Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/146/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: CEIBA spol. s.r.o., so sídlom Jesenského 85, 943 01 Štúrovo, IČO: 36 548 090, zastúpený: Z.. U. Y., advokát, M. R. I. XX, XXX XX J. L. proti žalovanému: F.. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. cesta XXXX/XX, o zaplatenie 800 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 800 eur s 5,75 % úrokmi z omeškania ročne od 07.12.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.V zostávajúcej časti súd žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 800 eur od 03.12.2013 do 06.12.2013 z a m i e t a.

III.Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.04.2016 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 800 eur s 5,75 % úrokmi z omeškania ročne od 03.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom pôžičky.

2.Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod č.k.16C/146/2016-15 zo dňa 08.06.2016, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal proti nemu odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobca ho obvinil, že mu dlhuje 800 eur a v prílohe platobného rozkazu je priložený výdavkový doklad na meno F.. Z. J. - I., ktoré nie je totožné s jeho menom. Z príjmového dokladu nevyplýva, že by bol zaevidovaný v účtovníctve žalobcu za rok 2013. Žalobca sa snažil žalovanú pohľadávku vymôcť od neho i mailom, na základe iného výdavkového dokladu, ktorý nie je totožný s výdavkovým dokladom priloženým k platobnému rozkazu. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. 2.1.Uznesením č.k. 16C/146/2016-23 zo dňa 06.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.10.2016 súd zrušil platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 CSP. 2.2.Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného podaním zo dňa 07.10.2016 (č.l.27), v ktorom uviedol, že námietku žalovaného ohľadne jeho mena uvedeného na výdavkovom pokladničnom doklade považuje za absurdnú, pretože žalovaný pracoval u žalobcu dlhší čas, mal s ostatnými zamestnancami osobné vzťahy a bol oslovovaný tak, ako je na výdavkovom pokladničnom doklade uvedené. Žalovaný pri preberaní pôžičky nijak neprotestoval s pomenovaním, ako je uvedené na pokladničnom doklade. Výdavkový pokladničný doklad je evidovaný v účtovníctve žalobcu. Žalobca zároveň predložil prílohu mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 18.06.2016. 2.3.Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 21.11.2016 (č.l. 33) uviedol, že výdavkový doklad nie je vystavený na jeho meno, nie sú tam žiadne jeho osobné údaje, je tam uvedené záloha -

pôžička bez doby splatnosti a na priloženej kópii mailu nie je žiadne jeho vyjadrenie. Žalovaný pripojil kópiu výdavkového pokladničného dokladu, ktorý nie je totožný s výdavkovým pokladničným dokladom predloženým žalobcom k žalobe.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením predložených listinných dôkazov: VPD zo dňa 17.04.2013, rozsudok tun. súdu č.k.XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX, výzva na úhradu finančných prostriedkov, i žalovanej pohľadávky zo dňa 03.12.2013, úradný záznam zo dňa 30.07.2013 z vyšetrovacieho spisu P.:Q.-XXX/ OEK-NZ-XXXX, zápisnica o výsluchu osoby zo dňa 15.07.2013, pohyb na účte žalobcu od 01.04.2013 do 30.04.2013 a zistil tento skutkový a právny stav:

4.Žalobca vo svojej výpovedi upresnil, že žalovanému ako firma poskytli pôžičku za účelom vyriešenia osobných problémov v S., aby mu boli odblokované účty, aby mohol vyriešiť i finančné vzťahy voči spoločnosti. Jednalo sa o priateľskú výpomoc, čo žalobca potvrdil i mailovou komunikáciou so žalovaným zo dňa 18.06.2016. K odovzdaniu finančných prostriedkov, t.j. pôžičky došlo v kancelárii žalobcu, dňa 17.04.2013, kde bol prítomný on, jeho spoločník Z. Y. a fakturantka Z. I.. Peniaze prevzal do ruky žalovaný a podpísal výdavkový doklad. Žalovaný tvrdil, že po odblokovaní účtov v MR vyrovná všetky dlhy voči žalobcovi. Vzťahy so žalovaným boli nielen pracovné, ale aj osobné, oslovovali sa krstnými menami. V spoločnosti nikdy nepracoval človek, ktorý by sa volal F.. J. a nebol by to žalovaný.

