Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/1028/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: O. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. X, Z. Z., do 30. 06. 2016 za účasti občianskeho združenia: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, v konaní právne zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, v postavení vedľajšieho účastníka, o zaplatenie 1 200,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 10. 2015 č. k. 20C/44/2015 - 143, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Občianskemu združeniu, Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, ako vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovanej (do 30. 06. 2016) priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 139,60 Eur od žalobcu. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol s poukazom na to, že dospel k záveru, že posúdenie pohľadávky, ktorá bola uplatnená podanou žalobou, nebolo platné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca nenadobudol pohľadávku vo vzťahu k žalovanej, a preto pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nebolo možné podanej žalobe vyhovieť. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že predmetná zmluva o bežnom účte (uzavretá medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľňou, a. s., ktorá postúpila pohľadávku na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 03. 2013 ako pohľadávku z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte vo výške 1 455,26 Eur s príslušenstvom a Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 29. 09. 2006) je spotrebiteľskou zmluvou a riadi sa režimom Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom v danom konaní si žalobca nároky odvodzoval zo zmluvy, ktorú uzatvorila žalovaná so M. M., a. s., t. j. bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Právny predchodca a žalobca sa musia pri postúpení pohľadávky riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) aj ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, kedy bolo možné postúpiť pohľadávku za splnenia podmienok, a to písomnej výzvy banky a omeškania klienta aspoň 90 dní. V prípade, že tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 524 a nasl. a § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V prípade, že pohľadávka nie je postupiteľná, to znamená, že postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané alebo v rozpore

so zákonom, potom je jej postúpenie obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 OZ. Nepreukázanie skutočnosti, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu ostal v omeškaní so splatením záväzku aspoň 90 dní, má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že M. M., a. s., oznámila žalobkyni zmenu povoleného prečerpania listom zo dňa 26. 06. 2007, postúpenie pohľadávky oznámila listom zo dňa 05. 04. 2013 podľa § 526 OZ. Z uvedeného postúpenia vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1 455,26 Eur na žalobcu v zmysle zmluvy o postúpení. Žalobca v konaní predložil list - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 01. 10. 2013, z ktorého súd zistil, že došlo k nepovolenému prečerpaniu a žalobca podľa článku 8.4 písm. a/ OP v spojení s článkom 14.2 OP vyhlásil ku dňu 30. 09. 2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplatného úveru. Predložil ďalej predžalobné výzvy žalobcu, výpis obratov na účte žalovanej na preukázanie, že si uvedené povinnosti splnil. Z výpisu vyplýva výber, vklad a zostatok. Žalobca však nepredložil do konania výzvu právneho predchodcu, a to M. M., a. s., ktorá by bola adresovaná žalovanej s oznámením, že je so splácaním pohľadávky v omeškaní, nepredložil ani doklad, že takáto výzva bola zaslaná alebo doručovaná, či už poštovým podacím lístkom, doručenkou a zároveň v konaní, keďže nebola splnená táto podmienka, nebolo ani preukázané ku dňu postúpenia (keďže zmluva o postúpení je zo dňa 28. 03. 2013), aká čas pohľadávky bola splatná, keďže je možné postúpiť len splatnú pohľadávku alebo časť pohľadávky, ktorá je splatná, ale za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014. Okresný súd poukázal na to, že banka je oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, pričom však žalobca splnenie týchto podmienok netvrdil a ani nepreukázal. Z týchto dôvodov okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ako úspešnej účastníčke konania, nepriznal náhradu trov konania, keďže táto si trovy konania neuplatnila. Súd priznal náhradu trov konania občianskemu združeniu, ktoré ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie bolo v postavení vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej za dva úkony právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004, jeden úkon po 61,41 Eur + dvakrát režijných paušál po 8,39 Eur, celkovo 139,60 Eur, ktoré trovy súd považoval za účelne vynaložené a súvisiace s predmetom konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu, keď mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením listinného dôkazu, oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým si postupca, M. M., a. s., splnil povinnosť podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11. 06. 2003. Súdu prvej inštancie žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávok s identifikáciou postupovanej pohľadávky voči žalovanej. Uviedol, že § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Účel ustanovení je vyjadrený aj v dôvodovej správe k § 92 vládneho návrhu Zákona o bankách, podľa ktorej: „V ustanoveniach odsekov 1 až 7 (teraz ods. 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva.“. Nejde však o zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu písomné vyjadrenie podané nebolo.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Podľa § 470 ods. 4 konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

7. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 CSP, § 379 a § 380 ods. 1 je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu, ako bolo vydané do 30. 06. 2016.

8. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že strany sporu boli riadne predvolané na pojednávanie súdu prvej inštancie, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s tým, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti. V predvolaní na pojednávanie strany sporu boli poučení aj podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že sú povinní predložiť a označiť všetky dôkazy a skutočnosti skôr, ako vo veci súd vyhlási skončenie dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne. Súdu prvej inštancie po vykonanom dokazovaní procesne nič nebránilo, aby vo veci rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu.

9. Odvolací súd nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, prípadne pre doplnenie dokazovania, a preto bol viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie podľa ustanovenia § 383 v spojení s § 384 CSP. Uvedené ustanovenia nového procesného predpisu zodpovedajú ustanoveniam § 213 ods. 1, 3 až 5 O. s. p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie - do 30. 06. 2016). Pri rozhodovaní preto odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

10. V zmysle § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 O. s. p., ktoré rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. (platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie), pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti aj podľa § 220 ods. 2 CSP. Hodnoteniu dôkazov podľa ustanovenia § 132 O. s. p. zodpovedá aj hodnotenie podľa ustanovenia § 191 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd žalobu zamietol z dôvodu, že postúpenie pohľadávky, ktorá bola uplatnená podanou žalobou, bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonník a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanej. Preto z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť, a preto súd túto zamietol. Uvedený záver súdu prvej inštancie spochybnil žalobca v podanom odvolaní, keď mal za to, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobca preukázal oznámením postupcu, t. j. banky, dlžníkovi, pričom namietal, že ustanovenie § 92

ods. 8 neupravuje zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia. S takouto obranou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa touto otázkou v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal. Závery súdu prvej inštancie považuje aj odvolací súd za správne. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že medzi M. M., a. s., Z. a žalovanou bola uzavretá Zmluva o bežnom účte a Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, obidve zmluvy uzavreté dňa 29. 09. 2006, pričom sa jedná o spotrebiteľské zmluvy. Nesporne išlo medzi zmluvnými stranami o spotrebiteľský právny vzťah, kde na jednej strane subjektom poskytnutia úveru a veriteľom bola banka a na druhej strane prijímateľom úveru a dlžníkom bola žalovaná, ako spotrebiteľ, ktorú skutočnosť však v odvolaní žalobca žiadnym spôsobom ani nenamietal. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 03. 2013, uzatvorenou medzi M. M., a. s., Z. a žalobcom, bola pohľadávka banky voči žalovanej postúpená na žalobcu. Postupca - banka listom zo dňa 05. 04. 2013 oznamovala žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu vo výške 1 455,26 Eur s príslušenstvom. Až následne už samotný žalobca listom zo dňa 01. 10. 2013 oznamoval žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, a to ku dňu 30. 09. 2013, pričom v liste uviedol, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávka veriteľa - žalobcu pozostáva z dlžnej sumy 1 405,26 Eur, z toho istina úveru predstavuje sumu 1 200,26 Eur, úroku sumu 162,82 Eur, poplatkov sumu 92,18 Eur. Zároveň týmto listom žalobca vyzval žalovanú k splateniu pohľadávky spolu s príslušenstvom v lehote do 08. 10. 2013, ktorá zásielka bola doručovaná prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., vrátená žalobcovi dňa 03. 10. 2015 oznámením pošty, že adresát na ním uvedenej adrese je neznámy.

12. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/19364 Zb.) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok.

14. Pretože postupcom pohľadávky v danom prípade bol bankový subjekt, tak na tento subjekt sa vzťahujú ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Ak teda žalovaná bola vo vzťahu k banke v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku a tento svoj záväzok napriek písomnej výzve banky nesplnila, tak len vtedy mohla banka postúpiť písomnou zmluvou svoju pohľadávku zodpovedajúcu výške peňažného záväzku inej osobe, a to aj právnickej osobe, ktorá nie je bankou, a to aj bez súhlasu klienta.

15. Žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho právny predchodca - M. M., a. s., Z., bol urobil vo vzťahu k žalovanej písomnú výzvu tak, ako je to uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Ak by žalovaná bola porušovala povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a bola by nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo i len časti jej peňažného záväzku voči banke a banka by žalovanú písomne vyzvala na splnenie tohto peňažného záväzku a žalovaná by svoj záväzok nesplnila, až potom by mohla banka platne postúpiť svoju pohľadávku, ktorá zodpovedala predmetnému peňažnému záväzku písomnou zmluvou, a to aj právnickej osobe, ktorá nebola bankou. Ak tieto predpoklady splnené neboli, neprichádzalo do úvahy zákonné postúpenie pohľadávky, pretože nenastala splatnosť predmetnej pohľadávky, a preto takúto nesplatenú pohľadávku banka nemohla postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, teda takej, ktorá nebola bankou. Takto je potrebné vykladať aj druhú vetu § 92 ods. 8 za bodkočiarkou, a to z dôvodu, že banka mohla takto postupovať len v prípade, ak splnila povinnosť písomnej výzvy vo vzťahu k dlžníkovi tak, ako to ukladá uvedené ustanovenie zákona. Vyplýva to totiž z textu § 92 ods. 2 vety druhej za bodkočiarkou, z ktorej vyplýva, že banka tak mohla postupovať v tom prípade, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Písomná výzva banky vo vzťahu k dlžníkovi je totiž základom toho, aby mohla nastať splatnosť pohľadávky. Z toho teda vyplýva, že banka mohla postúpiť len pohľadávku, ktorá už v čase postúpenia bola splatnou.

Pokiaľ však banka, teda právny predchodca žalobcu a žalobca nevedeli preukázať splnenie povinnosti banky písomnou výzvou vo vzťahu k dlžníkovi vyzvať tohto dlžníka na úhradu záväzku, tak potom bolo potrebné vychádzať z toho, že postúpenie pohľadávky tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie, bolo neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a tým žalobca nemohol nadobudnúť postúpením predmetnú pohľadávku vo vzťahu k žalovanej platne. Za takého právneho vzťahu potom súd prvej inštancie správne vyvodil, že na strane žalobcu nebola daná aktívna vecná legitimácia na uplatnenie predmetného nároku vo vzťahu k žalovanej. Obranu žalobcu v podanom odvolaní, že aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky zakladá relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001, nemožno považovať za dôvodnú s prihliadnutím k tomu, že najvyšší súd v tomto rozhodnutí rozhodoval vo veci, ktorá mala iný skutkový stav a jeho právny názor nemožno aplikovať na predmetnú súdenú vec. Rovnako nemožno prisvedčiť ani odvolacej námietke žalobcu v odvolaní, že účelom § 92 Zákona o bankách je len úprava z výnimiek bankového tajomstva a že ustanovenie § 92 ods. 8 citovaného zákona nie je zákonným ustanovením, ktoré upravuje zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia. Odvolací súd uvádza, že práve citované ustanovenie § 92 ods. 8, tak ako to odvolací súd uviedol už podrobne vyššie, je špeciálnou právnou úpravou, ktorá upravuje náležitosti platného postúpenia pohľadávky. Pokiaľ teda neboli bankou splnené zákonné povinnosti v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., tak ako v súdenej veci, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky a rozhodnutie súdu prvej inštancie treba považovať za vecne správne. Odvolací súd ho preto v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

16. Keďže žalobca odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v súvisiacich výrokoch ohľadom trov konania, keďže súd prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol dôvody odvolania vo vzťahu k rozhodnutiu súdu, ktorým rozhodoval o trovách konania, odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúceho sa k trovám konania bližšie ani nevyjadruje, keďže je viazaný odvolacími dôvodmi.

17. O trovách odvolacieho konania strán sporu, t. j. žalobcu a žalovanej, keďže postavenie občianskeho združenia, ako vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej ku dňu 30. 06. 2016 s prihliadnutím na zákon č. 160/2015 Z. z., zaniklo, rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa (strana sporu) v odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .