Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P. súd D. sudcom M.. F. S. v spore žalobcu: S. & A., s.r.o., so sídlom G., F. č. XX, L.: XXXXXXXX, zastúpeného v konaní advokátom: M.. A. T., A.., so sídlom G., F. č. XX, proti žalovanému: TI - J., s.r.o., so sídlom D. C., N. č. XX, L.: XXXXXXXX, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.048,34 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.048,34 eur od 15.12.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa svojím návrhom proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.048,34 eur s príslušenstvom ( s úrokom z omeškania ) ako aj náhrady trov konania. Uvedenú sumu požadoval žalobca z titulu, že na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným o poskytnutí právnych služieb bola žalobcom za poskytnuté právne služby dňa 30.11.2014 vyhotovená faktúra č. 14436, v celkovej výške 6.048,34 €. Odporca v lehote splatnosti uhradil sumu vo výške 4.000,- €. Zvyšná časť predmetnej faktúry nebola uhradená, t. j. suma 2. 048,34 €. Táto faktúra sa stala splatnou dna 14.12.2014. Žalovanému boli opakovane zasielané upomienky s výzvou na zaplatenie. Žalovaný však predmetnú faktúru neuhradil ani po odoslaní predžalobnej výzvy zo strany žalobcu, v ktorej ho žalobca poučil o právnych krokoch z neuhradenia odmeny za poskytnuté právne služby uvedenej v predmetnej faktúre a možnosti uplatnenia nárokov súdnou cestou., Predžalobná výzva žalobcu bola prostredníctvom Slovenskej pošty riadne doručená žalovanému do vlastných rúk, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke, dňa 03.12.2015, teda takmer rok od splatnosti pohľadávky. Zo strany žalovaného však ani po tejto vyzve nedošlo do dnešného dňa k úhrade predmetnej faktúry.

2/ Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 17.06.2016 spolu s prílohami a s poučením.

3/ Okresný súd D. vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č. k. XXCb/XX/XXXX - 23 zo dňa 13.06.2016. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 17.06.2016 a žalovaný proti nemu podal odpor s odôvodnením vo veci samej v zákonom stanovenej lehote pre podanie odporu. Podľa § 174 Občianskeho súdneho poriadku tak podaním takého odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd nariadil pojednávanie.

4/ Žalovaný v podanom odpore uviedol, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Ako právny podklad na vydanie platobného rozkazu navrhovateľ vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza faktúru č. 14436, vystavenú na podklade dohody o poskytovaní právnych služieb, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom. Na základe tejto dohody odporca v lehote splatností uhradil sumu vo výške 4.000,- eur. Na základe dohody o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, mal vypracovať navrhovateľ analýzu právneho stavu, ktorá mala byt podkladom na podanie žaloby - zaplatenie faktúry - na rakúsku spoločnosť L. podľa rakúskeho práva. Podľa „tzv. analýzy“, sa to nedalo spracovať. Navrhovateľovi to odporca oznámil a vyzval ho, aby tak urobil. Záloha vo výške 4.000 eur bola navrhovateľovi vyplatená, avšak aj napriek tomu do dnešného dňa odporca neobdržal od navrhovateľa žiadnu službu, na ktorej boli dohodnutí. Keďže navrhovateľ sa nijako nepodieľal na tom, čo bolo predmetom dohody a žiadnu službu odporcovi nedodal, aj napriek tomu, že záloha vo výške 4.000 eur mu bola zaplatená, neuznáva odporca jeho nárok na vyplatenie žiadanej sumy a neuznáva ani jeho právo na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia priznaných mu výrokom platobného rozkazu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje odporca, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený, nariadené pojednávanie a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.