4.1.Právny zástupca žalobcu vzhľadom na predložené listinné dôkazy zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 15.07.2013, z vyšetrovacieho konania pod č. P.: Q.-XXX/OEK-NZ-XXXX, úradný záznam z vyšetrovacieho konania zo dňa 30.07.2013, pohyby na účte žalobcu zo dňa 01.04.2013 do 30.04.2013, výzva na úhradu finančných záväzkov zo dňa 03.12.2013 s fotokópiou doručenky o prevzatí dňa 06.12.2013 zdôraznil, že v zápisnici o výsluchu svedka sám žalovaný uviedol, že ho kontaktoval konateľ a prisľúbil mu, že mu vráti celkovú sumu 6996,82 eur, a forinty s tým, že neoprávnene použil len sumu 4740 eur, nakoľko suma 800 eur a 350 eur je suma pôžičky, o ktorej vlastníci firmy vedeli. Z úradného záznamu o výsluchu svedka poškodeného konateľa žalobcu p. X. K. vyplýva, že sám uznal, že sumu 800 eur nemožno považovať za sumu dlžnú, v rámci vyšetrovacieho konania, nakoľko sa jednalo o pôžičku medzi spoločníkmi žalobcu a žalovaným, o ktorej vlastníci spoločnosti vedeli. Z pohybu na účte žalobcu za obdobie od 01.04.2013 do 30.04.2013 pri dátume 17.04.2013 je uvedená pôžička pre zamestnanca NY vo výške 800 eur. K námietkam žalovaného ohľadne predloženého VPD zo dňa 17.04.2013 uviedol, že VPD, ktorý bol zasielaný žalovanému mailom 18.01.2016 neobsahoval označenie E z toho dôvodu, že doklad bol predložený k vyšetrovaciemu konaniu a konateľ žalobcu v tom čase mal k dispozícii doklad, ktorý sa nachádzal v počítači bez tohto označenia. K dobe splnenia dlhu žalobca poukázal na § 563 Občianskeho zákonníka a s dôrazom na predloženú výzvu na úhradu finančných prostriedkov a jej prevzatie 06.12.2013 si žalobca uplatnil úroky z omeškania od 07.12.2013 nasledujúci deň po prevzatí výzvy. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, ktorý na pojednávaní uznal, že prevzal žalovanú sumu ako pôžičku za okolností, ktoré uviedol žalobca. V celkovej škode v zmysle rozsudku tun.súdu s poukazom na predložený úradný záznam zo dňa 30.07.2013, kde poškodený, t.j.konateľ žalobcu ustálil škodu vo výške 6342,11 eur, ktorá spadala pod skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, za čo bol žalovaný uznaný vinným uvedeným rozsudkom, sumu 800 eur nebolo možné považovať za škodu spôsobenú v zmysle trestného činu. Interný doklad k pohybu na účte žalobcu od 01.04.2013 do 30.04.2013 odzrkadľuje skutočný pohyb finančných prostriedkov v pokladni žalobcu. Výzva na úhradu finančných prostriedkov zo dňa 03.12.3013 pozostávala z pohľadávok, ktoré mal žalovaný voči žalobcovi a je súčtom sumy priznanej ako celková škoda v zmysle trestného rozsudku a dvoch pôžičiek, pretože žalovaný dobrovoľne škodu nezaplatil a bol podaný návrh na exekučné vymáhanie pohľadávky.

5.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože mal za to, že v zmysle trestného rozsudku, ktorým bol uznaný vinným, bol zaviazaný i na zaplatenie žalovanej pohľadávky, pretože i z predloženej zápisnice o jeho výsluchu vyplýva, že škoda je 4740 eur a ďalšie dve sumy by tvorili pôžičku, čo je výška celkovej škody, ktorá bola vyčíslená v trestnom konaní. Predložený pohyb na účte nepovažuje za výpis účtu žalobcu z peňažného ústavu, jedná sa o interný doklad účtovného programu. K uplatňovanému príslušenstvu pohľadávky uviedol, že vo výzve na úhradu finančných záväzkov zo dňa 03.12.2013 je uvedené, aby zaplatil tieto pohľadávky do 31.12.2013 a preto mu nie je jasný dátum uplatňovaných úrokov zo žalovanej pohľadávky od 07.12.2013. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že prevzal pôžičku od žalobcu vo výške žalovanej pohľadávky tak, ako uviedol žalobca vo svojej výpovedi, avšak domnieval sa, že táto suma je zahrnutá v rozsudku tun. súdu č.k. XT/XXX/XXXX-XXX v celkovej výške škody 6342,11 eur, ktorá je celá zaplatená. Nerozumel rozpisu pohľadávok vo výzve na úhradu finančných záväzkov, pretože to nemal s kým riešiť. Domnieval, že v celkovej škode bola zahrnutá i žalovaná pohľadávka a všetky jeho záväzky. V rozsudku nebolo presne rozpísané, čo zahrňuje celková vyčíslená škoda. To, že prevzal žalovanú pohľadávku ako pôžičku za okolností vyššie uvedených vo výsluchu žalobcu nie je sporné. Podpísal VPD zo dňa 17.04.2013, je to jeho podpis.

