Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-9C/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a samosudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu Y.. R. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX T. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, Na priekope č. 174/13, 010 01 Žilina, proti žalovanej V. W. L. T. Č., T. XXXX, XXX XX Č., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, s.r.o., Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200 v konaní o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1) Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 26.1.2015, sa žalobca domáha voči žalovanej ochrany osobnosti. Domáha sa uloženia povinnosti žalovanej zaslať mu ospravedlňujúci list s textom, v ktorom žalovaná uvedie, že tvrdením o porušení pracovnej disciplíny označeným upozornením žalovaná poškodila občiansku a profesionálnu česť žalobcu, jeho dobré meno a povesť, za čo sa žalovaná ospravedlní, ako aj sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3 000,-- €. Žalobca ním podanú žalobu na ochranu osobnosti odôvodnil tým, že žalobca je zamestnancom žalovanej podľa poslednej pracovnej zmluvy účinnej od 1.12.2013 s pracovným zaradením primár detského oddelenia. Pracovný pomer žalobcu so žalovanou, resp. jej právnym predchodcom trvá nepretržite od 1.8.1983. Žalobca počas pracovného pomeru vykonával riadne svoje pracovné povinnosti a zastával i vrcholové funkcie v riadiacich orgánoch žalovanej, resp. jej právneho predchodcu (riaditeľ, námestník riaditeľa). Dňa 2.12.2014 bolo žalobcovi doručené písomné podanie podpísané riaditeľom žalovanej K.. Y. Š. č. 312-D.1.6/2014/LPS z 2.12.2014 označené ako „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce“ s prílohami, ktoré tvoria 11 strán. Žalobca zastáva názor, že skutkový stav popísaný v jednotlivých bodoch upozornenia neposkytuje dostatočný faktický podklad pre záver o porušení pracovnej disciplíny. V rámci hodnotiaceho úsudku žalovaná strana pri posudzovaní stupňa intenzity konania žalobcu kvalifikovaného ako porušenie pracovnej disciplíny neprihliadala na osobu žalobcu, na funkciu, ktorú zastáva na pracovisku, na výkon funkcie poslanca samosprávneho kraja, na jeho doterajšie postoje k plneniu pracovných úloh, na spôsob a intenzitu prípadného porušenia konkrétnej povinnosti zamestnanca, keď žalobca tvrdí, že žiadne povinnosti zamestnanca svojim konaním neporušil. Žalobcovi vždy za každých okolností išlo len o naplnenie poslania lekára, ktoré neobnáša len priamy výkon medicínskych činností lekára, ale aj vytváranie primeraných podmienok pre výkon lekárskych činností a dôstojných podmienok pre pacientov. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny bolo napísané so zjavnou snahou žalovanej poškodiť žalobcu hlavne v zamestnaní, pretože neobsahuje žiadne fakty, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny, ale tvrdenie o porušení pracovnej disciplíny na podklade skutkov, ktoré sú uvedené v upozornení a dokonca aj na podklade skutkov, ktoré nie sú v samotnom upozornení,

je hodnotiacim úsudkom žalovanej, za ktorú konal riaditeľ bez primeraného skutkového základu. Žalobca nesporne uniesol dôkazné bremeno, pretože preukázal obsah i autora textu. Dôkazné bremeno na preukázanie faktického základu hodnotiaceho úsudku je bez najmenších pochybností na autorovi textu. Text neposkytuje dostatočný faktický podklad pre hodnotiaci úsudok o porušení pracovnej disciplíny žalobcom, a preto tento hodnotiaci úsudok je prehnaný. Za tejto situácie je nepochybné, že žalovaná svojim hodnotiacim úsudkom bez skutkového základu, ktorým je tvrdenie o porušení pracovnej disciplíny žalobcom, neoprávnene zasiahla do osobnostných práv žalobcu a závažným spôsobom ho poškodila v profesionálnom i rodinnom živote. Zároveň žalobca zastáva názor, že sú splnené i predpoklady upravené zákonom pre morálnu a relutárnu satisfakciu, pretože iný spôsob ochrany proti takémuto spôsobu neoprávneného zásahu do osobnostných práv iná právna norma neobsahuje.

2) Žalobca v podanej žalobe zároveň uviedol text písomného upozornenia žalovanej, podľa ktorého bol žalobca upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

3) Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe s podanou žalobou nesúhlasila. Nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznala a navrhla žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že žalobca nepreukázal právny základ tvrdeného žalovaného nároku. Nepreukázal žiaden zásah do jeho práva na ochranu osobnosti, ani splnenie predpokladov, podmienok vyžadovaných § 13 Občianskeho zákonníka na akékoľvek ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny dané žalovanou. Žalovaná odmieta akýkoľvek zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žaloba je celkom zjavne nedôvodná, nesprávna. Označeným konaním žalovanej (upozornením žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny) nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti (upozornenie zamestnanca zamestnávateľom na porušenie pracovnej disciplíny je jednostranný právny úkon zamestnávateľa adresovaný zamestnancovi v zmysle Zákonníka práce, nespôsobilý zasiahnuť do práva zamestnancov na ochranu osobnosti ani v profesionálnom, ani v rodinnom živote, ako tvrdí žalobca). Žalovaná uplatnila svoje právo zamestnávateľa upozorniť žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré oprávnenie je dané zamestnávateľovi zákonom (§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce). Žalovaná postupovala v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a písomne žalobcu upozornila na viaceré porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany. Takéto konanie žalovanej nie je za žiadnych okolností porušením práva žalobcu na ochranu práva osobnosti ani dôvodom na podanie žaloby na ochranu osobnosti zo strany žalobcu voči žalovanej. Skutkové tvrdenia v žalobe sú vo všeobecnej rovine, nekonkretizované, nepodložené a nepreukázané. Žaloba o ochranu osobnosti za upozornenie zamestnávateľa na porušenie pracovnej disciplíny adresované zamestnancovi je prehnaná a celkom zjavne nedôvodná. Žalovaná upozornila žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny písomným listom adresovaným výlučne jemu. Žaloba na ochranu osobnosti nie je procesným prostriedkom určeným na vyjadrenie nesúhlasu s obsahom upozornenia. Upozornením na porušenie pracovnej disciplíny nemohlo dôjsť k zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, naopak, žalobca svojim vytýkaným konaním zasiahol do práva na ochranu osobnosti dotknutých osôb, voči ktorým smerovalo vytýkané protiprávne konanie žalobcu. Zároveň žalovaná uviedla, že pre hodnotiace úsudky žalovaný k upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny bol daný dostatočný faktický podklad, ktorý bol zistený a podložený.

4) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkýň E. I. E. Y.. Y. T., oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:

5) Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že opakovane vykonával funkcie v manažmente nemocnice, odborné funkcie a pozná veľmi podrobne všetky externé aj interné predpisy, ktoré nejakým spôsobom riadia alebo určujú činnosť nemocnice ako takej, určujú činnosť jednotlivých pracovísk a činnosť jednotlivých zamestnancov. Ďalej uviedol, že do nemocnice nastúpil dňa 1.8.1983, robil sekundárneho lekára. V roku 1987 sa stal ordinárom detskej jednotky intenzívnej starostlivosti, ktorá dovtedy bola iba v Banskej Bystrici. Zakladal JIS-ku, prešiel rôznymi funkciami na oddelení od sekundára po etážového lekára, ordinára JIS-ky, potom robil námestníka riaditeľa, riaditeľa a znovu sa vrátil ako sekundár na oddelenie a až do roku 2007, 2008 pracoval ako sekundár s tým, že bol 4,5 roka uvoľnený na výkon volenej funkcie zástupcu primátora Y. Č.. Zmluvu však neprerušil a ani prácu v nemocnici. Slúžil pohotovostné služby. Od 1.10.2008 je primárom detského oddelenia. Nikdy nemal žiadne disciplinárne konanie. Nemal žiadnu opodstatnenú sťažnosť. Nemal žiadne mediálne prezentácie kvôli

svojej práci. Je jediný plne atestovaný odborník v pediatrii v celom okrese. Na oddelení, kde pracuje, má veľmi komplikované personálne podmienky, pretože disponuje len neatestovanými lekármi, ktorí často vyžadujú jeho radu, jeho prítomnosť i mimo pracovnej doby. Takže je v podstate celý čas v permanentnom napätí, piatky, sviatky, soboty, nedele pre neho neplatia, robí to zadarmo, a preto mu prišlo dehonestujúce a nespravodlivé, aby sa takýmto spôsobom vedenie nemocnice k nemu zachovalo, keďže robí oveľa viac, než je jeho povinnosť. Slúži napriek tomu, že bojuje s onkologickým ochorením. Slúži 7 - 8 služieb mesačne nočných. Po službe nemôže odísť domov, ako by podľa Zákonníka práce mal. To znamená, že každá služba pre neho znamená 32 hodín v kuse na nohách. To, že mu bolo vytknuté, že v službe opustil pracovisko, považuje za úplne irelevantné, pretože nemocnica nedisponuje vôbec žiadnym ani interným, ani externým predpisom alebo nejakým štatútom, akým spôsobom sú ústavné pohotovostné služby organizované. Nehovorí o tom ani zákon o zdravotnej starostlivosti, ani žiadne iné zákony o tom nehovoria. To znamená, že nemá stanovené pracovisko, kde by mal byť. Slúži detskú príjmovú ambulanciu, detské oddelenie a detskú JIS-ku. V rámci chirurgického pavilónu slúži novorodenecké oddelenie, novorodeneckú JIS-ku, operačný pôrodný sál, pôrodný sál a navyše chodí aj na oddelenie šestonedelí, kde musia informovať rodičky o stave detí. Okrem toho vykonáva konzília na požiadanie na chirurgickom oddelení, na oddelení úrazovej chirurgie a zriedkavo, ale stáva sa, že aj na gynekológii, pretože hospitalizujú aj pacientky do 19 rokov. Lekár v pohotovostnej službe je maximálne vyťažený a musí zdôrazniť, že druhé pracovisko je vzdialené 300 metrov, cesta tam trvá 5 minút, čiže vytknúť mu ako porušenie pracovnej disciplíny, že sa na 10 minút vzdialil, nie tak, ako uvádza svedkyňa F., ktorej svedectvo je osobne motivované, pričom aj vtedy sestra vedela, kde je, čiže nemohlo dôjsť k žiadnemu narušeniu, je podľa jeho názoru irelevantné, keď nemocnica nemá žiaden predpis, ako má lekár ÚPS-ku vykonávať a nie je k tomu ani náplň práce. Okrem toho nemá pracovisko detské oddelenie, ale má pracovisko nemocnica s poliklinikou. Tak je to uvedené v zmluve. V zmluve nemá uvedené, že sa musí zdržiavať na detskom, čiže aj to, že sa vzdialil v septembri na riaditeľstvo, čo sa mu vytýka ako porušenie práce, že opustil pracovisko, tak žiadne pracovisko neopustil, bol stále v nemocnici, stále bol v areáli nemocnice. Myslí si, že toto je určitá pomsta, pretože to nie je jediný prípad dehonestácie a diskriminácie a šikanovania jeho osoby. Už dávno predtým, než dostal toto disciplinárne opatrenie, podnikal riaditeľ opatrenia, aby získal za neho náhradu, chceli ho odvolať z funkcie. Predtým ešte riaditeľ odvolal vrchnú jeho manželky na oddelení dlhodobo chorých. K rozsiahlosti korešpondencie uviedol, že dôvodom, prečo bola taká rozsiahla, je to, že pán riaditeľ vôbec nereagoval na jeho listy, preto písal ďalšie a ďalšie, avšak riaditeľ nereagoval. Akcie voči nemu ďalej pokračovali tým, že začiatkom mája ho vedenie obvinilo, že sfalšoval výkaz mzdových nárokov, že si tam pripísal nejaké náhradné voľno. Pritom má toľko náhradného voľna, že ho do smrti nevyčerpá. Dňa 5.5.2015 mu námestník podpísal výkaz, že je správny a 7.5. mu napísal, že sú v ňom závažné dostatky. Toto považuje tiež za pokus nejakým spôsobom ho zdiskreditovať, urobiť z neho podvodníka, klamára tak, ako v prvom prípade urobili z neho flákača, čo malo pre neho veľmi nepríjemné dôsledky, pretože nezdravotník, nech akokoľvek je empatický voči nemu, nikdy nepochopí, aby v takom citlivom odbore ako je pediatria ostal bezúhonný vyše 30 rokov. A to bol, nemal žiadne sťažnosti, nemal žiadne nejaké zásadné odborné pochybenia, že by došlo k úmrtiu alebo závažnému poškodeniu. To znamená, že pre kariéru musel niečo urobiť, musel niečo obetovať. Práca bola pre neho všetkým. A potom mu povedia, že však ste niečo pre tú nemocnicu urobili, dám vám ešte šancu. Od roku 2011 robil námestníka riaditeľa. Nemocnicu prebral v takom stave, že bola pred totálnym kolapsom, bola prázdna lekáreň. Každý mesiac nemocnica vyrábala milión eur sekeru. Na pol roku už výsledok otočili a išli do plusu, čiže aj v tomto smere musel obetovať priateľské vzťahy, a takto riaditeľovi 1,5 roka verne slúžil, kým nezistil, že sa robia veci, s ktorými nesúhlasí. Dal verejné prehlásenie, že odchádza a aj prečo odchádza a myslí si, že aj kvôli tomu dochádza teraz takýmto spôsobom k určitej diskriminácii, šikanovaniu a pomste. Navyše v zákone o vyšších územných celkoch nikde nie je napísané, ako má poslanec vykonávať svoju prácu. Nie je to napísané ani v Zákonníku práce, ani nikde. Všade je napísané, že je to po dohovore so zamestnávateľom. S predošlým zamestnávateľom bolo dohodnuté, že poslancom sa to počíta, akoby boli v práci, a tak to robil aj on. Potom mu to vytkli. Je mu tiež vyčítané, že nejakým spôsobom hrubo napádal námestníčku T., ale to, čo ona napísala, jej písomné stanovisko, je znôžka hlúposti a nezmyslov. Je to tvrdenie proti tvrdeniu, ktoré nemá oporu v žiadnom dôkaze. To sa však riaditeľ neunúval nejakým spôsobom konfrontovať. Povedal, že sa ho námestníčka bojí. Toto disciplinárne opatrenie, ktoré mu bolo udelené, veľmi hrubo poškodilo jeho povesť, hlavne u niektorých ľudí, ktorí ho poznali a poznajú. Je aj publikačne činný, veľa ľudí k nemu chodilo, niektorí prestali chodiť, niektorí mali z toho radosť, ale hlavne to nabúralo jeho vnímanie v očiach časti verejnosti a potom sa zamestnanci z nemocnice postarali, aby sa to vedelo, tak to narušilo nejaké nazeranie na jeho osobu, ktoré si myslí, že si nezaslúžil. Napríklad jedna pani mu povedala, že nebude k nemu viac chodiť so svojim vnukom, alebo ho stretol nejaký

