Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/295/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a členov senátu JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávneného: R., s.r.o., so sídlom R. XX, XXX XX U., Z. XX XXX XXX, zastúpeného G. s.r.o., so sídlom R. XX, XXX XX U., Z. XX XXX XXX, proti povinnému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, U. Q. U., o vymoženie 1.347,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 2. augusta 2016, č. k. 3Er/318/2016-15, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora H.. N. X., R.. so sídlom exekútorského úradu v U., M. XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19.05.2016, doručenú súdu dňa 27.06.2016, vo veci vedenej exekútorským úradom pod EX 6321/16. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 1 347,27 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie sp. zn. SR 01274/15 zo dňa 08.01.2016 vydaný rozhodcom H.. J. N.. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, s predloženou Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako "zmluva" alebo "zmluva o úvere"), Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, so zmenkou č. XXXXXXXXX vystavenou dňa 08.09.2014, s Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 08.09.2014 (ďalej aj ako "rozhodcovská zmluva") a s výpisom zo živnostenského registra a doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 08.09.2014 zmluvu o úvere. Toho istého dňa, t. j. dňa 08.09.2014, uzavreli oprávnený a povinný rozhodcovskú zmluvu. Zmluva o úvere, ktorú jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto na zmluvu aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore so zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zistil, že rozhodca H.. J. N., ktorý vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01274/15 zo dňa 08.01.2016, nie je vedený v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory (ktorý vedie webový portál Ministerstva spravodlivosti SR) a Stály rozhodcovský súd zriadený Združením arbitráže a mediácie v zmysle § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je oprávnený na základe rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, ktorá odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený pred 31.12.2014 jednotlivými členmi záujmového združenia právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, rozhodovať len nespotrebiteľské spory. Z uvedených dôvodov, použijúc interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka

(v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), súd prvej inštancie v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku s poukazom na zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre nesplnenie podmienky predpísanej v § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) OSP Mal za to, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Mal za to, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

6. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom smere, že predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 08.09.2014, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je síce povinný označený ako dlžník aj ako fyzická osoba, ale aj ako fyzická osoba - podnikateľ, avšak v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali práve nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

7. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie sp. zn. SR 01274/15 zo dňa 08.01.2016 vydaný rozhodcom H., ktorý podľa vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2016 a vykonateľnosť dňa 10.03.2016.

8. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne postupoval podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a skúmal aj to, či vyššie uvedené rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory. Súd prvej inštancie správne zistil, že rozhodca JI. nie je zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR a zároveň Stály rozhodcovský súd zriadený Združením arbitráže a mediácie v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory.

9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku), a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .