Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3T-276-2015.pdf
PDF · 75.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/276/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III. samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovaného H. F. pre prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.01.2017 v Bratislave takto
rozhodol:
obžalovaný:
H. F.: X..: XX.X.XXXX/XXXX Y. L., V. L. V. XX, L.,
uznáva sa za vinného, že
obvinený dňa 22.6.2015 o 13.58 hod. v Bratislave na parkovisku na ulici Limbová č. 12 poškodil tam osadenú rampu, slúžiacu na zabránenie vjazdu motorových vozidiel a to tak, že ju vypáčil a tým vybral rameno rampy z lôžka a poškodil mechanizmus rampy, čím spôsobil poškodenej spol. Triton s.r.o., so sídlom Topoľčianska 25, Bratislava škodu v celkovej výške 438,24 €,
teda
poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
čím spáchal
prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.
Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 500 (päťsto) Euro.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený súd obžalovanému ukladá i náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti Triton s.r.o., so sídlom Bratislava, Topoľčianska 25, škodu vo výške 438,24 Euro.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného H. F. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a výsluchom svedkov a na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný H. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, autám sa neotvárala rampa, tak sa chcel ísť na rampu pozrieť, chcel ju nadvihnúť, ale sa nedala, keď s ňou začal trochu hýbať, tak mu ostala v ruke, chcel ju odseknúť, pretože sa mu zdalo, že je zaseknutá a ostala mu v ruke. Rampu chytal asi v strede. Nebol prvé vozidlo pred rampou, pričom bol asi tretie a preto išiel k rampe, lebo sa mu zdalo, že dlho čakajú a vodiči predo ním nič nerobia. Nevedel, či niekto niekoho volal, aby niekto prišiel k obsluhe rampy. On si nevšimol, či bolo pri rampe niečo, cez čo sa dalo zavolať niekoho k rampe. Keď mu rampa ostala v ruke, dal ju bokom a odišli preč. S rampou manipuloval z dôvodu, že ju chcel len odseknúť, aby sa spojazdnila.
Obžalovaný k výpovedi svedka A.. A. Z. uviedol, že je to lož, že on sa len snažil rampu uvoľniť nie násilne ju odstrániť. Snažil rampu uvoľniť poškodená bola z dôvodu, že je to nekvalitný materiál. On rampu len nadvihol.
Svedkyňa C. F. sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že jej brat-obžalovaný v predmetný deň vystúpil z auta, s tým, že chcel nadvihnúť rampu, ktorá bola zablokovaná, nedalo sa cez ňu prejsť normálne ju nadvihol a ostala mu v ruke. Pred nimi stálo auto, ktoré tam už stálo dlhšie, nič sa nedialo, tak obžalovaný prišiel k rampe. Oni tam čakali asi 2-3 minúty. Nesnažili sa skontaktovať správcu zariadenia. Na otázku akým spôsobom zodvihol obžalovaný rampu, uviedla, že obžalovaný prišiel k rampe nadvihol ju rukami a ostala mu v ruke. Nepamätala si, kde obžalovaný dal rampu, ktorá mu ostala v ruke, či visela vo vzduchu alebo ju dal na zem. Nesprával sa nejakým spôsobom násilnícky, že by tú rampu vykopával alebo trhal.
Svedok A.. A. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že toto parkovisko na Limbovej 12, prináleží Slov. zdrav. univerzite, a rampa a celý mechanizmus patril firme Triton, ktorá bola zmluve viazaná SZU a SZU platila za prenájom spoločnosti Triton. V predmetný deň, keď malo dôjsť k poškodeniu rampy, si pozreli kamerový záznam z ktorého bolo zrejmé, že na rampe bol nejaký technický problém, z dôvodu ktorého sa táto neotvárala. Za touto rampou stálo motorové vozidlo, ktoré z uvedeného dôvodu sa nemohlo dosť von z parkoviska. Za ním stálo červené auto, kde predpokladal, resp. kde sedel obžalovaný, ktorý z vozidla vystúpil a z nejakých dôvodu, asi bol nervózny, že nemohol odísť, pristúpil k rampe, ktorú ohol takým spôsobom, že už sa v ten deň nedala používať. Svedok uviedol, že obžalovaný došiel k rampe, vyhol ju smerom do vonku, kde rampa vypadla z uchytenia a následne túto položil vedľa. Ku škode sa nevedel vyjadriť, lebo túto vyčíslovala spol. Triton. Aj z kamerového záznamu aj následne bolo zistené, že tu išlo o páčenie rampy o násilné otvorenie a nie len nadvihnutie rampy. Jednalo sa o páčenie smerom von z parkoviska. Rampa bola evidentne poškodená.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný H. F.. Menovaný je usvedčovaný výpoveďou svedka Z., ktorý popísal správanie sa obžalovaného, ktoré zodpovedajú priebehu skutkového deja tak, ako ich svedok popísal.
Svedok tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, vypovedal bez akýchkoľvek zásadných rozporov v jeho výpovede, vo vzájomnej zhode o podstatných okolnostiach priebehu skutkového deja. Súd z okolností prípadu ani z osoby tohto svedka nezistil žiadne také významné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho dôveryhodnosť a akokoľvek by znižovali výpovednú hodnotu jeho výpovede. Na strane druhej súd skutočnostiam, ktoré v rámci svojej obrany uviedol obžalovaný, ktorý spáchanie skutku v plnom rozsahu poprel, tvrdiac, že on rampu len zdvihol a tá mu ostala v ruke, vo vzájomnom kontexte s ďalšími zadokumentovanými listinnými dôkazmi, neuveril. Výpoveď obžalovaného ako aj ako aj výpoveď svedkyne C. F. sestry obžalovaného, hodnotí súd v celom rozsahu ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý mu je kladený za vinu, pričom jeho obranu založenú na tom, že on rampu len zdvihol a tá mu ostala v ruke, súd vzhľadom na vykonané dokazovanie pokladá za hypotézu tak absurdnú, že nepovažuje za účelné ďalej sa ničím nepodloženými špekuláciami tohto typu zaoberať. Súd uzatvára, že súbor vykonaných priamych ako aj nepriamych dôkazov v danom prípade tvorí logickú, ničím nespochybnenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky relevantné okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania práve obžalovaného, a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného skutkového záveru. Inými slovami, po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by skutkové
zistenia zásadným spôsobom spochybňoval a na podklade ktorého by bolo možné dospieť vo vzťahu k obžalovanému k inej alternatíve priebehu skutkového deja.
Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd pri kvalifikácii konania obžalovaného ako prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona v celom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou obžaloby.
Na podklade vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim zavineným úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.
Z hľadiska objektívneho súd ustálil, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného, spočívajúcim vo vylomení rampy, došlo ku trestnoprávne relevantnému následku, ktorým bolo spôsobenie škody na majetku poškodeného dosahujúcej výšku malú, ktorá je kvalifikačným znakom základnej skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona
Z hľadiska subjektívnej stránky je nepochybné, že sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v priamom úmysle, pretože, nepochybne v agresívnom excese, chcel poškodiť uvedenú rampu a tento trestnoprávne relevantný následok aj dosiahol.
O osoby obžalovaného súd zistil, že bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný a to pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkého druhu na dobu 1 rok a 6 mesiacov (právoplatný dňa 02.03.2012), pričom sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený v roku 2011 bol dva krát postihnutý pre priestupky na úseku dopravy.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie vo forme priameho úmyslu a jeho mieru, neexistenciu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vyhodnotením týchto skutočností, v zhode s návrhom prokuratúry, súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, najmä jeho uvedomenia si možných dôsledkov svojho agresívneho správania, ktoré v danom prípade vyústilo do vzniku jeho trestnoprávnej zodpovednosti, v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovaného postačovať uloženie primeraného peňažného trestu (500,- Eur) s uložením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 3(tri) mesiace.
Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodeného, vychádzajúc z relevantných listinných dôkazov (vyčíslenie škody spôsobenej zničením rampy), a zo záveru, že v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného došlo k preukázanej škode na majetku poškodeného, ustálil možnosť uznania nároku poškodeného v preukázanej výške 438,24.- Eur a preto obžalovaného zaviazal k jej náhrade.
Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala po vyhlásení rozsudku ako aj odvolanie podané osobami oprávnenými podať odvolanie v prospech obžalovaného.