Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/356/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného R. proti povinnému S. pre vymoženie 3.347,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/953/2012-15 zo dňa 31. mája 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi E.. Z. H. ml. trovy exekúcie. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2, § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) a ust. § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.03.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 3.347,98 eur, na základe exekučných titulov, ktorými sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia R. B. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo prvoinštančným súdom udelené súdnemu exekútorovi E.. Z. H., ml. dňa 05.04.2012. Dňa 24.07.2015 súdny exekútor podaním doručené súdu predložil návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Ďalej uviedol, že súdom prvej inštancie bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť S., s.r.o., so sídlom XXX XX J. XXX, A. XX XXX XXX zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 20649/R. Spoločnosť bola dňa 03.06.2015 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ďalej vzhľadom na to, že súdnemu exekútorovi už podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo právo na náhradu trov exekúcie, prvoinštančný súd preskúmal špecifikáciu trov exekúcie a dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží náhrada trov exekúcie v celkovej výške 47,03 eur. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, nakoľko nesúhlasí s výrokom o trovách exekúcie, pretože má za to, že R. ako oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemala a nemohla mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Je toho názoru, že exekučný súd bol v danej veci povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Zároveň oprávnený vo svojom odvolaní poukázal na uznesenie ÚS SR zo dňa 05.11.2008, sp. zn. I. ÚS 377/08-13 a uznesenie zo dňa 24.01.2008, sp.zn. IV. ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach

práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Poukázal aj na názor súdu, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70). Vzhľadom na uvedené, oprávnený žiadal odvolací súd aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná. 3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý trval na podanom návrhu na zastavenie exekúcie a súhlasil s uznesením súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov exekúcie. Podaný návrh zo strany oprávneného považoval za bezdôvodný. Ďalej uviedol, že súdny exekútor si nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie a nemôže odmietnuť prijatie návrhu od oprávneného. Podľa súčasných platných právnych noriem súdny exekútor si nemôže vyberať návrhy, ani oprávnených, pre ktorých bude exekúcie vymáhať. Z toho dôvodu nemôže súdny exekútor znášať riziko pri vymáhaní pohľadávok pre oprávneného. Ďalej uviedol, že rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku nie je možné aplikovať na prácu a činnosť exekútora, aj keď spadá do skupiny slobodných povolaní. 4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 5. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 8. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 9. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu mal za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č. XXXX-XXXXXX zo dňa 05.04.2012 poveril súdneho exekútora E.. Z. H. ml. vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky 3.347,98 eur s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozhodnutia R. J.. Dňa 24.07.2015 bol doručený súdu prvej inštancie návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko v priebehu exekučného konania bolo zistené, že dňa 03.06.2015 bola spoločnosť vymazaná z Obchodného registra. 10. Exekučný poriadok v § 57 ods. 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). V zmysle už vyššie citovaného § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a akým zisteniam o majetnosti povinného z takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že teda súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani v budúcnosti, je v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu na zastavenie exekúcie. 11. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v tejto exekučnej veci bolo šetrením súdneho exekútora preukázané, že povinný je nemajetný. Povinný bol zrušený bez likvidácie, z čoho následne je nutné dospieť k záveru, že nevlastní žiadny majetok resp. majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie. 12. V danom prípade súdny exekútor preukázal ako dôvod zastavenia exekučnému súdu nemajetnosť povinného, ktorá je dôvodom, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať, keďže niet majetku postihnuteľného exekúciou. Súdny exekútor pri zistenej nemajetnosti má povinnosť nepokračovať v takej exekúcií, nakoľko ďalšími úkonmi by došlo len k navyšovaniu nákladov pravdepodobne neúspešnej exekúcie, čo je v rozpore s jej podstatou. Po skončení exekučného konania teda aj zastavení i neúspešnej exekúcie sú všetky oprávnené náklady súdneho exekútora, ktoré s ňou boli spojené trovami exekúcie, na ktorých náhradu má podľa zákona súdny exekútor nárok. V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie súdneho exekútora v prípade exekúcie, ktorá bola zastavená z dôvodu nedostatku majetku povinného, znáša oprávnený /ak len nejde o exekúciu na vymoženie

pohľadávky na výživnom/. Zákon teda jasne pomenúva subjekt, ktorý v danom prípade je povinný znášať trovy takto zastavenej exekúcie. To znamená, že nie je prípustná žiadna úvaha súdu, podľa ktorej by bol oprávnený z nejakého dôvodu od tejto povinnosti oslobodený, napríklad preto, že nemohol predvídať zastavenie exekúcie.. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie ako vecne správne potvrdil. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .