Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/599/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: P.. X. T., F.., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., Q. XXX, zastúpenej: Y. O. Q., s.r.o., so sídlom F., T. XXXX, proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Q. W. XX, zastúpenému: P.. Q. O., advokát so sídlom F. W., X. XX/XX, o zaplatenie 24.179,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07. októbra 2016, č. k. 4C/194/2016-20, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o nároku žalobkyne na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v záhlaví identifikovaným uznesením výrokom zastavil konanie a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.09.2016, doručenou na súd dňa 20.09.2016, domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 24 179,39 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 06.09.2016 do zaplatenia. Podaním zo dňa 28.09.2016, doručeným súdu dňa 03.10.2016 žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť z dôvodu, že žalovaný dňa 22.09.2016, t.j. po podaní žaloby, žalovanú sumu uhradil a žiada konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov konania. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorá skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, zobrala žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, pretože v danom prípade žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keď po podaní žaloby splnil to, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala. Preto žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku o nároku žalobkyne na náhradu trov konania podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že súd prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje odvolanie odôvodnil tak, že je pravdou, že žalobkyňa prispela žalovanou sumou na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý mu darovali jeho rodičia za účelom spoločného bývania a vychovávania dcéry. Vyjadril sa k okolnostiam veci samej, pričom zdôraznil, že nemal problém žalobkyni peniaze vrátiť. Uviedol, že tvrdenia uvádzané v žalobe nie sú pravdivé. Žalobkyňa požadovala ústne vyriešenie záležitosti, s čím súhlasil, no súčasne žiadal o vydanie dokladu, ktorý v lete 2015 podpísal a tiež o vydanie potvrdenia o poskytnutom plnení. Nikdy nebol dohodnutý žiadny termín plnenia. V tomto smere napísal žalobkyni SMS ešte dňa 22.08.2016, žalobkyňa mu prisľúbila poskytnutie aspoň kópie tohto dokladu, k čomu však nikdy nedošlo. Žalobkyňa ho nikdy na plnenie nežiadala písomne a telefonicky ho vždy s jeho požiadavkou na vydanie listiny a potvrdenia odbila a zložila telefón. Dňa 17.09.2016 prevzal doporučenú zásielku od zástupcu žalobkyne, ktorá obsahovala výzvu na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 24 179,39 eur. Zásielku

prevzal neskoro z toho dôvodu, že chodil po vyšetreniach, pretože je chorý na obličky. Lehotu uvedenú vo výzve - do 05.09.2016 - potom nemal ako dodržať, keďže o nej nevedel. Po doručení zásielky prišiel dňa 21.09.2016 do kancelárie zástupcu žalobkyne, požiadal o vydanie listiny a o vydanie potvrdenia o vrátení žalovanej sumy, avšak k žiadnemu rokovaniu dňa 21.09.2016 nedošlo. Zástupca žalobkyne neinformoval o podanej žalobe, táto mu nebola predložená k jeho nahliadnutiu, predložil mu iba doklad

- čestné prehlásenie na sumu 24.179,39 eur. Až po nahliadnutí do tohto dokladu mal istotu o konkrétnej výške sumy, ktorú následne uhradil, a to aj napriek tomu, že mu opäť bolo odmietnuté vydanie dokladu a vystavenie potvrdenia o poskytnutom plnení. Žalovanú sumu uhradil na účet žalobkyne 22.09.2016, teda bezprostredne nasledujúci deň potom, ako sa oboznámil s dokladom, kde bola suma presne špecifikovaná. Do dňa spísania odvolania mu nebolo vydané potvrdenie o plnení. Špecifikáciu jednotlivých úkonov zástupcu žalobkyne, obsiahnutú späťvzatie žaloby, nepovažoval za zákonnú, pričom sa vyjadril ku konkrétnym úkonom uvádzaných zástupcom žalobkyne. Poukázal na to, že zástupca žalobkyne nebol podľa plnomocenstva splnomocnený na určenie lehoty na vrátenie plnenia tak, ako to urobil vo svojej výzve, ktorá lehota bola naviac neprimerane krátka. Z uvedeného možno konštatovať, že nebol v omeškaní, pretože žalobkyňa ho do podania žaloby účinne nevyzvala k vráteniu poskytnutého plnenia a podľa plnomocenstva zástupcu žalobkyne tento za žalobkyňu nebol oprávnený vykonať takýto úkon. Poukázal na § 569 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dlžník oprávnený odoprieť plnenie, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie, pričom toto mu nebolo vydané do dnešného dňa. Svojím správaním potom nedal príčinu pre podanie žaloby, ktorá bola naviac podaná predčasne, keďže absentuje výzva žalobkyne na vrátenie finančných prostriedkov ku konkrétnemu dátumu. Podľa § 520 Občianskeho zákonníka k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od dlžníka nepríjme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Nemožno preto hovoriť o tom, že by žalovaný procesne zavinil, že sa konanie zastavilo. Konanie žalobkyne mala za účelové, sledujúce určenie či najvyššej sumy trov právneho zastúpenia.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila dňa 22.11.2016 tak, že žiadala, aby odvolací súd napadnutý výrok o nároku žalobkyne na náhradu trov konania potvrdil. Medzi stranami nie je sporné prenechanie peňažných prostriedkov žalobkyňou žalovanému, ktorú sumu žalovaný po začatí súdneho konania žalobkyni splatil. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku žalobkyni na prvú výzvu, pričom žalovaného vyzvala na vrátenie pôžičky dávno pred podaním žaloby, pred zaslaním písomnej výzvy zo dňa 25.08.2016, a to osobne aj prostredníctvom telefónu. Túto skutočnosť nerozporuje ani žalovaný vo svojom odvolaní. Žalovaný uvedomujúc si ústne vyzvanie na plnenie, nepristúpil k splneniu dlhu, odvolávajúc sa na údajné nepredloženie čestného vyhlásenia, ktorým navyše nepochybne disponoval, keďže v čase jeho spísania pred notárom mu odovzdané bolo a žalobkyňa nemala zákonnú či zmluvnú povinnosť toto mu opätovne predkladať. Konanie žalovaného mala potom za obštrukčné. Nad rámec potreby, v záujme právnej istoty, vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie pôžičky, už splatného dlhu, písomne výzvou zo dňa 25.08.2016. Písomná výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného dňa 30.08.2016. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/ 129/2010 zo dňa 28.01.2011. Na realizáciu a spísanie predmetnej výzvy bol zástupca žalobkyne v celom rozsahu splnomocnený. Zdôraznila, že žalovaný nikdy žiadne potvrdenie o splnení dlhu nežiadal, úhradu dlhu nepodmieňoval jeho vydaním. Svoje tvrdenie nepredložil žiadnym listinným či iným dôkazom. Vzhľadom na obmedzenie uskutočnenia vkladu v hotovosti nad sumu 15 000,- eur medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi v zmysle zákona č. 394/2012 Z.z. žiadala žalovaného o splnenie dlhu výlučne bezhotovostným vkladom na jej účet. Z tohto dôvodu potvrdenie o splnení dlhu vydala žalovanému príslušná banka. Od žalobkyne nie je možné spravodlivo vyžadovať, aby v čase úhrady predložila doklad o prijatí plnenia s prihliadnutím na skutočnosť, že pri forme úhrady bankovým prevodom sa finančné prostriedky na účet adresáta nepripíšu ihneď. Pokiaľ ide o samotnú výšku náhrady trov konania, táto bude predmetom posúdenia súdu prvej inštancie vo forme samostatného uznesenia po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

4. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu, v ktorom zdôraznil, že v odvolaní výlučne uviedol, že bola snaha riešiť danú vec, že sa len požadovalo ústne vyriešenie záležitosti bez bližšej konkretizácie, ale závery o tom, že toto žalobkyňa považuje za ústne vyzvanie na vrátenie peňažných prostriedkov žalovaný popiera. Od žalobkyne mu nikdy neprišla ani ústna výzva na vrátenie peňažnej čiastky. Skutočnosť, že by pred tým žalobkyňa žalovaného na plnenie vyzvala, nie je uvedená ani v písomnej výzve. Rozhodne poprel, že by ho žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom žiadala o vrátenie peňažných prostriedkov a poprel, že by disponoval vyhotovením čestného prehlásenia. Pokiaľ ide o písomnú výzvu na plnenie, táto zásielka sa dostala do jeho dispozície až

prebratím zásielky. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5C do/129/2010 zo dňa 28.01.2011 rieši inú procesnú situáciu, a to nedoručenú, neprevzatú zásielku. Nie je pravdou, že od žalobkyne nežiadal nikdy potvrdenie o splnení dlhu, o toto preukázateľne žiadal dňa 21.09.2016 v sídle zástupcu žalobkyne, pričom bol osobne prítomný aj jeho otec. V zmysle § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka je veriteľ takéto potvrdenie povinný vydať, ak ho o to dlžník požiada, k čomu však do dnešného dňa zo strany žalobkyne nedošlo.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 479 a § 480 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že uznesenie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, a preto je potrebné ho potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal nesprávne skutkové i právne posúdenie otázky nároku žalobkyne na náhradu trov konania okresným súdom.

7. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP.

8. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

9. Po preskúmaní veci krajský súd ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalovaného týkajúce sa dôvodnosti nároku žalobkyne na úhradu trov konania.

10. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

11. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Ustanovenie § 256 ods. 1 vychádza zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. O samotnej výške náhrady trov konania však rozhodne okresný súd až po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.

15. Z obsahu spisu vyplýva, žalobkyňa využila svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, pričom žaloba vo veci bola na súd doručená dňa 20.09.2016. Žalovaný po začatí súdneho konania (dňa 22.09.2016) uhradil žalobkyni žalovanú sumu, v dôsledku čoho žalobkyňa podaním, doručeným súdu dňa 03.10.2016 zobrala žalobu späť v celom rozsahu.

16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žaloba bola podaná predčasne, pretože žalobkyňa ho na plnenie dlhu pred jej podaním písomne nevyzvala, krajský súd vyhodnotil jeho námietku ako nedôvodnú, pretože z povahy právneho vzťahu medzi stranami i z čestného prehlásenia samotného žalovaného zo dňa 14.07.2015 nevyplýva žalobkyni povinnosť vyzvať žalovaného na plnenie písomnou formou. Žalovaný sám pritom vo svojom odvolaní potvrdil, že žalobkyňa ho vyzývala na plnenie opakovane ústne či telefonicky pred podaním žaloby, konkrétne uviedol, že „ Ja žalovaný som nemal nikdy problém žalobkyni nič vrátiť. Žalobkyňa požadovala ústne vyriešenie tejto záležitosti, s čím som vždy súhlasil, no súčasne som žiadal vydanie dokladu, ktorý som podpísal a nemal k dispozícii a tiež o vydanie potvrdenia o poskytnutom plnení v prípade plnenia. Nikdy však nebol dohodnutý žiadny termín plnenia. V tomto smere som písal žalobkyni SMS ešte dňa 22.08.2016. Žalobkyňa mi SMS odpoveďou prisľúbila poskytnutie aspoň kópiu tohto dokladu“. Podmieňovanie úhrady dlžnej sumy vydaním čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 14.07.2015, tak ako to uvádza žalovaný, pritom nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení či zmluvnom dojednaní strán. Žalovaný taktiež nepreukázal svoje tvrdenie, že by žalobkyňu v minulosti opakovane vyzval na vystavenie písomného potvrdenia o plnení dlhu v zmysle § 569 Občianskeho zákonníka a ona mu ho odmietla vydať, pričom pri plnení dlhu formou bezhotovostnej úhrady na účet žalobkyne, žalovaný nepochybne disponuje potvrdením o plnení, vystaveným bankou.

17. Dôvodom zastavenia konania vo veci tak bolo späťvzatie žaloby, pričom žalobkyňa tvrdila a i z obsahu spisu vyplýva, že žalobu vzala späť z dôvodu, že žalovaný po začatí konania plnil to, čoho sa podanou žalobou voči nemu domáhala. Z tohto dôvodu bol správny záver okresného súdu o tom, že v zmysle ust. § 256 ods. 1 žalovaný svojim správaním procesne zavinil zastavenie súdneho konania a žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania.

18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal samotnú účelnosť úkonov, vykonaných zástupcom žalobcu, krajský súd považoval jeho argumentáciu minimálne za predčasnú, pretože v zmysle § 262 ods. 1,2 o samotnej výške náhrady trov konania, a teda i o účelnosti úkonov vykonaných zástupcami strán, rozhodne okresný súd až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo konanie skončené a bolo rozhodnuté o základe nároku na náhradu trov konania. Až v rámci rozhodovania o výške trov konania bude okresný súd skúmať, či stranou uplatnené trovy konania predstavujú výdavky, ktoré sa za trovy konania považujú v zmysle § 251 CSP, teda či ide o stranou preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré strane vznikli v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v časti vo výroku o nároku žalobkyne na náhradu trov konania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 v tejto časti potvrdil.

20. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní žalobkyni.

21. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku okresný súd.

22. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .