesporné, že žalobkyňa sa pred podpisom kúpnej zmluvy oboznámila s predmetom kúpnej zmluvy a to na základe ohliadky. Je teda zrejmé, že už pri ohliadke nehnuteľnosti namieste samom, pred kúpou bola oboznámená so stavom prevádzaných nehnuteľností. Podľa vedomostí žalovaných je stav nehnuteľností nezmenený už viac ako 60 rokov. Podľa názoru žalovaných, žalobkyňa ako vlastníčka nie je žiadnym spôsobom obmedzená v užívaní pozemku CKN parcela č. XXX/X. Je nesporné, že žalobkyni už pred uzatvorením kúpnej zmluvy museli byť známe skutočnosti, ktoré uvádza v žalobe. Žalovaní tiež poukazujú, že na LV nie je evidované žiadne vecné bremeno v prospech vlastníka rodinného domu, súpisné číslo 68, katastrálne územie Vrícko.
3. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že strecha susedného rodinného domu zasahuje do jej parcely. O tejto ťarche dlho nevedela.
4. V ďalšom vyjadrení právny zástupca žalovaných zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán a prečítaním listín pripojených v spise a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:
6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že keď uzatvárala kúpnu zmluvu, predávajúci v kúpnej zmluve uviedol, že nehnuteľnosť nie je zaťažená právami tretích osôb. Po zameraní pozemku bolo zistené, keď sa vypracovával geometrický plán, že strecha z domu stojaceho na susednom pozemku presahuje 5 m na pozemok, ktorý bol predmetom kúpy. Akurát tam, kde presahuje strecha má bráničku a musí strpieť, že tam padá sneh a tečie dažďová voda a to ju obmedzuje v užívaní. Žalovaní o celom tomto probléme vedeli na základe geometrického plánu z roku 1982, ktorý vypracoval R.. B.. Žalobkyňa uviedla, že pri ohliadke pozemku nemohla zistiť hranice pozemku, pokiaľ to nebolo zamerané. Čo sa týka geometrického plánu R.. B. G., tak geometrický plán už počíta s vyčlenenými parcelami č. XXX/X F. XXX/X oproti stavu, keď nehnuteľnosti kúpila. Žalobkyňa tiež uviedla, že keď nehnuteľnosť kupovala, tak plot už stál, ten plot, kde má bráničku, ale plot tak isto neohraničuje pozemok, toto zistila až dodatočne zameraním geodetom.
7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach k žalobnému návrhu, žalobu považuje za nedôvodnú, žalobkyňa pri kúpe spornej nehnuteľnosti sa riadne oboznámila so stavom prevádzaných nehnuteľností na mieste samom a to potvrdila aj vo vyhlásení v kúpnej zmluve. Je evidentné, že žalobkyňa vedela o situácii, že strecha rodinného domu č. 68 je nad pozemkom žalobkyne, pretože má tam bráničku, ako vyplýva z dôkazu, ktorý sama pripojila, teda z fotodokumentácie. Na pozemku žalobkyne však neviazne žiadne vecné bremeno a taktiež žalobkyňa nie je obmedzovaná v užívaní spornej nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorý je pod strechou. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí , že zo strechy susedného domu jej kvapká voda a padá sneh, toto je predmetom iného žalobného návrhu, nie voči žalovaným. Teda žalovaní by v tomto konaní neboli pasívne legitimovaní. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej zľavy, suma je neadekvátna, nezodpovedajúca ničomu, z hľadiska navrhnutých dôkazov. Samotná existencia, že susedná nehnuteľnosť je postavená na hranici pozemku žalobkyne a prečnieva strecha o 60 cm, nezakladá právo, ktoré si uplatňuje žalobkyňa touto žalobou.
8. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2019 medzi predávajúcimi W.. B. B. F. W.. R.. T. a kupujúcou L.. F. Š. H.. vyplýva, že predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi, každý predávajúci s celkovým podielom o veľkosti 1 nehnuteľností zapísaných katastrálnym odborom na Y. Č.. XX, katastrálne územie Vrícko, parcela registra H. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavby rodinného domu súpisné číslo XX, na parcele CKN, parcelné číslo XXX/X. Predávajúci kúpnou zmluvou predávajú kupujúcej nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. Zmluvy. V čl. II okrem iného kupujúca vyhlasuje, že sa riadne oboznámila so stavom predmetných nehnuteľností a to na základe ich obhliadky a tieto nehnuteľnosti kupuje v stave, v akom sa nachádzajú s prihliadnutím na vek a opotrebovanie nehnuteľností. V čl. VI. uvedenej Zmluvy v ods. 2 predávajúci vyhlásili, že vlastnícke právo predávajúcich nie je spochybnené žiadnou žalobou na príslušnom súde, resp. inými nárokmi tretích osôb. Nehnuteľnosti nie sú zaťažené predkupnými , záložnými, ani nájomnými právami, vecnými bremenami, dlhmi, exekúciami alebo inými ťarchami.
9. Z listiny datovanej 27.8.2021, ktorú adresovala žalobkyňa žalovaným vyplýva okrem iného, že požaduje zľavu z kúpnej ceny vo výške 10 % za znehodnotený pozemok strechou susedného domu. Pripojila k tejto výzve aj podacie lístky z pošty.
10. Žalobkyňa predložila do spisu geometrický plán R.. B. G., ktorý je datovaný 8.12.2012, pričom žalobkyňa uviedla, že správny rok vyhotovenia mal byť rok 2021. V zmysle geometrického plánu je zrejmé, že strecha rodinného domu súpisné číslo 68, v katastrálnom území O., stojaceho na parcele č. XXX/X presahuje na pozemok žalobkyne v šírke na jednej strane 0,58 m, na druhej strane 0,61 m o celkovej dĺžke 8,60 m.
11. Ako vyplýva z náhľadu LV č. XX pre katastrálne územie Vrútky, tak parcela č. XXX/X má výmeru 821 m2, parcela XXX/X má výmeru 44 m2 a parcela č. XXX/X má výmeru 20 m2. Ako uviedla žalobkyňa parcely č. XXX/X F. XXX/X boli odčlenené od pôvodnej parcely č. XXX/X, o čom svedčí aj sumár výmer
všetkých troch parciel, ktorý dohromady dáva výmeru 885 m2, čo bola výmera zodpovedajúca predmetu kúpy vymedzeného v kúpnej zmluve.
12. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
13. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
14. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
15. Podľa § 598 Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
16. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde len, ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
17. Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde len, ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v ods. 1.
18. Podľa § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o zjavné vady alebo vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, iba že scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.
19. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon ) účinný v čase uzavretia kúpnej zmluvy, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práv a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach z pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.
20. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z. z., kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.
21. Podľa § 6, ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z., v katastri sa evidujú : b) pozemky, ktoré sú vymedzené 1. vlastníckou hranicou c) stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré 1. sú označené súpisným číslom.
22. Podľa § 7 Zákona č. 162/1995 Z. z., kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území
23. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: a) súbor geometrických informácii, ktoré tvoria katastrálne mapy, mapy určeného operátu, geometrické plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc, údaje o spojení lomových bodov a ďalšia geodetická dokumentácia.
24. Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálny operát je verejný, každý má právo doň nahliadnuť a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty.
25. Podľa § 69 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z., správa katastra vyhotoví na požiadanie potrebný výpis alebo potvrdenú kópiu zo súboru geodetických informácii, potvrdený výpis alebo potvrdenú kópiu zo súboru popisných informácii, z pozemkových kníh a zo železničnej knihy ( ďalej len „potvrdený výpis alebo kópia“ ), ako aj identifikáciu parcely. Potvrdený výpis alebo kópia, ako aj identifikácia parcely sú verejné listiny. Potvrdený výpis alebo kópia z LV vydaná fyzickej osobe, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti môže na jej žiadosť obsahovať okrem osobných údajov uvedených v § 68 ods. 2 aj jej rodné číslo.
26. Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z., Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku len, ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
27. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 31.10.2019 došlo medzi žalovanými na strane predávajúcich a žalovanou na strane kupujúcej k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Vrícko, zapísané na LV č. XX a to pozemok parc. registra C KN, parcelné číslo XXX/ X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 885m2 a stavba - rodinný dom, súpisné Č. XX, postavený na parcele registra C KN, parcelné číslo XXX/X. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zľavy z kúpnej ceny, ktorá cena bola medzi zmluvnými stranami dojednaná podľa čl. III. Kúpnej zmluvy na sumu 18.000,- €. Zľavy sa domáhala z toho dôvodu, že nehnuteľnosť je podľa jej názoru zaťažená vecným bremenom, pretože strecha susedného rodinného domu súpisné číslo XX, ktorý je podľa geometrického plánu R.. B. G., ktorý mal podľa tam uvedených údajov vyhotoviť dňa 8.12.2012, podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní, správne však má byť rok 2021, sa rodinný dom súpisné číslo 68 nachádza v katastrálnom území Vrícko, parcela č. XXX/X a XXX/X, pričom tieto parcely, ani rodinný dom súpisné číslo XX nie sú vo vlastníctve ani žalobkyne, ani žalovaných. Z LV č. XX pre k.ú. Vrícko súd zistil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy nie sú zaťažené žiadnym vecným bremenom. Z obsahu žaloby však jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zľavy z kúpnej ceny, lebo nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy a ktorú touto kúpnou zmluvou nadobudla trpí podľa nej vadami, ktoré spočívajú v tom, že strecha susedného rodinného domu č. XX zasahuje do jej pozemku v dĺžke 830 cm a šírke 61 cm a ona musí strpieť, že jej na pozemok padá sneh a tečie dažďová voda. Z geometrického plánu R.. B. G., podľa ním uvedeného údaja vyhotoveného dňa 8.12.2012, overeného 5.1.2022 mal súd preukázané, že tento geometrický plán bol vyhotovený na oddelenie pozemku parcela Č.. XXX/X. Nebol teda vypracovaný za účelom zistenia rozsahu presahovania strechy rodinného domu č. XX , stojaceho na parcele č. XXX/X F. XXX/X, avšak medzi stranami nebolo sporné, že rodinný dom, súpisné č. XX, konkrétne jeho strecha presahuje nad pozemok vo vlastníctve žalobkyne.
28. Vadou môžu byť vady právne a vady faktické. Medzi právne vady patrí napr. to, že vec je zaťažená vecným bremenom, čo v danom prípade nebolo preukázané, nevyplýva to z evidencie tiarch v LV č. XX, katastrálne územie Vrícko, parc. č. XXX/X a na nej stojaca stavba rodinný dom, súpisné číslo XX. Pokiaľ ide o faktické vady, tak za faktickú vadu sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená (rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cz 59/1997 ). V danom prípade žalobkyňa za vadu považuje to, že strecha rodinného domu, súpisné číslo 68, ktorý nie je vo vlastníctve žalovaných a stojí na parcele, ktorá rovnako nie je vo vlastníctve žalovaných presahuje nad jej pozemok, na ktorý z uvedenej strechy dopadá sneh a dažďová voda. Je potrebné konštatovať, že uvedený presah strechy susediacej stavby nad pozemok žalobkyne, nie je vadou veci, ktorá bola predmetom kúpy. Ak vlastník rodinného domu, súpisné číslo XX, teda vlastník susediacej nehnuteľnosti, ktorej strecha presahuje na pozemok žalobkyne, porušil ustanovenie § 6, ods. 2 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, stavbu možno umiestniť na hranicu pozemku len, ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, tak toto porušenie Vyhlášky zakladá právo žalobkyne domáhať sa nárokov voči vlastníkom nehnuteľností a to rodinného domu súpisné číslo XX, ktorého strecha presahuje na pozemok žalobkyne a podľa jej vlastného vyjadrenia ju trvalo obmedzuje v užívaní pozemku na určený účel, pretože jej tam padá sneh a dažďová voda. Uvedené však nie je vadou
nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanými ako predávajúcimi v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2019.