známy a povedal mu, no počul som, že ťa riaditeľ dobre doje... a smial sa. Úškrny, poznámky okolia a také, čo sa nedá všetko reprodukovať, ale človek to vníma, že jednoducho Y. dostal kárne a koniec. Toto človeka nenechá chladným. A najviac trpela mama, hoci mame vravel, aby si nič z toho nerobila, pretože on je z dediny, zo sedliackej rodiny a ako doktor bol biela vrana. Tam, kde sa narodil, všetci boli na neho pyšní a mama zvlášť, pretože ho vychovávala ťažko a to, že je lekár, je pre ňu celoživotnou satisfakciou. Mama bola na neho veľmi hrdá, toto ju veľmi položilo, až sa ocitla v nemocnici. Okrem toho pri udelení tohto napomenutia, upozornenia boli porušené všetky jeho práva, pretože to prebiehalo tak, že nebol vôbec upozornený na to, že proti nemu je vedené disciplinárne konanie. V pondelok 1.3. o päť minút jedenásť mu volala sekretárka riaditeľa, či môže na chvíľu prísť. Prišiel tam, už čakala trestná komisia, sedela tam vedúca odboru zdravotníctva z kraja, riaditeľ, personalistka, právnik nemocničný a námestník odborný. Hodili pred neho 14-stranový spis, aby sa k tomu vyjadril. To bolo o 11.00 hod. O 13.00 hod. mala byť v Žiline zdravotná komisia, čiže vytvorili mu časovú tieseň. Ani sa nestihol s tým oboznámiť. Riaditeľ sa ho spýtal, či je ochotný sa pani T. ospravedlniť za to, čo na ňu napísal, na čo mu povedal, že v žiadnom prípade, pretože to je pravda a ak ju urazil, nech ho žaluje. To však neurobila, pretože vedela, čo všetko by ešte vyšlo na povrch, keby sa začalo rozprávať a riešiť veci, ktoré ona narozprávala na svojich kolegov, na svojich predstavených a tak. Na druhý deň ho zavolali námestník s personalistkou, aby spísal a podpísal svoju výpoveď, čo tam hovoril. To podpísal, lebo bola korektne napísaná, ale ostatní účastníci z tej komisie túto jeho výpoveď podpisovali až týždeň po tom, keď on už mal v rukách upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. To znamená, že to mali dopredu pripravené a bolo už jasné, ako to dopadne, aj keby nebol povedal vôbec nič. Bolo úplne jedno, čo by tam bol povedal, mali to dopredu nachystané, vedeli, ako to bude.

6) Ďalej žalobca uviedol, že sa odvolal aj na zriaďovateľa, informoval o tom vedúceho, ale bolo to zbytočné. Do tejto udalosti mal nadštandardný vzťah s K.. F.C., predsedom Žilinského samosprávneho kraja. K.. F. a rovnako aj H.. Y., riaditeľku odboru zdravotníctva, žiadal, aby tento konflikt, ktorý medzi ním a riaditeľom Kysuckej nemocnice vznikol, aby riešili. Z VÚC však dostal odpoveď, že to nie je záležitosť VÚC, ale bolo mu odporučené, aby sa obrátil na mandátový výbor. Na mandátový výbor sa neobrátil, pretože to považoval za zbytočné. Tomuto stretnutiu s pánom F. predchádzalo ešte stretnutie s poslancom T., ktoré sa uskutočnilo koncom augusta a trvalo asi 3 hodiny. Dovtedy s pánom poslancom T. mali priateľské vzťahy. Teraz vo vzťahu k poslaneckému klubu za stranu L. cíti, že sa tam niečo stalo, pokazili sa vzťahy aj s pánom T..

