Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/361/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Dušan Lizák, s miestom podnikania Nešporova 5792/22, 036 01 Martin, IČO: 17 849 586, právne zastúpeného: JUDr. Ján Repáň, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 25, 036 01 Martin, proti žalovanému: FEROSTA, s.r.o., so sídlom Brehy 673/73, 013 05 Belá, IČO: 36 814 491, právne zastúpenému: JUDr. Irena Šurinová, advokátka, so sídlom Hollého 31, 010 01 Žilina, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.200,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a mi e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O nároku na náhradu trov svedočného rozhodne súd samostatne.

odôvodnenie:

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 5.12.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.200,- EUR spolu s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.200,- EUR od 2.8.2014 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie uplatnenej peňažnej pohľadávky v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých si žalovaný objednal u žalobcu klampiarske práce a montáž strechy s polystyrénom a fóliou vrátane atiky a atikového plechu, osadenie vetracích turbín a odvetracích stúpačiek. Montáž strechy a klampiarskych prác mala byť zabezpečená zo strany žalobcu a dodávka materiálu zo strany žalovaného. Podmienky samotnej montáže strechy, ceny za vykonané práce a podmienky vyhotovenia boli ustálené osobne, kedy bol navzájom odovzdaný výkres strechy a zároveň bola žalobcovi doručená i písomná objednávka na montáž strechy. Cena za montáž strechy bola dohodnutá v sume 6,20 EUR za 1 m2 bez DPH a tak isto boli dohodnuté kontaktné osoby. Po nástupe na výkon montáže bol s kontaktnou osobou žalobcu uvedenou jednak v objednávke a jednak v e-mailovej komunikácii ustálený rozmer vysunutia okapových plechov. Po takomto ustálení podmienok vyhotovenia strechy a po oboznámení sa s plánom výkresu s dielom súvisiacim, žalobca začal realizáciu diela, na vyhotovenie ktorého použil žalovaným dodaný stavebný materiál a tento inštaloval v znení pokynov ustálených pracovníkmi žalovaného. Po zrealizovaní diela žalobca obdržal potvrdenie zo strany žalovaného o tom, že cena dohodnutej montáže je 4.510,- EUR bez DPH a splatnosť faktúry je 14 dní, pričom faktúru žalovaný prezval 21.7.2014 a uhradil ju len čiastočne. Prvotne nezaplatenie faktúry zdôvodňoval stojacou vodou na streche. Po predložení výkresu a po predložení certifikátu na fóliu žalovaný zmenil dôvod nezaplatenia na údajné nekvalitné vyhotovenie okapových plechov. Doposiaľ nezaplatil svoj záväzok vo výške 1.200,- EUR. Ani jednu z vyššie označených vád žalobca neakceptuje, pretože sa nejedná o vady diela, vady nie sú spôsobené žalobcom, nakoľko žalobca vykonával dielo za dohodnutých podmienok a zo stavebného materiálu žalovaným. So splnením záväzku je žalovaný v

omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonnej sadzbe podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Na základe včas vznesenej námietky nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Martin, ktorému bola žaloba vo veci doručená, zo strany žalovaného, bola vec postúpená Okresnému súdu Žilina. Žalovaný vzniesol v dôvodoch odporu proti platobnému rozkazu procesnú obranu, v obsahu ktorej uviedol skutkové tvrdenia, podľa ktorých žalobcom vykonané dielo malo vady. Žalobca nesplnil svoj záväzok zo zmluvy, dielo riadne a včas zhotoviť a odovzdať žalovanému bez vád, pričom ide o vady spôsobené žalobcom z dôvodu nedodržania technologického postupu vyhotovovania diela a nedokončením niektorých prác. Na zhotovenom diele sa vyskytlo viacero vád, na ktoré žalovaný žalobcu opakovane upozorňoval a žiadal ho o ich odstránenie. Konkrétne sa na zhotovenej streche na troch miestach objavila stojaca voda vo výške stĺpca viac ako 1,5 centimetra na plochách o výmerách viac ako 1 m2. Ďalej žalovaný tvrdil nerovnosti atikového plechu a nedokončené klampiarske práce na výťahových šachtách. Nakoľko žalobca ani po opakovaných výzvach žalovaného na odstránenie vád tieto neodstránil, žiadal žalovaný žalobcu o poskytnutie dodatočnej zľavy z ceny diela vystavením dobropisu, keďže bol nútený zadať odstránenie týchto vád tretej osobe, na čo predtým žalovaný žalobcu upozornil. Žalovaný nedoplatil žalobcovi faktúru č. 2014055 z 18.7.2014 v sume 1.200,- EUR z dôvodu, že vady diela, ktoré žalobca odmietol odstrániť, musel dať žalovaný na svoje náklady odstrániť tretej osobe. Tým, že žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným, a to konkrétne riadne a včas dielo zhotoviť - zhotoviť ho bez vád, dopustil sa protiprávneho konania. Žalovaný bol nútený dať odstrániť vady tretej osobe, a to konkrétne firme Štefan Majtan EKOTECH, M.R. Štefánika 7, 010 01 Žilina, IČO: 33 854 564. Náklady v sume 1.461,30 EUR na odstránenie týchto vád znášal žalovaný. Priamo v príčinnej súvislosti so zavineným žalobcovým protiprávnym konaním a titulom jeho zodpovednosti za vady vznikla žalovanému škoda vo výške 1.461,30 EUR. Žalovaný poukázal na úpravu § 358 Obchodného zákonníka a vzniesol v konaní kompenzačnú námietku - námietku započítania svojej pohľadávky voči žalobcovi titulom zodpovednosti žalobcu za škodu a za vady diela proti pohľadávke žalobcu voči žalovanému titulom doplatenia ceny za dielo v sume 1.200,- EUR. Žalovaný poukázal na existenciu vady diela spočívajúcu v rozpore s technologickým postupom zhotovenia diela - strechy pri aplikácii strešnej hydroizolačnej fólie FATRAFOL-S na zhotovenej streche, kedy v dôsledku tohto na troch miestach stála vo výške stĺpca viac ako 1,5 centimetra a na plochách o výmerách viac ako 1 m2 voda, na čo bol žalobca upozornený už pri preberaní prác, ako vyplýva zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2015. Podľa tohto zápisu sa zaviazal žalobca odstrániť uvedené vady a nedorobky do 30.8.2014 s tým, že zádržné z ceny za dielo mu bude uvoľnené po odstránení týchto vád. Rovnako bol na túto vadu - stojacu vodu na streche upozornený žalobca listom žalovaného z 30.7.2014. Žalobca v stanovenej lehote túto vadu neodstránil. Tvrdil, že stojaca voda nemá vplyv na životnosť krytiny a neovplyvňuje poskytovanú záruku na vykonané práce, pričom na podporu svojej argumentácie predložil žalovanému vyjadrenie výrobcu tejto hydroizolačnej fólie. Zároveň žalovaný poukázal na úpravu § 7 Zákona č. 133/2013 Z.z. o stavebných výrobkoch a uviedol, že vyjadrenie výrobcu strešnej fólie nie je možné považovať za certifikát. K samotnému vyjadreniu výrobcu fólie zároveň uviedol, že tento výrobca nikdy nebol na obhliadke namietaných vád na zhotovenom diele a jeho stanovisko je len stanoviskom vydaným na základe žiadosti žalobcu, resp. dotazu, ktorého formuláciu žalovaný nepozná. Je preto otázne, k čomu sa vlastne tento výrobca vyjadroval a zároveň sa v obsahu tohto vyjadrenia nevyjadril k spôsobu montáže strešnej fólie a k prípadnému dodržaniu technologického postupu montáže zo strany žalobcu, ani k existencii vád na diele. Takéto vyjadrenie nie je možné podľa názoru žalovaného považovať za relevantné posúdenie dodržania technologického postupu montáže žalobcom. Žalovaný ďalej poukázal na úpravu podľa technickej normy STN 73 1901 Navrhovanie striech. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sám v Zápise o odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 18.7.2014 potvrdil, že sa jedná o porušenie technologického predpisu montáže zhotovenia strechy a montáže hydroizolačných fólií. Žalovaný uviedol, že ak aj materiál dodaný na zhotovenie diela žalovaným alebo pokyny žalovaného pri vyhotovovaní diela dané žalobcovi neboli vhodné alebo nezodpovedali požiadavkám kladeným na takéto konanie technickými predpismi, v zmysle § 561 v spojení s § 551 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka mal na to žalobca žalovaného upozorniť, čo sa však nikdy nestalo. Žalobca zodpovedá za vadu vzniknutú nedodržaním technologického postupu montáže strešnej krytiny - hydroizolačnej fólie, ktorú pokladal na podklad - polystyrénovú izoláciu, ktorú zhotovoval v zmysle Zmluvy o dielo, a ktorá nebola dostatočne rovinná a nemala predpísaný spád. Na diele boli ešte aj ďalšie vady, a to nerovnosť atikového plechu a nedokončené klampiarske práce na výťahových šachtách, na ktoré vady pokiaľ ide o ich existenciu,

bol žalobca upozornený listom z 21.8.2014. Tieto vady odstrániť žalobca odmietol, a preto dal žalovaný vady odstrániť tretej osobe, firme Š. U. W.. Žalobca sa svojej zodpovednosti zhotoviteľa snaží zbaviť, okrem iného aj tvrdením, že dielo vykonával z materiálu vrátane hydroizolačnej fólie, ktorý bol dodaný žalovaným a údajne podľa pokynov žalovaného a tvrdí, že ani jednu z uvedených vád neakceptuje, pretože sa nejedná o vady diela a súčasne tvrdí, že nie sú spôsobené žalobcom. Opätovne v tejto časti žalovaný poukázal na úpravu § 561 v spojení s § 551 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka a povinnosť žalobcu upozorniť žalovaného na nevhodné pokyny a vady materiálu, z ktorého sa dielo vyhotovovalo, ktorú povinnosť si však žalobca nesplnil. Keďže žalovaný zadal odstránenie vád tretej osobe na vlastné náklady, vznikla mu škoda zavinená žalobcom vo výške 1.461,30 EUR, za ktorú škodu zodpovedá žalobca, okrem iného titulom zodpovednosti za vady diela. Žalovaný si započítal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 1.200,- EUR titulom ceny za zhotovenie diela so svojou pohľadávkou voči žalobcovi titulom náhrady škody /č.l. 28/.

3. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca tvrdením, podľa ktorého vzhľadom na zvolený spôsob obrany žalovaného je dôkazným bremenom žalovaného preukázať uplatnené kompenzované právo. V priebehu konania žalobca doplnil skutkové tvrdenia tak, že žalovaný neuplatnil tvrdené vady a nároky z nich zákonným spôsobom. Zápis o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014 je dokladom o preberacom konaní diela, ktoré bolo odovzdané žalovanému bez zistených vád, pričom zástupca žalovaného, ktorý preberanie zvolal, sa odmietol následne zúčastniť ohliadky zhotoveného diela na streche z dôvodu dažďa a žalobcom podpísaný protokol nepodpísal s odôvodnením jeho podpisu nadriadeným. Pokiaľ v čase odovzdania diela neboli žiadne vady v príslušných kolonkách predmetného zápisu uvedené, o niekoľko dní žalovaný protokol zmenil a uviedol do neho stojacu vodu. Protokol podľa názoru žalobcu čo do vymedzenia vady bol dodatočne dopisovaný. Počas realizácie plnenia sa uskutočňovali kontrolné dni a zo strany žalovaného neboli žiadne námietky voči postupu prác, ich kvalite a práce sa vykonávali výlučne so stavebným materiálom dodávaným zo strany žalovaného, v zmysle dokumentácií poskytnutých zo strany žalovaného, z ktorých vyplýva, že práce kopírujú pôvodný stav strechy. Technologický postup vyhotovenia diela navrhol sám žalovaný. Zo strany žalovaného neboli vady nikdy riadne uplatnené a nárok z vád nebol riadne zvolený. Vady neboli oznámené bez zbytočného odkladu, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu § 562 ods. 2 písm. a/, b/ Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na úpravu § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že vysunul atikový plech podľa pomerov, ktoré boli na mieste. Žalobca vedel, že sa má zateplenie domu vykonať, ale v čase realizácie prác sa zateplenie realizovalo v spodnej časti domu. Realizoval preto vysunutie atikového plechu podľa dohody so žalovaným. Nedostatočné vysunutie atikového plechu nie je spôsobené konaním žalobcu, ale nerovnosťou zateplenia a odchýlkami, ktoré sú vyvolané inými prácami. Žalobca navrhol vykonať ohliadku miesta a vykonať sondy cez zateplenie po obvodový múr. Vznesenie kompenzačnej námietky zo strany žalovaného považuje žalobca za uznanie nároku žalobcu. Žalovaný však podľa názoru žalobcu neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku tvrdeniu o porušení právnej povinnosti žalobcu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalobcu a vznikom škody. Faktúru predloženú žalovaným vystavenú Š. U. W. rozporuje žalobca čo do množstva, výmery uskutočnených opráv i ceny uskutočnených opráv. Žalobca poukázal na úpravu § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka a opätovne zdôraznil, že žalovaný nárok z vád nikdy voči žalobcovi neuplatnil, a preto nie je možné vzniesť z jeho strany kompenzačnú námietku titulom náhrady škody.