29. Aj v prípade, že by presah strechy susednej nehnuteľnosti nad pozemok žalobkyne bol vadou predmetu kúpy, tak zodpovednosť za vady podľa ustanovenia § 597 je objektívna. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré mala vec v čase plnenia. Vykonaným dokazovaním a to výsluchom strán sporu mal súd preukázané, že pozemok žalobkyne bol v čase kúpy oplotený, v časti, kde strecha susednej nehnuteľnosti rodinného domu súpisné číslo XX presahuje na pozemok žalobkyne je v časti oplotenia, kde má žalobkyňa bráničku. V čl. II. Kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2019 okrem iného žalobkyňa ako kupujúca vyhlásila, že sa riadne oboznámila so stavom predmetných nehnuteľností a to na základe ich obhliadky a tieto nehnuteľnosti kupuje v stave, v akom sa nachádzajú s prihliadnutím na vek a opotrebovanie nehnuteľností. Z vyššie uvedeného skutkového popisu okolností uzatvárania kúpnej zmluvy je zrejmé, že obidvom zmluvným stranám bolo zjavné, že strecha susediaceho rodinného domu č. XX presahuje nad pozemok, ktorý kúpnou zmluvou nadobudla žalobkyňa. Ak žalobkyňa tvrdí, že sa to dalo zistiť až na základe geometrického plánu, ktorý do spisu doložila a to geometrického plánu, ktorý vypracoval R.. B. G. a že ide o vadu, ktorá vyšla najavo dodatočne, kupujúci ju na túto vadu neupozornili, tak súd konštatuje, že použitie, resp. aplikácia ustanovenia § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vylúčená v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť. V danom prípade podľa názoru súdu ide o zjavnú vadu a potom napriek tomu, že zodpovednosť za vady je objektívnej povahy, čo má za dôsledok, že predávajúci zodpovedá za vady bez ohľadu na to, či o jej existencii vedel alebo nie, tak zodpovednosť je výnimočne obmedzená, napr. okolnosťami uvedenými v § 500 a § 501 Občianskeho zákonníka. Podľa § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností sa kladú na roveň zjavným vadám. Evidencia nehnuteľností je vedená v katastri nehnuteľností a každý je oprávnený nahliadať do katastra a robiť si o právnych vzťahoch odpisy a výpisy. V zmysle § 1 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z. ( katastrálny zákon ), okrem iného kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Je teda potrebné uviesť, že geometrické určenie pozemku je vymedzenie tvaru a rozmerov pozemku jeho hranicami. Teda práve vymedzenie tvaru rozmerov a hraníc pozemku, ktorý žalobkyňa kúpnou zmluvou nadobudla bol zistiteľný z príslušnej evidencie nehnueľností, pretože práve ten obsahuje geometrické určenie. Naviac podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spracovanie katastra a na obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát obsahuje okrem iného súbor geometrických informácii, ktoré tvoria katastrálne mapy, mapy určitého operátu, geometrické plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc, údaje o spojení lomových bodov a ďalšia geodetická dokumentácia. Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny operát je verejný, teda žalobkyňa mohla nahliadnuť do katastrálneho operátu, zistiť geometrické informácie o pozemku, ktorý kúpnou zmluvou nadobudla a bola by ňou uvádzanú vadu zistila a keďže teda ide o údaje, ktoré sú zrejmé z evidencie nehnuteľností a tieto sú kladené na roveň zjavným vadám, tak potom aplikácia ustanovenia § 597 Občianskeho zákonníka je vylúčená, pretože ustanovenie § 500 Občianskeho zákonníka upravuje prípady, keď napriek tomu, že sa naplnila skutková podstata vadného plnenia, nie je možné uplatniť nároky zodpovednosti za vady a zodpovednosť za ne ani nenastupuje. Vzhľadom na vyššie uvedené bola žaloba zamietnutá.
30. Žalobkyňa si okrem zľavy z kúpnej ceny uplatnila aj náklady, ktoré súviseli s vypracovaním geometrického plánu v sume 220,- €. Tieto náklady podľa názoru súdu predstavujú príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a keďže právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je akcesorickej povahy, je závislé na samotnej existencii zodpovednosti za vady a keďže táto existencia nebola preukázaná, nemohol súd priznať žalobkyni ani právo na náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 220,- €, teda aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí mali v veci plný úspech priznal právo voči žalobkyni na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.