7) Ku skutkovým tvrdeniam opísaným v upozornení zo dňa 2.12.2014 žalobca uviedol, že to nebolo tak, ako je to opísané, sú tam vec vytrhnuté z kontextu, polopravdy a nepravdy. K okolnostiam a dôvodom, pre ktoré dňa 23.9.2014 išiel za riaditeľom Kysuckej nemocnice do jeho kancelárie, uviedol, že sa riadne u riaditeľa ohlásil, u jeho sekretárky s tým, že chce byť prítomný na jednaní, ktoré mal mať riaditeľ s prezidentkou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Y.. F.. Chcel predložiť dôkaz o tom, že sestry na oddelení, kde Y.. F. pracuje, zapisujú do zdravotnej dokumentácie vulgarizmy a nevhodné poznámky k stavu pacientov. Je pravda, že to bolo v pracovnej dobe, ale žiadne pracovisko neopustil, jeho pracovisko je nemocnica s poliklinikou, ako vyplýva aj zo zmluvy. Sekretárka riaditeľa mu povedala, že ho tam nepustí, pretože si to pán riaditeľ nepraje, nakoľko má súkromné jednanie. Na to jej povedal, že nemá čo mať súkromné jednanie, že on je poslanec Žilinského samosprávneho kraja a má právo na tom stretnutí byť. Tak tam vošiel. Riaditeľ ho najskôr vyhadzoval, potom však zavolal námestníka, námestníčku, aby tam boli ako svedkovia a nakoniec pochopil vážnosť situácie a poslal preč pani prezidentku F., aby si to vydiskutovali. Ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja v rokoch 2005 - 2009 mal k riaditeľovi prístup bez obmedzenia, mal prístup na gremiálne porady, kde ho aj prizýval. Zároveň žalobca uviedol, že zákon o vyšších územných celkoch jasne hovorí, že má právo žiadať vysvetlenia riaditeľov zriadených organizácii vyšším územným celkom, preto aj oznámil, že tam ide ako poslanec. Jasne sekretárke povedal, že tam ide ako poslanec a chce byť na rokovaní pani prezidentky, chce jej ukázať, čo píšu sestry z niektorých oddelení do dokumentácii, čo sa dozvedel, lebo ľudia sa na neho obracajú ako na poslanca. S týmto tam išiel v dobrej viere, že toto právo zas ako poslanec má, avšak bol nemilo prekvapený, že nie. Pán riaditeľ mal na to iný názor a obvinil ho, že opustil pracovisko. Na to mu povedal, že pracovisko neopustil, pretože je na riaditeľstve. Bežne tam ľudia chodia aj z iných príčin a on tam bol ako poslanec. Tak sa trochu handrkovali, ale nakoniec sa rozišli v dobrom, podali si ruky, objali sa. Pokiaľ ide o list od prezidentky N., jej tvrdenia sú tendenčné a nepravdivé, pretože on sa o osobu prezidentky komory v Č. F. zaujímal preto a volal prezidentke H.. N. a mal iba jednu jedinú otázku, či nie je porušením etického kódexu zdravotnej sestry to, že pani Y.. F. ako zamestnankyňa KNsP pracuje zároveň v konkurenčnom prostredí v súkromnej ambulancii svojho

manžela, čo už v tom čase neumožňoval a považoval to za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Pani prezidentka N. si tie ostatné veci ako šikanovanie vymyslela. Je poslanec a má právo zaoberať sa aj takýmito vecami, keď mu to niekto nahlási. Tiež pokiaľ ide o pani Y.. F., táto uvádza polopravdy, je to tvrdenie proti tvrdeniu a navyše v jednom bode klame. Y.. F. kontaktoval z toho dôvodu, že chcel vedieť jej názor, chcel sa s ňou porozprávať o tom podnete, ktorý dostal, že vykonáva činnosť u svojho manžela napriek tomu, že sa to nemá a poukazovali na to niektoré sestry. Žalobu by nebol podal, keby si bol vedomý svojho previnenia, ale pracovisko neopustil a tie ďalšie tri listy, ktoré sú tu, sú to tvrdenia proti tvrdeniu. Nechal tam svoje zdravie a ešte ho obvinili, že falšoval výkaz mzdových nárokov a pritom štvrtého mu bol výkaz mzdových nárokov podpísaný a siedmeho mu oznámili, že výkaz sfalšoval, aby stihli polročnú lehotu, pretože ho chceli vyhodiť z práce.

8) Vo vzťahu k otázke právneho zástupcu žalovanej, aby uviedol, ako mu ľudia, ktorí sa podľa jeho vyjadrenia od neho dištancovali po tom, čo bola prevalená kauza, demonštrovali a uvádzali, ako sa o týchto skutočnostiach dozvedeli a od koho, žalobca uviedol, že tieto skutočnosti sa dozvedeli ako všetko, čo sa v nemocnici udeje, pretože Č. je malé mesto a nemocnica je veľmi atraktívny objekt rôznych klebiet, čiže jednoducho priamym ústnym podaním, ako to býva bežné, pretože on sa, samozrejme, tým nechválil, ani to nikomu nehovoril, ani doma rodičom, teda matke, ani sestre, nikomu o tom nehovoril okrem manželky, pretože tá o tom vedela.

9) V konaní vypočutá svedkyňa E. I. uviedla, že k stranám sporu nie je v žiadnom vzťahu. Žalobcu pozná, pozná ho ako suseda, pozná jeho rodičov a jeho sestru. Býva tri domy od rodičov žalobcu. Žalobcu pozná od študentských čias. So sestrou žalobcu sa stretáva. Ďalej uviedla, že pozná veľa ľudí, pretože pracovala s ľuďmi, ako aj uviedla, že majú v rodine choré dievčatko, ktoré chodievalo do nemocnice. Asi rok, rok a pol dozadu začala počúvať také reči, čo ten doktor porobil, či išla k zubárovi alebo išla na zdravotnú poisťovňu, pretože má aj známych lekárov, ktorí sa jej na to vypytovali. Bolo to také, ako keby žalobca nejaký trestný čin spáchal, kde krok dala, všade sa jej na to ľudia vypytovali, čo porobil. Bolo to neúnosné. Pýtali sa jej na to či už obyčajní ľudia v Q. alebo ľudia v M.. Jej sa vypytovali, či o tom niečo vie, pretože je suseda. Žalobcu poznala ako dobrého, charakterného človeka. Chodili za ním do nemocnice a ona nemohla prekusnúť to, čo sa stalo. Keď už toho bolo veľa, zašla za sestrou žalobcu a jej sa pýtala, čo sa stalo, keď ľudia na žalobcu kydajú. Dozvedela sa však len to, že sa žalobcovi niečo stalo v robote. Jej postoj sa po tom, čo sa dozvedela informácie o žalobcovi, k žalobcovi zmenil, pretože si myslela, že jeho sestra sa ho zastáva, a preto sa potom aj presunuli do Martina, prestali k žalobcovi chodiť, už nemali k nemu takú dôveru. Sama si uvedomuje, aká bola hnusná, pretože k žalobcovi prestala chodiť, stratila k nemu dôveru a teraz zistila, že to nebolo až také nebezpečné, že to bolo nejaké napomenutie.

10) Ďalej svedkyňa uviedla, že celá nemocnica na žalobcu hovorila, že žalobca nedodržiava disciplínu, preto sa od neho zobrali a išli preč. Tieto reči zachytila aj medzi lekármi, má známych troch lekárov a aj kopec sestričiek a každý sa vyjadroval, čo už vedel alebo si namyslel, ale bolo toho na žalobcu nakydaného veľa. Konkrétne ľudia nič neuviedli, nikto nevedel konkrétnu vec, ale špinili a nadávali na žalobcu, že musel čosi vyviesť, zle urobiť, ale čo, doposiaľ nevie. Čo však mala ona možnosť predtým so žalobcom komunikovať, vždy jej vysvetlil, povedal, poradil a potom iní hovorili, že nedodržiava pracovnú disciplínu, rozprávali o deťoch. Na jednej strane si povedala, že to nemusí byť všetko pravda, ale človek je človek. Aj v meste, z ktorého žalobca pochádza, sa o ňom rozprávalo negatívne, pretože keď išla k zubárovi alebo si bola dať predpísať lieky na tlak, tak sa jej pýtali čo ten váš sused, ako ten váš sused. A vie aj to, že aj matke žalobcu volali ženy a matka žalobcu z toho až ochorela, až do nemocnice sa dostala. Do budúcna by žalobcovi bola schopná veriť a veľmi ju mrzí to, čo vyviedla, už by to nikdy neurobila. Neurobila by to, že by s deťmi odišla preč, pretože je to podraz.

11) Svedkyňa Y.. Y.Á. T., sestra žalobcu, uviedla, že časovo pred 2 alebo 1,5 rokom náhodne išla po ulici a stretla bývalú spolužiačku, ktorá sa jej pýtala, aké reči sa šíria o žalobcovi, čo strašné urobil, že ho idú vyhodiť a kam bude potom s vnúčatami chodiť. Mala z toho obrovský šok, nevedela jej na to odpovedať, pretože M. je malé mesto. Potom to išlo čím ďalej viac, napríklad v obchode ju oslovili, čo ten R. porobil, že tam v nemocnici niečo spravil, že ho idú vyhodiť a boli z toho rôzne modifikácie, nielen to, že ho idú vyhodiť, ale že už je aj vyhodený, že si hľadá robotu, že sa z toho zosypal, čo s ním bude, a tak isto idú vyhodiť aj jeho ženu. Vrcholom bolo to, že susedka, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa, sa jej pýtala, pretože chodila k žalobcovi s vnúčaťom, že počula, že žalobca má nejaké problémy, či tam zostane. Oni tomu nechceli veriť, ale všimla si, že žalobca chodieval do M. menej a po tomto rozhovore sa ho ona na to pýtala, aby sa takéto reči nedostali do uší mame, pretože je už stará a chorá. Poprosila

žalobcu, aby jej to povedal. Medzitým však jedna príbuzná to mame zavolala, a tým sa zhoršil mame zdravotný stav. Mama to najskôr dusila v sebe, potom bola v nemocnici a následne museli vyhľadať odborníčku z odboru psychiatrie, pretože začala trpieť strachom, čo bude a v dôsledku toho všetkého začala strácať aj zrak. Verejná mienka bola v tom období neúprosná. Ľudia to brali ako hotovú vec, čo žalobca dorobil, že má problémy, že musí odísť, že si to doničil a mnohí títo ľudia potom aj odišli do Bratislavy alebo do Martina k iným lekárom a aj inde. Potom už boli také konštrukcie, že nechal zomrieť nejaké dieťa, že zlyhal po profesnej stránke. Bolo to už také zlé, že ona na to už reagovala tak, že nech sa pýtajú, koho chcú. Bolo to horšie aj o to, že sa to stále pretriasalo, stále niekto túto tému načal. Bolo to hrozné poškodenie aj profesné. Spustila sa tým lavína nežičlivosti. Bolo to aj poškodenie dobrého mena a vecí s tým súvisiacich. Keď sa niečo udialo, malo to ostať na pracovisku, malo to zostať diskrétne, ale nemalo to ísť von, avšak vyšlo to von a potom to, čo sa ústnym podaním ďalej nabaľovalo, malo pre žalobcu dôsledky aj v ďalších činnostiach, pretože žalobca sa venuje aj ďalšej záslužnej činnosti, zachovaniu duchovnej kultúry Kysúc. Dovtedy bol napríklad žalobca žiadaný na besedy so žiakmi a zrazu to začalo postupne utíchať. Tiež, keď mu hľadala sponzora na knihu, bolo jej povedané, že jemu nie, že si musí najskôr vyriešiť svoje problémy. Veľmi toto všetko žalobcu poškodilo. Celé jeho 20-ročné úsilie bolo preč. Takto to ide ďalej, aj keď sa už sem-tam ľad trochu prelomí, ale to, čo sa stalo pred dvoma rokmi, čo z tej nemocnice sa dostalo, nevie takúto ujmu u žalobcu ani vyčísliť. Rovnako tak mama, tá sa z toho doposiaľ nevie spamätať, a tak isto aj jeho predtým skalní priaznivci, aj tí podľahli tejto verejnej mienke. Napríklad predtým im volávali, či nemá číslo na brata, aby sa poradili a potom to utíchlo. Žalobca stratil veľa pacientov, veľa priaznivcov. Aj pokiaľ ide o pomery u nich v rodine po tejto kauze, v prvom rade bola ona naštvaná, že sa niečo deje, ale nevedia čo a to žalobcovi zazlievala. Tiež mu zazlievala mamu, ako to mama zvládne, pretože mama nespávala, nejedla. Bolo to veľmi nepríjemné. Potom nebolo takého času, kedy by sa to nebolo preberalo, napríklad na pošte alebo na ulici. V ten rok, kedy to bolo najmasívnejšie, tak predtým dostávali pozdravy, napríklad na Vianoce a v ten rok nedostali žiadne. Dokonca jeden príbuzný zo širšej rodiny im povedal, že už nie sú rodina. Bolo to veľmi nepríjemné. K otázke právneho zástupcu žalobcu, či má vedomosť o tom, či sa o žalobcovi rozprávalo aj v lekárskej obci, svedkyňa uviedla, že niektorí ľudia z lekárskej obce ku nej pristupovali opatrne, opatrne sa pýtali. Jedna pani doktorka sa chcela s ňou na túto tému zhovárať, ale keď videla, že sa ona o tom rozprávať nechce, tak to nechala tak, ale má zato, že sa to určite preberalo, pretože Y., taký vyhlásený doktor, že sa mu niečo takéto stalo. Mala tiež pocit, že jeden lekár v M. si chcel na tom zgustnúť, chcel sa o tom rozprávať, ale keďže ho pozná, tak mu takúto radosť v zárodku pokazila. Verejná mienka ľudí, keď o žalobcovi rozprávali, bola negatívna. Bolo jej hovorené, že obhajuje svojho brata, ale bez vetra sa ani lístok nepohne, že sa muselo niečo stať, keď bol riaditeľom vyhadzovaný, keď bol vyhadzovaný z primárstva, potom už aj z lekárstva, že čosi na tom bude, že celé tie roky bolo jeho postavenie falošné. Ľudia ho neľutovali. Ľutovali iba to, kam budú so svojimi deťmi chodievať, pretože ako odborníka ho uznali. Ľudia sa jej na to pýtali a potom následne sa už na ulici tvárili, že ju ani nevidia. Má zato, že žalobca bol poškodený aj po profesionálnej stránke, pretože keď sa s ľuďmi rozprávala, tak jej povedali, že nič to, nebudú k nemu chodiť, však sú aj iní lekári, pôjdu napríklad do Žiliny, do Bratislavy alebo Martina.