4. Žalovaný v priebehu konania doplnil skutkové tvrdenia v konaní uvádzané opätovným zdôraznením skutočnosti, že z dôvodu vád žalovaný dielo od žalobcu neprevzal a ani nepodpísal z tohto dôvodu Zápis o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014. To, že žalovaný dielo od žalobcu neprevzal, nerozporuje ani sám žalobca. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 544 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca nepopieral, že ním zhotovené dielo malo vady a sám sa zaviazal vady diela zistené pri odovzdaní diela odstrániť do 30.8.2014. Následne tak neučinil a tvrdil, že stojaca voda na streche reklamovaná žalovaným nemá vplyv na životnosť krytiny a neovplyvňuje poskytnutú záruku na vykonané práce. Žalovaný zdôraznil, že svedok L. U. potvrdil, že nedošlo k prevzatiu prác z dôvodu vád. Nakoľko zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela po riadnom vykonaní diela a dielo nie je riadne vykonané, ak má vady, je objednávateľ oprávnený zadržať tú časť ceny za dielo, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka a rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/391/2010. Žalovaný opakovane vyzýval žalobcu, aby vady odstránil a splnil si svoju notifikačnú povinnosť hneď pri odovzdávaní diela, o čom svedčí Zápis o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014 a tiež list z 30.7.2014, ako aj list z 21.8.2014 /ten je adresovaný v úvode len chybou v písaní subjektu

Davstav, s.r.o., pod ktorým označením je však jasne uvedené meno žalobcu, a teda je potrebné pri tomto liste vychádzať z jeho obsahu/. Žalovaný žiadal o odstránenie vád, čím si zvolil svoj nárok z vád, ktorý už nemôže bez súhlasu žalobcu meniť. Žalovaný uviedol, že zároveň išlo z jeho strany o splnenie zakročovacej povinnosti v súlade s úpravou § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy si plnil povinnosť odvrátiť alebo zmierniť hroziacu škodu. V tejto časti poukázal na judikatúru citovanú v písomnom podaní z 5.12.2016. Žalovaný si nemohol uplatniť svoje právo zo zodpovednosti za vady, napríklad zľavu z ceny, preto do výšky zadržanej čiastky 1.200,- EUR si uplatnil kompenzačnú námietku titulom náhrady škody, v ktorej časti poukázal na úpravu podľa § 373 Obchodného zákonníka, § 380 Obchodného zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu ku tvrdeniu, že si žalovaný nemohol uplatniť vo veci svoje práva zo zodpovednosti za vady, poukazoval žalovaný na skutočnosť, že dielo ním ako objednávateľom z dôvodu vád diela, ktoré žalobca neodstránil, nebolo prevzaté. Aplikácia úpravy § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka by sa uplatnila len v prípade uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, čo z dôvodov, ktoré žalovaný tvrdí, možné nie je. Opätovne poukázal na úpravu § 551 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka s tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaného na prípadnú nevhodnosť pokynov alebo na vady materiálu zabezpečeného žalovaným pre plnenie žalobcu upozornil.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov p. L. U., p. C.. K. M., p. Š. U. a p. P. T., oboznámením listinných dôkazov: objednávkou č. XXXX/XX/XX zo dňa 10.6.2014 vystavenou žalovaným /č.l. 4/, vyjadrením FATRA, a.s., Napajedla z č.l. 5, Oznámením pod záhlavím žalovaného z 27.8.2014 /č.l. 6, 58/, výňatkom z elektronickej komunikácie z 10.6.2014 medzi žalobcom a žalovaným / č.l. 7/, listom po záhlavím žalovaného z 30.7.2014 /č.l. 8/, dokladom pod záhlavím žalovaného z 18.7.2014 / č.l. 9/, faktúrou č. 2014055 vystavenou žalobcom na žalovaného splatnou 1.8.2014 znejúcou na 5.412,- EUR , fotodokumentáciou predloženou žalovaným na č.l. 32 až 41, konštrukčným a technologickým predpisom I.-F. z č.l. 42 až 49, Zápisom o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014, faktúrou dodávateľa Š. U. W. na žalovaného č. 042014 na 1.461,30 EUR spolu s krycím listom rozpočtu, ako je na č.l. 53 a 54, listom pod záhlavím žalobcu z 20.8.2014 /č.l. 56/, listom pod záhlavím žalovaného z 21.8.2014 /č.l. 57/, listom pod záhlavím žalovaného z 3.9.2014 /č.l. 59/, výňatkom z elektronickej komunikácie z 3.9.2014 /č.l. 60/, stavebným denníkom stavby zateplenie bytového domu R.. V. XXXX/ X-X-X, Č. z č.l. 117 až 162, faktúrou SLOSMAT, s.r.o. na žalovaného č. 141189 znejúcou na 23.614,44 EUR a celým spisovým materiálom.

6. Podľa Článku 8 /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej už len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8. Podľa Článku 4 ods. 1, 2 CSP: Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

9. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

10. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

11. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa § 470 ods. 2 CSP: Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

15. Podľa § 436 ods. 1 písm. a/, ods. 2 veta prvá a štvrtá Obchodného zákonníka: Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

16. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka: Do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

17. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

18. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka: Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

19. Podľa § 440 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

20. Podľa § 564 Obchodného zákonníka: Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

21. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka: Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

22. Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka: Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

23. Podľa § 551 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.

24. Podľa § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka: Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.

25. Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

26. Medzi stranami sporu boli v konaní nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Vystavenie a obsah písomnej objednávky žalovaného č. XXXX/XX/XX zo dňa 10.6.2014 /č.l. 4/ - ďalej už len objednávka, vystavenie faktúry žalobcu č. 2014055 splatnej 1.8.2014 znejúcej na 5.412,- EUR a jej čiastočná úhrada zo strany žalovaného v prospech žalobcu, vystavenie faktúry subjektu dodávateľa: Š. U. W. na odberateľa - žalovaného pod č. 042014 splatná 14.10.2014 a znejúcej na 1.461,30 EUR za opravu strechy na ulici R.. V. XXXX, Č., skutočnosť priebehu a obsahu komunikácie podľa listov pod záhlavím žalovaného z 27.8.2014 - Oznámenie / č.l. 6, 58/, list z 30.7.2014 /č.l. 8/, list z 3.9.2014 /č.l. 59/, list z 21.8.2014 /č.l. 57/ a pod záhlavím žalobcu - list z 20.8.2014 /č.l. 56, 205/, e-mail žalobcu z 3.9.2014 / č.l. 60, 207/, skutočnosť nepodpísania Zápisu o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014 žalovaným / č.l. 51/. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti, súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá vychádzal.

27. Žalobca sa v konaní domáhal priznania peňažnej pohľadávky z titulu jeho práva ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo. Z hľadiska hmotného práva vznik takejto pohľadávky predpokladá v skutkovej rovine preukázanie splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa dielo vykonať jednak jeho riadnym ukončením a jednak jeho odovzdaním objednávateľovi v zmysle § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Splnenie tejto zmluvnej povinnosti žalobcu v prejednávanej veci vymedzoval primárne obsah Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom a hmotno-právna úprava podľa § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku tvrdiac existenciu svojej vlastnej pohľadávky voči žalobcovi na zaplatenie škody, ktorá mu vznikla tým, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa riadne dielo vykonať a odovzdať žalovanému, potom, ako žalobca nereagoval na uplatnenie nárokov z vád diela a pri plnení zakročovacej povinnosti žalovaného podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, zadal opravu vád diela vykonaného žalobcom v rozsahu vád atiky spočívajúcich v nedostatočnom presahu oplechovania atiky cez obvodový plášť budovy tretej osobe, a to Š. U. W.. Táto tretia osoba oplechovanie atiky opravila a cenu svojho plnenia vyúčtovala v sume 1.461,30 EUR žalovanému, ktorý túto sumu zaplatil, ako vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka p. U.. Tým žalovanému mala vzniknúť škoda, ktorú ako svoju pohľadávku voči žalobcovi už priamo v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci uplatnil voči žalovanej pohľadávke kompenzačnou námietkou. V dôsledku takejto procesnej obrany žalovaného primárne žalovaného ťažilo dôkazné bremeno preukázať existenciu kompenzabilnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu škody a zánik žalovanej pohľadávky započítaním tejto pohľadávky žalovaného so žalovanou pohľadávkou. Uvedené zároveň primárne tvorilo ťažisko dokazovania súdu vo veci. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo svedeckých výpovedí svedkov p. L. U., p. P. T.É. a p. Š. U. vyplýva, že dielo vykonané žalobcom v časti opatrenia atiky atikovými plechmi malo vady spočívajúce v nedostatočnom alebo úplne absentujúcom presahu tohto oplechovania cez obvodový plášť zateplenej budovy. Konkrétne svedok

p. L. U. na pojednávaní dňa 3.6.2016 po zákonnom poučení svedka uviedol, že v roku 2014 pracoval pre žalovaného ako stavebný dozor a mal na základe poverenia štatutárneho zástupcu žalovaného oprávnenie aj komunikovať v zmluvných veciach, konkrétne vo veciach dojednávania podrobností týkajúcich sa predmetu plnenia. Projektovú dokumentáciu na realizáciu zateplenia bytového domu, kde sa mala strecha realizovať, p. G. k dispozícii mal, sám svedok ju odovzdal p. M., ktorý komunikoval za žalobcu. V tejto projektovej dokumentácii bol aj detail oplechovania atiky, pričom už zohľadňoval opláštenie obvodových múrov bytového domu. Svedok uviedol, že plech dodaný žalovaným žalobcovi bol v takých rozmeroch, že bolo možné pri jeho použití vykonať oplechovanie atiky tak, ako to požadovala predmetná projektová dokumentácia, teda s potrebným presahom aj pri zohľadnení už realizovaného zateplenia obvodového plášťa bytového domu. Plech mal rezervu takých 15 centimetrov. To, čo vykonal žalobca v rámci oplechovania atiky, však nebolo realizované dobre, pretože oplechovanie sa opieralo o zateplenie, takže z oplechovania stekala voda jednak po zateplení a tiež mohla stiecť poza zateplenie. Na predmetnej stavbe sám svedok bol prítomný dva alebo trikrát. Denno-denne bol na stavbe prítomný pracovník žalovaného p. T., poverený kontrolovaním realizácie diela. Keď svedok p. U. videl, že sa robí na stavbe atika uviedol, že by ho v živote nenapadlo, že to urobí žalobca takto zle. Svedok neprezrel oplechovanie atiky takým spôsobom, aby mohol vidieť nedostatok spočívajúci v nedostatočnom presahu atiky. Táto skutočnosť nedostatočného presahu bola zistená svedkom až po ukončení diela, keď už bolo dielo zrealizované. Zápis o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014, ktorý mu bol predložený p. G. nepodpísal, pretože dielo malo veľa vád, bola tam aj spomínaná vada atiky. Pokiaľ ide o obsah tohto zápisu, bol vypísaný s takým textom, ako bolo svedkovi dané k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 3.6.2016, pričom vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu zároveň svedok uviedol, že pokiaľ ide o údaje z prvej polovice druhej strany nespomína si, že by tieto údaje boli prečiarknuté. Rukou písané údaje v zápise na druhej strane boli uvedené tak, ako vyplývajú zo zápisu, ktorý mu bol daný k nahliadnutiu. K dokladu z č.l. 9 sa svedok vyjadril tak, že tento doklad podpísal a mienil ním potvrdiť to, že je možné dať faktúru na úhradu. Tento doklad však podpisoval ešte v čase, keď nemal vedomosť o tom, že je na diele vada atiky. Keby o tejto vade vedel, o čom sa dozvedel až následne po 18.7.2014, doklad z č.l. 9 by nepodpísal. Ku konkrétnemu momentu ukončenia prác na atike sa svedok s presnosťou vyjadriť nevedel. Pokiaľ ide o konkrétne miesta, kde atika urobená dobre nebola, reklamovali sa štyri miesta, pričom niektoré z nich boli tam, kde už zateplenie realizované bolo a niektoré boli tam, kde ešte zateplenie hotové nebolo. Svedok uviedol, že nedostatok týkajúci sa atiky bol reklamovaný tak, že sa jedná o nedostatok vysunutia atikového plechu v zmysle dohôd medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle projektovej dokumentácie a normy. Denno-denne za žalovaného na predmetnej stavbe bol p. T., ktorý viedol aj stavebný denník a aj kontroloval práce. Dňa 18.7.2014 svedok bol na predmetnej stavbe, ale v ten deň veľmi pršalo, z ktorého dôvodu nešiel hore na stavbu, ale povedal p. T., aby si to so strechárom prešiel. Následne mal vedomosť, že žalobca s p. T. bol predmetnú atiku pozrieť. Svedok uviedol, že pokiaľ kontaktoval žalobcu a reklamoval vadu atiky, bolo mu povedané, že žalobca vadu odstráni, keď žalovaný zaplatí. Svedok p. U. vyzýval žalobcu na opravu atiky ústne, telefonicky, e-mailom opakovane. Podľa názoru svedka mal žalobca dostatok informácií na to, aby vedel, ako celá konštrukcia má vyzerať a ako ju má urobiť. Dostal na zrealizovanie oplechovania atiky dostatočne široký plech a bola tam aj rezerva. Svedok nemá vedomosť o tom, že by žalobca žalovaného upozorňoval, že nemôže oplechovanie atiky urobiť riadne z toho dôvodu, že sa robí zateplenie predmetnej budovy.

28. Na pojednávaní dňa 9.12.2016 súd ako svedka vypočul p. Š. U., ktorý po zákonnom poučení svedka uviedol, že keď prišiel na miesto označeného bytového domu v Č., videl na tvári miesta taký stav, že atika mala presahovať cez zateplenie obvodového plášťa 4 centimetre, pričom na mnohých miestach to dodržané nebolo. Niekde sa dokonca dotýkala zateplenia. Prekrytie atiky odrezal a celú atiku prekryl ako keby novým atikovým plechom, ktorý presahoval potrebné 4 centimetre. Krycí list, ktorý predložil ku svojej faktúre, mapuje predmetné plnenie a pri plnení tam dal len to, čo bolo potrebné a následne fakturoval. Materiál čo do druhu a rozsahu uvedený v jeho faktúre bol použitý.

29. Svedok p. P. T. na pojednávaní 24.1.2017 uviedol po zákonnom poučení svedka, že pracoval pre žalovaného ako koordinátor na stavbe v Č. ako samostatný živnostník. Potvrdil, že sa oplechovávala atika, pričom plech bol posunutý, ale nie dopredu, ale dozadu. Zateplenie malo hrúbku 12 centimetrov, ale okapový plech presahoval miestami 2, miestami 3 centimetre a niekde dokonca splýval so zateplením. Pokiaľ ide o celý obvod strechy, tak tie presahy boli rôzne. Na stavbu prišiel svedok v štádiu, keď sa atika dokončovala. Po nahliadnutí na listinný dôkaz z č.l. 223 - plán /pôdorys objektu, na ktorom sa oplechovanie atiky realizovalo/ svedok opísal, v ktorých častiach obvodu strechy sa atika zužovala, resp. mala konkrétne rozmery, pričom na niektorých miestach tento presah atiky oproti obvodovému

plášťu činil 3,5, 3 až 2,5 alebo len 1 centimeter. Svedok uviedol, že mu bolo zrejmé, že plech má presahovať 3,5 centimetra. Podľa jeho vedomosti mal žalobca výkres aj dokumentáciu, podľa ktorej mal postupovať. Svedok bol po dokončení oplechovania atiky a po skontrolovaní presahu atiky vyzvaný p. U., aby všetko riadne zadokumentoval, čo aj odfotením urobil. Skutočnosti rozsahu presahu oplechovania atiky sú zachytené aj v stavebnom denníku. Svedok uviedol, že na skutočnosť, ktorú zistil ohľadne nedostatočného presahu atiky, upozorňoval stavebný dozor C.. V. a určite je o tom zápis aj v stavebnom denníku s požiadavkou odstránenia závad. Potvrdil, že má vedomosť o tom, že p. N. /štatutárny zástupca žalovaného/, vyzýval pracovníkov žalobcu, aby prišli a pozreli sa na tvári miesta na vyhotovenú atiku, avšak z ich strany to bolo odignorované. Nedostatky, ktoré svedok zistil, komunikoval s osobami na stavbe - s p. U., ale má vedomosť o tom, že o tom komunikovali aj žalovaný so žalobcom. Ešte počas realizácie plnenia, keď sa to zistilo, tak svedok na to upozorňoval. Podľa názoru svedka vady týkajúce sa oplechovania atiky boli dôsledkom vád práce, nie vád materiálu. Uvedené svedecké výpovede p. U., p. U. a p. T. hodnotí súd vzhľadom na dané zákonné poučenie ako vierohodné pri súčasnom zohľadnení absencie zistenia akejkoľvek konkrétnej skutočnosti, ktorá by znižovala hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí, pričom zároveň za takúto skutočnosť nepovažuje len izolovanú skutočnosť právneho vzťahu svedka p. T. a p. U. so žalovaným /svedok p. U. je a v roku 2014 i bol zamestnaný u žalovaného, pričom v tejto časti bola opravená zápisnica z pojednávania zo dňa 3.6.2016 na strane 6 v prvom a druhom odseku výpovede svedka, kde bola uvedená zrejmá nesprávnosť spočívajúca vo vymedzení vzťahu svedka p. U.Č. ako zamestnanca žalobcu a svedok p. T. bol so žalovaným v roku 2014 v zmluvnom vzťahu - vykonával pre neho činnosť koordinátora na predmetnej stavbe/ a obchodno-právneho vzťahu svedka p. U. so žalovaným. Naproti tomu svedecká výpoveď svedka C.. M. závery súdu nevyvracia a je súdom hodnotená ako všeobecná, keď sám svedok C.. M. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že síce komunikoval so svedkom p. U. avšak v zásade pri samotnej realizácii diela nebol a samotný presah atiky na vlastné oči ani nevidel, pričom o jeho rozsahu mal len sprostredkovanú vedomosť od pracovníkov zo stavby. Po vyhodnotení týchto svedeckých výpovedí podľa § 191 ods. 1 dospel súd k záveru o preukázaní tvrdenia žalovaného o existencii vady plnenia žalobcu ako zhotoviteľa týkajúcej sa objednaného plnenia - montáže atiky a atikových plechov, ktoré plechy nemali dostatočný presah cez zateplený obvodový plášť predmetnej budovy. Ako významnú hodnotí súd skutočnosť, že žalobca ako vyplýva zo svedeckej výpovede svedka p. U. a svedka p. T., mal vedomosť o tom, že predmetná budova, u ktorej sa oplechovanie atiky realizovalo, bude zateplená a tiež mal možnosť zistiť si stav obvodového plášťa tejto budovy z hľadiska prípadných nerovností tohto obvodového plášťa a pre prípad, že by tieto skutočnosti mali mať vplyv na riadne vykonanie diela, teda na splnenie jeho zmluvnej povinnosti ako zhotoviteľa, v súlade s úpravou § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka bez zbytočného odkladu oznámiť žalovanému, že mu tieto skutočnosti bránia dielo riadne vykonať. Uvedené sa rovnako týka aj prípadných nedostatkov materiálu - atikového plechu dodaného žalovaným žalobcovi na realizáciu tohto plnenia. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by takéto skutočnosti žalovanému bez zbytočného odkladu oznámil, preto ak nemal atikový plech dostatočný presah ako bolo zistené vykonaným dokazovaním v zmysle vyššie uvedeného, je za takéto vadné plnenie žalobca ako zhotoviteľ podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka zodpovedný. Z hľadiska povahy v prípade skutočnosti nerovnosti obvodového plášťa predmetnej budovy a samotnej skutočnosti zatepľovania predmetnej budovy, o ktorom zatepľovaní žalobca ako to sám potvrdil, vedomosť mal a jednak mu musela byť zrejmá i zo situácie na stavbe, kde už zateplenie v nižších častiach budovy prebiehalo, neprichádza do úvahy aplikácia úpravy podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá dopadá výlučne na skryté prekážky, za ktoré skryté prekážky prebiehajúce zatepľovanie obvodového plášťa a obhliadnutím zistiteľné nerovnosti obvodového plášťa predmetnej budovy pred zateplením nie je možné považovať. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že vykonaným dokazovaním nebol vzhľadom na rôznosť vyjadrenia sa strán sporu jednoznačne ustálený rozsah - konkrétna kvantifikácia dojednaného presahu atikového plechu a tento rozsah z hľadiska stavebno-technických predpisov nebol ani konkrétne žalobcom tvrdený a preukázaný. Je však dokazovaním preukázané, a to predovšetkým svedeckou výpoveďou svedka p. T., svedka p. U. a svedka p. U., že v niektorých častiach obvodu strechy sa atika až opierala o obvodový plášť zateplenej budovy, a teda na týchto miestach presah atikového plechu úplne absentoval, čo je dostatočný skutkový základ pre záver súdu o preukázaní tejto vady plnenia žalobcu ako zhotoviteľa. V dôsledku vadného plnenia žalobcu došlo zo zákona podľa § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka ku zmene obsahu záväzku medzi žalobcom a žalovaným spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom žalovaného ako objednávateľa vzniknutým z vadného plnenia. V nadväznosti na to žalovanému ako objednávateľovi vzniklo právo uplatňovať voči žalobcovi nároky z vád a žalovaný toto právo i uplatnil, čo vyplýva jednoznačne z obsahu svedeckých výpovedí svedkov p. U. a p. T., ako aj z listinných dôkazov - listu pod záhlavím žalovaného označeným ako Oznámenie z 27.8.2014 /č.l. 6,

resp. 58/ a listu označeného ako: Odpoveď na e-mail zo dňa 21.8.2014 pod záhlavím žalovaného, ktoré listiny sú v zmysle žalobcom nerozporovaného tvrdenia žalovaného, adresované len v dôsledku chyby v písaní subjektu DAVSTAV, s.r.o. a zároveň sú adresované osobe žalobcu s jeho presným označením mena a priezviska. Z uvedených listinných dôkazov /predovšetkým z Oznámenia z 27.8.2014/ v spojení so svedeckými výpoveďami svedkov p. U.M. a p. T. vyplýva skutočnosť vznesenia požiadavky zo strany žalovaného na odstránenie vád diela na atikovom plechu, a teda uplatnenie nároku z vád žalovaným voči žalobcovi. Svedeckú výpoveď svedkov p. U. a p. T. a označené listinné dôkazy, vyhodnotil súd podľa § 191 ods. 1 ako dôkazy preukazujúce uplatnenie práva žalovaného z vád plnenia žalobcu - nároku na odstránenie vady atikového plechu s dostatočnou konkretizáciou označenia tejto vady, čo vyplýva z obsahu označených svedeckých výpovedí svedkov p. U. a p. T. podľa § 436 ods. 1 písm.a v spojení s § 564 Obchodného zákonníka. Uvedené právo žalovaného z vád plnenia je právom, vo vzťahu ku ktorému hmotno-právna úprava dáva priestor pre jeho uspokojenie výlučne uplatnením nárokov z vád. Ide o priamy nárok z vád plnenia, teda z vád plnenia v zmysle ich vymedzenia podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa ustanovenia § 440 ods. 2 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynula ako skutková okolnosť preukázaná alebo nesporná, že by si žalobca a žalovaný v rámci ich zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o dielo uzatvorenou medzi nimi dojednali oprávnenie žalovaného ako objednávateľa zadať opravu vadného plnenia žalobcu tretej osobe. Sám žalobca túto skutočnosť potvrdil /čl. 105/. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje súd na závery podľa odôvodnenia rozsudku NS ČR sp. zn. 29 Odo 556/2003 zo dňa 15.4.2004. Pri absencii zmluvnej úpravy preto nastupuje úprava podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá vylučuje uspokojenie nárokov, akým bol i nárok žalovaného z vád plnenia žalobcu ohľadom konštrukcie atiky, uplatnením takéhoto nároku z iného právneho dôvodu, čo v pomeroch prejednávanej veci predstavovalo jeho uplatnenie zo strany žalovaného kompenzačnou námietkou z titulu náhrady škody. Pokiaľ ide o úpravu podľa § 440 ods. 1, § 436 ods. 4 v spojení s § 564 všetko Obchodného zákonníka, tu súd zdôrazňuje, že ide o úpravu súbehu nárokov z vád plnenia a škody, pokiaľ ide o tzv. následnú škodu, teda škodu, ktorá vzniká ako dôsledok vadného plnenia ale nemôže byť krytá a uspokojená niektorým z nárokov zo zodpovednosti za vady a musí byť uplatnená v režime zodpovednosti za škodu /u následnej škody sa nejedná o nárok, uplatnením ktorého by dochádzalo ku kompenzácii hodnoty vykonaného diela - tu súd poukazuje na závery podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 23Cdo 2247/2007 z 25.6.2009/. V prejednávanej veci však tak ako je konštatované vyššie, žalovaný v rámci kompenzačnej námietky neuplatnil škodu, ktorú by bolo možné považovať za tzv. následnú škodu, ale nárok, ktorý je primárne potrebné uspokojovať v režime nárokov z vád plnenia s poukazom na úpravu § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedené závery platia i pri vymedzení pohľadávky z titulu náhrady škody uplatnenej v rámci kompenzačnej námietky v konaní žalovaným ako škody v súvislosti s realizáciou tzv. zakročovacej povinnosti žalovaného podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko z vecného vymedzenia kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným nevyplýva, že by išlo o škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s realizáciou tejto zakročovacej povinnosti žalovaného, a ktorá škoda by mohla byť v nadväznosti na to posudzovaná už ako tzv. následná škoda v zmysle vyššie uvedených záverov, a u ktorej následnej škody by teda prichádzal do úvahy jej súbeh s uplatnením nárokov z vád plnenia. K takémuto posúdeniu žalovaným kompenzovanej pohľadávky ako tzv. následnej škody neuviedol žalovaný primárne dostatok skutkových tvrdení a ani potrebné a dostatočné dôkazy. Len samotná skutočnosť, že atikové plechy mali nedostatočný presah alebo sa opierali o obvodový plášť zateplenej budovy a túto skutočnosť namietali, upozorňovali na ňu aj vlastníci bytov v bytovom dome /napríklad podľa záznamu v stavebnom denníku na liste č. XXXXXXX podľa zápisu z 15.8.2014 na čl.140/ , nie je sama o sebe dostačujúca pre záver, podľa ktorého by bolo možné žalovaným kompenzovanú náhradu škody považovať za následnú škodu. Za takejto dôkaznej situácie súd preto nevyhnutne musel prihliadnuť na ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, v nadväznosti na čo zároveň skonštatoval, že žalovaný nepreukázal existenciu kompenzabilnej pohľadávky, ktorú uplatňoval v rámci kompenzačnej námietky z hľadiska jej základu. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia v tejto veci poukazuje súd zároveň na úpravu podľa § 436 ods. 2 veta prvá, štvrtá Obchodného zákonníka v spojení s § 564 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej právnej úpravy v prípade ak zhotoviteľ neodstráni vady v primeranej dodatočnej lehote, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania, tak ako je konštatované vyššie vyplýva, že potom ako žalovaný požadoval odstránenie vady týkajúcej sa konštrukcie atiky, žalobca k odstráneniu tejto vady neprikročil. Pokiaľ žalovaný v rámci svojho vyjadrenia sa z 5.12.2016 poukazoval na oprávnenie objednávateľa zadržať tú časť ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené a poukazoval zároveň na úpravu § 439 ods. 4 v spojení s § 564 všetko Obchodného zákonníka, súd zdôrazňuje, že v zmysle úpravy § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka je rozsah nároku

na zľavu zadefinovaný rozdielom medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú by malo dielo dodané s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Z uvedenej úpravy § 439 ods. 1 v spojení s § 564 všetko Obchodného zákonníka teda jednoznačne vyplýva, že nárok na zľavu z ceny diela v prípade vadného plnenia nie je možné automaticky stotožniť, ako to urobil žalovaný v tomto konaní s pohľadávkou, ktorá mala žalovanému vzniknúť tým, že vynaložil náklady pri odstraňovaní vád plnenia žalobcu prostredníctvom tretej osoby v rozsahu, ako vyplýva z fakturácie tretej osoby, a to konkrétne z faktúry I. U. W. vo výške 1.461,30 EUR.

