Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-4-2016.pdf
PDF · 103.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu J. X., nar. 8. 9. XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX O. T., zast. advokátom J.. Mariánom Görčim, advokátska kancelária Zvolen, Nám. SNP 50, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, 811 09, IČO: 35 807 598 o určenie, že úverová zmluva zo dňa 21. 10. 2009 č. 601100311, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a o určenie, že úver z tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o určenie, že úverová zmluva dňa 21. 10. 2009, č. 601100311, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to: - dohodu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške Eur 800,- pričom dlžník (žalobca) sa zaviazal vrátiť túto sumu, zvýšenú o čiastku 772,- Eur, - dohodu o vyplnení zmeny.
II. Súd u r č u j e že úver, poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe uzatvorenej úverovej zmluvy dňa 21. 10. 2009 č. 601100311 je bezúročný a bez poplatkov.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 28. 6. 2016 pôvodne domáhal určenia, že úverová zmluva, uzatvorená 21. 10. 2009, č. 601100311, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to: - dohodu, predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške Eur 800,- pričom dlžník (žalobca) sa zaviazal vrátiť túto sumu, zvýšenú o čiastku Eur 772,- , - dohodu o vyplnení zmenky. V tejto časti však žalobca zobral svoju žalobu späť. Ďalej sa žalobca domáhal určenia, že úver, poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe uzatvorenej úverovej zmluvy dňa 21. 10. 2009 č. 60 1100311 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21. 10. 2009 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 800,- Eur a on sa zaviazal túto sumu vrátiť, zvýšenú o čiastku 772,- Eur. Uvedená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Má právny záujem, aby ustanovenie úverovej zmluvy zo dňa 21. 10. 2009 č. 601100311, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky boli súdom vyhlásené za absolútne neplatné pri ich rozpore so zákonom. V súvislosti s otázkou osvedčenia naliehavého právneho záujmu v zmysle postavenia § 80 písm. c) CSP poukazuje na existenciu právnej neistoty, na jeho strane a jednak skutočnosť, že túto je potrebné odstrániť, keďže otázne postavenie strán sporu ako veriteľa a dlžníka treba mať vyriešenú ako i otázku výšku skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov.
2. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
3. Nakoľko žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť v časti určenia, že úverová zmluva zo dňa 21. 10. 2009 č. 601100311, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to dohodu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške Eur 800,- , pričom dlžník (žalobca) sa zaviazal vrátiť túto sumu, zvýšenú o čiastku Eur 772,- , - dohodu o vyplnení zmenky súd konanie v tejto časti zastavil.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu jej neopodstatnenosti. Spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko v zmluve je vyslovene určený účel tejto zmluvy - zamestnanie, je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. V zmysle VPPU sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami obchodného zákonníka. V zmysle Obchodného zákonníka sa potom jedná o zmluvu o úvere podľa § 497. Ďalej poukazujú na to, že tu existuje neodstrániteľná prekážka konania a ktorá predstavuje existenciu veci rozhodnutej s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským súdom.
5. Súd zo zmluvy o úvere č. 601100311 zo dňa 21. 10. 2009 zistil, že túto uzatvoril žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ. Na základe tejto zmluvy sa zaviazal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo výške 800,- Eur a žalobca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur a to v 12-tich mesačných splátkach počnúc dňom 26. 11. 2009. V zmluve o úvere je ďalej uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon aj zaškrtnuté políčko pri slove zamestnanie.
6. Z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyplýva, že túto uzatvorila spoločnosť žalovaného so žalobcom dňa 21. 10. 2009 a to v súvislosti s uzavretou zmluvou o úvere. Súd potom zo zmenky žalovanej úverovej zmluvy zistil, že túto vystavil žalobca pre žalovaného na sumu 1 443,91 Eur a to dňa 21. 10. 2009.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia v primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, z ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia, dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení, platnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa, spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 3 ods. 2 hore citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) hore citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru .
18. Podľa § 4 ods. 3 veta druhá hore citovaného zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) - j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 21. 10. 2009 zmluvu o úvere č. 601100311, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 800,- Eur a tento sa ho zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok 772,- Eur v 12 mesačných splátkach, počnúc dňom 26. 11. 2009. V súvislosti s uzatvorením tejto zmluvy potom bola uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy a príjmu a takisto bola vystavená zmenka zo dňa 21. 10. 2009 zo strany žalobcu pre žalovaného na sumu 1 443,91 Eur.
20. Zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže na jednej strane vystupoval žalovaný pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ a v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa výpisu z Obchodného registra predmetom jeho podnikateľskej činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný bol pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď súd nemal pochybnosť o tom, že by zmluvu uzatváral v inom postavení ako fyzické osoby - nepodnikateľa. V dôsledku uvedeného je preto nevyhnutné aplikovať danú situáciu ustanovením, zaručujúce žalobcovi ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými podmienkami.
21. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy ale ju možno označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník ale i iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné zmluvné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
22. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku neodstrániteľnej prekážky konania, res judikata, z dôvodu, že vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok, súd skúmal platnosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Základom zásahu do spotrebiteľských zmlúv, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Výnimky z uvedenej zásady ustanovujú nasledovné odseky, uvedeného ustanovenia, podľa ktorých takéto podmienky môžu byť akceptovaný obsahom spotrebiteľskej zmluvy len v prípade, ak sa tieto týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Pričom podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané sa nepovažujú podmienky, s ktorými síce spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy ale nemohol ovplyvniť jej obsah, pričom ustanovenie ods. 3 ustanovuje vyvrátiteľnú domnienku a absenciu individuálneho dojednania týchto podmienok. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné a nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
23. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatnenie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje demonštratívny počet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Medzi absolútne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) a ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
24. Súd má teda za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v citovanom znení je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Javí sa tu riziko, že spotrebiteľovi zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomocí Rozhodcovského súdu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Taktiež obmedzením možností spotrebiteľa domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde je ustanovenie, ktoré vylučuje možnosť žalovať spor zo zmluvy na všeobecnom súde, ak už bol rozhodcovskom súde započatý akýkoľvek spor z tejto zmluvy, na ktorý má rozhodcovský súd právomoc.
25. Nemožno tu uplatniť ani niektorú z výnimiek § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto neprijateľná podmienka sa nedotýka predmetu plnenia ani ceny plnenia ale právomoci orgánu bola vyhotovená drobným písmom v závere všeobecných podmienok, v druhej časti bodu 15, ktoré sa môže spotrebiteľovi javiť ako nejasné, nezrozumiteľné a neurčité a napokon ustanovenia zmluvy sú súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, t.j. zjavne neboli dohodnuté individuálne pre konkrétneho spotrebiteľa ale hromadne pre viacero spotrebiteľov naraz, pričom tomu svedčí aj zákonná domnienka v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a možnosť oboznámenia sa s uvedenom podmienkou bez možnosť ovplyvniť jej obsah, jej individuálne dojednanie nezakladá. (§ 53 ods. 4 OZ). Nakoľko bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomí všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu a na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Toto všetko je dôkazom koncipovania rozhodcovskej doložky predovšetkým v záujme zmluvného partnera, spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že žalovaný od začiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práva spotrebiteľa. Účinkom uplatnenia tejto rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ ako slabšiu zmluvnú stranu v podstate núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.
26. Na záver súd konštatuje, že formuláciu rozhodcovskej doložky, uvedenej vyššie a teda rozhodcovskú doložku poskytujúcu zmluvným stranám možnosť výberu orgánu, majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobom vyriešenie prípadného sporu, nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania Európskych domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným a nespĺňa predpoklady § 53 Občianskeho zákonníka na platné zmluvné spotrebiteľské ustanovenia. Takéto zmluvné ustanovenia má podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadnuť z úradnej moci. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právnosť rozhodcu na prejednanie veci ani na vydanie rozhodnutia a v žiadnom prípade sa teda nemožno jednať o neodstrániteľnú prekážku konania, teda o rez judikata, pretože súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcu na rozhodnutie predmetnej veci je založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke.
27. Súd ďalej skúmal, či v tomto prípade je možné na posudzovanú zmluvu, úver aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov. V § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu sa hovorí, že spotrebiteľ je len fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Tak, ako na to poukázal žalovaný v zmluve o úvere zo dňa 21. 10. 2009 je uvedená kolónka, dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon: zamestnania s tým, že je zaškrtnutý tento štvorček. Z uvedenej zmluvy o úvere však nevyplývajú žiadne iné skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať, že skutočne finančné prostriedky, ktoré poskytol žalovaný žalobcovi na základe tohto úveru mu poskytol v súvislosti so zamestnaním. So žalovanej zmluvy o úvere tak, ako je formulovaná nie je ani len možné zistiť, kto urobil krížik v kolonke zamestnania, nie je možné zistiť, kedy toto bolo urobené, či pred podpisom tejto zmluvy alebo až následne. Z obsahu formulácie uvedenej zmluvy o úvere takisto
nevyplýva, že by si bol vedomí žalobca, aké pre neho má následky to, že v zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, že v takom prípade nie je možné aplikovanie ustanovenia § 258/2001 Z.z. táto skutočnosť musela byť zrejmá spoločnosti žalovaného, že v ktorých prípadoch sa úver nebude považovať za spotrebiteľský ale možno ťažko predpokladať, že o týchto skutočnostiach vedel aj žalobca. Z obsahu zmluvy však nevyplýva, že by na túto skutočnosť bol žalovaný žalobcu upozornil. Súd bol teda toho názoru, že pokiaľ je v zmluve uvedené, že finančné prostriedky, poskytnuté pre žalobcu na výkon zamestnania, bolo to urobené len účelovo zo strany žalovaného aby súd predmetnú zmluvu o úvere nepovažoval za spotrebiteľský úver. Z týchto dôvodov súd mal za to, že zmluva o úvere zo dňa 21. 10. 2009 je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona 258/2001 Z.z.
28. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Nakoľko v žalovanej zmluve o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru sa tento poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel a určil, že úver, poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe uzatvorenej úverovej zmluvy zo dňa 21. 10. 2009 č. 601100311 je bezúročný a bez poplatkov.
29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Súd považoval za úspech žalobcu to, že určil, že úver poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe uzatvorenej úverovej zmluvy zo dňa 21. 10. 2009 č. 601100311 je bezúročný a bez poplatkov. Súd považoval za úspech žalovaného to, že žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť a súd konanie v tejto časti zastavil. Preto o trovách konania súd rozhodol tak, že žiadne zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).