12) K otázke právneho zástupcu žalovaného, či vie uviesť, čo malo z nemocnice vyjsť von, svedkyňa uviedla, že vie, že sa tam niečo udialo v rámci pracovných vzťahov, niečo sa riešilo. Ona má z nemocnice sprostredkované informácie, že už je doktor odpísaný, že ho riaditeľ vyhodí. Žalobca z nemocnice nič nevyniesol ani svojej mame. Ďalej svedkyňa uviedla, že v čase, keď už to bolo také vážne, tak sa aj ona s určitými ľuďmi rozprávala, ale len kuso, že sú tam nejaké problémy v zamestnaní a potom došlo k tomu, že sa to vynieslo odtiaľ von a došlo to až dotiaľto. Z personálneho oddelenia nemocnice bolo vynesené to, že žalobca mal nejakú sankciu a potom už nastali rôzne modifikácie. Ale to, že mal nejakú sankciu, malo zostať tam. Možno to bolo cielene vynesené a potom medzi ľuďmi to spôsobilo tento hurhaj. Jej sa až na základe ústnych podaní dostalo do uší, čo brat vyviedol a ona riešila iba dôsledky týchto katastrof.

13) Podľa upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce číslo 312-D.1.6/2014/LPS zo dňa 2. 12. 2014 bol žalobca žalovanou upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, ktorého porušenia pracovnej disciplíny sa podľa obsahu upozornenia dopustil tým, že dňa 23.9.2014 približne o 9.15 hod. pred svedkami vošiel bez súhlasu a dovolenia riaditeľa V. Č. do jeho kancelárie počas rokovania s prezidentkou C. V. L. U. Č. a námestníčkou riaditeľa V. Č. pre ošetrovateľstvo, nerešpektoval