5/ Žalobca sa k podanému odporu dňa 17.08.2016 písomne vyjadril a uviedol, že predmetom zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom bolo právne posúdenie vzťahu medzi odporcom a spoločnosťou L.-O. V.- und F. B. m.b.H. Po posúdení tohto ťahu a vypracovaní analýzy odporca uviedol, že nemá záujem na podaní žaloby voči tejto spoločnosti. Odporca nebol spokojný s výsledkami analýzy, nakoľko právny názor a samotné právne posúdenie sa nejavilo byť v jeho prospech. Táto nespokojnosť odporcu s výsledkami analýzy však v žiadnom prípade nesúvisí s plnením si zmluvných povinností zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu s odporcom. Tvrdenie odporcu o neposkytnutí žiadnych právnych služieb zo strany navrhovateľa sa nezakladá na pravde, koľko prebehlo niekoľko osobných stretnutí medzi navrhovateľom a odporcom a taktiež došlo k oboznámeniu odporcu s právnym stavom a možnosťami konania voči spoločnosti L.- O. V.- und F. B. m.b.H. Túto skutočnosť potvrdzuje aj sám odporca, keď vo svojom odpore uvádza, že „podľa tzv. analýzy sa to nedalo spracovať', a teda odporca potvrdil v v plnom rozsahu, že služba zo strany navrhovateľa mu bola poskytnutá. Tvrdenie odporcu o udelení pokynu na podanie žaloby voči spoločnosti L.-O. V.- und F. B. m.b.H. nie je pravdivé a navrhovateľ toto tvrdenie v celom rozsahu popiera.

6/ Na pojednávanie dňa 16.12.2016, resp. 24.01.2017 sa nedostavil žalobca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňom 30.09.2016 do vlastných rúk, resp. prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní. S ohľadom na ustanovenie § 183 Civilného sporového poriadku dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na odročenie pojednávania.

7/ Nakoľko neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a otvoril pojednávanie.

8/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedka JUDr. M. a oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov: žaloba čl. 1-2, splnomocnenie čl.3, faktúra čl.4, mailová komunikácia čl.5, predžalobná výzva čl.6-8, Výpis z OR SR čl.14-16, podanie žalobcu - úprava žalobného petitu čl.22, platobný rozkaz čl.23, odpor čl.25-26, doklady potrebné pre účely rozhodovania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov čl.31-53, uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov čl.54-55, vyjadrenie žalobcu k odporu čl.57, splnomocnenia čl. 63-64, podanie žalovaného s prílohami čl. 72-75, vyjadrenie žalobcu na čl. 77 a plné moci čl. 80-81.

9/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca na základe dohody o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej so žalovaným poskytol dohodnuté právne služby, ktoré následne fakturoval, pričom žalovaný v lehote splatnosti časť fakturovanej sumy vo výške 4.000,- eur aj uhradil. Skutočnosť, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy nepopiera ani žalovaný, čo potvrdil aj v podanom odpore. Tvrdenia žalovaného ohľadom dohody o podaní žaloby voči rakúskej spoločnosti považuje žalobca zo strany žalovaného za účelové a v plnom rozsahu ich popiera. Skutočnosť, že predmetom dohody bolo vypracovanie analýzy, rovnako žalovaný v podanom odpore nepoprel, keď uviedol, že podľa tzv. analýzy sa nedalo pracovať. Na základe vystavenej faktúry žalovaný čiastočne plnil, čím podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka nastali účinky uznania zvyšku dlhu. Z listinných dôkazov, ako aj z podaného odporu vyplýva, že bola uzatvorená dohoda o poskytovaní právnych služieb, že jej predmetom bolo posúdenie vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou L. O. V. und F. B., mbH, že služba bola riadne poskytnutá a žalovaný svojim čiastočným plnením uznal zvyšok dlhu. Tvrdenia žalovaného o tom, že súčasťou poskytovania právnych služieb bolo aj vyhotovenie žaloby a zastupovanie pred rakúskym súdom, nie sú pravdivé. Skutočnosť, že vyhotovená právna analýza nezodpovedá predstavám žalovaného o ďalšom postupe v predmetnej veci, nie je dôvodom na neuhradenie zvyšku jeho splatného dlhu voči žalobcovi. Súčasťou fakturácie boli aj iné úkony okrem analýzy, okrem iného stretnutia s klientom. To, že právne posúdenie nezodpovedalo predstavám žalovaného o ďalšom postupe vo veci, nie je dôvodom na neuhradenie zvyšku dlhu. Právne posúdenie obsahovalo všetky potrebné náležitosti.