6.Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX bola schválená podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku dohoda o vine a treste, ktorú uzatvorila prokurátorka Okresnej prokuratúry J. L. a obvinený F.. Z. J. dňa XX.XX.XXXX, ktorej schválenie bolo potvrdené týmto rozsudkom. Žalovaný bol uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Žalovaný ako konateľ a zamestnanec žalobcu majúci dispozičné právo nakladať s finančnými prostriedkami spoločnosti v čase od decembra 2012 do apríla 2013, čiže v období, kedy mal prístup k podnikateľskému účtu a disponoval platobnou kartou, k tomuto účtu bez vedomia spoločníkov a v rozpore so záujmami spoločnosti vykonal v S. I. prostredníctvom tejto platobnej karty výbery finančných prostriedkov spoločnosti, ktoré použil pre vlastnú potrebu, napriek tomu, že si bol vedomý skutočnosti, že ich v najbližšej dobe nebude schopný z vlastných finančných zdrojov vrátiť, rovnako pre vlastnú potrebu použil finančné prostriedky v sume 350 eur, ktoré prevzal za tovar, odovzdaný zákazníkov a tak poškodenej spoločnosti spôsobil celkovú škodu vo výške 6342,11 eur.

7.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

9.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalovanému bola odovzdaná pôžička žalobcom dňa 17.04.2013, čoho dôkazom je výdavkový pokladničný doklad, ktorý žalovaný podpísal a jednoznačne po vykonanom dokazovaní aj uznal, že žalobca mu poskytol pôžičku, ktorá bola reálne odovzdaná v kancelárii žalobcu za prítomnosti konateľa X. K. , jeho prítomnosti a fakturantky Z. I.. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci napr. peňazí, pričom vznik pôžičky predpokladá jednak dohodu zmluvných strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom a to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, inak zmluva o pôžičke nevznikne. Bez odovzdania predmetu pôžičky nemôže byť právny vzťah účastníkov posúdený podľa § 657 Občianskeho zákonníka. V prejednávanom spore bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k dohode zmluvných strán o pôžičke, ktorá bola reálne odovzdaná žalovanému, čo žalovaný uznal a nepoprel. Tvrdenia žalovaného ohľadne neúplných údajov na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 17.04.2013 boli ozrejmené žalobcom s tým, že súd poznamenáva, že uvedený výdavkový doklad nebol jediným dôkazom na priznanie žalovanej pohľadávky, keďže žalovaný jednoznačne uznal, že pôžičku od žalobcu prevzal a bola mu reálne odovzdaná. Žalobca rovnako predložil interný listinný dôkaz o pohyboch na účte žalobcu, kde je zaevidovaná dňa 17.04.2013 pôžička pre žalovaného a rovnako bol odstránený i rozpor vytýkaný žalovaným ohľadne jeho označenia menom a priezviskom. Spornou zostala skutočnosť, ohľadne toho, či predmetná pôžička bola súčasťou škody, za ktorú bol uznaný vinný žalovaný vyššie uvedeným rozsudkom OS J. L. tak, ako sa žalovaný domnieval a uvádzal to v rámci procesnej obrany. Súd mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, v rámci procesnej obrany, pretože z predložených listinných dôkazov žalobcu ,úradný záznam z vyšetrovacieho konania zo dňa 30.07.2013 mal súd preukázané, že konateľ žalobcu X. K. uviedol, že sumu 800 eur nemožno považovať za sumu dlžnú, nakoľko sa jednalo o pôžičku medzi spoločníkmi žalobcu a žalovaným o ktorej vlastníci spoločnosti vedeli. Konateľ žalobcu ustálil sumu, ktorá predstavovala celkovú škodu vo výške 6342,11 eur. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného zo dňa 15.07.2013 mal súd preukázané, že sám žalovaný uviedol vo svojej výpovedi, že sumu 800 eur a 350 eur považuje za pôžičku, o ktorej vlastníci firmy vedeli a že neoprávnene použil iba sumu 4740 eur. Tvrdenie žalovaného, že sa domnieval, že žalovaná pohľadávka z titulu pôžičky, ako aj ďalšia pôžička vo výške 350 eur boli zahrnuté v náhrade škody neobstojí, i z toho dôvodu, že súčet uvedených súm je rozdielny, ako výška celkovej spôsobenej škody uvedenej v rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným. Procesná obrana žalovaného neobstojí ani vzhľadom na predžalobnú výzvu na úhradu finančných záväzkov zo dňa 03.12.2013, ktorej bol jednoznačne uvedený rozpis pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie súd priznal žalobcovi i príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení noviel s tým, že žalovaný je v omeškaní nasledujúci deň od prevzatia výzvy, t.j. od 07.12.2013 v zmysle predloženej doručenky s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. V zostávajúcej časti súd žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 800 eur od 03.12.2013 do 06.12.2013 zamietol, pretože žalobca nepreukázal dôvodnosť uvedeného nároku za dané obdobie.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).