opakované pokyny riaditeľa V. Č. na opustenie jeho kancelárie, kde bol upozornený ústne riaditeľom, že nerešpektovaním pokynov riaditeľa porušuje pracovnú disciplínu a odmietol opustiť jeho kanceláriu napriek opakovanej výzve, čím bránil riaditeľovi V. Č. vo výkone naplánovaných činností a znemožňoval mu výkon práce, bez oprávnenia sa zdržoval v kancelárii riaditeľa V. Č. proti jeho vôli a v pracovnom čase sa domáhal uplatňovania svojich právomoci poslanca zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja a riešil svoju pôsobnosť poslanca zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja v rozpore so skutočnými právomocami poslanca zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja neoprávnene a nedovolene v pracovnom čase a domáhal sa účasti na stretnutí riaditeľa s prezidentkou C. V. L. U. Č. a námestníčkou riaditeľa V. Č. pre ošetrovateľstvo napriek nesúhlasu riaditeľa, čím narúšal toto stretnutie a zároveň sa riaditeľovi V. Č. vyhrážal, že bude ľutovať, ak mu neumožní zotrvať v jeho kancelárii a zúčastniť sa uvedeného stretnutia riaditeľa V. Č. s prezidentkou C. V. L. U. Č. a námestníčkou riaditeľa V. Č. pre ošetrovateľstvo, čo je neprípustné konanie voči riaditeľovi V. Č. ako štatutárnemu zástupcovi V. Č. a najvyššie postavenému vedúcemu zamestnancovi V. Č., teda nesplnil pokyn nadriadeného vedúceho zamestnanca riaditeľa V. Č. výzvu vrátiť sa na pracovisko a vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, bránil mu vo výkone práce, nerešpektoval jeho pokyny a zasahoval do jeho kompetencii, keď žalobca nebol oprávnený riešiť pracovnoprávne vzťahy, znižoval autoritu riaditeľa pred ostatnými zamestnancami, čím porušil svoju povinnosť využívať svoj pracovný čas na prácu. Ďalej v mesiacoch august - september telefonicky kontaktoval Y.. K. N., H.. E.., prezidentku Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek za účelom riešenia vykonávania funkcie prezidentky Regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek v Č. Y.. Y. F. a plnenie pracovných povinností v pracovnom pomere u zamestnávateľa V. Č., hoci nemal na takéto konanie žiadne oprávnenie, keďže je primár - vedúci zamestnanec detského oddelenia V. Č. a nie je nadriadeným zamestnancom Y.. Y. F., ktorá pracuje na oddelení dlhodobo chorých V. Č. s cieľom vyvíjať nedovolený, protizákonný a neoprávnený nátlak a perzekúciu (mobing a bossing) voči Y.. Y. F., čo vyplýva z oficiálneho listu Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek zo dňa 29.10.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu písomného upozornenia a následne dňa 25.9.2014 vo štvrtok o 17.35 hod. prišiel počas služby za Y.. Y. F., sestrou na ODCH počas jej pracovného času, kde ju zavolal bokom do miestnosti, kde sú kyslíkové bomby a obvinil ju, že nerešpektuje nariadenia primárky, bonzuje na vrchnú sestru, štve kolegyne proti primárke, obvinil jej manžela z neskorého dodania výsledkov z jeho vyšetrenia, čím sa mala neskôr začať jeho liečba, pričom žalobca počas rozhovoru ukazoval na menovanú sestru prstom a pýtal sa jej, aké má ambície na oddelení dlhodobo chorých, začal obviňovať bývalé vedenie nemocnice z toho, že ublížili jeho manželke a tiež začal uvádzať o Y.. F. E. Y.. F., že sa mu mali doprosovať, aby zabezpečil prijatie ich syna na ODCH, ako aj iné tvrdenia a takto ju v práci zdržoval až do približne 18.30 hod., kedy opustil ODCH a vrátil sa na svoje pracovisko, teda neplnil povinnosť vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času, bránil vo výkone práce inej zamestnankyni V. Č., prekročil svoju právomoc primára aj poslanca zastupiteľstva ŽSK, keď nie je oprávnený riešiť pracovnoprávne vzťahy na ODCH, porušil svoju povinnosť využívať svoj pracovný čas na prácu. Ďalej dňa 15.11.2014 (sobota) poslal prostredníctvom svojho mobilného telefónu na súkromné číslo námestníčky riaditeľa V. Č. pre ošetrovateľstvo T.. Y. T. multimediálnu textovú správu, dňa 20.11.2014 vyvesil alebo dal vyvesiť s vedomím svojej manželky Y.. E. Y., primárky oddelenia dlhodobo chorých V. Č. na nástenke vo vyšetrovniach na oddelení dlhodobo chorých V. Č. list, ktorý je prílohou upozornenia, dňa 26.11.2014 o 9.45 hod. zaslal riaditeľovi V. Č. z pracovnej adresy email, ktorý je prílohou upozornenia, dňa 27.11.2014 o 7.52 hod. zaslal riaditeľovi V. Č. z pracovnej adresy email, ktorý je prílohou upozornenia, dňa 27.11.2014 o 16.12 hod. zaslal riaditeľovi V. Č. z pracovnej adresy email, ktorý je prílohou upozornenia, ktorým sa dopustil vyhrážania, hrubého a neoprávneného nátlaku a hrubého a neoprávneného osočovania a urážky osoby námestníčky riaditeľa KNsP pre ošetrovateľstvo T.. Y. T., ktorá je zástupcom riaditeľa V. Č. a spolu s ostatnými námestníkmi riaditeľa V. Č. je po riaditeľovi V. Č. najvyššie postavenou vedúcou zamestnankyňou V. Č. podľa platného organizačného poriadku, a to bez akýchkoľvek podkladov a dôkazov, čo je možné považovať za hrubé útoky a mobing voči osobe námestníčky riaditeľa pre ošetrovateľstvo T.. Y.Á. T. s cieľom dosiahnuť hrubým nátlakom a verbálnymi útokmi jej odstúpenie, pričom voči námestníčke riaditeľa KNsP pre ošetrovateľstvo T.. Y. T. ho neoprávňuje vykonávať akékoľvek pracovnoprávne ani iné kroky ani zasahovať do jej kompetencie a pracovných povinností námestníčky ani funkcia primára detského oddelenia V. Č., ani funkcia poslanca zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja. Zároveň opakovane písal a posielal emaily v pracovnom čase, čo je v rozpore s jeho pracovnými povinnosťami pracovať zodpovedne a riadne podľa pracovnej zmluvy a využívať pracovný čas na prácu a zároveň emailom zo dňa 26.11.2014 o 9.45 hod. neoprávnene, neopodstatnene a nepodložene obvinil a osočil riaditeľa V. Č. K.. Y. Š. z pomsty voči jeho osobe manželke a „podieľania sa na rozbití ODCH,“ čo je neakceptovateľný útok

voči riaditeľovi ako najvyššie postavenému vedúcemu zamestnancovi a štatutárnemu orgánu V. Č. a opakovane konal v príkrom rozpore s pracovnoprávnymi predpismi a právnymi predpismi upravujúcimi postavenie a oprávnenie poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja a etickým kódexom V. Č., robí rozbroje, útoky na vedenie nemocnice s cieľom destabilizovať chod nemocnice a pracovnoprávne vzťahy V. Č. neoprávnenými a nepodloženými útokmi na vedenie nemocnice, pričom neoprávnené a nepodložené útoky, vyhrážky, osočovanie, urážanie, očierňovanie a nátlak na ktoréhokoľvek člena vedenia nemocnice sú považované na útok na organizáciu samotnú a konanie v rozpore so záujmami V. Č., čo je nepovolené a neprípustné konanie vedúceho zamestnanca, porušenie základných povinností zamestnanca, porušenie základných povinnosti vedúceho zamestnanca a pracovnej disciplíny, a to za takých okolností, že obvinenia, urážky a nátlak voči námestníčke, ako i riaditeľovi sú nepravdivé, vykonštruované, neopodstatnené a nepodložené. V súvislosti s uvedenými porušeniami pracovnej disciplíny uvedenými v tomto upozornení bol žalobca podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce upozornený na možnosť výpovede z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny.

14) Podľa predloženej emailovej komunikácie zo dňa 26.11.2014 o 9.45 hod. žalobca kontaktoval riaditeľa Kysuckej nemocnice s otázkami týkajúcimi sa odvolania sestry R. T. z funkcie vedúcej sestry ODCH s vyjadrením, že záležitosť je potrebné riešiť na pôde zriaďovateľa priamo u predsedu K.. F., nakoľko prerastá nemocnicu, skôr než sa dostane do trestnoprávnej roviny z ktorejkoľvek strany. Následne emailovou komunikáciou zo dňa 27.11.2014 o 7.52 hod. kontaktoval žalobca riaditeľa žalovanej a dopytoval ho k otázke pracovníčky Č.j, a tak isto aj riešenia podnetu na nedostatočné zabezpečenie nočných služieb na novorodeneckom oddelení. Emailom zo dňa 27.11.2014 o 16.12 hod. žalobca kontaktoval riaditeľa žalovanej, v ktorom riaditeľovi žalovanej oznámil, že vie, že dôvody odvolania udané byť nemusia, ako aj poukázal na to, že nová vrchná nemá na výkon svojej funkcie kvalifikačné predpoklady ani minimálny stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore ošetrovateľstvo, preto sa pýtal, akým právom funkciu zastáva, ako sa to dá nazvať.

15) Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16) Základným predpokladom vzniku práva na ochranu osobnosti je existencia zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý je neoprávnený a súčasne objektívne spôsobilý vyvolať ujmu. Vznik ujmy sa nevyžaduje, postačuje objektívna spôsobilosť ujmu vyvolať. Oba uvedené predpoklady zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, t. j. neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť vyvolať ujmu, musia byť splnené kumulatívne, aby sa fyzická osoba mohla domáhať práva na ochranu osobnosti. Ak čo i len jeden z týchto znakov nie je naplnený, k porušeniu práva na ochranu osobnosti nedochádza. Za neoprávnený zásah nie je možné vyhodnotiť zásah, ktorý bol vykonaný za okolností vylučujúcich protiprávnosť (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana, krajná núdza).

17) V súdenom prípade žalobca ním voči žalovanej uplatnený nárok na ochranu osobnosti odvodzuje od ním tvrdeného zásahu žalovanej do jeho osobnostných práv upozornením na porušenie pracovnej

disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce číslo 312-D.1.6/2014LPS zo dňa 2. 12. 2014 (ďalej len upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny), v ktorom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny podľa tvrdení žalobcu opísaný skutkový stav neposkytuje dostatočný faktický podklad pre záver o porušení pracovnej disciplíny. Hodnotiaci úsudok je bez primeraného skutkového základu. Žalobca má za to, že žiadne povinnosti zamestnanca svojim konaním neporušil. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny číslo 312-D.1.6/2014LPS zo dňa 2. 12. 2014 bolo napísané so zjavnou snahou žalovanej poškodiť ho najmä v zamestnaní, pretože neobsahuje žiadne fakty, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaná takto žalobcom uplatnený nárok rozporovala a na svoju obranu uvádzala, že konala v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a uplatnila svoje právo zamestnávateľa upozorniť žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré oprávnenie je dané zamestnávateľovi zákonom. Zároveň žalobcu upozornila na porušenie pracovnej disciplíny písomným listom, ktorý bol adresovaný výlučne žalobcovi.

18) Ako bolo uvedené vyššie, zásah nie je neoprávneným, ak je vykonávaný za okolností vylučujúcich jeho neoprávnenosť. Takouto okolnosťou je i výkon práva, ktorý je vykonávaný v rámci a v medziach zákona. Upozorniť zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny i na možnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou pri opakovanom porušení pracovných povinností je oprávnením zamestnávateľa vyplývajúcim mu z ustanovení Zákonníka práce. Preto podľa názoru súdu upozornenie zamestnávateľa na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je súladné so zákonom, nepredstavuje neoprávnený zásah do osobnostnej sféry zamestnanca, hoc zamestnanec sa s takýmto upozornením vnútorne nestotožňuje a nesúhlasí s ním. Iba v prípade jeho nezákonnosti by bolo upozornenie podľa názoru súdu spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv zamestnanca. Okrem toho upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny nie je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv zamestnanca ako fyzickej osoby ani vtedy, ak bolo prednesené za okolností, za ktorých nehrozilo jeho zverejnenie. V tomto smere súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté v rozsudku, sp. zn. 5 Cdo 108/2009 zo dňa 19. 5. 2010.

19) Nezákonnosť upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny číslo 312-D.1.6/2014/LPS zo dňa 2. 12. 2014, ktoré dala žalovaná žalobcovi, v konaní preukázaná nebola. Súd opätovne uvádza, že oprávňuje žalovanú ako zamestnávateľa upozorniť svojho zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň nesúhlas žalobcu s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny a jeho vnútorné presvedčenie, že pracovné povinnosti neporušil, nemôžu byť same o sebe bez ďalšieho podkladom pre záver o tom, že žalovaná prekročila rámec oprávnení daných jej Zákonníkom práce. Nebolo preto preukázané, že žalovaná pri upozornení žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny upozornením číslo 312-D.1.6/2014/LPS zo dňa 2. 12. 2014 prekročila zákonom stanovený rámec. V konaní tiež nebolo preukázané, že žalovaná upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny číslo 312- D.1.6/2014/LPS zo dňa 2. 12. 2014 žalobcovi verejne oznámila alebo zverejnila, resp. v súvislosti s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zverejnila o žalobcovi akékoľvek informácie. V tomto smere v konaní neboli zo strany žalobcu označené a ani predložené žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že žalovaná mu upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny číslo 312-D.1.6/2014/LPS zo dňa 2. 12. 2014 oznámila (doručila) verejne alebo toto upozornenie zverejnila a tento záver nevyplýva ani z výpovedí v konaní vypočutých svedkýň, ktoré zhodne uviedli, že sa o žalobcovi dozvedali od rôznych ľudí. Ani jedna zo svedkýň vo svojej výpovedi neuviedla, že sa informácie o žalobcovi dozvedela priamo od žalovanej Kysuckej nemocnice s poliklinikou. Za tohto stavu potom, kedy nebolo preukázané, že žalovaná doručila žalobcovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny verejne, resp. toto upozornenie dané žalobcovi zverejnila alebo zverejnila v súvislosti s týmto upozornením na porušenie pracovnej disciplíny akékoľvek informácie, nie je možné takéto konanie tretích osôb, ktoré o žalobcovi šírili nepravdivé informácie, pričítať na ťarchu žalovanej a toto konanie tretích osôb hodnotiť ako neoprávnený zásah žalovanej do osobnostnej sféry žalobcu. Preto zo všetkých uvedených dôvodov, keďže v konaní nebol preukázaný neoprávnený zásah žalovanej do osobnostnej sféry žalobcu, bol súd nútený žalobu žalobcu voči žalovanej zamietnuť.

20) Vo výroku o trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným § 257 CSP. Dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalovanému ako v konaní v celom rozsahu úspešnému súd nárok na náhradu trov nepriznal, súd videl v predmete konania, ktorým je nárok na ochranu osobnostných práv fyzickej osoby pred neoprávnenými zásahmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.