10/ Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žiadal doplniť analýzu a dohoda bola, že súd v Rakúsku budú viesť oni ( žalobca ), keďže majú rakúskeho právnika. Analýza nebola dostatočná a teraz po roku a pol, čo je obchodný súd vo Viedni, žalovaný vidí, že bola nijaká. V tom čase spoločnosť ešte mala peniaze, dnes už je v insolvencii. Čo sa týka súdu vo S., teraz sú na tom veľmi veľmi dobre. Žalovaný môže potvrdiť, že s pani M. spolupracovali a bola veľmi korektná. Keď prišiel M.. U. S., ktorý bol viackrát v D., tak mu žalovaný dal 4.000,- eur s tým, že aby mi ešte doplnil analýzu a potom mu žalovaný doplatí. Analýzu žalovaný nepoužil. Žalovaný nemal potrebné vzdelanie, preto požiadal kanceláriu JUDr. S. o vypracovanie analýzy a hneď ako mu ju dal, žalovaný zistil, že táto je nedostatočne vypracovaná, a preto mu vyplatil iba 4.000,- eur. Analýza došla mailom a mala iba 7 strán. Žalovaný má zodpovednosť aj voči veriteľom, preto žiadal doplnenie analýzy. Žalovaný žiadal o doplnenie analýzy ústne a JUDr. S. na to nepovedal nič. Žalovaný mal z neho dojem, že by aj chcel a povedal mu to tak, že „doplň mi to tak, aby som mohol podať žalobu“. V analýze nebolo uvedené, ako má žalovaný postupovať a aké sú jeho šance a čakal, že na záver analýzy bude uvedené ako vec riešiť. Toto však v analýze nebolo. Prečítal si 7 strán a nevedel, na čom vlastne je. Ešte rakúsky právnik od žalobcu poslal žalovanému tabuľku z internetu, to bolo ešte počas spolupráce so žalobcom.

11/ Z. M.. A. M. na pojednávaní uviedla, že so žalobcom spolupracuje od roku 2009. Najskôr bola koncipientkou a v roku 2013, keď sa stala advokátkou, so žalobcom začala spolupracovať ako advokátka. Poskytuje advokátske služby žalobcovi a jeho klientom a v rámci tejto spolupráce jej bol pridelený ako klient aj žalovaný. Prvé stretnutie mali v N. v októbri 2014, kde boli prítomní M.. S., rakúsky právnik O.. I., svedok, pán T. a jeho kolega. Žalobcovi boli odovzdané podklady s tým, že výsledkom rokovania bola dohoda, že žalovanému bude pripravená analýza, túto analýzu žalovaný aj obdržal a mal ešte nejaké otázky, ktoré boli odkomunikované s rakúskym advokátom. Vždy, keď sa preberie prípad, vie sa až následne zistiť či je, alebo nie je možné podať žalobu. Pri začiatku spolupráce, by bolo nezodpovedné tvrdiť klientovi, či je možné podať žalobu a týmto spôsobom žalobca postupuje. Zároveň v tomto prípade šlo o právnu vec, v ktorej sa postupovalo podľa rakúskeho právneho poriadku, a teda bolo najskôr potrebné sa oboznámiť s prípadom a aj s právnymi predpismi. Analýza bola v angličtine a svedok sa pýtal aj klienta, či by nebolo vhodné, aby bola aj v slovenčine. Pán žalovaný svedkovi mailom zaslal 6 - 7 dotazov, ktoré chcel doplniť, tieto svedok preložil do angličtiny a zaslal rakúskemu advokátovi O.. I., ktorý na ne odpovedal, a to tým spôsobom, že odpovede mailom zaslal advokátskej kancelárii, ako aj žalovanému, keďže komunikácia medzi nimi prebiehala týmto spôsobom.

12/ Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

13/ Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

14/ Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/> o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

15/ Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/> o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.

16/ Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/> o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

17/ Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/> o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

18/ Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

19/ Podľa § 369 ods. 1 - ods. 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

20/ Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

21/ Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. <http:// www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS/LEGISLAT/Z6592007.PDF> a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR).

22/ K prvému dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby 0,05%, teda úrok z omeškania mohol byť najviac 9,05%.

23/ Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 24/ Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

25/ Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

26/ Na základe vykonaných dôkazov zistil súd nasledujúci skutkový stav: žalobca a žalovaný medzi sebou uzatvorili ústnu zmluvu o poskytnutí právnych služieb žalobcom pre žalovaného, predmetom ktorej bolo vypracovanie analýzy a posúdenie vzťahu medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou L. - O. V. - und F. B., m.b.H.. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a z výpovedí žalovaného a svedka vyplýva, že analýza vypracovaná bola, pričom táto bola v rozsahu cca 7 strán. Ďalej žalovaný a svedok vo svojich výpovediach uviedli, že analýza bola doplnená zo strany rakúskeho právnika, Mag. I., ktorý spolupracoval s advokátskou kanceláriou žalobcu. Po vykonaní analýzy a s tým spojených úkonov žalobca vyúčtoval dohodnutú odmenu za poskytnuté právne služby faktúrou č. 14436 ( č.l. 4 ) v celkovej sume 6.048,34 eur a k faktúre bol pripojený aj prehľad spotrebovaných hodín. Strany sporu zhodne uviedli, že došlo k čiastočnej úhrade faktúry vo výške 4.000,- eur, čo právny zástupca žalobcu označil za uznanie dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

27/ Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná v celom rozsahu dôvodne. Žalobca a žalovaný vystupovali pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávny. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe, zo žalobcom predložených listinných dôkazov a z výsluchov žalovaného a svedka, mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným malo dôjsť k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie právnych služieb žalovanému za účelom vypracovania analýzy a posúdenie vzťahu medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou L. - O. V. - und F. B., m.b.H.. Z vyjadrení oboch strán bolo preukázané, že predmetom zmluvy je vypracovanie už uvedenej analýzy právneho vzťahu medzi žalovaným a rakúskou spoločnosťou označenou v žalobe a toto tvrdenie bolo preukázané tiež výpoveďou svedka M.. M.. Žalovaným uvádzané tvrdenie, že predmetom poskytnutia právnej služby malo byť aj vypracovanie žaloby, sa v konaní nepodarilo preukázať. Práve naopak, skutočnosti uvádzané žalovaným na pojednávaní, že žiadal doplniť analýzu, resp. že nemá potrebné vzdelanie a preto požiadal kanceláriu M.. S. o vypracovanie analýzy, dokazujú iba požiadavku na vypracovanie analýzy, nie aj na vypracovanie žaloby. Súd nemal na základe vykonaného dokazovania pochybnosti o tom, že analýza bola vypracovaná a táto bola aj odovzdaná žalovanému. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by analýza nebola poskytnutá v súlade s dohodou a ani skutočnosť, že by preukázateľne namietal jej nedostatky a neúplnosť. V konaní bola preukázaná iba požiadavka na doplnenie analýzy zo strany rakúskeho právnika spolupracujúceho so žalobcom a toto doplnenie vykonané bolo, čo potvrdili svedok a žalovaný vo svojich výpovediach. Nesporným v konaní je čiastočné plnenie faktúry č. 14436 vo výške 4.000,- eur, ktoré žalovaný preukázal aj predložením príjmového, resp. výdavkového dokladu ( č.l. 73-74 ). Žalobca tak vykonal pre žalovaného činnosť, na ktorú sa zaviazal v ústnej dohode, výsledkom ktorej tejto činnosti je vypracovanie analýzy a za poskytnutie tejto služby mu patrí odmena. Pre úplnosť súd uvádza, že tvrdenie žalovaného, že zvyšok fakturovanej sumy vo výške 2.048,34 eur už v súčasnosti nemôže jeho spoločnosť pre insolventnosť uhradiť, nemá vplyv na oprávnenosť nároku žalobcu na uhradenie tejto sumy.

28/ Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že žalobca bol povinný vypracovať aj žalobu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno preukázať námietky, ktoré má voči uplatnenému nároku. Pokiaľ takéto skutočnosti neboli preukázané, žalovaný neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný neuviedol a nepredložil súdu žiadne dôkazy a ani žiadne nenavrhol. Ak teda strana sporu - žalovaný, splnil povinnosť tvrdenia, avšak neoznačil a nenavrhol žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, to jest neunesenie tzv. dôkazného bremena.

29/ Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania (ak nešlo o záväzok premlčaný). Podmienkou je, aby toto plnenie bolo poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Súd v tomto konaní prihliadol aj na čiastočné plnenie žalovaného ako na uznanie dlhu, nakoľko žalovaný nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz ohľadne neexistencie záväzku. Súd akceptoval takúto formu uznania zvyšku záväzku so všetkými účinkami, ktoré uznanie dlhu spôsobuje.

30/ Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením záväzku v rozsahu 2.048,34 eur dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 14436, t. j. dňom 15.12.2014, súd žalobcovi priznal nárok aj na úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy, keďže medzi stranami sporu nebola dohodnutá jeho výška inak. Takto uplatnený nárok na úrok z omeškania je v súlade s Obchodným zákonníkom a nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Nárok na paušálnu úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur je daný rovnako Obchodným zákonníkom a nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z..

31/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalovanému ako úspešnému v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

36/ Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

37/ Lehotu na splnenie povinnosti - 3 dni od právoplatnosti rozsudku - tak určil súd podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.