30. Po konštatovaní súdu o nepreukázaní dôvodnosti obsahu procesnej obrany žalovaného formou vznesenia kompenzačnej námietky bolo potrebné vyhodnotiť, či sám žalobca v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázal, že mu vzniklo právo na zaplatenie ceny za dielo splnením zákonnej a zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Primárne i v tejto časti súd poukazuje na konštatovania uvedené vo vzťahu k hodnoteniu záverov vykonaného dokazovania vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného, ktoré sa v celom rozsahu pokiaľ ide o hodnotenie skutkových záverov, tak i právne posúdenie, uplatnia i pri posudzovaní práva samotného žalobcu na zaplatenie ceny za dielo. Ako určujúci pri posudzovaní práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo v rozsahu žalovanej istiny hodnotil súd preukázaný obsah Zmluvy o dielo medzi stranami založenej objednávkou žalovaného, z obsahu ktorej Zmluvy o dielo nevyplýva dojednanie požiadavky zápisničného odovzdania a prevzatia diela alebo spísania akéhokoľvek dokladu o odovzdaní a prevzatí diela. Z obsahu listinného dôkazu - Zápisu o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014 vyplýva, že tento nie je možné považovať za doklad o prevzatí diela žalovaným. Je však nepochybné, a to minimálne zo skutočnosti, ktorá v konaní sporná nebola, a to že dielo je v užívaní, že k odovzdaniu a prevzatiu diela medzi stranami došlo, a to faktickou cestou. Pri tomto závere vychádza súd z výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä z obsahu stavebného denníka stavby predloženého žalovaným podľa zápisu v tomto stavebnom denníku č. XXXXXX zo dňa 7.12.2014, z ktorého vyplýva odovzdanie plnenia žalovaného jeho odberateľovi vrátane plnenia žalobcu pre žalovaného, v spojení so závermi podľa rozsudku Vrchného súdu v Prahe z 11.1.2000 sp. zn. 2 Cmo 242/99, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožnil a vyhodnotil ich ako aplikovateľné i na prejednávanú vec, a to i pri čiastočnej skutkovej odlišnosti. V zmysle záverov označeného rozsudku Vrchného súdu v Prahe: Chovanie objednávateľa, ktorý dielo riadne dokončené a bez vád odovzdá ďalšiemu objednávateľovi, preukazuje prevzatie diela objednávateľom. V nadväznosti na uvedený skutkový záver o preukázaní odovzdania diela žalobcom žalovanému a označené závery vyplývajúce z citovaného rozsudku Vrchného súdu Praha, nehodnotil súd ako dôvodnú argumentáciu žalovaného, podľa ktorej nebolo preukázané odovzdanie diela a tým ani pri vadách diela nemohli nastať účinky podľa § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na základe týchto záverov sa konajúci súd vysporiadal so závermi žalovaným označených rozhodnutí podľa jeho podania z 5.12.2016 sp. zn 32Odo 1387/2005 - rozsudok NS ČR, sp. zn. Cob 7/2012 - rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica a sp. zn. 32 Cdo 2926/2007- rozsudok NS SR.

31. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov p. U., p. T. a p. U., ako aj z listinných dôkazov, tak ako sú označené vyššie /list pod záhlavím žalovaného /č.l. 6, resp. 58,57/ vyplýva, že dielo v časti konštrukcie atiky malo vady spočívajúce v nedostatočnom alebo úplne absentujúcom presahu atikového plechu cez obvodový plášť zateplenej budovy. Žalovaný včas, cestou svedka p. T., ako to vyplýva z obsahu jeho svedeckej výpovede, ale i cestou svedka p. U., ako to vyplýva z obsahu jeho svedeckej výpovede, ale i z obsahu listinného dôkazu - Oznámenia žalovaného z č.l. 6, resp. 58, uplatnil z titulu existencie tejto vady nárok z vád, keď túto vadu žiadal opraviť. Nakoľko samotná skutočnosť uplatnenia uvedeného nároku z titulu označenej vady žalovaným voči žalobcovi bola súdom konštatovaná nielen na základe samotného listinného dôkazu - Oznámenia z č.l. 6 rsp. 58 zo dňa 27.8.2014, nepovažoval súd za relevantnú skutočnosť adresovania samotného Oznámenia z 27.8.2014 subjektu označenému DAVSTAV, s.r.o., Y. G. pri zohľadnení súčasného žalobcom nerozporovaného vyjadrenia sa žalovaného, v zmysle ktorého k označeniu subjektu DAVSTAV, s.r.o. v tomto liste, ako aj v liste žalovaného z 21.8.2014 /č.l. 57/ došlo len omylom pri zdôraznení označenia adresáta i menom a priezviskom samotného žalobcu súčasne. V dôsledku preukázania vadného plnenia žalobcu ako zhotoviteľa došlo ku zmene obsahu záväzku založeného medzi stranami Zmluvou o dielo podľa § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom žalovaného vzniknutým z vadného plnenia. Právo na zaplatenie ceny za dielo predpokladá z hľadiska naplnenia podmienok pre jeho vznik riadne vykonanie diela, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo, nakoľko žalobca riadne vykonanie montáže atiky nepreukázal. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynul záver o vade plnenia žalobcu ako zhotoviteľa vo vzťahu ku

konštrukcii atiky / oplechovanie atiky malo na niektorých miestach nedostatočný alebo úplne absentujúci presah cez obvodový plášť zateplenej budovy/, tak ako je uvedené vyššie, z ktorého dôvodu súd žalobu o zaplatenie ceny za dielo zamietol, a to v celom rozsahu. Z fakturácie vystavenej žalobcom na zaplatenie ceny za celé dielo nevyplýva, aká časť z tejto ceny za dielo sa vzťahuje ku konštrukcii atiky, resp. k montáži atiky, čím nebolo možné rozčleniť žalovanú pohľadávku na časť zodpovedajúcu cene za dielo - montáži atiky a cene za dielo - montáž strechy a osadenie vetracích turbín vrátane odvetrania stúpačiek. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú vadu nedokončenia klampiarskych prác na výťahových šachtách /č.l. 22/, v tejto časti žalovaný, ktorého ťažilo dôkazné bremeno existenciu takejto vady plnenia žalobcu v konaní preukázať, svoje dôkazné bremeno neuniesol a túto vadu plnenia žalobcu nepreukázal. Vo vzťahu k vade konštrukcie strechy, ktorá sa mala prejavovať tým, že na troch miestach stála voda vo výške stĺpca viac ako 1,5 centimetra na plochách o výmere viac ako 1 m2 súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že táto vada bola dôsledkom porušenia technologického postupu žalobcu pri montáži strechy, keď žalobca dostatočne nevyspádoval podklad, na ktorý kládol strešnú fóliu, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného v tomto konaní primárne preukázať, že medzi stranami existovala dohoda o zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa realizovať aj potrebné vyspádovanie podkladu pre strešnú fóliu, že žalobca nedodržal technologický postup pri montáži strechy, a teda jeho plnenie malo vady v zmysle ich vymedzenia podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka i vo vzťahu ku konštrukcii strechy tak, ako bola táto vada vymedzená tvrdeniami žalovaného už priamo v dôvodoch odporu. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to konkrétne zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí prác zo 18.7.2014 vyplýva vymedzenie súpisu ojedinelých drobných zmien počas realizácie, vád, resp. nedorobkov zrejmých pri odovzdaní a prevzatí s uvedením termínov na ich odstránenie tak, že na troch miestach plochy strechy stojí voda viac ako 1,5 centimetra na ploche viac ako 1 m2. Uvedený zápis je v závere opatrený podpisom žalobcu a svedok p. L. U. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že rukou písané údaje v tomto zápise na druhej strane už boli v zápise uvedené v čase, keď mu zápis bol daný na podpis a keď svedok zápis nepodpísal, pretože na diele bolo veľa vád. Táto časť svedeckej výpovede svedka p. U. vyvracia spochybnenie žalobcu, ktorý namietal, že rukou písaný text v označenom zápise na jeho druhej strane so znením: „Na troch miestach plochy strechy stojí voda viac ako 1,5 centimetra na ploche viac ako 1 m2, zádržné bude uvoľnené po odstránení vád“, do tohto zápisu nepísal a keď sám tento zápis podpisoval, tak tento text tam uvedený nebol. Výsledky vykonaného dokazovania v nadväznosti na to svedčia o preukázaní existencie i ďalšej vady plnenia žalobcu v zmysle § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá vada sa vo vzťahu ku konštrukcii strechy prejavila tak, ako vyplýva zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí prác z 18.7.2014. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý v rámci kompenzačnej námietky uplatňoval právo na náhradu škody v súvislosti s vynaložením nákladov pri odstraňovaní vád atiky a pri vyššie uvedených konštatovaniach súdu o preukázaní vady atiky a uplatnení nárokov žalovaného z vád práve z titulu tejto vady, súd ťažiskovo na základe týchto konštatovaní uzatvoril, že žalobca nepreukázal vznik práva na zaplatenie ceny za dielo, tak ako bola predmetom tohto konania a žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o nedostatočnej identifikácii vád plnenia a nedostatku včasnej notifikácie týchto vád poukazuje súd predovšetkým na obsah svedeckej výpovede svedka p. T. a svedka p. U. v spojení s listinnými dôkazmi, Oznámením žalovaného z 27.8.2014 a listom žalovaného z 21.8.2014 /č.l. 6, resp. 58 a 57/, v spojení so skutočnosťou prevzatia diela faktickou cestou, tak ako je konštatované vyššie, v nadväznosti na čo je žalobcom vznesená námietka jednak nedostatočnej identifikácie vád, ako aj nedostatočne včasnej notifikácie vád podľa § 562 ods. 2 písm. a/, b/ Obchodného zákonníka / č.l. 111/ hodnotená súdom ako nedôvodná. Obaja označení svedkovia p. T. i p. U. potvrdili, že vada plnenia žalobcu týkajúca sa konštrukcie atiky a spočívajúca v nedostatočnom alebo úplne absentujúcom presahu atiky bola žalovanému vytknutá. Pri týchto záveroch je potrebné prihliadať z hľadiska včasnosti notifikácie vady týkajúcej sa konštrukcie atiky i na úpravu podľa § 428 ods. 3 v spojení s § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka a skutkovú okolnosť vyplývajúcu z vykonaného dokazovania, podľa ktorého sám žalobca potvrdil svoju vedomosť o tom, že predmetný objekt bytového domu bude zatepľovaný, a tiež na skutkovú okolnosť že žalobca mal možnosť, nič mu nebránilo predtým ako prikročil k realizácii plnenia, zistiť si stav obvodových múrov predmetného bytového domu z hľadiska ich rovnosti. Okrem uvedenej skutkovej roviny zdôrazňuje súd vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatku včasnej notifikácie vád, že táto bola vznesená žalobcom po poučení o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 ods. 1 až 3 ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania 21.10.2016 ako aj zo samotného predvolania na toto pojednávanie až v podaní žalobcu z 8.12.2016, v nadväznosti na ktorú časovú súvislosť vzhliada súd priestor i pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k tejto námietke žalobcu, a teda dôvod na neprihliadanie na ňu, pričom vzhľadom na účinky daného poučenia o sudcovskej koncentrácii konania na konanie po tomto poučení /teda nie spätne/, nevylučuje uvedený procesný postup ani úprava

podľa § 470 ods. 2 veta druhá CSP. Uvedené dodáva súd podporne vzhľadom na konštatovanú skutkovú nedôvodnosť námietky žalobcu o nedostatku včasnej notifikácie vád konštrukcie atiky. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať ohliadku miesta samého a realizovať sondy, prostredníctvom ktorých dôkazov je možné zistiť, aká je hrúbka zateplenia a v nadväznosti na to oprávnenosť nároku žalobcu, súd tieto dôkazné návrhy zamietol. Pri tomto procesnom postupe vychádzal súd zo zohľadnenia preukázanej skutočnosti existencie vady týkajúcej sa konštrukcie atiky, tak ako je konštatované vyššie a zároveň skutočnosti, že po zásahu svedka p. U. vo vzťahu ku konštrukcii atika, tak ako vyplynulo z jeho svedeckej výpovede pri odstraňovaní vád plnenia žalobcu, už vykonanie dôkazu ohliadkou miesta samého nemôže byť dôkazom slúžiacim k objasneniu skutkových okolností významných pre meritórne rozhodnutie. Vychádzajúc z uvedených výsledkov vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenia, tak ako je uvedené vyššie, súd konštatuje, že žalobca nepreukázal splnenie jeho zmluvnej povinnosti riadne vykonať dielo, v nadväznosti na čo mu nevzniklo právo na zaplatenie ceny za dielo v uplatnenom rozsahu, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol, tak ako vyplýva z výroku rozsudku.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a preto je stranou v tomto konaní úspešnou žalovaný, ktorému súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom konkrétnu výšku trov konania určí v samostatnom uznesení vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Na pojednávaní dňa 24.1.2017 si uplatnil právo na náhradu svedočného vypočutý svedok p. P. T. v rozsahu cestovného, o ktorom svedočnom k momentu meritórneho rozhodnutia nebolo právoplatne rozhodnuté a v nadväznosti na čo súd vyhradil rozhodnutie o náhrade trov svedočného samostatnému rozhodnutiu. V tejto časti postupoval súd podľa Článku 3. a 4. ods., 2 podľa ktorých: Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).