Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_3T-106-2014.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/106/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom Mgr. Danielom Konerackým v trestnej veci proti obžalovanej T. W. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 24.01.2017, takto
rozhodol:
Obžalovaná T. W., nar. XX.XX.XXXX v Ž. B. V., naposledy bytom X. Š., Š. Č.. X O.. Č.. Í.,
je vinná, že
ako zákonná matka maloletých detí T. W., nar. XX.XX.XXXX a K. W., nar. XX.XX.XXXX, hoci bola uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XP XXX/XXXX zo dňa 30.11.2010 vykonateľným dňa 30.11.2010 a následne rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. XP XX/XXXX zo dňa 08.02.2012, právoplatným dňa 29.03.2012 zaviazaná prispievať na ich výživu sumou rovnajúcou sa 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určene k rukám starej matky I. Š., bytom L., X. S. XXX/X od 11.12.2010 do 24.1.2017 túto povinnosť bezdôvodne a pravidelne neplnila voči mal. K. W., nar. XX.XX.XXXX a od 11.12.2010 do 26.4.2016 voči mal. T. W., nar. XX.X. XXXX , čím zapríčinila dlh na výživnom vo výške 2775,93 €,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchala
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j), l) § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 /štrnásť/ mesiacov .
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obvinenej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanej povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal na tunajší súd na obžalovanú T. W. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods. 1, 3 písm. b/ Tresného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako zákonná matka maloletých detí T. W., nar. XX.XX.XXXX a K. W., nar. XX.XX.XXXX, hoci bola uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XP XXX/XXXX zo dňa 30.11.2010 vykonateľným dňa 30.11.2010 a následne rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. XP XX/XXXX zo dňa 08.02.2012, právoplatným dňa 29.03.2012 zaviazaná prispievať na ich výživu sumou rovnajúcou sa 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určene k rukám starej matky I. Š., bytom L., X. S. XXX/X, od 11.12.2010 do súčasnej doby túto povinnosť bezdôvodne a pravidelne neplnila, čím zapríčinila dlh na výživnom vo výške 2.115,08 €.
Vina obžalovanej zo skutku uvedeného v podanej obžalobe bola preukázaná vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní ako aj listinnými dôkazmi s ktorými sa súd oboznámil na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za vinu a to v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku s tým, že súd prijal jej vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v podanej obžalobe. Uviedla tiež, že vykonala úhrady výživného v prospech starej matky, ktorej boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti o čom predložila listinné doklady. Zároveň uviedla, že platila výživné každý mesiac a keď nemala peniaze tak nezaplatila s tým, že zaplatila za to obdobie od roku 2010 sumu asi 600 až 700 eur. Ona bola v tom čase na materskej dovolenke a poberala tiež sociálne dávky. V Írsku má tri deti a chcela by, aby maloleté deti boli s ňou. Výživné zaplatila naposledy niekedy v marci 2016, pričom zaplatila výživné aj v mesiaci január a február 2016.
Poškodená I. Š. oznámila súdu, že obžalovaná neuhradila celé dlžné výživné ale vykonala len čiastočné úhrady.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná nemá záznam v takomto registri.
Z lustrácie Registri priestupkov vyplýva, že obžalovaná nemá žiadny záznam v evidencii priestupkov.
Zo správy o povesti zo dňa 10.7.2015 z Mestského úradu Banská Štiavnica vyplýva, že obžalovaná je slobodná a má tri deti s tým, že mestská polícia neriešila obžalovaný pre žiadny priestupok.
Z potvrdenia od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice vyplýva, že na mal. T. W. a mal. K. W. úrad práce vypláca náhradné výživné.
Z rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. XP XX/XXXX zo dňa 8.2.2012, právoplatný dňa 29.3.2012 vyplýva, že mal. T. W., nar. XX.X.XXXX a mal. K. W., nar. XX.XX.XXXX boli zverený do náhradnej osobnej starostlivosti I. Š. s tým, že obžalovanej bola uložená povinnost prispievať na výživu mal. T. a mal. K. sumou 30% zo sumy aktuálního životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieta vždy do 20 dňa mesiaca k rukám I. Š. počnúc dňom právoplatnosti tohoto rozhodnutia.
Z uznesenia Okresného súdu Levice č. k. XP XXX/XXXX zo dňa 30.11.2010, právoplatné dňa 25.02.2011 vyplýva, že predbežným opatrením bolo nariadené starým rodičom mal. detí to T. J., nar. XX.X.XXXX a P. W., nar. XX.XX.XXXX aby odovzdali mal. T. W. a mal. K. W. do osobnej starostlivosti starej matky mal. detí a to I. Š. s tým, že obžalovaná bola povinná prispievať na mal. deti výživným vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieta podľa osobitného zákona, na každé dieta zvlášť počnúc dňom vykonateľnosti tohoto rozhodnutia vždy do 25. dňa v mesiaci.
Z uznesenia Okresného súdu Levice č. k. XXP XXX/XXXX zo dňa 26.4.2016, vykonatelným dňa 26.4.2016, právoplatného dňa 24.8.2016 vyplýva, že súd nariadil starej matke I. Š. predbežne odovzdať mal. T. W. do starostlivosti J. J. Ž..
Z potvrdení od spoločnosti A. D. vyplýva, že obžalovaná vykonala nasledovné úhrady v prospech I. Š., ktoré jej neboli započítané v prípravnom konaní a to dňa 5.11.2014 vo výške 51 eur, dňa 7.9.2016 vo výške 150 eur, dňa 6.7.2015 vo výške 53 eur, dňa 12.1.2015 vo výške 103 eur, dňa 1.5.2015 vo výške 50 eur, dňa 5.5.2015 vo výške 50 eur, dňa 28.9.2015 vo výške 100 eur, dňa 6.7.2015 vo výške 53 eur, dňa 31.7.2015 vo výške 50 eur, dňa 28.9.2015 vo výške 100 eur.
Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh skutku za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom nemal pochybnosť o vine obžalovanej, ktorá urobila vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie predmetného skutku. Obžalovaná bola uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XP XXX/XXXX zo dňa 30.11.2010 vykonateľným dňa 30.11.2010 a následne rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. XP XX/XXXX zo dňa 08.02.2012, právoplatným dňa 29.03.2012 zaviazaná prispievať na výživu mal. T. W., nar. XX.X.XXXX a mal. K. W.,nar. XX.XX.XXXX sumou rovnajúcou sa 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určene k rukám starej matky Lýdie Šarköziovej. Obžalovaná si takúto vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom neplnila v takom rozsahu, ako bola určená v predmetných rozhodnutiach, pričom vykonávala úhrady výživného nepravidelne a v rozsahu, ktorý nezodpovedá takto určenej povinnosti a to v období voči mal. K. W., nar. XX.XX.XXXX od 11.12.2010 do 26.4.2016 / nakoľko ten bol uznesením umiestnený v J. J. Ž./ a voči mal. T. W., nar. XX.X. XXXX od 11.12.2010 do 24.1.2017 čím zapríčinila dlh na výživnom po zohľadnení vykonaných čiastočných úhrad za takéto obdobie vo výške 2775,93 €.
Skutok po vykonanom dokazovaní samosudca kvalifikoval ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovaťiného a to závažnejším spôsobom - po dlhší čas. Súd pri prečine zanedbania povinnej výživy nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola obžalovanej určená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v súdnom konaní týkajúceho sa starostlivosti o maloleté dieťa a rozsah takejto vyživovacej povinnosti posúdi samostatne. V trestnom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť iný rozsah vyživovacej povinnosti obžalovanej ako je uvedené vo vyššie uvedenom civilnoprávnom rozsudku resp. uznesení, a preto je rozsah vyživovacej povinnosti obžalovanej pre účely tohto trestného konania rovnaký ako bol určený v civilnoprávnom rozsudku. Súd zároveň vyhodnotil konanie obžalovaného podľa § 16 písm. a) Trestného konania ako vedomá nedbanlivosť nakoľko vedela, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie nespôsobí.
K osobe obžalovanej bolo zistené, že doposiaľ nebola odsúdená za akýkoľvek trestný čin nakoľko nemá záznam v odpise registra trestov s tým, že nebola postihnutá ani za priestupky.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanej postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 a § 38 Trestného zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Samosudca zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom u obžalovanej zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j) TZ - viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a § 36 písm. l) TZ - trestný čin oľutovala a priznala sa k nemu. Súd nezistil u obžalovanej žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona a tak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami a preto sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu na rozpätie 12 mesiacov až 44 mesiacov. Uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti ako aj prevýchovu páchateľa s tým, že zároveň má iných odradiť od spáchania trestných činov. Okrem toho má odsúdenie aj vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa. Súd po zohľadnení uvedených skutočností dospel k názoru, že obžalovanej postačuje uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici takto upravenej trestnej sadzby a preto jej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov ktorého výkon bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou 24 mesiacov nakoľko takýto trest je možno považovať za primeraný vzhľadom na osobu obžalovanej ako aj charakter
trestnej činnosti. Súd okrem toho uložil obžalovanej aj povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona dlh na výživnom počas skúšobnej doby.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 3T 106/2014. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.